Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010759
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116010759.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa
14. septembra 2017, v trestnej veci proti B. C., obžalovaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1,
ods.2 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2017 sp.zn.
5T/28/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. C..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2017 sp.zn. 5T/28/2016 bol obžalovaný B. C. uznaný
za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 24.10.2011 v C., G. F.. Y. G. Č.. X, v pobočke A. O.U. C., predložil na účel uplatnenia nároku

na starobný dôchodok ako prílohu žiadosti opravný list dôchodkového poistenia za obdobie rokov
2002-2003 s upraveným vymeriavacím základom za rok 2002 z pôvodných 30.369,- Sk na 234.000,- Sk
a za rok 2003 z pôvodných 61.548,- Sk na 312.000,- Sk, ako aj evidenčné listy dôchodkového poistenia
zaobdobierokov2004-2011sdeklarovanýmnepravdivýmosobnýmvymeriavacímzákladomvsúvislosti
s jeho zamestnaním v A. L. A..P..U.., R. X, C. v období od 01.04.2002 do 31.03.2011 napriek tomu, že v
uvedenej spoločnosti bol iba formálne evidovaný ako zamestnanec - konateľ, spoločnosť nevykonávala

žiadnu činnosť v zmysle predmetu svojej činnosti a on ako zamestnanec nepoberal žiadnu mzdu, čím v
dôsledku priznania starobného dôchodku A. O., Ú. K. rozhodnutím zo dňa 18.11.2011 č. 490 331 2780 vo
výške 751,80 Eur mesačne od 31.03.2011, jeho neoprávneným poberaním v nesprávnej výške spôsobil
škodu 5.823,80 Eur.

ObžalovanémuB.C.zatobolpodľa§221ods.2Tr.zák.uloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní1(jedného)

roka.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovanému B. C. výkon uloženého trestu podmienečne odložil
a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil
obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný B. C., ktoré
prostredníctvom svojho obhajcu písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na
skutkový stav veci, ako aj na právny názor vyslovený odvolacím súdom v rozhodnutí zo dňa 15.3.2017
sp.zn. 7To/123/2016. Napriek opätovnému prejednaniu trestnej veci na podklade obžaloby okresného
prokurátora pred súdom prvého stupňa podľa jeho názoru nebola vôbec preukázaná subjektívna stránka
žalovaného konania, t.j. úmysel naplniť znaky žalovaného prečinu. Rovnako nebola naplnená ani

objektívna stránka žalovaného prečinu, ktorá je obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu.A. L., A..P..U.. nikdy nebola fiktívnou spoločnosťou a ani jeho pracovný pomer nebol fiktívny.
Spoločnosť bola riadne zapísaná v obchodnom registri a bola aj evidovaná na daňovom úrade. Jediným
zamestnancom tejto spoločnosti bol on, t.j. B. C. a mal riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu. Ako

zamestnanec bol aj riadne evidovaný v sociálnej poisťovni.

A. L., A..P..U.. nemala obrat, nevykazovala zisk, preto nepredkladala výkazy a neodvádzala poistné.
Z vyššie uvedeného ale nemožno automaticky vyvodzovať záver, že spoločnosť nevykonávala žiadnu
činnosť, a že bola fiktívna. V administratívnej rovine A. L., A..P..U.. bola činná a pokračovala v riešení

projektu L. nevyhnutného na spustenie výroby. Mzda mu bola vyplácaná v súlade s pracovnou zmluvou
a jej dodatkom, a to z peňažných prostriedkov, ktoré získal predajom strojov. Šlo o reálne vyplácanú
mzdu a nielen o formálny tzv. papierový príjem. Údaje, ktoré uviedol sociálnej poisťovni, uvádzal v
presvedčení, že sú pravdivé. V žiadnom prípade nie sú fiktívne a zodpovedajú skutočnosti v zmysle
dodatku k pracovnej zmluve. Napokon tak konal v súlade s inštrukciou pracovníčky sociálnej poisťovne.
Táto jeho obhajoba výsledkami vykonaného dokazovania podľa jeho názoru nebola ničím vyvrátená.

V ďalšom obžalovaný B. C. poukázal na výpovede svedkov, a to M. Š., A. O., M.. Q. N. Q. M.. Q. C. s
tým, že ani ich výsluchmi nebola spochybnená jeho obhajoba o reálnom vyplácaní mzdy spoločnosťou
L., A..P..U.. tak, ako to uviedol v opravnom liste k žiadosti o starobný dôchodok.

