Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108209971
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7108209971.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: A. I., nar. XX.XX.XXXX,
C. trieda XX, XXX XX I., zast. JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti
žalovanému:NovitechPartners.r.o.,Moyzesova58,04001Košice,IČO:36203360,zast.spoločnosťou
Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 18 959,27 eur s prísl., o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIzodňa23.1.2018,č.k.26Cb/181/2008-991
v znení opravného uznesenia zo dňa 5.2.2018 č.k. 26Cb/181/2008-1001 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v jeho I. napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.096,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok v jeho II. napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku úroky z omeškania zo sumy 18 096,76 eur od 03.03.2008
do 30.06.2008 vo výške 14,25% ročne, od 01.07.2008 do 31.12.2008 vo výške 14,25% ročne, od
01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 12,5% ročne, od 01.07.2009 do 31.12.2009 vo výške 11% ročne, od
01.01.2010 do 30.06.2010 vo výške 11% ročne, od 01.07.2010 do 31.12.2010 vo výške 11% ročne, od

01.01.2011 do 30.06.2011 vo výške 11% ročne, od 01.07.2011 do 31.12.2011 vo výške 11,25% ročne, od
01.01.2012 do 30.06.2012 vo výške 11% ročne, od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 11% ročne, od
01.01.2013 do 30.06.2013 vo výške 10,75% ročne, od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 10,5% ročne,
od 01.01.2014 do 30.06.2014 vo výške 10,25% ročne, od 01.07.2014 do 31.12.2014 vo výške 10,15%
ročne, od 01.01.2015 do 30.06.2015 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2015 do 31.12.2015 vo výške
10,05% ročne, od 01.01.2016 do 30.06.2016 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2016 do 31.12.2016 vo
výške 10% ročne, od 01.01.2017 do 30.06.2017 vo výške 10% ročne, od 01.07.2017 do 31.12.2017 vo
výške 10% ročne, od 01.01.2018 do zaplatenia vo výške, ktorá v každom jednom kalendárnom polroku

trvania omeškania zodpovedá v percentách súčtu čísla 10 a výške vyhlásenej základnej úrokovej sadzby
Európskejcentrálnejbankyuplatňovanejpredprvýmkalendárnymdňomkalendárnehopolroka,vktorom
došlo k omeškaniu a v jeho IV, V., VI. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 18.096,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; zaplatiť žalobcovi do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku úroky z omeškania zo sumy 18 096,76 eur od 03.03.2008 do 30.06.2008
vo výške 14,25% ročne, od 01.07.2008 do 31.12.2008 vo výške 14,25% ročne, od 01.01.2009 do

30.06.2009 vo výške 12,5% ročne, od 01.07.2009 do 31.12.2009 vo výške 11% ročne, od 01.01.2010 do
30.06.2010 vo výške 11% ročne, od 01.07.2010 do 31.12.2010 vo výške 11% ročne, od 01.01.2011 do
30.06.2011 vo výške 11% ročne, od 01.07.2011 do 31.12.2011 vo výške 11,25% ročne, od 01.01.2012 do
30.06.2012 vo výške 11% ročne, od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 11% ročne, od 01.01.2013 do30.06.2013 vo výške 10,75% ročne, od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 10,5% ročne, od 01.01.2014
do 30.06.2014 vo výške 10,25% ročne, od 01.07.2014 do 31.12.2014 vo výške 10,15% ročne, od
01.01.2015 do 30.06.2015 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2015 do 31.12.2015 vo výške 10,05%

ročne, od 01.01.2016 do 30.06.2016 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2016 do 31.12.2016 vo výške
10% ročne, od 01.01.2017 do 30.06.2017 vo výške 10% ročne, od 01.07.2017 do 31.12.2017 vo výške
10% ročne, od 01.01.2018 do zaplatenia vo výške, ktorá v každom jednom kalendárnom polroku trvania
omeškania zodpovedá v percentách súčtu čísla 10 a výške vyhlásenej základnej úrokovej sadzby
Európskejcentrálnejbankyuplatňovanejpredprvýmkalendárnymdňomkalendárnehopolroka,vktorom

