Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/286/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116213608
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116213608.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: P. W., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom M. X, W. W., v konaní právne zastúpený Mgr. Alena Gregorová, advokátka,
advokátska kancelária so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, IČO: 42 186 307, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne

zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o zaplatenie 563,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného zo dňa 02. 05. 2017
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/14/2016 - 51 zo dňa 21. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/14/2016 - 51 zo dňa 21. 03. 2017 z r u š u j
e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 563,35 Eur na účet právnej
zástupkyne žalobcu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok rozsudku).
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto
konania v plnej výške (druhý výrok rozsudku). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 563,35 Eur s

trovami konania ako rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a reálne zaplatenými sumami žalobcom.
Okresný súd v predchádzajúcom priebehu konania vydal platobný rozkaz č. k. 20Csp/14/2016 - 17 zo
dňa 03. 08. 2016, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor a navrhol žalobu
zamietnuť. Súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že účastníci
konania uzatvorili Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa
06. 12. 2012, kde v bode 5 predmetnej zmluvy je uvedený úverový limit 750 Eur, splatnosť úveru 42/20,

mesačná splátka vrátane úrokov 40,19 Eur, celková čiastka na zaplatenie 1.687,98 Eur, predpokladaná
RPMN za úver 70,03 %, ročná úroková sadzba 70,03 %, priemerná RPMN za úver 46,35 %, poskytnutá
čiastka revolvingu 395,47 Eur, celková čiastka pri revolvingu na zaplatenie 964,56 Eur, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,33 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. V bode 6
zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere poskytnutá čiastka 750 Eur, splatnosť úveru 42,20
Eur, mesačná splátka 40,19 Eur, celková čiastka na zaplatenie 1.687,98 Eur, RPMN za úver 67,47 %,

ročná úroková sadzba úveru 70,03 %, priemerná RPMN za úver 46,35 %, poskytnutá čiastka revolvingu
395,47 Eur, celková čiastka pri revolvingu 964,56 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu
70,03 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75
%. Zmluvu dlžník podpísal dňa 03. 12. 2012, žalovaný dňa 06. 12. 2012. Súd prvej inštancie mal
za to, že podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nie je preukázané uzavretie
predmetnej zmluvy písomnou formou, teda písomný návrh na jej uzavretie a písomné prijatie návrhu.

Nemal preukázanú existenciu dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán
v písomnej forme, v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z. z. Listinu označenú ako žiadosť o poskytnutí revolvingového úveru v častiach bodu 2 a 5
vyplnených žalobcom súd posúdil ako návrh žalobcu na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 OZ. Listinu
v časti 6 vyplnenú žalovaným dňa 06. 12. 2012 posúdil ako odmietnutie návrhu žalobcu žalovaným a

nový návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 44 ods. 2 OZ. Žalovaným
prijatý návrh obsahuje dodatky a iné zmeny, kde napríklad v bode 5 uvádza predpokladanú RPMN za
úver 70,03 % a v bode 6 po prijatí uvádza RPMN za úver 67,47 %. V návrhu na uzavretie zmluvy
neboli uvedené náležitosti, a to RPMN, doba trvania zmluvy, výška, počet, termíny splátok, istiny, úrokov
a iných poplatkov. RPMN bola uvedená ako predpokladaná, nie konečná, zároveň nie je zrejmé pri

výške splátky, koľko z ktorej pripadá na istinu, úroky, iné poplatky. Jednotlivé splátky neboli uvedené
termínom. V návrhu na uzavretie zmluvy neboli uvedené náležitosti, doba trvania zmluvy o úvere, termín
konečnej splatnosti úveru, výška, termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Z predložených
listín je zrejmé, že prijatie schválenia úveru žalovaným žalobca písomne nepotvrdil a nebola dodržaná
podmienka uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Zároveň súd konštatoval, že
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 je úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje zákonom

predpísané náležitosti vyššie uvedené, a teda zároveň je žalobca povinný vrátiť žalovanému iba sumu
prijatých peňažných prostriedkov, t. j. výšku poskytnutého úveru a žalovaný nemá nárok na peňažné
prostriedky v časti prevyšujúcich poskytnuté plnenie nad sumu úveru, nemá na to právny titul, sú prijaté
bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ. Súd potom žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 563,35 Eur, keďže mu bol poskytnutý úver vo výške 642,35 Eur a

žalobca zaplatil 1.205,70 Eur, teda viac, na čo mal žalovaný nárok. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Namietal, že z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva
označenie žiadneho zákonného ustanovenia, podľa ktorého by sa údaj o RPMN dal medzi stranami
zmluvy dohodnúť. Súd neuvádza ani žiadnu úvahu v tomto smere, pričom z rozsudku je zrejmé, že sa
vôbec právnou úpravou RPMN, jeho určovania a toho, či je vôbec dohodnuteľný údaj, ani nezaoberal.
Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd ani len nepoužil pri rozhodovaní ustanovenia zákona č.

