Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Cb/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200201
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Najlepšia ochrana
spotrebiteľa - NOS, občianske združenie, so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 42 337 135, zast.
JUDr. Zuzana Porubská, advokátka, Farská 25, 949 01 Nitra, proti žalovanému: O. U. - M - N., D. XXX,
XXX XX E., C.: XX XXX XXX, o určenie nekalých obchodných praktík takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že poskytovanie pôžičiek žalovaným bez povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou
bankou Slovenska je nekalou obchodnou praktikou.

II. Žalovanému z a k a z u j e poskytovanie pôžičiek bez povolenia pre iného veriteľa udeleného
Národnou bankou Slovenska.

III. U r č u j e, že zmluvy o splátkovej úhrade dlhu sú neprijateľné zmluvné podmienky.

IV. Z a k a z u j e žalovanému používať zmluvy o splátkovej úhrade dlhu.

V. U r č u j e, že zmluvy o inkasnej službe sú neprijateľné zmluvné podmienky.

VI. Z a k a z u j e žalovanému používať zmluvy o inkasnej službe.

VII. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia nekalých obchodných praktík, aby súd rozhodol, že:
1. Poskytovanie pôžičiek žalovaným bez povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou
Slovenskajenekalouobchodnoupraktikou;2.Žalovanémuzakázalposkytovaniepôžičiekbezpovolenia

pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska; 3. Zmluvy o splátkovej úhrade dlhu sú
neprijateľné zmluvné podmienky a teda sú neplatné; 4. Zakázal žalovanému používať zmluvy o
splátkovej úhrade dlhu; 5. Zmluvy o inkasnej službe sú neprijateľné zmluvné podmienky a teda sú
neplatné; 6. Zakázal žalovanému používať zmluvy o inkasnej službe. Uplatnil si náhradu trov konania.

2. Žalobca je právnická osoba založená za účelom ochrany spotrebiteľa a žalobu podal podľa §

302 C.s.p.. Uviedol, že z jeho vlastnej činnosti bolo zistené, že žalovaný poskytuje v rámci svojej
podnikateľskej činnosti pôžičky s dobou splatenia nepresahujúcou 3 mesiace, pričom zmluva o pôžičke
jeuzavretávzmysleust.§657, §658ods.1Občianskehozákonníka.Zároveňuzatvárasospotrebiteľmi
dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré zaisťujú pohľadávku nielen zo zmluvy o pôžičke, ale aj zo zmluvy osplátkovej úhrade dlhu a zmluvy o inkasnej službe. Spotrebitelia však zmluvu o splátkovej úhrade dlhu
a zmluvu o inkasnej službe v písomnom vyhotovení neobdržia, uvedené sa dá vyčítať len z dohody o
zrážkach zo mzdy.

3. Citoval § 52 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluvy uzatvárané žalovaným sú zmluvami
spotrebiteľskými a je na nich potrebné aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj ďalšie predpisy
upravujúce ochranu spotrebiteľa.

4. Navonok sa zmluva o pôžičke javí ako úver nespotrebiteľský, nespadajúci pod reguláciu zák. č.
129/2010 Z.z., konkrétne pod výnimku uvedenú v § 3 písm. e) zákona ako úver, ktorý sa musí splatiť v
lehote nepresahujúcej tri mesiace. Má za to, že uvedené bude námietka žalovaného. Je zarážajúce, že
dohodou o zrážkach zo mzdy je zaistená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke z 26.8.2016 aj pohľadávka

zo zmluvy o splátkovej úhrade dlhu z 27.11.2016 aj zmluvy o inkasnej službe z 27.11.2016.

5. Pokiaľ by aj pripustil, čo je nepravdepodobné, že zmluva o pôžičke je uzatvorená na dobu
nepresahujúcu tri mesiace, žalobca má za to, že zmluva o pôžičke spadá pod reguláciu zákona, a to s

ohľadom na ust. § 2 písm. c/ zák., v zmysle zákona je žalovaný iným veriteľom.

