Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3T/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317010616
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317010616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného U. X., pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 17.01.2019, sp. zn. 3T/84/2017, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 21. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku, s poukazom na § 371 odsek 1 písmeno i/
Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaného

U. X., narodeného XX. XX. XXXX v Z.,
trvale bytom Z., S. XXX/XX

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku, s poukazom na § 10 odsek 2 Trestného zákona

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora Levice, podanej dňa 15.06.2017 č. 2Pv 181/17/4402 pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
napriek tomu, že dňa 11.01.2017 prevzal výzvu Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/144/2016 na
nastúpeniedovýkonutrestuodňatiaslobodyvtrvaní5mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestu
s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.

zn. 3T 144/2016 zo dňa 14.10.2016, právoplatným dňa 29.11.2016 a na ktorý mal nastúpiť najneskôr
do 10 pracovných dní v Ústave na výkon väzby v Nitre, na výkon trestu do ústavu v stanovenej lehote
nenastúpil, o nastúpenie sa pokúsil dňa 26.01.2017, pričom z dôvodu straty občianskeho preukazu bol
službukonajúcim príslušníkom poučený, že sa má opätovne dostaviť do Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody v Nitre v zmysle vyššie uvedeného rozkazu Okresného súdu Levice po
obstaraní potrebného dokladu, pričom nový občiansky preukaz si prevzal dňa 15.02.2017, no nástup
nevykonal a dodaný bol do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre na

základe príkazu na dodanie do výkonu trestu dňa 27.02.2017,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Hore uvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného U. X. (ďalej len obžalovaný) vinným zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona 316/2016 Z. z., ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že:

napriek tomu, že dňa 11.01.2017 prevzal výzvu Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/144/2016 na
nastúpeniedovýkonutrestuodňatiaslobodyvtrvaní5mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestu
s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.
zn. 3T/144/2016 zo dňa 14.10.2016, právoplatným dňa 29.11.2016 a na ktorý mal nastúpiť najneskôr

do 10 pracovných dní v Ústave na výkon väzby v Nitre, na výkon trestu do ústavu v stanovenej lehote
nenastúpil, o nastúpenie sa pokúsil dňa 26.01.2017, pričom z dôvodu straty občianskeho preukazu bol
službukonajúcim príslušníkom poučený, že sa má opätovne dostaviť do Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody v Nitre v zmysle vyššie uvedeného rozkazu Okresného súdu Levice po
obstaraní potrebného dokladu, pričom nový občiansky preukaz si prevzal dňa 15.02.2017, no nástup
nevykonal a dodaný bol do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre na

základe príkazu na dodanie do výkonu trestu dňa 27.02.2017.

Za to mu uložil podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, §§ 36 písmeno l/, n/, § 37 písmeno m/, § 38
odsek 2, 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, na výkon ktorého ho
podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním, čo do výroku o treste, napadol obžalovaný, ktoré
písomne zdôvodnil prostredníctvom obhajcu. Poukazoval na vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, zistené
poľahčujúce okolnosti, rodinné pomery - s družkou vychovávajú tri maloleté deti, pričom výkon trestu

by mal výrazný vplyv na jeho rodinu a z toho dôvodu sa domáhal uloženia alternatívneho peňažného
trestu, ktorý je schopný zaplatiť.

Na verejnom zasadnutí:
- obžalovaný sa ho nezúčastnil, požiadal o jeho vykonanie v jeho neprítomnosti, obhajca zotrval

na písomných dôvodoch odvolania a doplnil, že obžalovaný pôvodný trest vykonal, v súčasnosti je
hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici Hronovce, požiadal o odklad výkonu trestu odňatia slobody
vo výmere 3 mesiacov, ktorý mu bol nariadený v inej trestnej veci, zdôraznil jeho rodinné pomery a
domáhal sa uloženia alternatívneho trestu peňažného alebo trestu povinnej práce, ktoré je obžalovaný
schopný zaplatiť, resp. absolvovať,