129/2010 Z. z., ktoré upravujú spôsob určenia RPMN (§ 2 písm. i/, § 9 ods. 2 písm. j/ a § 19 zákona č.
129/2010 Z. z.). Zákon určuje i to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (nie
napríklad v čase podania žiadosti o úver), čo vylučuje požiadavku, aby ohľadne RPMN bol návrh a jeho
prijatie. Ak teda tento údaj nie je možné dohodnúť, potom sa nedá použiť ani ustanovenie § 44 ods. 2
OZ. Z rozsudku tak nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých mal súd za preukázané, že údaj o RPMN

je dohodnuteľný, pričom až na základe takéhoto konštatovania by mohol pristúpiť k aplikácii § 44 ods. 2
OZ. Žalovaný napadol i záver súdu o tom, že v zmluve nie je uvedené koľko zo splátky pripadá na istinu,
úroky a iné poplatky. Rozsudok bol vyhlásený dňa 21. 03. 2017, čo znamená, že súd prvej inštancie
mal už povinnosť pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj výklad článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 ES
v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci C-42/15, ktoré sa týka slovenskej implementácie

uvedenej smernice a vyjadruje jednoznačný záver v tom smere, že výklad vnútroštátneho práva musí
byt' v súlade s uvedenou smernicou. Podľa jej znenia a aj výkladu podaného Súdnym dvorom EÚ článok
10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia

v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podporne odvolateľ poukázal i na odôvodnenie rozsudku Krajského
súdu v Prešove č. k. 13Co/111/2014 - 166. Taktiež odvolateľ poukázal na odôvodnenie súdu prvej
inštancie, ktorým konštatoval, že v návrhu na uzavretie zmluvy nebol uvedený termín konečnej splatnosti
úveru. I v danej otázke platí, že nejde o výsledok nejakého dojednávania. Žalovaný taktiež namietal, že

rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje vzájomne nezlučiteľné závery. V bode 22 a 23 odôvodnenia
rozsudku sa uvádza, že nebola dodržaná písomná forma zmluvy. To by znamenalo, že pre jej nedostatok
ide o neplatný úkon. V takom prípade by podľa § 455 OZ nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie (za
bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného
len pre nedostatok formy). V bode 24 odôvodnenia rozsudku ale súd uvádza, že úver poskytnutý

na základe Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX je bezúročný. To by znamenalo, že
predmetná zmluva je platná ako písomný právny úkon, teda absolútne iný záver ako v bodoch 22 a 23.
Nerozlišovanie uvedených skutočností vedie k zmätočnosti rozhodnutia, pretože v zmysle záverov podľa
bodov 22 a 23 rozsudku je po stránke právnej vylúčené vôbec uvažovať o bezdôvodnom obohatení.Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie alebo aby odvolací súd konajúc sám žalobu zamietol.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
22. 06. 2017 vyjadril žalobca. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej
inštancie, pričom má za to, že právne posúdenie a posúdenie skutkových okolností bolo konajúcim
súdom vykonané správne, v súlade s právnymi predpismi SR a rozhodnutie je vzhľadom na súčasnú
judikatúru dostatočne odôvodnené. S tvrdením žalovaného uvedeným v odvolaní nie je možné súhlasiť.

Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere v časti 5 neobsahuje údaj o výške RPMN. Táto
časť bola predtlačená obchodným zástupcom žalovaného. Nie je sporný postup žalovaného, že až
následne bez prítomnosti žalobcu bola žalovaným vyplnená časť 6 zmluvy o revolvingovom úvere
(„Údaje o schválenom revolvingovom úvere - nevypĺňajte“), v ktorej je písaným písmom uvedený aj
údaj o RPMN za úver vo výške 67,47 %. V kontexte spotrebiteľských ustanovení je neprijateľné, aby
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť sa oboznámiť s touto hodnotou, keď navyše dôležitosť

tohto údaju je zákonodarcom povýšená až na „bezúročnosť a bezpoplatkovosť“ zmluvy pri absencii tohto
údaju. Tvrdenia žalovaného, že v zmluve je uvedený vzorec na výpočet, neobstoja. Je zjavné, že ani
obchodný zástupca žalovaného, ktorý uzatváral so žalobcom zmluvu, nevedel tento údaj podľa nimi
uvedeného vzorca vypočítať, takže tento údaj bol doplnený až dodatočne. Odvolateľ tiež poukázal na
to, že výška RPMN nie je priemerná alebo predpokladaná; výška RPMN, resp. spôsob výpočtu - je

povinnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Nie je akceptovateľný stav, kedy spotrebiteľ pri podpise zmluvy
nie s výškou RPMN oboznámený. Okrem uvedeného žalobca poukázal na to, že výška RPMN uvedená
v časti 6 zmluvy vo výške 67,4 7% je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Po zadaní údajov
úveru do interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN na portáli finančnej osvety a ochrany finančného

spotrebiteľa MF SR (K.) bola vypočítaná výška RPMN 86,35 %. Súhlasil teda so záverom súdu, že v
návrhu na uzavretie zmluvy neboli uvedené náležitosti, a to RPMN, doba trvania zmluvy, výška, počet,
termíny splátok, istiny, úrokov iných poplatkov. RPMN bola uvedená ako predpokladaná, nie konečná
a zároveň nie je z zrejmé pri výške splátky, koľko z ktorej pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Preto
mal odvolateľ za to, že zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods.

1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Preto žalovaný nemá právny
titul na peňažné plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému nad sumu poskytnutého úveru. Navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

5. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, v texte len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia

§ 391 ods. 2, 3 CSP na ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. V ustanovení § 389 ods. 1 CSP sú citované vady, pre ktoré je možné, resp. nutné rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením
základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými
právnymi normami.

8. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 563,35 Eur, pričom v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie
poukázal na ustanovenie § 52, § 53 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej
len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) obsahujúce úpravu spotrebiteľských zmlúv, § 54 ods. 1 OZ

upravujúce „neprijateľné podmienky“ v spotrebiteľských zmluvách OZ a tiež na ustanovenie § 9 ods.
1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1, 2 OZ a § 46 ods. 1 OZ ustanovujúce povinnosť písomnej
formy zmlúv, o ktorých to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Taktiež uviedol citáciu § 451 ods. 2OZ, upravujúce bezdôvodné obohatenie. Po citácii právnej úpravy relevantnej pre rozhodnutie vo veci ,
v ďalšom obsahu odôvodnenia uviedol, že mal za to, že podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nemal preukázané uzavretie predmetnej zmluvy písomnou formou, teda písomný návrh na jej uzavretie

a písomné prijatie návrhu. Súd tak nemal preukázanú existenciu dvoch vzájomných a obsahovo
zhodných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme, v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti
predpokladané § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Ďalej súd uviedol, že v návrhu na uzavretie zmluvy
neboli uvedené náležitosti, a to RPMN, doba trvania zmluvy, výška, počet, termíny splátok, istiny, úrokov
a iných poplatkov. RPMN bola uvedená ako predpokladaná, nie konečná. Zároveň súd konštatoval,

že podľa ustanovenia § 11 ods. 1 je úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje
zákonom predpísané náležitosti (vyššie uvedené), a teda je žalobca povinný vrátiť žalovanému iba sumu
prijatých peňažných prostriedkov. Preto súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 563,35 Eur
titulom bezdôvodného obohatenia.

9. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zmätočnosť a vzájomnú protirečivosť odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie, keď z uvedeného vyplýva jednak konštatovaný záver súdu o tom, že
nemal preukázané uzavretie zmluvy písomnou formou (s poukazom na ust. § 46 ods. 2 OZ). Pokiaľ
súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona písomnú formu
( odkaz na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), pričom v predmetnom
konaní posudzovaná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 06. 12. 2012, podmienku písomnej formy

nespĺňa, následkom je neplatnosť zmluvy. V prípade nedodržania zákonnej písomnej formy (keď
táto vyplýva z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) zmluvy ide o neplatnosť absolútnu (pričom v
prípadoch nedodržania dohodnutej písomnej formy ide o neplatnosť relatívnu). Z uvedeného vyplýva,
že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu považoval za neplatný právny úkon
v dôsledku nedostatku písomnej formy a pri prijatí tohto záveru, bol nadbytočný a nesprávny ďalší