6. V zmysle § 24 zákona žalovaný nespĺňa žiadnu z podmienok vyžadovanú zákonom, zmluva o pôžičke
nespĺňa a neobsahuje zákonom požadované náležitosti.

7. Po citovaní § 24 ods. 3 uviedol, že žalovaný nie je zapísaný v zozname iných veriteľov uverejnenom na
stránke Národnej banky Slovenka a teda nemá povolenie pre iného veriteľa udelené Národnou bankou
Slovenska.

8. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalovaný nie je oprávnený poskytovať pôžičky spotrebiteľom tak,
ako ich hromadne poskytuje, a je dôvod, aby súd v rámci abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach
uvedenú nekalú obchodnú praktiku žalovanému zakázal.

9. Okrem uvedenej argumentácie, k neprijateľným zmluvným podmienkam, po citovaní § 11 ods. 3
zákona uvádza:

1)Vzmyslečl.IV.bod3zmluvyopôžičke„Zmluvnéstranysadohodli,ževprípade,akdlžníkporušísvoju

povinnosť uhradiť veriteľovi riadne a včas dlžnú peňažnú čiastku podľa čl. IV. zmluvy z titulu odstúpenia
od zmluvy, je povinný zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,07 % dlžnej čiastky
odo dňa jej splatnosti za každý deň omeškania až do zaplatenia.“ Uvedené je neprijateľná zmluvná
podmienka, ktorá sa prieči ust. § 13 ods. 3 zák., podľa ktorého: Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa ods.
1, veriteľ nemá nárok na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa, okrem kompenzácie nenávratných

poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto úverom.“

2) V zmysle čl. V. ods. 2 zmluvy o pôžičke je spotrebiteľ povinný v prípade, ak poruší svoju povinnosť
uhradiť dlh podľa čl. II. bod 4 zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,07 % z dlžnej sumy odo dňa jej
splatnosti za každý deň omeškania až do jej zaplatenia. Ročne výška pokuty činí 25,5%, čo predstavuje

maximálnu výšku sankcií určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., teda veriteľ požaduje zaplatenie
neprimerane vysokú pokutu ako sankciu za nesplnenie záväzku, čo je neprijateľnou podmienkou.

3) Úrok dohodnutý v zmluve o pôžičke je 26,50%, t.j. 36,92 eur. Dohodou o zrážkach zo mzdy
je zabezpečených už 756,00 eur a na základe dohody je zabezpečená aj pohľadávka zo zmluvy

o splátkovej úhrade dlhu a zmluvy o inkasnej službe. Predpokladá, že uvedené zmluvy obsahujú
neprijateľnézmluvnépodmienky.Mázato,žesúneprijateľnéakotaké,užzdôvoduichexistencie,keďže
sa viažu na neplatnú zmluvu o pôžičke a sú neprijateľné aj v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho
zákonníka ako aj § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka.10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný uzatvára so

spotrebiteľmi zmluvy o pôžičke podľa § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tieto treba
považovať za spotrebiteľské zmluvy. Žalobca tvrdí, že žalovaný je tzv. iným veriteľom podľa zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a má za to, že žalovaným uzatvárané zmluvy o pôžičke
neobsahujú zákonom požadované náležitosti a že žalovaný nie je zapísaný v zozname iných veriteľov
a nemá povolenie udelené Národnou bankou Slovenska.

11.Ktomuuvádza,žejefyzickouosobou-podnikateľomzapísanýmvživnostenskomregistriaposkytuje
finančné pôžičky s lehotou splatnosti do troch mesiacov.

12.Pocitovanípríslušnýchzákonnýchustanoveníuviedol,ženakoľkojefyzickouosobou,podnikateľom,
nie je iným veriteľom tak, ako to predpokladá a upravuje zákon č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný poskytuje
pôžičky s lehotou splatnosti do troch mesiacov, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, zákon č. 129/2010
Z.z sa na neho nevzťahuje. Preto je ním poskytované pôžičky potrebné posudzovať výlučne podľa
Občianskeho zákonníka. Pre svoju činnosť nepotrebuje povolenie NBS.