došlo k omeškaniu; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; Slovenskej republike priznal náhradu trov
konania proti žalovanému v rozsahu 90,9% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením; Slovenskej republike priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
9,1% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením; žalobcovi
priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 90,9% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu uplatnenou žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2008, ktorou sa právny
predchodca žalobcu (spoločnosť VISK, s.r.o., Národná trieda 39, 040 01 Košice, IČO: 36 600 881)
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 18.959,27 eur a úroku za oneskorenú úhradu vo

výšku 0,5% denne zo sumy 18.959,27 eur od 7.2.2008 do zaplatenia a to titulom neuhradenia ceny za
vykonané dielo. V žalobe dôvodil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo
č. 04/07, ktorej predmetom bola rekonštrukcia podkrovia nehnuteľnosti na Moyzesovej č. XX v I.. Tvrdil,
že dohodnuté práce realizoval a dodal žalovanému dňa 10.1.2008, čoho dokladom je Zápis o odovzdaní
a prevzatí stavby č. 01/2008.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť dôvodiac, že cena prác vyúčtovaných faktúrou č. OF/20081002
bola už uhradená na základe predchádzajúcich faktúr vystavených žalobcom.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zmluvou o dielo č. 04/07 zo dňa 13.4.2007 uzavretou medzi žalovaným ako objednávateľom a

právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať a dodať
dielo „Rekonštrukcia podkrovia Moyzesova XX, I.“ (ďalej len „zmluva“). Dielo malo byť realizované
v dvoch etapách uvedených v článku č. I zmluvy. Záväznými podkladmi pre vykonanie diela bola
projektová dokumentácia (príloha č. 1 zmluvy), položkový rozpočet hrubej stavby (príloha č. 2 zmluvy)
a položkový rozpočet na kompletážne práce (príloha č. 3 zmluvy). Termín odovzdania 1. etapy bol

dohodnutý na mesiac august 2007 a 2. etapy na mesiac november 2007.

6. V čl. IV bodoch 1. až 4. zmluvy bolo dohodnuté, že pokiaľ počas rekonštrukcie podkrovia bude zistená
potreba zmeny jeho rozsahu, vrátane zmien oproti schválenej projektovej dokumentácii v tvarovom,

dispozičnom, konštrukčnom, technickom a materiálovom riešení, oznámi to dotknutá zmluvná strana
druhej zmluvnej strane formou písomného oznámenia spolu s odôvodnením potreby zmeny rozsahu
diela, ako aj s predpokladaným dopadom zmeny diela na dohodnutú odplatu za vykonanie diela.
Druhá strana bola povinná vyjadriť sa k tejto žiadosti písomne do 5 dní od doručenia požiadavky.
Pokiaľ strana zamietne požiadavku na zmenu rozsahu diela, je povinná toto stanovisko odôvodniť. V

prípade, že by sa strany dohodli na zmene rozsahu diela a realizácia takejto zmeny podľa názoru
dodávateľa spôsobí zvýšenie alebo zníženie nákladov, alebo času potrebného na vykonanie diela,
zmluvné strany sa dohodnú na pomernej zmene v dohodnutej odplate za vykonanie diela. Úprava
odplaty za vykonanie diela bude stanovená písomnou dohodou zmluvných strán formou písomného
dodatku ku zmluve. Drobné zmeny rozsahu diela, ktoré nemajú vplyv na úpravu odplaty za vykonanie

diela, budú odsúhlasené zúčastnenými stranami zápisom v stavebnom denníku. Zmluvné strany sa
dohodli, že všetky naviac práce mimo rozpočtu a ceny diela, požadované objednávateľom budú
realizované formou písomného dodatku, odsúhlaseného čo do objemu prác a finančných prostriedkov,
vopred pred realizáciou týchto prác.7. V článku VIII. zmluvy bola dohodnutá pevná cena za vykonanie diela vo výške 14. 415.525,-

Sk (478.507,76 eur) bez DPH. Cena sa mala platiť postupne v závislosti od plnenia časového
harmonogramu plnenia. Prílohou každej faktúry mal byť súpis vykonaných prác. Faktúra mala byť
vystavená do 15 dní od dodania diela, resp. jeho ucelenej časti a podpisu preberacieho protokolu
obidvoma zmluvnými stranami. Splatnosť faktúry bola dohodnutá na 14 pracovných dní odo dňa
doručenia dodávateľom.

