Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116212638
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116212638.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.

so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou
so sídlom Hlavná 14, Prešov, proti žalovanej Bc. C. T., G. XX.X.XXXX, K. U. XXX/XX, V. C., o žalobe
žalovanej na obnovu konania a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

I. Obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod č.k. 13Ro/170/2011 povoľuje.

II. Odkladá vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Košice I sp.zn. 13Ro/170/2011-29 zo
dňa 16.6.2011.

III. Navrhovateľke obnovy konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.6.2016 domáhala, aby súd povolil obnovu
právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Košice pod č.k. 13Ro/170/2011. Žalobu
o obnovu konania odôvodnila tým, že konajúci súd nemal platobný rozkaz nikdy vydať z dôvodu,
že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a teda, ak súd platobný rozkaz
vydal, porušil § 172 ods. 9 OSP. Neprijateľné zmluvné podmienky sú prinajmenšom zmluvné pokuty,
ktoré si uplatnil navrhovateľ priamo v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súd pri jeho vydávaní

vôbec nezohľadnil európske spotrebiteľské právo, najmä Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra
1986 pre aproximáciu právnych predpisov, nariadení a administratívnych ustanovení členských štátov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Súd pri jeho vydávaní vôbec nezohľadnil judikatúru Európskeho
súdneho dvora napr. Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci spojené prípady C- 240/98 až
C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero ( C-240/98) a medzi Salvat Editores
SA a spol., Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet

Sustikné Győrfi, Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-473/00- Cofidis SA and Jean-
Louis Fredout). Okresný súd Košice I v uznesení 20Er/2827/2014-22 zo dňa 1.10.2015, v ktorom
námietky povinnej proti exekúcií zamieta, na strane 3. uvádza, že bolo preukázané prevzatie platobného
rozkazu do vlastných rúk a že nebol podaný v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, že
povinná bola poučená o tejto možnosti. Súd však nikde v uznesení nepíše o tom, že sám porušil
zákon a to konkrétne § 172 ods. 9 OSP. Súd aj napriek tomu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky, vydal platobný rozkaz. Takto sa súd snaží vyhnúť zodpovednosti a vinu zvaliť

na spotrebiteľku - povinnú, ktorá má znášať následky nezodpovedného konania a prístupu úradníka
na súde. Súd, ktorý je platený z peňazí daňových poplatníkov a má chrániť zo zákona spotrebiteľov,
v tomto prípade konal protizákonne. Vzhľadom na to, že súd ma nezbavil účinkov neprijateľnej
zmluvnej pokuty, ale pristúpil k jej modifikovaniu, postupoval v rozpore s právom Európskej únie.Využíva preto zákonnú možnosť obnoviť proces. Nové rozhodnutie môže znamenať pre ňu priaznivejšie
rozhodnutie, pretože bude úplne zbavená účinkov neprijateľnej zmluvnej pokuty, ktorá sa vymáha v
exekučnom konaní. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty bola judikovaná vo viacerých rozsudkoch, napríklad

v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. Septembra 2011 č.k. 6 Co/113/2010 zverejnenom na
stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica
zo dňa 29.5.2013 sp.zn. 17Co/255/2012. Súčasne navrhuje, v zmysle § 233 OSP, odklad vykonateľnosti
napadnutého platobného rozkazu. Navrhuje, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom
súdeKošiceIpodsp.zn.13Ro/170/2011anariadilodkladvykonateľnostiplatobnéhorozkazuOkresného

súdu Košice I zo dňa 16.6.2011 č.k. 13Ro/170/2011.

2. Žalobkyňa v podaní zo dňa 23.10.2017 uviedla, že nesúhlasí s názorom, že platobný rozkaz
Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2011 sp.zn. 13Ro/170/2011 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Obnoviť konanie pre
rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora by bolo celkom zjavne v

rozpore s princípom právnej istoty. Ustálená judikatúra v záujme zachovania právnej istoty vyvodila, že
medzi pôvodným konaním a rozhodnutím, ktoré je dôvodom na obnovu konania, musí existovať určitý
vecný a personálny súvis. Žalobkyňou uvedené rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
sa netýkali sporovej veci strán sporu a vo svojom obsahu sa nezaoberali otázkou nárokov priznaných
platobným rozkazom v konaní, ktorého obnova sa navrhuje. Jednou zo záruk právneho štátu je