13. K neprijateľným zmluvným podmienkam uvádza:

1) V zmysle čl. IV. bod 3 zmluvy o pôžičke dohodnutá zmluvná pokuta je podľa žalobcu v rozpore s § 13
ods. 3 zák. a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K tomu uvádza, že sa na neho nevzťahuje

zákonospotrebiteľskýchúveroch,pretototoustanoveniezmluvyniejemožnépovažovaťzaneprijateľnú
zmluvnú podmienku.

2) V zmysle čl. V. ods. 2 zmluvy dohodnutá zmluvná pokuta je podľa žalobcu neprimerane vysoká,
presahujúca maximálnu výšku sankcií určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., je preto neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. K tomu uvádza, že žalobca neuvádza celé znenie čl. V. ods. 2 zmluvy, ktoré je v
súlade s Nariadením vlády č. 85/1995 Z.z., neodporuje ust. § 53 ods. 4 písm. h) Občianskeho zákonníka
a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sankcie sú zákonné.

3) Žalobca uvádza, že na základe dohody je zabezpečená pohľadávka aj zo zmluvy o splátkovej úhrade

dlhu a zmluvy o inkasnej službe a má za to, že sú už z dôvodu ich existencie neprijateľné. K tomu
uvádza, že do dohody o zrážkach zo mzdy sa chybou a nedopatrením obchodníka a administratívnej
sily pripravujúcej uvedenú dohodu, dostal aj údaj o zmluve o splátkovej úhrade dlhu a zmluvy o inkasnej
službe. K tomu uvádza, že žiadnu z týchto zmlúv s klientom neuzatvoril a také zmluvy neuzatvára. Pre
ich neexistenciu ich nemožno považovať za neprijateľné.

14. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného a po citovaní čl. IV. bod 3 zmluvy o pôžičke a vyjadrenia
žalovaného uviedol, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane,
ktorým sa ruší záväzkový vzťah. Od zmluvy možno odstúpiť, ak to ustanovuje zákon, alebo sa na tom
účastníci dohodli. Odstúpenie od zmluvy je výkon práva na základe zákona alebo zmluvy. Ak si zmluvné

strany dohodnú zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, musí byť taká dohoda neplatná,
pretože neviaže zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, ale na výkon práva. Dôvodom
neplatnosti je rozpor so zákonom. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/5/2000.

15. Po citovaní čl. V ods. 2 zmluvy argumentácii žalobcu druhou časťou ustanovenia uviedol, že

ak je zabezpečenie plnenia dojednané viacerými spôsobmi, je potrebné skúmať primeranosť tohto
zabezpečenia k zabezpečovacej povinnosti. Povinnosťou dlžníka je platiť splátky riadne a včas, ale
výška zmluvnej pokuty je neprimeraná, považuje ju za tvrdý postih. Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. V zmluve o pôžičke bol dohodnutý úrok 26,50 %, t.j. 36,92 eur. V zmysle § 1a ods. 2 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako trimesiace alebo poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorých výška nepresiahne 100,00 eur, je najvyššia
prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne.

17. Žalovaný tvrdí, že poskytuje finančné prostriedky na obdobie kratšie ako tri mesiace. Pokiaľ by
aj pripustil túto (podľa jeho názoru nepravdivú) argumentáciu, tak odplata nesmie prekročiť 30% zo
zmluvne dohodnutých finančných prostriedkov ročne.

18. V uvedenom prípade však suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov je 400,00 eur;

čiastka úroku požadovaného žalovaným za obdobie nepresahujúce tri mesiace je 36,92 eur.

