Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206862
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118206862.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcov: 1. C. E., H.. XX.X.XXXX, C. S. XX,
XXX XX S., 2. T. E., H.. X.X.XXXX, C. S. XX, XXX XX S., obaja právne zastúpení: JUDr. Ladislav Riedl,
advokát so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Staré mesto, v konaní o zdržanie

sa výkonu záložného práva a o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/117/2018 - 17 zo dňa 25.6.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

k nehnuteľnostiam v návrhu presne špecifikovaným, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone
č. 524/2002 Z.z. a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva je typická tým, že ju
nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba
vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná

osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako
jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu
kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie žalovaný. Uviedol, že podľa
jeho názoru súd pri vydávaní napadnutého uznesenia neskúmal dôvodnosť podanej žaloby. Tvrdenia

žalobcov, ktorými namietajú platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru považuje s poukazom na
ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka za nedôvodné. Taktiež nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov
o neprimeranosti výkonu záložného práva, keď hodnota založenej nehnuteľnosti je podľa znaleckého
posudku 55 500 eur, nie 75 000 eur, ako uvádzajú žalobcovia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

3. Žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP,
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.5. Podľa § 324 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba
za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo

veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.

7. V danom prípade z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa návrhom, ktorý bol doručený
súdu prvej inštancie dňa 18.6.2018 domáhali voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dražbou bytu, v

ktorom obaja bývajú. Žalobcovia majú pochybnosti o platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, namietajú neproporcionalitu medzi vymáhaným dlhom a hodnotou založenej nehnuteľnosti a
netransparentnoť zmluvných podmienok.

8. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom

zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon
záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych
okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

9. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov. Právo na rešpektovanie

obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),
a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR
má prednosť pred zákonom.
„Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba
ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť

opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že
podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre
ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.).

10. Neodkladné opatrenie je v prejednávanej veci dočasným opatrením, nakoľko je časovo limitované

trvaním konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie v tomto konkrétnom prípade zásadne
neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd definitívne
rozhodne. Neodkladné opatrenie teda nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava
pomerov strán sporu.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010,

sp. zn. 6 Cdo 171/2010, podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne
oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia
aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani
jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný,
a môže rozhodnúť inak“.

11. V danom prípade žalovaný síce uvádza skutočnosti, ktoré iste nie sú bez právneho významu, avšak
tieto bude musieť posúdiť súd prvej inštancie v rámci konania o veci samej. Až v tomto konaní sa s

konečnou platnosťou rozhodne, či žalobcami uplatnený nárok je dôvodný alebo nie.

12. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobcovia jednoznačne preukázali
oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčili. V uvedenej veci žalobcovia svoj nárok
osvedčili obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného

práva žalovaného formou dobrovoľnej dražby. Touto nehnuteľnosťou je byt, teda nehnuteľnosť určená
na bývanie. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv
a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20a v článku 21. Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej
bola týmto právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia.

13. Žalovaný okrem iného poukázal na hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znalecký posudkom pred
poskytnutím úveru vo výške 55 500 eur. K tomuto odvolací súd poznamenáva, že tento posudok bol
vypracovaný v roku 2012 a momentálne už nemusí odrážať hodnotu nehnuteľnosti, či už v dôsledku
zmien na realitnom trhu alebo možných investícií žalobcov do prípadnej rekonštrukcie bytu.

14. Žalobcovia osvedčili, že je aktuálne potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, a to práve nariadením
neodkladného opatrenia, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného opatrenia
má za svoj cieľ rýchle a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po
určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Odvolací súd má za to, že boli splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko vzhľadom na to, že záložný veriteľ začal
s výkonom záložného práva predajom nehnuteľností dobrovoľnou dražbou za stavu, kedy žalobcovia

spochybňujú platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, transparentnosť zmluvných podmienok
a proporcionalitu, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia,
ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, sú v prejednávanej veci splnené
predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

15. V zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu vyššie opísané okolnosti prípadu
odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. odôvodňujú vydanie takého rozhodnutia, v zmysle

ktorého žalovaný nemôže vykonať dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Uvedené však
neznamená, že ak dôjde k zmene rozhodujúcich skutočností, kvôli ktorým bolo návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovené, nemôže sa opätovne začať s výkonom dražby. Ak budú odstránené
pochybností o skutočnej výške dlhu, možno za splnenia ostatných zákonných požiadaviek dražbu
vykonať. Aj keď Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva právo na rešpektovanie

obydlia, neznamená to neobmedzené právo zotrvať v obydlí za každých okolností.
„Nie je však možné z práva na nedotknuteľnosť obydlia dospieť k záveru o existencii inštitucionálnej
garancie, ktorá by vytvárala právo - záruku na zotrvanie v určitom obydlí. Toto právo tiež nie je
možné interpretovať v zmysle „nároku na byt“, resp. ani ako nárok na zotrvanie v určitom byte. To
preto, že interpretácia priestorovej dimenzie práva na súkromie ako práva na plnenie neobsahuje

obsahovo určitejšie ústavnoprávne obrysy. Preto ani článok 12 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a tým menej článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je možné
interpretovať ako inštitucionálnu garanciu, ktorú by bol zákonodarca povinný rozvinúť zákonom, ktorý by
predstavoval právnu oporu pre uplatnenie naznačených nárokov. Tie by skôr bolo možné (avšak len vo
veľmi obmedzenej miere, resp. len v sociálne najkrikľavejších prípadoch) odôvodniť právom na ľudskú

dôstojnosť. K záverom o nemožnosti dospieť z tohto práva k nároku na zotrvanie v určitom byte, resp.
nároku na byt, dospela aj judikatúra zahraničných ústavných súdov (napr. Nemecký spolkový Ústavný
súd vo veci I.BvR 375/62)“. (Z Komentára k Listine základných práv a slobôd, vyd. Wolters Kluwer ČR,
a.s. Praha 2012, str. 331)
Za danej situácie a za stavu pochybností o transparentnosti zmluvných podmienok a proporcionality

výšky dlhu a hodnoty založenej nehnuteľnosti bolo potrebné návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť.

16. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne
správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Žiada sa uviesť, že zásadou spravodlivého

procesu je riadne odôvodnenie rozhodnutia, uvedené vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý
nie je pre rozhodnutie významný, bola daná odpoveď v konkrétnom odôvodnení rozhodnutia. Len v
prípade, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c./ Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko

z 9.12.1994, séria A, č. 303-B).

17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.