8. Z prehľadu rozpočtových nákladov stavby z 13.4.2007 (podpísaný právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným) mal za preukázané, že pod položkou č. 52 je uvedený odvoz demontovaných
azbestocementových konštrukcií na skládku do 1 km v množstve 8,38 t za jednotkovú cenu 407,- Sk a
celkovú cenu 3.410,66 Sk. Pod položkou č. 53 je uvedený príplatok za každých ďalších 5 km odvozu

azbestocementových konštrukcií v množstve 15,084 t za jednotkovú cenu 89,50 Sk a celkovú cenu
1.350,02 Sk. Pod položkou č. 54 je uvedený poplatok za uloženie a zneškodnenie stavebného odpadu
na určenú skládku „N“ - nebezpečný odpad v množstve 8,38 t za jednotkovú cenu 2.610,- Sk a celkovú
cenu 21.871,80 Sk.

9. Dielo bolo odovzdané žalovanému dňa 10.1.2008 (Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby
č. 01/2008 z 10.1.2008).

10. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval (refakturoval) žalovanému cenu (náklady za technologické

zneškodnenie odpadu AZC, nebezpečného odpadu) faktúrou č. OF220081002 zo dňa 23.1.2008,
splatnou 6.2.2008 vystavenou na sumu 649.133,10 Sk. Táto faktúra bola vrátená listom zo dňa
21.1.2008 žalovaným s vysvetlením, že fakturovaná čiastka nebola zakotvená v pôvodnom rozpočte,
ani v rekapitulácii realizovaných prác s tým, že právny predchodca žalobcu bol žalovaným vyzvaný na
poskytnutie zľavy vo výške 10%. Následne právny predchodca žalobcu faktúrou č. OF20081002 zo dňa

23.1.2008, splatnou 6.2.2008 vystavenou na sumu 571.167,- Sk vyúčtoval žalovanému cenu (náklady
za technologické zneškodnenie odpadu AZC - nebezpečného odpadu). K výslednej sume 571.167,-
Sk dospel odpočítaním sumy 77.966,42 Sk (za demontáž a odvoz zahrnutý v rozpočte a zľavu) od
sumy 649.133,10 Sk (za technologické zneškodnenie odpadu podľa metrov štvorcových). Aj táto faktúra
bola žalobcovi vrátená z dôvodu nejasnosti vo výmeroch likvidovaného odpadu a nezabezpečenia

finančného krytia uvedenej faktúry v príslušnej dokumentácií a z dôvodu, že zmena a rozsah diela neboli
odsúhlasené formou písomného dodatku.

11. Spoločnosť HASKO spol. s r.o. potvrdila žalobcovi rozsah vykonaných prác 627m2 aj ich cenu

545.490,- Sk. (Potvrdením vykonania prác zo dňa 30.1.2008).

12. Zo sprievodného listu nebezpečných odpadov mal za preukázané, že odosielateľom bola spoločnosť
HASKO spol. s r.o., príjemcom spoločnosť V.O.D.S. - EKO a.s. a dopravcom spoločnosť KOSIT a.s..

Odpad bol naložený na Domčekovej ul. č. 2 v Košiciach, vyložený na skládke spoločnosti V.O.D.S. -
EKO a.s. v Myslave. V „Technológií zneškodnenia odpadu AZC“ spoločnosť HASKO spol. s r.o. uviedla
popis zneškodnenia odpadu.

13. Zmluvou o dielo č. 04/07 zo dňa 23.4.2007 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako
objednávateľom a spoločnosťou HASKO spol. s r.o. ako zhotoviteľom sa spoločnosť HASKO spol. s
r.o. zaviazala pre žalobcu vykonať dielo špecifikované v čl. 1 Zmluvy, ktoré spočívalo v rekonštrukcií
podkrovia na B. a súčasťou ktorého bola aj likvidácia nebezpečného odpadu - azbestocementovej
krytiny.

14. Zmluvou o dielo č. 04/07 zo dňa 16.4.2007 uzavretou medzi spoločnosťou HASKO spol. s r.o. ako
objednávateľom a spoločnosťou RONAR s.r.o. ako zhotoviteľom sa spoločnosť RONAR s.r.o. zaviazalavykonať odbornú demontáž azbestocementových materiálov, odvoz a uloženie vzniknutého odpadu na
skládke nebezpečného odpadu. Predpokladaná hmotnosť materiálu bola stanovená na 8,5t, výmera
627m2, s dohodnutou cenou 404.450,- Sk (bez DPH).