19. Za obdobie od 26.8.2016 do 26.11.2016 požadoval žalovaný úrok vo výške 36,92 eur. V zmysle
§ 1 ods. 3 písm. b) bod 1 odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch prepočítané
na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v
peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne

dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100. Čiže ak suma 36,92 eur bola odplata
za obdobie od 26.8.2016 do 26.11.2016, t.j. 93 dní, tak v prepočte na obdobie jedného roka je odplata
144,90 eur (36,92/93 x 365). Následne sa uvedené vydelí sumou zmluvne dohodnutých finančných
prostriedkov, t.j. 400 a vynásobí číslom 100. Na základe uvedeného je odplata vo výške 36,225%, čo
prevyšuje maximálnu prípustnú výšku 30% ročne. Uvedené má za následok porušenie zákona a teda

nekalú obchodnú praktiku.

20. Žalovaný uvádza, že do dohody o zrážkach zo mzdy sa chybou a nedopatrením dostal aj údaj o
zmluve o splátkovej úhrade dlhu a o inkasnej službe a takéto zmluvy neuzatvára. Pokiaľ by aj túto
argumentáciu považoval za pravdivú, čo je nepravdepodobné, žalovaný sa nevyjadril k sume 756,00

eur, ktorá vyplýva z dohody o zrážkach zo mzdy, pričom dlžná čiastka zo zmluvy o pôžičke je 436,92
eur. Tiež je záhadou prečo, keď došlo k administratívnej chybe, boli k zmluve o splátkovej úhrade a o
inkasnej službe dopisované dátumy 27.11.2016, teda nie deň uzavretia zmluvy, ale deň nasledujúci po
dni konečnej splatnosti, ktorým je 26.11.2016.

21. Tvrdenie žalovaného vyvracia aj karta splátok, v prípade iného klienta, kde bola poskytnutá tiež
istina 400,00 eur a celková dlžná suma 436,92 eur. V karte splátok je predtlačený text „číslo zmluvy
o inkasnej službe“ a je doplnené číslo zmluvy. Takže tvrdenie žalovaného, že došlo k administratívnej
chybe je nepravdivé, pretože uvedené zmluvy používa hromadne. Tiež je záhadou, prečo je v uvedenej
karte splátok predtlačený variant 2 viditeľne rozdelený na viac splátok (posledná 10. Splátka), čo môže

súvisieť so zmenou zmluvných podmienok zakotvených v zmluve o splátkovej úhrade dlhu.

22. Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný sofistikovanou formou poskytuje spotrebiteľské úvery
regulované zák. č. 129/2010 Z.z. prostredníctvom ďalšej dokumentácie uzatváranej s klientmi, pričom
úver sa navonok javí ako nespotrebiteľský. Už len toto konanie žalovaného je možné definovať ako

nekalúobchodnúpraktikuvzmysle§7zák.č.250/2007Z.z.aobchádzanieplatnejlegislatívynaochranu
spotrebiteľa.

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení opakovane uviedol, že poskytované finančné prostriedky nie sú
spotrebiteľskými úvermi. Nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že zmluvná pokuta uvedená v čl. IV bod

3 zmluvy je dojednaná pre prípad odstúpenia od zmluvy. Zmluvná pokuta sa viaže k porušeniu
zmluvnej povinnosti záväzkového vzťahu. V podstate ide o sankciu za nesplnenie povinnosti zo zmluvy.
Uvedený článok zmluvy je v súlade so zákonom, nakoľko zmluva nie je uzatvorená podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch.

24. Zmluvná pokuta dojednaná v čl. V. bod 2 zmluvy je v súlade so zákonom, zmluvná pokuta je
primeraná.

25. K tvrdeniam žalobcu, že dohodnutý úrok presahuje výšku 30% uvádza, že dohodnutý úrok v zmluve
o pôžičke je 26,50 %, čo predstavuje sumu 24,42 eur a nie sumu 36,92 eur, ako je uvedené v zmluve

o pôžičke.