princíp právnej istoty spočívajúci v nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí. Zásadou
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, t.j. zásadu res iudicata, je možné narušiť len mimoriadne
a výnimočne. Pri obnove konania je nutné dodržať včasnosť podania návrhu a naplnenie zákonného
predpokladu na povolenie obnovy. Má za to, že žalobkyňa dostatočne nepreukázala dodržanie
subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a ani naplnenie niektorého zo zákonných

predpokladov na povolenie obnovy. Žalobkyňa odpor proti platobnému rozkazu nepodala a navrhuje
obnovu konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia dohodnutej zmluvnej podmienky, nie z
dôvodu nedostatkov v skutkovom zistení. Navrhuje preto, aby súd žalobu na obnovu konania zamietol
a priznal spoločnosti Orange Slovensko, a.s. náhradu trov konania.

3. Podľa ust. § 397 písm. e) C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné.

4. Podľa ust. § 398 C.s.p. žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu,

ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa ust. § 404 písm. c) C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od
právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania

uvedené v § 397 písm. c) až e).

6. Podľa ust. § 412 ods. 1 C.s.p. súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

7.Podľaust.§414C.s.p.aksúdžalobunaobnovukonanianeodmietne,rozhodnerozsudkom,čiobnovu
konania povolí alebo zamietne.

8. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch

obmedzená. Predmetom obnovy je zásadne právoplatný rozsudok (ktorým sa rozhodlo o celej veci,
čiastočne alebo len o základe), právoplatné uznesenie schvaľujúce zmier, rozhodnutie vydané v konaní
o dedičstve, platobný rozkaz a zmenkový platobný rozkaz za podmienok uvedených v § 397 C.s.p..

9. Podľa 397 písm. e) C.s.p. právoplatný rozsudok môže strana napadnúť žalobou na obnovu konania,

akjevrozporesrozhodnutímSúdnehodvoraEurópskychspoločenstievaleboinéhoorgánuEurópskych
spoločenstiev.10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v
úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie

je nevyvrátiteľná.

11. Z rozsudku Európskeho súdneho dvora - spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo
EditorialSAvyplýva,žecieľČlánku6Smernice,ktorýodčlenskýchštátovvyžadujestanoviť,ženečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

12. Z rozsudku Európskeho súdneho dvora C-473/00 vyplýva, že súd má možnosť skúmať ex offo
nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou.

13. Podľa komentára k ustanoveniu § 228 ods. 1 písm. e) OSP v znení účinnom do 30.6.2016
publikovaného v systéme ASPI (autor JUDr. Ján Mazák): „ Z tohto dôvodu vzniká otázka, prečo je
táto právna úprava - na rozdiel od dôvodu obnovy konania podľa písmena a) - taká veľkorysá, že
neobmedzuje obdobie, v ktorom bol prijatý rozsudok Súdneho dvora, neobmedzuje ani objektívnu lehotu

na jeho uplatnenie troma rokmi (subjektívna lehota zostáva zachovaná) a neurčuje ani žiadny súvis s
konaním, ktorého obnova sa navrhuje.“

14. Pre úspešné uplatnenie dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. e) C.s.p. teda možno poukázať aj
na „všeobecné“ rozhodnutie ESD, netýkajúce sa konkrétneho účastníka navrhujúceho obnovu konania,

je však potrebné preukázať rozpor rozhodnutia napadnutého obnovou konania s rozhodnutím ESD.
Navrhovateľka obnovy konania poukázala na rozsudky ESD C-240/98 až C-244/98a C-473/00. Z
týchto rozhodnutí vyplýva, že národný súd má ex offo skúmať nekalú povahu zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľka obnovy konania tvrdí, že súd konajúci o návrhu na vydanie
platobného rozkazu túto povinnosť nesplnil.