15. Z výpovede svedkov Ing. B. I., CSc. (konateľa spoločnosti HASKO spol. s r.o.) a Rastislava Petrova
(konateľa spoločnosti RONAR s.r.o.) mal za preukázané, že aj keď bola uzavretá Zmluva o dielo č. 4/07
medzi uvedenými spoločnosťami, spoločnosť RONAR s.r.o. dohodnuté dielo nevykonávala.

16. Z cenovej ponuky spoločnosti A.S.A. SLOVENSKO spol. s r.o. zo dňa 18.4.2007 zistil, že likvidácia
azbestovo-cementovej strechy o výmere 500m2 (890,- Sk/m2) by stála 445.000,- Sk (bez DPH).

17. Ďalej mal súd preukázané, že HASKO spol. s r.o. faktúrami č. 17/2007, 18/2007, 22/2007, 25/2007,
ktorých súčasťou boli krycie listy a súpisy prác k nim prislúchajúce, vyúčtoval právnemu predchodcovi
žalobcu cenu za likvidáciu a odvoz azbestovocementovej krytiny (bolo spolu likvidovaných 627m2

krytiny) za cenu 545.490,- Sk (bez DPH). Táto cena bola spoločnosti HASKO spol. s r.o. právnym
predchodcom žalobcu uhradená.

18. Zo zmluvy č. 193/2007/NO zo dňa 27.9.2007 uzavretej medzi spoločnosťou KOSIT a.s. a
spoločnosťou HASKO spol. s r.o. bolo preukázané, že HASKO spol. s r.o. ako držiteľ odpadu sa dohodla

so spoločnosťou KOSIT a.s. na odbere, preprave a ekologickom zneškodnení nebezpečného odpadu.
Spoločnosť KOSIT a.s. fa.č. 1075412 zo dňa 25.11.2007 splatnou 12.12.2007 vystavenou na sumu
34.674,- Sk vyúčtovala spoločnosti HASKO spol. s r.o. prepravu nebezpečného odpadu nad 5t a jeho
zneškodnenie.

19. Mal za preukázané, že faktúrami č. OF20071033, č. OF20071046, č. OF20071053, č. OF20071058
vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému cenu za uloženie a zneškodnenie stavebného
odpadunaurčenejskládkeN-nebezpečnýodpad,celkovovovýške6.304,20Sk+1.520,-Sk+12.771,80
Sk + 21.871,80 Sk.

20. Z listu č. 0006533 stavebného denníka mal za preukázané, že zhotoviteľ záznamom zo dňa
20.6.2007 upozornil investora na to, že cenová ponuka uvažuje iba o odvoze pôvodnej strešnej krytiny
a nie je v nej započítaný poplatok za zneškodnenie sute.

21. Spornou medzi stranami sporu sa javila skutočnosť, či práce vyúčtované faktúrou OR220081002

sú alebo nie sú zahrnuté v položke č. 52, 53 a 54 rozpočtu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
pod vyššie uvedenými položkami bol dohodnutý len odvoz odpadu a jeho uloženie na skládku, čomu
zodpovedajú aj faktúry č. OF20071033, OF 20071046, OF20071053 a OF20071058, ktorými nebola
žalovanému vyúčtovaná cena za odbornú demontáž azbestovocementovej krytiny, t.j. za technologické
zneškodnenie odpadu. Cena za tieto práce bola vyúčtovaná až faktúrou uplatnenou žalobcom v tomto

konaní. Aj keď súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by spoločnosť HASKO spol. s r.o. mala
oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, nepochybne dielo vykonané bolo. Dospel preto k záveru,
že odbornú demontáž azbestocementovej krytiny (technologické zneškodnenie odpadu) je potrebné
považovať za naviac práce, ktoré právny predchodca žalobcu vykonal prostredníctvom subdodávateľov
pre žalovaného. Pretože za účelom stanovenia ceny týchto naviac prác bolo potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie, súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, č.k. 26Cb/181/2008-257 zo dňa 10.12.2010 tak,
že základ nároku žalobcu je opodstatnený. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 2Cob/94/2011 zo dňa 24.2.2012 a nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2012.

22. Po potvrdení medzitýmneho rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal len tým, aká bola cena týchto

naviacprácvykonanýchnapredmetnomdiele,tedaprác,ktorénebolizahrnutévzmluveodielouzavretej
medzi žalovaným a spoločnosťou VISK s.r.o..