26. Žalovaný pred časom zistil, že zodpovedná osoba za prepočet úroku vyjadreného v percentách so
sumou úroku vyjadreného v eurách, urobila pri prepočtoch chybu. Rozdiel predstavoval u klientov sumu4,33 eur - 16,07 eur. Po zistení tejto skutočnosti kontaktoval dotknutých klientov, ktorých informoval o
chybnom prepočte úroku a o tom, že rozdiel im bude vrátený a to klientom, ktorí si svoju pohľadávku
už splnili bude rozdiel vrátený na ich bankový účet, klientom ktorí svoju pohľadávku ešte nesplnili, bude

posledná splátka znížená o rozdiel v prepočte.

27. Dohodnutý zmluvný úrok vo výške 24,42 eur v zmysle uvedeného prepočtu neprevyšuje maximálnu
výšku odplaty vo výške 30%, preto nemožno hovoriť o nekalej obchodnej praktike, ako to uvádza
žalobca.

28. Ďalej uvádza, že zmluvy o splátkovej úhrade dlhu a zmluvy o inkasnej službe s klientom neuzatváral,
ako už uviedol, išlo o chybu a nedopatrenie, ktorým sa tieto údaje dostali do dohody o zrážkach.

29. Žalobca považuje vyjadrenie za účelové. Žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou, keď
uzatváral zmluvy. Je neprípustné, aby sa žalovaný vinil z používania nekalých obchodných praktík

jednoduchým konštatovaním chyby administratívnej sily, prípadne zodpovednej osoby, keďže právne
úkony uzatváral ako fyzická osoba a preto je zodpovedný za používanie nekalých obchodných praktík.

30. Krajský súd v Košiciach ako súd príslušný podľa § 31 ods. 1 psím. c) C.s.p. na prejednanie tohto
sporu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v obvode ktorého má žalovaný sídlo, prejednal

spor podľa ust. § 301-306 C.s.p..

31. Podľa § 301 C.s.p., konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom
súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávislé od okolnosti

konkrétneho prípadu.

32. Podľa § 302 C.s.p. žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 304 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať. Súd preto rozhodoval vo veci bez
nariadenia pojednávania.

34. Podľa § 305 ods. 3 C.s.p., ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná
praktika je nekalá, zakáže žalovanému používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú podmienku

s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo žalovanému zakáže používať nekalú obchodnú praktiku.

35. Žalobca je právnická osoba založená na ochranu spotrebiteľa, čo vyplýva zo Stanov združenia
Najlepšia ochrana spotrebiteľa - NOS, čím je v zmysle ust. § 302 C.s.p. daná jeho aktívna legitimácia

na podanie žaloby.

36. Žalovaný je fyzickou osobou - podnikateľom, ktorý poskytuje pôžičky a uzatvára zmluvy o pôžičke v
zmysle ust. § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka s lehotou splatenia nepresahujúcou 3 mesiace.

37. K zmluvám o pôžičke žalovaný uzatvára aj dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka. Podľa čl. I dohody o zrážkach zo mzdy „na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
26.8.2016 ďalej zo zmluvy o splátkovej úhrade dlhu zo dňa 27.11.2016 a zo zmluvy o inkasnej službe
zo dňa 27.11.2016 má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 756,00 eur.“

38. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalovaný uzatvára aj zmluvy o splátkovej úhrade dlhu
a zmluvy o inkasnej službe. Tvrdenie žalovaného, že do dohody o zrážkach zo mzdy sa chybou
a nedopatrením obchodníka a administratívnej sily pripravujúcej uvedenú dohodu dostal aj údaj o
splátkovej úhrade dlhu a zmluvy o inkasnej službe a že takéto zmluvy neuzatvára, považoval súd za
účelové. V dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená zmluva o pôžičke s uvedením dátumom jej uzavretia