postup súdu prvej inštancie, keď zároveň sa ďalej vecne zaoberal požiadavkou splnenia osobitných
náležitostí vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd tak podrobil ďalšiemu prieskumu
podľa osobitného právneho predpisu - Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - zmluvu, pri
ktorej konštatoval nedostatok písomnej formy (s poukazom na ustanovenia § 46 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka upravujúce požiadavku písomnej formy zmlúv), hoci táto sa zo zákona obligatórne vyžaduje a

jej nedostatok je sankcionovaný neplatnosťou samotného právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu
zmluvy o revolvingovom úvere následne vylučuje možnosť posúdenia uvedenej zmluvy v otázke, či
táto obsahuje všetky náležitosti vyžadované osobitným zákonom (č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch).

10. Uvedená zmätočnosť a vzájomná protichodnosť prijatých záverov obsiahnutých v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie bola dôvodom, pre ktorý musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Na odvolaciu námietku žalovaného, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté

plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplaného len pre nedostatok formy, odvolací súd uvádza, že
suma, ktorej sa žalobca žalobou domáha (a ktorá bola pôvodne rozsudkom súdu prvej inštancie i
priznaná), predstavuje súhrn zaplatených úhrad na poplatkoch a úrokoch (okrem uhradenej istiny),
a teda nie je plnením dlhu (neplatného len pre nedostatok formy), tak ako to v podanom odvolaní
namietal žalovaný. Žalobca samotný dlh (istinu poskytnutého úveru) žalovanému uhradil, čo žalovaný

ani nerozporoval a žalované plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému titulom úrokov a poplatkov úveru
jemajetkovýprospechnastranežalovaného,žalovanýakonárokna vydaniebezdôvodnéhoobohatenia
(z dôvodu rozporu právneho úkonu so zákonom); nie je dlhom, a preto nemožno aplikovať na uvedené §
455 OZ, na ktoré v podanom odvolaní poukázal žalovaný. Nejedná sa o dlh žalovaného voči žalobcovi,
ktorý by mal byť neplatný len pre nedostatok formy. Na uvedenú odvolaciu námietku teda nemožno

prihliadnuť ako odôvodnenú.

12. Zároveň však na strane druhej je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa
záveru súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve nie je uvedené, koľko z pravidelnej splátky pripadá na
istinu, úroky a iné poplatky. Uvedený názor a záver súdu prvej inštancie je nesprávny a v súčasnosti

neudržateľnýatopredovšetkýmspoukazomnaaktuálnujudikatúruSúdnehodvoraEÚ,akoajjudikatúru
Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 22. 02. 2018 sp. zn. 3Cdo 146/2018, ktorým
NS SR reagoval a zohľadnil závery vyplývajúce z Rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo
veci C - 42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. proti O. W., v zmysle ktorého už nie je legitímny a zákonnývýklad zákon, ktorý zaujímala skoršia rozhodovacia prax, v zmysle ktorého bolo potrebné uvádzanie
ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere rozčlenenie mesačnej splátky osobitne pre
istinu úveru, osobitne pre úroky a osobitne pre prípadné ďalšie poplatky, ktoré sa splácajú v pravidelnej

mesačnej anuitnej splátke a to priamo v texte zmluvy o úvere. Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku
uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že nie
je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z.
hovorí o výške, počte termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne

interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť osobitný rozpis ku každej položke (t.j. istine,
úrokov a iným poplatkom), ale len požiadavka ich uvedenia v súhrne ku splátke, ktorá zahŕňa tak istinu,
úroky a iné poplatky.

13. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a posúdi, či predmetnú zmluvu o
spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere uzavretú medzi stranami sporu vyhodnotí ako platný, resp.

neplatnýprávnyúkonprenedostatokakceptácienávrhužalobcužalovaným,t.j.prenedostatokpísomnej
formy v zmysle § 46 OZ. Až za predpokladu, že súd prvej inštancie by dospel k záveru o platnosti zmluvy
o úvere ako právneho úkonu, môže pristúpiť k posudzovaniu náležitostí uvedenej zmluvy v zmysle, resp.
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
vo veci samej a z toho dôvodu došlo i k zrušeniu výroku o trovách konania ako výroku závislého. V
ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a meritórne rozhodne vo veci samej, ako aj
o trovách konania.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).