15. Súd po oboznámení sa so spisom OS KE I sp.zn. 13Ro/170/2011 a to so žalobou zo dňa 8.3.2011,
so zmluvou o pripojení zo dňa 26.7.2004, s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 18.5.2009, s prílohou
č. 1 k zmluve o pripojení, so zmluvou o pripojení zo dňa 16.11.2006 , s dodatkom k zmluve o pripojení
zo dňa 18.5.2009, s prílohou č.1 k zmluve, s faktúrami z č.l. 17-23 predmetného spisu a s platobným

rozkazom zo dňa 16.6.2011 zistil, že predmetom pôvodného konania bolo okrem zaplatenia ceny služieb
poskytovaných žalobcom aj zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 663,88 eura. Z rozhodovacej
činnosti tunajšieho súdu (z rozsudku sp. zn. 37C 146/2012 zo dňa 20.9.2012, z rozsudku sp. zn.
37C 475/2011 zo dňa 14.12.2012, z rozsudku sp. zn. 37C 84/2012 zo dňa 25.10.2012 a pod.) má
súd za to, že nárok na zmluvné pokuty žalobca v pôvodnom konaní nemal, keďže išlo o neprijateľnú

zmluvnúpodmienku,resp.dojednanie(dohoda)ozmluvnejpokutenebolaindividuálnemedziúčastníkmi
zmluvy dohodnutá. Platobný rozkaz bol teda vydaný v rozpore ako s predošlým OSP tak v rozpore s
rozhodnutiami Súdneho dvora a smernicou Európskej súdnej rady EHS č. 93/13.

16. Podľa článku 2 bod 2.5 dodatkov k zmluve o pripojení zo dňa 18.5.2009 v prípade porušenia niektorej

povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4. tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie
platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k
ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj
dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94

eura.

17. Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovibezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti
zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

18. Podľa ustanovenia § 879l Občianskeho zákonníka v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z
nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

19. Daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetných zmlúv o pripojení v znení ich

dodatkov je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol výslovne upravený v Občianskom
zákonníku až novelou prevedenou zákonom č. 150/2004 Z.z., a to s účinnosťou od 1.4.2004. Jej cieľom
bolo zaistiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s

acquis communautaire dosiahnutým v tejto oblasti.

21. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom
rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah

týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na
formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy,
nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu
zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

22. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo

dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006
Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčovská).

23. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení

v znení ich dodatkov týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade

i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je
názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na

jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať
vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za

nesplnenie povinnosti (§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery

spotrebiteľa k dodávateľom.

24. Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku
je bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsezuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musiana zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (Oľga Ovečková:
Zmluvná pokuta, Iura Edition 2004).

25. V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že
medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (článok 2 bod 2.5 dodatkov k zmluvám
o pripojení zo dňa 18.5.2009 predstavuje iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorej obsah nemohla
žalovaná ako spotrebiteľ ovplyvniť, hoci tento dodatok podpísala) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo
individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení).

26. Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty podľa článku 2 bod 2.5 dodatkov k zmluvám o pripojení
zo dňa 18.5.2009 za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatné v zmysle ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení.

27. Z tohto stavu je možné vyvodiť len to, že skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok súd

rozhodujúci o vydaní platobného rozkazu nerealizoval, a teda konal v rozpore s vyššie uvedenými
rozhodnutiami ESD. Vydanie platobného rozkazu pri uvedených pochybnostiach o povahe uplatnených
nárokov je zároveň nedostatkom v zisťovaní skutkového stavu, ktorý možno odstrániť povolením obnovy
konania. Žalovaná navrhla povolenie obnovy konania z relevantného dôvodu na základe existencie
skutočností, ktoré nemohla uplatniť v čase pôvodného rozhodovania - existencia rozhodnutí ESD, na

ktorépoukázalavnávrhuaoktorýchsadozvedelaažposkončeníkonaniavmájiroku2016.Subjektívna
3-mesačná lehota je teda zachovaná a v tomto smere nie je možné aplikovať fikciu koncipovanú v §
2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku Európskej únie, pretože domnienka o znalosti
uverejnených záväzných aktov platí pre tých, ktorých sa týka. Rozhodnutia ESD o prejudiciálnych
otázkach v konkrétnych veciach sa netýkajú všetkých spotrebiteľov, ale len tých, ktorí boli účastníkmi v

tom - ktorom konaní. Z uvedených dôvodov súd obnovu konania povolil. Zároveň odložil vykonateľnosť
platobného rozkazu Okresného súdu Košice I sp.zn. 13Ro/170/2011-29 zo dňa 16.6.2011.

28. Podľa ust. § 409 C.s.p. na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

31. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
nakoľkožalovanámalavoveciobnovykonaniaplnýúspech,avšakžalovanážiadnetrovynepožadovala,

tak jej súd ich náhradu súd nepriznal.

35. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).