(26.8.2016) a sú tam uvedené aj zmluva o splátkovej úhrade dlhu s uvedením dátumom jej uzavretia
(27.11.2016)azmluvaoinkasnejslužbesuvedenímdátumomjejuzavretia(27.11.2016),zčohovyplýva,
že uvedené zmluvy žalovaný uzatvára a nejedná sa len o chybné uvedenie zmlúv v dohode o zrážkach
zo mzdy.39. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že pri pôžičke poskytnutej žalovaným na základe tejto zmluvy, vo
výške 400,00 eur, dohodnuté úroky predstavujú sumu 36,92 eur a celkový dlh je 436,92 eur a splatnosť

poslednej splátky je 26.11.2016. Podľa uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy má veriteľ voči dlžníkovi
pohľadávku v celkovej výške 756,00 eur, čo je nárast dlhu oproti dlhu uvedenému v zmluve o pôžičke. K
zmenedlžnejpohľadávkymohlodôjsťlenzmluvamiuvedenýmivdohodeozrážkachzomzdy,ktorémajú
deň uzavretia zmlúv 27.11.2016, čo je deň nasledujúci po dni poslednej splátky pôžičky podľa zmluvy
o pôžičke. Z toho vyplýva, že žalovaný uzatvára zmluvy o splátkovej úhrade dlhu a zmluvy o inkasnej

službe (aj keď to popiera), ktorými sa menia zmluvné dohody podľa zmluvy o pôžičke. Týmito zmluvnými
dokumentmi, súvisiacimi so zmluvou o pôžičke, dochádza k zmene dlžnej sumy, a to nárastom oproti
zmluve o pôžičke, k čomu sa žalovaný vôbec nevyjadril, uvedenú výšku dlhu nepovažoval ani za omyl
alebo nedopatrenie, teda toto navýšenie dlhu vychádza zo zmlúv, ktoré boli uzavreté a ktoré žalovaný
považuje za nedopatrenie.

40. Podľa čl. XIV. Zmluvy o pôžičke dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že od veriteľa prevzal kartu
splátok.

41. Z karty splátok vyplýva, že obsahuje 2 varianty splatnosti úveru. Podľa variantu č. 1 je úver splatný v
trochsplátkach,splatnosť3mesiaceapodľavariantuč.2vmesačnýchsplátkach9mesiacovaposledná

10. splátka zvyšok úveru, teda žalovaný poskytuje pôžičky s dlhšou lehotou splatnosti ako 3 mesiace.

42. Podľa zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vráti veriteľovi celkový dlh 436,92 eur
v mesačných splátkach v počte troch splátok, z toho prvé dve splátky každá po 40,00 eur a poslednú
splátku 356,92 eur (rovnako aj u iného dlžníka). Nerovnomernosť rozdelenia splátok pôžičky, karta

splátok s variantom č. 2 a dohoda o zrážkach zo mzdy nasvedčujú tomu, že žalovaný poskytuje pôžičky s
dlhšou dobou splatnosti ako sú tri mesiace, teda zmluvy, ktoré majú spotrebiteľský charakter a vzťahujú
sa na nich právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa.

43. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

44. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

45. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažuje za individuálne dojednané.

46. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia uvedené v písm. a - w.

47. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

48. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

49. V zmluve o pôžičke, ktorou boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 400,- eur bol dohodnutý
úrok vo výške 26,50%, v peniazoch uvedená výška 36,92 eur a celkový dlh je uvedený vo výške 436,92
eur. Pri prepočte úroku vo výške 36,92 eur vyjadreného v peniazoch na úrok vyjadrený v percentách

predstavuje úrok vo výške 36,92 eur z požičanej sumy 400,00 eur 36,225 % ročne, čo prevyšuje
maximálnu prípustnú výšku odplaty 30% ročne v zmysle § 1a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..50. Vyjadrenie žalovaného, že v zmluve o pôžičke je chybne vyjadrený úrok pre chybu zodpovednej
osoby, ktorá urobila chybu v prepočte, keď namiesto uvedenej sumy 36,92 eur mala byť správne suma
24,42 eur, považuje súd za účelové. Takýto údajne chybný úrok je uvedený aj v inej zmluve a žalovaný

nepreukázal, že túto chybu, údajne v počítaní, napravil.

