Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/356/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210098
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817210098.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 50 361 368 proti
žalovanému: L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie 1.146,16 eur s prísl., o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9Csp/197/2017-77 zo dňa 27. februára 2018

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s výrokom o náhrade
trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 370,23 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
12.01.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu z a
m i e t a.
II. Súd náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia
istinyvovýške1.146,16eur,úrokovvovýške1.021,94eur,úrokovvovýške96,56eur,úrokovzozostatku
nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1.146,16 eur, vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.146,16 eur, od 08.06.2017
do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.146,16 eur od 08.06.2017 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

3. Uviedol, že dňa 20.03.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová
banka, a.s., v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o
úvere číslo 5832463012, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky
pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej spolu len ako
„Zmluva“). Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou

BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom.

4. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany právneho predchodcu žalobcu - Poštovej
banky, a.s. úver vo výške 1.300,00 eur. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky
v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutej v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy
žalovanýsplatilsvojzáväzoklenčiastočne,pričomjednotlivéplatbyaspôsobichzapočítaniasúuvedené

v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Žalobca poukázal na to, že uvedená listina jevyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40
ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia za aplikácie § 290 CSP,
vec právne posúdil v zmysle § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 prvej
vety OZ a dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.3.2012
je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka, pričom v zmysle predmetnej
zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.300,00 eur s celkovou výškou nákladov vo výške

1.254,53 eur, RPMN 26,13% s počtom mesačných splátok dohodnutých na 72, s výškou mesačnej
splátky 36,00 eur a s odkazom na citované ust. § 9 ods. 1, ods. 2 písm. g/, k/, j/ zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, § 11 ods. 1 citovaného zákona
konštatoval, že úverová zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru a rozčlenenie splátok úveru na
istinu, úroky a iné poplatky a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže po
vynásobení počtu splátok úveru 72 s výškou mesačnej splátky 36,00 eur je suma 2.592,00 eur, ktorá

po odpočítaní výšky úveru 1.300,00 eur predstavuje zostatok vo výške 1.292,00 eur, pričom táto suma
nezodpovedá sume v uvedenej zmluve z titulu celkovej výšky nákladov, kde je uvedená suma 1.254,53
eur. Preto dospel k záveru, že ani údaj uvedený v zmluve o celkovej výške nákladov úveru nie je presný,
v dôsledku čoho nie je splnená ani ďalšia náležitosť zmluvy uvedená v § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného
zákona - uvedenie správnej výšky celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 1.300,00 eur a nakoľko z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.1017
predloženého žalobcom vyplynulo, že žalovaný na úhradu úveru zaplatil sumu 844,00 eur, pričom v
priebehu konania žalovaný preukázal, že zrážkami z jeho mzdy bolo uhradených ďalších 85,77 eur dňa

18.01.2018, po zohľadnení všetkých platieb zo strany žalovaného na úhradu úveru a vychádzajúc z
toho, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatku, v dôsledku chýbajúcich zákonných
náležitostí zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. g), k), j) zákona č. 129/2010 Z.z., neuhradený
zostatok úveru činí 370,23 eur. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu tejto sumy v zmysle aj
právneho posúdenia veci podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom

znení so zreteľom na priznané príslušenstvo z istiny a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

8. Proti rozsudku v rozsahu, ktorého súd žalobu vo zvyšku zamietol podal žalobca v zákonnej lehote

(včas) odvolanie, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Poukazoval
na eurokonformný výklad zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý svojim obsahom
je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho
poriadku, s odkazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.2.2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017.

Preto zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa
a prípadne poradie, v ktorom sa bude splátka priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia a to aj so zreteľom na amortizačnú tabuľku a
citované rozhodnutia súdov, čím nie je daná dôvodnosť zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti pre
nedodržanie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g/, k/, j/ o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého

úveru s odkazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Dodal, že žalobca zaslal súdu listiny
s výpočtom RPMN, ako aj predpis splátok, z ktorého je zrejmé, že 70. splátka úveru bola len vo
výške 17,95 eur a 71. a 72. splátka vo výške 0 eur a preto celková výška nákladov bola vo výške
1.254,39 eur (69 x 36,76 + 17,95 = 2.554,39-1.300,00 eur = 1.254,39 eur a nie 1.292,00 eur), ako si
to nesprávne ustálil súd a keďže žalovaný si vybral splácanie úveru v hotovosti, predmetný poplatok

vo výške 0,76 eur predstavuje poplatok za každú takúto realizovanú platbu. Taktiež poukazoval na
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v zamietavej časti so zreteľom na skutkový stav
veci, pričom citoval stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalika. Navrhoval, aby
odvolací súd v napadnutom rozsahu zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k

záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku, a preto rozsudok v
napadnutom rozsahu zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti z dôvodu, že sú dané uplatnené odvolacie
dôvody zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v znení uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že

súd prvej inštancie správne posudzoval uzavretý zmluvný vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy dňa 20.3.2012, ako aj podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka v tom čase účinných, upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, ale nevyhodnotil
správne vykonané dokazovanie s následným nesprávnym právnym posúdením veci, keďže nesprávne
poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov s odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. g/, k/, j/
a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy. Nesprávne uviedol, že

úverová zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru a rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky
a iné poplatky, pričom údaj uvedený v zmluve o celkovej výške nákladov úveru nie je presný, z čoho
nevyplýva správna výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (viď body 26 a 27 odôvodnenia
napadnutého rozsudku).

12. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a poplatkoch
(ďalej len „ZoSÚ“) sankcionuje vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru porušenie povinností,
ktorých sa dopustí veriteľ tým, že uzavretá zmluva v spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

13. Odvolací súd konštatuje, že údaj, ktorý uvádza súd prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia, a to
celková výška poskytnutého úveru a poplatkov spojených s týmto úverom sa v zmluve nepochybne
nachádza v bode 3. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má spočívať v tom, že súd prvej inštancie
aritmeticky spočítal výšku mesačnej splátky s počtom splátok, pričom suma, ktorú takto zistil, sa líši
od ceny výšky nákladov úveru uvedenej v zmluve v súčte s výškou úveru o 36,47 eur. Odvolací súd

považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie mal možnosť využiť výzvu na doplnenie skutkových
tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP v prípade, ak mu nebol jasný rozdiel medzi súčtom výšky úveru a
celkovej výšky nákladov a vynásobením mesačných splátok s počtom splátok. Odvolací súd k tomu
uvádza, že vysvetlenie žalobcu v podanom odvolaní, že rozdiel v celkovej výške nákladov nie je presný,
je tak správny.

14. Odvolací súd taktiež poukazuje na nesprávne vyhodnotenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru s odkazom na § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže súd prvej inštancie
vec nevyložil eurokonformne vychádzajúc zo Smernice 2008/48/ES a preto dospel k nesprávnemu
právnemu záveru.

15. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a následne aj 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018.

16. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a

o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický
prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou
prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice
uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť
ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala

ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie
transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je
absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípadeby išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje,
aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora

C-212/07, bod 110).

17. Taktiež ďalej vyplýva, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10
ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom č. 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica

2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na
ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade
nielen možný, ale aj potrebný, a preto dospel odvolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej

amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru,
že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010
Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/

tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia
najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje
článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo

146/2017 zo dňa 22.2.2018).

18. Vyššie uvedené možno vyvodiť z výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES v rozsudku
ESD C - 42/2015 bod 50, kde Európsky súdny dvor v rozsudku konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm.
h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala

splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

19. Preto dôvody, pre ktoré súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, neboli súdom prvej
inštancie správne právne vyhodnotené, čím je záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu

absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. taktiež nesprávny.

20. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s výrokom o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1
písm. b/ CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, pričom v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

21.Vzmysle§391ods.2,3CSPjepovinnosťousúduprvejinštancievďalšomkonaníodstrániťvytýkané
nedostatky, vo veci rozhodnúť v zmysle od 1.7.2016 účinných procesných ustanovení CSP, rešpektujúc

právny názor odvolacieho súdu, konkrétne odvolacie námietky žalobcu, eurokonformný výklad zákona č.
129/2010Z.z.,sodkazomnacitovanéodôvodnenieuzneseniaNSSR3Cdo/146/2017zodňa22.2.2018.

22.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).