23. Znalec Ing. Peter Šcerba v znaleckom posudku č. 62/2017 zo dňa 17.10.2014 stanovil cenu
naviac prác na sumu 3.120,35 eur. Znalec vytvoril kalkuláciu na zneškodnenie odpadu a demontáž

azbestocementovej krytiny ako znalecký odhad, pričom v kalkuláciách ocenil a použil položky, ktoré boli
súčasťou pôvodného rozpočtu pre stavebnú suť. Nezohľadnil špecifiká a náročnosť diela spočívajúce v
tom, že sa nejedná o prácu so stavebnou suťou, ale s nebezpečným odpadom. Znalec použil cenník
ODIS, ktorý neobsahoval položky prác ocenené v súvislosti s nakladaním s nebezpečným odpadom,ale počítal iba s prácami s obyčajnou stavebnou suťou. Znalec správne popísal postup technologického
zneškodnenia nebezpečného odpadu, ale pri určení ceny nezohľadnil zriadenie medzisplátky na
Domčekovej ul., preto súd pri určení ceny naviac prác nemohol vychádzať z predmetného posudku.

24. Znalec Ing. Jozef Čechovský v znaleckom posudku č. 8/2016 zo dňa 8.8.2016 stanovil cenu naviac
prác na sumu 18.096,76 eur. Konštatoval, že spoločnosť vykonávajúca práce nemala na to platné
oprávnenie,prácevšakvykonávanéboliaichrozsahnadrámecrozpočtuuviedolvposudku.Priurčovaní
ceny naviac prác popri cenových programoch odis a cenkroplus posúdil aj cenové ponuky predložené

pôvodnému predchodcovi žalobcu tretími osobami.

25. Technická univerzita v Košiciach, znalecký ústav, v znaleckom posudku č. 14 zo dňa 28.4.2017
uviedla, že opis prác vychádza zo stavebného denníka, rozsah naviac prác nie je možné posúdiť,
nakoľko neboli požadované žiadne naviac práce nad rámec rozpočtu a že oceniť práce vykonané
žalobcom, resp. jeho subdodávateľmi v cenových reláciách v roku 2007 (mimo prác uvedených v

položkách 52, 53, 54) je možné jedine kontrolným výpočtom krycieho listu rozpočtu s cenovými reláciami
v roku 2007.

26.TechnickáuniverzitavKošiciach,znaleckýústavvznaleckomposudkuč.4zodňa10.1.2018stanovil
cenu naviac prác na sumu 6.166,53 eur, vychádzal z cenníka CENEKON, ktorý prispôsobil, pretože v

jeho programe presne také položky nie sú alebo nie sú vôbec.

27. Zo stanoviska spoločnosti CENEKON, a.s. zo dňa 18.01.2018 súd zistil, že v orientačnej databáze
cien stavebných prác Cenekon v prostredí programu Cenkros v roku 2007 v položkách cenníka 765
- Tvrdé krytiny, konkrétne demontáž azbestocementovej krytiny nebola premietnutá do normočasov

demontážesťaženosť(prípravnéprácepreddemontážou,manipuláciaskrytinouvochrannýchoblekoch
a ich premiestňovanie v uzavretých vreciach) z titulu rešpektovania zákona o nebezpečných odpadoch.
Použitie týchto položiek tieto potrebné kritériá nespĺňali a preto ich použitie v rozpore s CÚ 2007 viedlo
k výraznému podhodnoteniu týchto prác. V tom čase bolo potrebné tieto práce individuálne kalkulovať.

28. Súd prvej inštancie stanovil cenu naviac prác podľa znaleckého posudku Ing. Čechovského, pretože
dospel k záveru, že najúplnejšie a najpresnejšie určuje ich rozsah a cenu preto sa v plnom rozsahu
stotožnil s jeho závermi. Zaviazal preto žalovaného na zaplatenie sumy 18.096,76 eur a v prevyšujúcej
časti, t.j. v časti o zaplatenie 862,52 eur (18.959,27- 18.096,79) žalobu zamietol.

29. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 365 a § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka a priznal
ho v súlade s úrokovými sadzbami Národnej banky slovenska a Európskej centrálnej banky. Nepriznal
žalobcom žiadaný 0,5% denný úrok, pretože v prejednávanej veci sa jednalo o práce naviac, teda
mimozmluvnú dodávku, preto nie je možné priznať žalobcovi úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Keďže sa jednalo o naviac práce, nebola dohodnutá ani ich splatnosť, preto sa žalovaný dostal do

omeškania s úhradou ceny uplynutím 30-tich dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného
záväzku dlžníkom (od doručenia faktúry), t.j. od 1.2.2008. Do omeškania sa teda dostal dňom 3.3.2008.

30. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalobcovi proti žalovanému, podľa pomeru
úspechu priznal nárok na ich náhradu vo výške 81,8%. Slovenskej republike priznal nárok na náhradu

trov konania s prihliadnutím na pomerný úspech žalobcu proti žalovanému vo výške 90,9% a voči
žalobcovi v rozsahu 9,1%.

31. Proti rozsudku - jeho I., II., a VI. výroku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b), f) a g) CSP.

32. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP došlo podľa odvolateľa tým, že mu
bolo odopreté právo vyjadriť sa k dôkazu protistrany, a to konkrétne k stanovisku spoločnosti CENEKON,
a.s. zo dňa 18.1.2018 doručenému priamo na pojednávaní dňa 23.1.2018, pričom ide o listinný dôkaz,
ktorý súd vykonal a v odôvodnení rozsudku spomenul; vysporiadal sa s ním a pridelil mu dôležitosť

pri rozhodovaní o výške žalobcovho nároku. Odhliadnuc od skutočnosti, že ide o maximálne stručné
stanovisko súdu prvej inštancie a nie je celkom zrejmé, na akú žalobcom položenú otázku CENEKON,
a.s. vlastne odpovedá, za dôležitý považuje odvolateľ fakt, že mu bola odoprená možnosť sa k tomuto
stanovisku vyjadriť. Na tomto pojednávaní bol žalobcom doručený konajúcemu súdu aj ďalší listinnýdôkaz, a to rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 31Cb/119/2008 zo dňa 8.6.2008. Aj keď opät
nie je zrejmé, do akej miery tento dôkaz rozhodnutie súdu ovplyvňuje, uvedené nič nemení na tom, že
žalovanému mala byť poskytnutá možnosť vyjadriť sa k nemu. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje

aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačne určuje,
že zásada kontradiktórnosti je porušená tam, kde súd odníme účastníkovi konania možnosť vyjadriť
sa k dôkazu, ktorý vykonal a ktorý obsahoval zistenia významné pre jeho rozhodnutie a vytvorí tak
dotknutému účastníkovi konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení,
než akými disponuje druhý účastník konania.

33. Odvolateľ dôvodí, že v jeho prípade tieto definičné znaky porušenia kontradiktórnosti splnené boli,
pretože konajúci súd žalovanému aktívnym konaním odňal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, pretože
mu neposkytol túto možnosť a na poslednom pojednávaní konanom dňa 23.1.2018 uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

34. Zároveň zdôraznil aj skutočnosť, že právo na poskytnutie nevyhnutného dostatočného času
na prípravu vyjadrenia k dôkazu zo strany súdu, obzvlášť k dôkazu takého zásadného charakteru
je nevyhnutné a zároveň zdôraznil, že odopretie práva žalovaného vyjadriť sa k dôkazom bolo v
predmetnom konaní o to intenzívnejšie, že právny zástupca žalovaného výslovne prejavil vôlu vyjadriť
sa k stanovisku ako aj k predloženému rozsudku.

35. Odvolateľ vidí naplnenie vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu aj v skutočnosti, že na poslednom
pojednávaní konanom dňa 23.1.2008 bolo žalobcom prezentované enormné množstvo nových
skutočností a tvrdení. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril vôlu sa k týmto rozsiahlym
tvrdeniam, ktoré bezpochyby mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej vyjadriť. Tvrdí, že bolo

porušenie jeho práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože v ňom absentuje posúdenie
skutkových tvrdení (napr. technické nedostatky vykonaných prác naviac, námietky k znaleckému
posudku Ing. Čechovského, posúdenie právnych argumentov žalovaného o nemožnosti aplikácie
inštitútu obvyklej ceny za naviac práce, ktoré neboli vykonané v súlade s technickými a právnymi
normami, námietka zmarenia možnosti žalovaného postupovať podľa ust. § 547 ods. 5 Obchodného

zákonníka, nekonaním podľa ust. § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka), ale predovšetkým spôsob
vyhodnotenia dôkazov získaných znaleckým dokazovaním.