51. Uvedením nesprávnej výšky úrokov vyjadrených v peniazoch, nezodpovedajúcej výške úrokov
vyjadrených percentuálne, t.j. uvedením vyššej sumy úrokov vyjadrených v peniazoch a tým aj
navýšením celkovej dlžnej sumy, je toto ustanovenie zmluvy neprijateľnou podmienkou.

52. Tým, že došlo k navýšeniu úrokov vyjadrených v peniazoch a tým k navýšeniu celkovej dlžnej sumy v
rozpore so zákonom, dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá vychádza z dlžnej sumy, je neprimerane vysokou
sumou ako sankciou, teda ustanovenia o zmluvnej pokute v zmluve o pôžičke, sú neprijateľné zmluvné
podmienky.

53. Na základe zmluvy o pôžičke bola poskytnutá pôžička vo výške 400,00 eur a dohodnutý bol úrok
36,92 eur, teda celkový dlh podľa zmluvy o pôžičke predstavoval 436,92 eur. Zmluva bola podpísaná
26.8.2016. Následne dohodou o zrážkach zo mzdy bol predmet dohody uvedený takto: „Na základe

zmluvy o pôžičke zo dňa 26.8.2016 ďalej zo zmluvy o splátkovej úhrade dlhu zo dňa 27.11.2016 a zmluvy
o inkasnej službe zo dňa 27.11.2016 má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 756,00 eur.
Z dôvodu zaistenia svojej pohľadávky, uzatvárajú dlžník s veriteľom túto dohodu o zrážkach zo zmluvy.

54. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalovaný uzatvára zmluvy o splátkovej úhrade dlhu a
zmluvy o inkasnej službe, ktorými sa mení zmluva o pôžičke tak, že sa podstatne navyšuje suma dlhu,
ktorá bola uvedená v zmluve o pôžičke. Tým dochádza k tomu, že žalovaný požaduje od spotrebiteľa
uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy informovaný, ktorých úhrada nebola
upravená v zmluve a spotrebiteľ za nich nedostáva protiplnenie. Požadovanie plnenia, ktoré nebolo

v zmluve dohodnuté, spotrebiteľ nebol o tom pred uzavretím zmluvy informovaný a ktorým došlo k
podstatnému navýšeniu dlžnej sumy, je v zmysle § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka je
neprijateľnou podmienkou.

55. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný poskytuje pôžičky, ktoré sú svojim
charakterom spotrebiteľské, bez povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, čím obchádza
právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa a určil, že poskytovanie pôžičiek žalovaným bez
povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska je nekalou obchodnou praktikou.

56. Súd určil, že poskytovanie pôžičiek žalovaným, ktoré sú spotrebiteľské, bez povolenia udeleného
Národnou bankou Slovenska, je nekalou obchodnou praktikou a v súlade s ust. § 305 ods. 3
C.s.p. zakázal žalovanému používať nekalú obchodnú praktiku, t.j. zakázal žalovanému poskytovanie
spotrebiteľských pôžičiek bez povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

57. Vychádzajúc z dohody o zrážkach zo mzdy súd dospel k záveru, že žalovaný uzatvára zmluvy o
splátkovej úhrade dlhu a zmluvy o inkasnej službe, ktorými požaduje od spotrebiteľa uhradenie plnení, o
ktorýchspotrebiteľnebolpreduzavretímzmluvyinformovaný,ktorýchúhradanebolavzmluveupravená,
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu

za nesplnenie záväzku, čím sú tieto zmluvy, ktorými sa mení zmluva o pôžičke, neprijateľné zmluvné
podmienky.

58. Súd určil, že zmluvy o splátkovej úhrade dlhu a zmluvy o inkasnej službe sú neprijateľné zmluvné

podmienky a v súlade s ust. § 305 ods. 3 C.s.p. zakázal žalovanému používať tieto zmluvné podmienky,
teda zakázal žalovanému používať zmluvy o splátkovej úhrade dlhu a zmluvy o inkasnej službe.59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech,
priznal náhradu trov konania.

60. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd
v Košiciach, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote 15 dní podané na
príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle ust. § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.