- prokurátorka krajskej prokuratúry napadnutý výrok o treste rozsudku považovala za správny a zákonný,
čo do druhu i výmery trestu, keď súd I. stupňa správne prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
osobné pomery obžalovaného, výmeru trestu považovala za primeranú a odvolanie za nedôvodné a
navrhla ho zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a zistil, že odvolanie je
dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku:

- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia
zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.,
- bolo v konaní pred súdom I. stupňa vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv
obžalovaného a v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného
poriadku,

- došlo k chybe, ktoré by odôvodňovala podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.SúdI.stupňavodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvrozsahudôležitompretrestnéstíhanie,poukázalna
obsahy vo veci vykonaných dôkazov vrátane obhajoby obžalovaného, ktoré však vyhodnotil nesprávne
vo vzťahu k tomu, či žalovaný skutok napĺňa formálne znaky žalovaného prečinu.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj:
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku nebol dôsledný,
keď po tom, čo obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.01.2019 prehlásil, že sa cíti byť
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (čl. 74), postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného
poriadku prijal toto vyhlásenie. V tejto zápisnici o hlavnom pojednávaní - pred vyhlásením obžalovaného
- absentuje výslovne uvedené jeho poučenie v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku o tom, že

súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním,okremdovolaniapodľa§371odsek1písmenoc/Trestnéhoporiadku.Beztakéhotopoučenia
obžalovaného nemožno považovať následný postup súdu podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku
za správny a v konečnom dôsledku za zákonný, pretože došlo k porušeniu práv obžalovaného, čo je
potrebné považovať za chybu konania.

Okrem uvedenej formálnej chyby, odvolací súd však zistil, že pre postup súdu I. stupňa podľa § 257
odsek 7 Trestného poriadku neboli splnené ani ďalšie materiálne podmienky spočívajúce v tom, že
súd I. stupňa je pred týmto postupom povinný skúmať, či žalovaný skutok napĺňa všetky formálne
znaky žalovaného trestného činu. Súd I. stupňa takýto záver len konštatuje v odôvodnení napadnutého

rozsudku avšak bez bližšieho, konkrétneho právneho zdôvodnenia. Len v prípade kladnej odpovede je
možné akceptovať vyhlásenie o vine obžalovaného a toto prijať. V tomto smere bol postup súdu I. stupňa
nesprávny a odvolací súd ho preskúmaval na základe oprávnenia vyplývajúceho mu z § 317 odsek 1
veta druhá Trestného poriadku, pretože zistil dôvod na podanie dovolania uvedený v § 371 odsek 1
písmeno i/ Trestného poriadku.

Podľa § 371 odsek 1 písmeno i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať
a meniť.

Podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia
slobody v lehote stanovenej súdom.

Pri uvedenom prečine sa z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa. Z
hľadiska objektívnej stránky sa jedná o konanie - nenastúpenie právoplatne uloženého výkonu trestu
odňatia slobody odsúdeným v súdom stanovenej lehote do príslušného - súdom - určeného ústavu na
výkon väzby.

Podľa § 408 ods. 2 Tr. por. len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný
trest odňatia slobody stalo vykonateľným, predseda senátu pošle príslušnému ústavu na výkon väzby
nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby do výkonu trestu nastúpil. Podľa
ods. 3 mu poskytne primeranú lehotu na nastúpenie trestu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 475/2005Z.z. o výkone trestu odňatia slobody odsúdeného možno prijať na

výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný
súd vydal nariadenie výkonu trestu. Na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby. Ak odsúdený
dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície alebo colníkmi nemá žiadny
doklad, ktorým môže preukázať svoju totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne potvrdí
orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného

do výkonu trestu neprevezme.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby obvineného možno prijať do väzby len na písomný
príkaz súdu vydaný na základe rozhodnutia o vzatí do väzby a po overení jeho totožnosti; ak totožnosť
obvineného nemožno hodnoverne zistiť, overia sa iné údaje uvedené v písomnom príkaze súdu. Akobvinený nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať svoju totožnosť, orgán, ktorý obvineného dodal
do väzby, jeho totožnosť písomne potvrdí.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 221/2006 Z.z. na overenie podoby tváre a správnosti údajov zapísaných
v doklade totožnosti predloženom obvineným predvedeným do výkonu väzby poskytne v prípade
podozrenia zo zámeny osoby vo výkone väzby na písomné požiadanie ústavu príslušný útvar
Policajného zboru, ktorý doklad vydal, informáciu z informačného systému Policajného zboru.

Z úradného záznamu príslušníka Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra
(ďalej len ÚVV NR) zo dňa 26.01.2017 vyplýva, že tohto dňa o 14.30 hod. chcel nastúpiť sám do výkonu
trestu odňatia slobody obžalovaný, tento však „nemal platný doklad o totožnosti, nebolo možné overiť
jeho totožnosť a nebol prijatý“.

Okrem citovaného úradnému záznamu je v spise založené aj písomné „Poučenie“, ktorého obsahom

je to, aby sa „ U., nar. 29.11.1988 po obstaraní potrebných dokladov opätovne dostavil do ÚVV NR k
nastúpeniu trestu“.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozpor medzi uvedenými „dokladmi“ vystavenými vedúcim
zmeny ÚVV NR, keď dôvodom neprijatia bolo to, že osoba, ktorá sa domáhala nástupu výkonu trestu

odňatia nemá platný doklad totožnosti a jej totožnosť nie je možné overiť, avšak v oboch dokladoch
je táto osoba identifikovaná menom, priezviskom i dátumom narodenia. Neuvádza sa v nich či sa táto
osoba preukázala aj výzvou na nástup trestu odňatia slobody vydanou súdom a či ÚVV NR o tomto
informoval súd, ktorý nariadil výkon trestu odňatia slobody.

Uvedený postup zo strany ÚVV NR podľa názoru súdu nemožno považovať za súladný s ustanovením
§ 7 ods. 1 cit. zák. pretože podľa neho odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe
právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu
trestu.

Toto ustanovenie vôbec neuvádza, že osoba nastupujúca výkon trestu odňatia slobody sa musí
preukázať dokladom totožnosti - konkrétne platným občianskym preukazom tak, ako to vyplýva z
úradného záznamu a poučenia a ako to bolo od obžalovaného príslušníkom ÚVV NR požadované.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 224/2006Z.z. občiansky preukaz obsahuje údaje v rozsahu meno, priezvisko,

rodné priezvisko, pohlavie, štátne občianstvo, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a adresu trvalého
pobytu občana, ktorému bol vydaný občiansky preukaz, dátum vydania a dátum skončenia platnosti
občianskeho preukazu, miesto vydania a strojovo čitateľné údaje, ktoré sú číselným vyjadrením
vybraných údajov v strojovo čitateľnej zóne. Občiansky preukaz obsahuje zobrazenie podoby tváre
a zobrazenie podpisu držiteľa, ktoré musí zodpovedať priezvisku alebo menu a priezvisku držiteľa v

ľubovoľnom poradí. Občiansky preukaz neobsahuje podpis, ak občan nie je spôsobilý sa podpísať.
Súčasťou občianskeho preukazu je aj elektronický čip.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. pri preukazovaní skutočnosti uvedenej v občianskom preukaze občan nie je
povinný predkladať ďalší doklad, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 písm. d/ cit. zák. občiansky preukaz je neplatný, ak uplynula doba jeho platnosti.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák. občan je povinný požiadať okresné riaditeľstvo o vydanie nového
občianskeho preukazu do 30 dní od neplatnosti občianskeho preukazu.