V trestnom práve platí princíp ultima ratio a v zmysle tohto princípu mali orgány činné v trestnom
konaní, ako aj súd konať. Priznanie starobného dôchodku sa nerobí na počkanie, ale sociálna poisťovňa
v zmysle zákona o sociálnom poistení vydáva rozhodnutie, ktorému predchádza šetrenie za účelom
zisťovania skutočného stavu veci. V zmysle uvedeného sociálna poisťovňa mala dodržať obvyklú
mieru opatrnosti, čo nie je možné opomenúť z pohľadu trestno-právnej zodpovednosti, a to za účelom

preukázania znaku, t.j. uvedenia do omylu ako súčasti objektívnej stránky žalovaného prečinu.

Obžalovaný B. C. ďalej uviedol, že ako fyzická osoba predložil žiadosť o starobný dôchodok a doklady
mu boli vyhotovené jeho zamestnávateľom, teda A. L., A..P..U.., v ktorej bol štatutárnym zástupcom.
Podľa jeho názoru ani táto skutočnosť nebola zákonným spôsobom posúdená, lebo jediným možným

trestnoprávnym subjektom žalovaného prečinu, by mohol byť jeho zamestnávateľ.

S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
zrušil a jeho spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, resp. vec vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania obžalovaného B. C. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj konania mu predchádzajúceho odvolací súd musí v prvom
rade poukázať na vyslovený právny názor, uvedený v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa
15.3.2017 sp.zn. 7To/123/2016. Týmto právnym názorom bol súd prvého stupňa viazaný a tento právny
názor sa po opätovnom prejednaní trestnej veci obžalovaného B. C. súdom prvého stupňa prejavil v
teraz napadnutom rozhodnutí.

Okresný súd nepochybil, pokiaľ na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, a to v rozsahu, ako na
to podrobne poukazuje v písomných dôvodoch napadnutého rozhodnutia, keď konanie obžalovaného
B. C. právne posúdil ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr.zák.

K námietkam obžalovaného B. C., že výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané nielen
objektívne naplnenie znakov žalovaného prečinu, ale ani subjektívna stránka žalovaného konania,
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že jeho obhajoba neobstojí a je z právneho hľadiska
irelevantná. Bol to sám obžalovaný B. C., ako trestne zodpovedný subjekt, ktorý nepochybne dňa
24.10.2011 v pobočke A. O. C., G. F.. Y. G. Č.. X Z. C.T. predložil za účelom uplatnenia nároku

na starobný dôchodok ako prílohu žiadosti opravný list dôchodkového poistenia o svojom zárobku v
rozhodnom období, a to tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Rovnako nepochybnou
skutočnosťou je aj to, že opravný list o svojom príjme v rozhodnom období vyhotovil on sám, a to ako
štatutárny zástupca A. L., A..P..U..Neobstojí preto ani argument obžalovaného B. C., že tieto doklady vystavila A. L., A..P..U.., t.j. jeho
zamestnávateľ. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že jediným zamestnancom

a zároveň štatutárnym orgánom tejto spoločnosti bol práve obžalovaný B. C., ktorý v mene tejto
spoločnosti konal, pritom v teraz posudzovanom prípade vedome a úmyselne konal vo svoj prospech,
keď opravným listom k žiadosti o dôchodok uviedol sociálnu poisťovňu do omylu. Neobstojí ani tvrdenie
obžalovaného B. C., že mzdu v uvádzanej výške si vyplácal z peňazí, ktoré získal odpredajom strojov,
nakoľko táto skutočnosť nebola podchytená v účtovníctve A. L., A..P..U.., a preto ním uvádzaný zdroj

príjmu, nebol a ani nemohol byť mzdou, ktorá mu mala byť vyplácaná jeho zamestnávateľom.

Pokiaľ sa obžalovaný B. C. v odvolaní domáhal uplatnenia princípu ultima ratio, odvolací súd považuje
za nutné zdôrazniť, že práve vedomým a úmyselným konaním zo strany obžalovaného bola sociálna
poisťovňa uvedená do omylu, a preto v žiadnom prípade nie je možné dávať za vinu štátu, a to konkrétne
zamestnancom sociálnej poisťovne, že títo zjavne konali bez dodržania obvyklej miery opatrnosti.

Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si v celom
rozsahu osvojuje a okrem už vyššie uvedeného ničím viac nedopĺňa.

Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka o výrok o uloženom
treste, nakoľko obžalovanému B. C. bol uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom

stanovenej trestnej sadzby a vzhľadom na jeho osobu aj odvolací súd sa stotožnil s názorom, že na
dosiahnutie účelu trestu formou individuálnej prevýchovy, ale aj generálnej prevencie bude postačovať,
pokiaľ výkon trestu mu bude podmienečne odložený na dobu, ako ju stanovil súd prvého stupňa.

Odvolací súd zistil, že vo výroku písomne vyhotoveného rozsudku je nesprávne uvádzané ustanovenie

§ 59 ods.1 Tr.zák., hoci má byť uvedené ustanovenie § 50 ods.1 Tr.zák., ktorú pisársku chybu bude
potrebné zákonným spôsobom napraviť, a to súdom prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného B. C. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.