36. Argumentuje, že žalovaný v rozhodnutí nedostal odpoveď na najdôležitejšiu otázku konania, a to
prečo je zaviazaný zaplatiť žalobcovi práve sumu vo výške 18.096,76 eur, súd rozhodol na základe

neodôvodnených, nepreskúmateľných a neočakávaných záverov, preto došlo k popretiu jeho práva na
ochranu pred prekvapivými rozhodnutiami.

37.Vďalšomargumentuje,žesúdprvejinštancienesprávnehodnotildôkazy,najmäznaleckýposudokč.
62/2017 Ing. Ščerbu, znalecký posudok č. 8/2016 Ing. Čechovského, znalecký posudok č. 14 a znalecký

posudok č. 4 Znaleckého ústavu technickej univerzity v Košiciach.

38. V tejto súvislosti dôvodí, že súd nemôže vybrať iba jeden z nich a na ostatné bez ďalšieho
neprihliadať. Musí ich všetky vyhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich je preň určujúci pre podklad
rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov ostatných znaleckých posudkov. Argumentuje,

že v situácii, kedy výška žalobcovho peňažného nároku priamo súvisí so znaleckými posudkami, ktoré
sú bezpochyby nenahraditeľnými dôkazmi v konaní, je povinnosťou súdu citlivo posúdiť a vyhodnotiť
tieto znalecké posudky vo vzájomnej súvislosti.

39. Má za to, že najrelevantnejším základom pre rozhodnutie o výške žalobcovho nároku je znalecký

posudok č. 4, teda posudok vypracovaný znaleckým ústavom, ktorý jediný komplexne ocenil všetky
práce spadajúce do celkového procesu technologického zneškodnenia odpadu, bez ohľadu na to, či
niektorépoložkyspadalidokrycieholisturozpočtudielaalebonie,niejetedamožné,abyztohoocenenia
boli vynechané akékoľvek práce. Suma za práce naviac v ňom vyjadrená je určitým spravodlivým
priemerom všetkých vyhotovených znaleckých posudkov v predmetnom konaní, vyjadrujúcim zásadu

vzájomnosti hodnotenia dôkazov súdom.

40. Odvolateľ poukazuje aj na skutočnosť, že počas konania vyšlo najavo veľké množstvo nových
skutočností a mnoho skutkových tvrdení, ktoré majú bezpochyby vplyv na zníženie žalobcovhotvrdeného nároku (vyfakturované práce neboli vykonané spoločnosťou RONAR s.r.o., tak ako to
bolo v konaní protistranou tvrdené špekulatívne postúpenie pohľadávky zo spoločnosti VISK s.r.o
na Vladimíra Kasardu, aby v prípade úspechu spoločnosti VISK v tomto spore nebolo možné

použiť priznaný nárok na úhradu judikovaných pohľadávok žalovaného voči bývalému žalobcovi
vyplývajúcich z osobitných konaní, stavebná firma, ktorá vykonávala technologické zneškodnenie
odpadu nedisponovala potrebným súhlasom obvodného úradu životného prostredia na nakladanie s
nebezpečnými odpadmi podľa Zákona o odpadoch).

41. Odvolaním žalovaný napáda aj druhý výrok rozsudku. Argumentuje, že žalobcovi úroky z omeškania
neprislúchajú, zdôrazňujúc fakt, že dňa 16.1.2018 došlo zmluvou o postúpení pohľadávok k postúpeniu
pohľadávky z faktúry č. OF20081002 v sume príslušenstva vo výške 92.142,06 eur zo žalobcu
na spoločnosť VISK s.r.o.. Následne došlo zo spoločnosti VISK s.r.o. k jednostrannému zápočtu
vzájomných pohľadávok voči žalovanému. Žalovaný tvrdí, že išlo o špekulatívne postúpenie pohľadávky

a započítanie pohľadávky voči pohľadávke, ktorú má žalovaný voči spoločnosti VISK s.r.o. titulom
iných súdnych rozhodnutí, ktoré sa nachádzajúc v procese exekučného konania. Žalobcovi právo na
príslušenstvo pohľadávky vo výške 92.142,06 eur ku dňu 16.1.2017 zaniklo. Na uvedenú skutočnosť
žalovaný poukázal v svojom vyjadrení k doterajšiemu priebehu konania zo dňa 15.1.2018, ktorá žiadnym
spôsobom nebola namietaná, či rozporovaná a z toho dôvodu sa považuje za nespornú.

42. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

43. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvodné.

44. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú

prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. g), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné

ďalšie prostriedky procesnej ochrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

45. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa

strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS

132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane

bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základnéhopráva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

46. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

47. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky
procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu
ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej

inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

48. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (pokiaľ ide
o priznanú istinu), preto len konštatuje jeho správnosť a na zdôraznenie jeho správnosti navyše udáva

(§ 387 ods. 2):

49. K vytýkaným procesným pochybeniam súdu prvej inštancie odvolací súd udáva:

50. Je nepochybné, že strana sporu má právo vyjadriť sa k dôkazom protistrany, ktoré jej vyplýva

priamo z čl. 9 CSP, podľa ktorého strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi
a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorej určuje zákon. Zo
zápisnice z pojednávania vyplýva, že so stanoviskom spoločnosti CENOKOM bol právny zástupca
oboznámený, ktorá skutočnosť je nepochybná z jeho záverečnej reči (zhrnutie návrhov a vyjadrenie
k dokazovaniu a právnej stránke veci) kde bol jeho prednes zaznamenaný priamo do diktafónu. Nie

nepodstatnou je aj skutočnosť, že zo zápisnice nevyplýva, že by právny zástupca vyslovene žiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu vyjadrenia sa k uvedenému stanovisku („.....v súvislosti s dnes
vykonaným dokazovaním, ak teda nebude dokazovanie vyhlásené za skončené, iste by sme sa možno
radi vyjadrili k niektorým novým skutočnostiam a novým dôkazom, ktoré tu boli predložené...“) Tento
prednes právneho zástupcu ako osoby znalej procesných predpisov nemožno chápať ako žiadosť o

odročeniepojednávaniazdôvoduposkytnutialehotynavyjadreniesaktvrdeniamadôkazomprotistrany.
Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že rozsudok č.k. 31Cb/119/2008-60 upravoval práva a povinnosť
strán sporu, kde jednou z nich (v pozícii žalovaného) bol aj odvolateľ, preto ťažko možno dôjsť k záveru,
že by neposkytnutím lehoty na oboznámenie sa s ním bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý
proces.

51. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd udáva:

52.Odvolateľsúduvytýka,žesadostatočnenevysporiadalsvýškoupriznanéhonároku,tedanevysvetlil,
prečo vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Čechovského. Odvolací súd konštatuje, že

odôvodnenie v tejto časti spĺňa náležitosti stanovené v § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie jasne
vysvetlil (ods. 76), že tento znalec zohľadnil všetky relevantné skutočnosti pri vyhotovovaní znaleckého
posudku a zároveň uviedol z akých dôvodov neakceptoval posudky Ing. Sčerbu a Technickej univerzity
v Košiciach.

53. K námietkam odvolateľa o existencii ďalších skutočností majúcich vplyv na zníženie uplatneného
nároku (špekulatívne postúpenie pohľadávky, stavebná firma vykonavajúca likvidáciu bez potrebného
oprávnenia) je potrebné uviesť, že dôvodom na zníženie ceny vykonaných prác nie sú. Je pravdou, žeby mohli byť základom pre postih zo strany príslušných správnych orgánov, pre dané konanie sú ale
právne irelevantné.

54. Na základe uvedeného bol preto rozsudok v jeho prvom výroku potvrdený ako vecne správny (§
387 ods. 1 OSP).

55. Pokiaľ ide o druhý výrok - rozhodnutie a príslušenstve pohľadávky (žalobcom uplatnených úrokoch z
omeškania) je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie sa v svojom odôvodnení žiadnym
spôsobom nevysporiadal s namietaným zánikom pohľadávky v dôsledku uzavretej zmluvy o postúpení
pohľadávky a následného jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok voči žalovanému.

56. Keďže právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného
práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postup súdu prvej inštancie tak naplnil
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, čoho dôsledkom je zrušenie jeho rozhodnutia (§ 389
ods. 1 písm. b) a vrátenie vecí súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (v zrušenej
časti).

57. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zrušil aj výroky o nároku na náhradu trov konania (§ 367
ods. 2 CSP).

58. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne rozhodne o uplatnených úrokoch z omeškania s tým,
že svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).