Podľa § 14 ods. 1 písm. j/ cit. zák. priestupku sa dopustí ten, kto nepožiada o vydanie občianskeho
preukazu v lehote určenej týmto zákonom.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny postup mal byť taký, že ak do výkonu trestu odňatia slobody

nastupuje osoba, ktorej meno, priezvisko a dátum narodenia je ústavu na výkon väzby známe, ale táto
nedisponuje platným dokladom totožnosti, tak ÚVV NR (ako orgán štátu) mal overiť totožnosť takejto
osoby prostredníctvom policajného zboru. O to viac, že zistením neplatnosti občianskeho preukazu apožiadaním polície o overenie totožnosti by zároveň aj došlo k oznámeniu podozrenie zo spáchania
citovaného priestupku, ktorého riešenie je v kompetencii polície.

Kto a za akých podmienok je oprávnený overovať totožnosť osôb rieši zákon č. 171/1993
Z.z. o policajnom zbore.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci,
ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou informačnou
službou, s právnickými osobami a fyzickými osobami; s orgánmi územnej samosprávy spolupracuje

najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s
kriminalitou.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zák. policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa
tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.

Podľa § 18 ods. 4 cit. zák. ak vyzvaná osoba nemôže preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo 2
a ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti nemôže hodnoverne preukázať svoje meno
a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska, policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 3.
Hodnovernosť preukázania mena a priezviska, dátumu narodenia a adresy bydliska posudzuje policajt
podľa dôvodu zisťovania totožnosti osoby.

Podľa§18ods.3cit.zák.akvyzvanáosobaodmietnepreukázaťsvojutotožnosťpodľaodseku1alebo2,
policajt je oprávnený takúto osobu predviesť na útvar Policajného zboru za účelom zistenia jej totožnosti.

Podľa § 69 ods. 4 cit. zák. informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor sa poskytujú

prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru
väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu
zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a
obecnej polícii podľa osobitného predpisu.

Teda zo strany ÚVV NR mali byť vykonané všetky dostupné a účinné opatrenia za účelom realizácie
(nástupu) výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorého nariadenie im bolo doručené
dňa 12.01.2017. Postup, ktorý bol z ich strany zvolený, keď odsúdeného neprijali do právoplatne
nariadeného výkonu trestu odňatia slobody a zároveň mu bez zákonného oprávnenia poskytli „novú
lehotu na nástup trestu“ (čo môže vykonať len súd !) nemá oporu v žiadnom právnom predpise a

nemožno ho akceptovať.

Vychádzajúc z horeuvedených právnych úvah a zistení odvolací súd posudzoval všetky okolnosti za
akých mal byť čin spáchaný, prioritne to, že odsúdený sa dostavil na výkon trestu odňatia slobody
sám do ÚVV NR (aj keď to bolo jeden deň po uplynutí súdom určenej lehoty na nástup výkonu trestu

odňatia slobody, takéto jednodňové nedodržanie lehoty by v žiadnom prípade nebolo možné považovať
za trestné v zmysle žalovaného prečinu), a že nenastúpil výkon trestu odňatia slobody ani po tom, čo
si prevzal nový občiansky preukaz, a to z hľadiska tzv. materiálneho korektívu platného pri prečine v
zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je

jeho závažnosť nepatrná.

Berúc do úvahy všetky skutkové zistenia a horeuvedené právne úvahy, odvolací súd dospel k záveru,
že závažnosť konania obžalovaného v časti týkajúcej sa nenastúpenia trestu po poučení od ÚVV NR a
obstaraní nového občianskeho preukazu je, vzhľadom na uvedené nesprávne konanie štátneho orgánu,

nepatrná. Vzhľadom aj na tento fakt (okrem výhrady uvedenej vyššie) preto postup súdu I. stupňa, keď
prijal vyhlásenie obžalovaného o vine nemožno považovať za správny.

Vzhľadom k tomu, že žalovaným skutkom neboli obžalovaným naplnené materiálne znaky žalovaného
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,

odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu
uvedeného v § 285 písmeno b/ Trestného poriadku s poukazom na § 10 odsek 2 Trestného zákona.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok
(§ 306 ods. 1 Tr. por.).