Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7Csp/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817202052
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817202052.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobkyňa S. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ul. N. č. XXX/X, A., zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, ul. Železničná č.
4/A, Hlohovec, IČO: 42 256 593, žalovaný PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ul. Pribinova č. 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrey Cvikovej, s.r.o., ul. Kubániho č. 16,
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 629,50.- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 555,72 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 555,72
eur od 1.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 76,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa žalobou zo dňa 10.2.2017, podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáhala sa proti
žalovanému zaplatenia 494,50.- eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.10.2014 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru s nasledujúcou

špecifikáciou: poskytnutá čiastka úveru: 1.350,- eur, výška úrokovej sadzby: 18,07%, RPMN: 26,07%,
výška splátky: 42,68.- eur, počet mesačných splátok: 42, celková čiastka splatná dlžníkom: 1.927,56.-
eur. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, so zák. č. 129/2010
Z.z. a s ďalšími právnymi predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch má spotrebiteľská zmluva, v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa, obsahovať
predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným, Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500084588

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Výška RPMN
v zmluve je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, ktorý nekorešponduje so zákonom
požadovanou formou. V bode 5. zmluvy je iná RPMN, ako v bode 6. Výšky RPMN tak neboli definitívne a
ona ako spotrebiteľ sa nemohla kvalifikovane rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 4Co 685/2014. Výška RPMN uvedená
v predmetnej zmluve, pritom nezodpovedá skutočnej výške RPMN (je v neprospech spotrebiteľa),
vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok, celkové náklady spojené s

úverom (i Dohodu o poskytovaní služieb). V zmluve uvedená RPMN, ju ako spotrebiteľa uviedla do
omylu a vyvolala u nej domnienku výhodnosti úveru. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytovaní služieb,
táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, avšak v skutočnosti ide o akcesorickú zmluvu,
nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru, čonapokon vyplýva aj zo samotnej identifikácie čísla s hlavnou úverovou zmluvou, a tým aj prepojenosti
s ňou. Do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z ustanovenia §
2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu 13.10.2014. Podľa tohto ustanovenia, do

celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ údaj o RPMN je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, tým
dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa, je pritom upravený v § 5 zák. č.
250/2007 Z.z., a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7, § 8 zák. č. 250/2007 Z.z.. Dohoda
o poskytovaní služieb, a tiež úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah ako spotrebiteľ

nemohla ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za výber
splátok pritom predstavuje viac ako 96% poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok a
poplatok za garantovanú službu. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v jej neprospech ako
spotrebiteľa,pretožetakútoslužbusinevymienilaananútiljejjužalovaný.Výškaodmenyjeneprimeraná
a v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje to na snahu žalovaného skryť skutočný účel tejto odmeny,
ktorej výška sa tak isto odvíja od výšky úveru. V tejto súvislosti poukázala i na rozhodnutie C-372/14,

podľaktoréhorôznedoplnkovéslužbytýkajúcesaspotrebiteľskýchúverov(vprejednávanejveciDohoda
o poskytovaní služieb) majú byť súčasťou celkových nákladov, a tým aj zarátané do RPMN. Takto
vypočítaná RPMN, by predstavovala 72, 68%, čo je v podstatnom rozpore s údajom v zmluve: 26,07%.
Skutočná výška RPMN je tak vyššia, ako jej výška uvedená v zmluve, o takmer 47%. S poukazom
na § 11 ods. 1, v spojení s § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. úver vyplývajúci z predmetnej zmluvy

je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tiež v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na
istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť pritom
zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na
istinu, úroky a prípadne poplatky. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.
k. 5Co 214/2016. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.

k/ zák. č. 129/2010 Z.z., úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Textová časť zmluvy o
revolvingu, nevyjadruje jej skutočnú vôľu uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle veriteľa ako
výlučného zostavovateľa zmluvy. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov č. k. 3Co 289/2014, vopred
predpísaný text zmluvy predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. V predmetnej zmluve tiež nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto

obsahová náležitosť pritom musí byť určená pevným dátumom. Nestačí, že je uvedená v Oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, pretože toto oznámenie nemôže byť platnou súčasťou zmluvy,
keďže nie je ňou (žalobkyňou) podpísané a je vystavené až niekoľko dní po podpise zmluvy. Absencia
termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 20C 136/2013. V zmluve tiež nie je

uvedená doba trvania zmluvy (termín konečnej splatnosti úveru), čo má s poukazom na ustanovenie §
11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava č. k. 23Co 158/2013. Na základe Dohody o
poskytovaní služieb zo dňa 13.10.2014 jej mal veriteľ poskytnúť službu, spočívajúcu v odklade splatnosti
splátok. Za túto službu si inkasoval odplatu vo výške 2,56% mesačne z poskytnutého úveru, zníženého o

sumu poplatku za poskytnutie úveru. Táto výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V Dohode
o poskytovaní služieb zo dňa 13.10.2014, nie je žiadny odkaz na sadzobník poplatkov alebo rozpis
jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Je zrejmé, že uvedená dohoda súvisí so zabezpečením
pohľadávky žalovaného, vzniknutou na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 13.10.2014. Toto fiktívne plnenie veriteľa (za ktoré musela uhradiť vysokú odplatu) nie je plnením,

ktoré by slúžilo jej záujmom ako spotrebiteľa, ale naopak, je plnením slúžiacim záujmom veriteľa.
Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 13.10.2014, preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a je teda neplatná. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 18Co
109/2011. Uviedla, že zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o návrh
a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak

platná zmluva nevznikne. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie
zmluvy (bod 5.), ako v jej akceptácii (bod 6.). Dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné
zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu medzi
stranami sporu nedošlo (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V predsporovej výzve zo dňa 10.10.2016,
žalovaného upozornila na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom. Žalovaný v odpovedi zo

dňa 2.12.2016 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou
cestou. Preto v záujme ochrany svojich práv, bola nútená pristúpiť k podaniu žaloby. Ako dlžník mala
povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy 1.350,- eur.
Ku dňu podania žaloby zaplatila žalovanému 1.844,50.- eur, teda o 494,50.- eur viac, ako jej boloposkytnuté. Uvedená suma zakladá bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na jej úkor. Žalovaný
akospoločnosťsadlhodobozaoberáposkytovanímspotrebiteľskýchúverov,jeetablovanýnafinančnom
trhu a má zákonom stanovenú povinnosť zachovávať odbornú starostlivosť voči svojim klientom -

spotrebiteľom. Nesprávnym uvedením RPMN v neprospech spotrebiteľa (zámerným obchádzaním
zákonom predpokladaného výpočtu tohto ukazovateľa), žalovaný nepochybne zanedbáva povinnosť
zachovávať odbornú starostlivosť tým, že aj keď mu je spôsob výpočtu RPMN dobre známy, náklady
spojené s poskytnutím úveru do neho nezahrnul, a iba umelo navýšil celkovú sumu splatnú klientom
- spotrebiteľom. Žalovaný, ako subjekt znalý sankcie za porušenie zákona si bol vedomý, že v

dôsledku porušenia zákona nemá nárok žiadať od nej i splatenie úrokov z úveru, ani iné poplatky, no
i tak tieto plnenia prijal. Takéto konanie, je podľa jej názoru, preto možné považovať a hodnotiť za
konanie úmyselne zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia. Ako spotrebiteľovi jej teda vznikla
majetková ujma vo výške 494,50.- eur, na základe plnenia úveru z úverovej zmluvy (nad rámec splatenej
istiny), ktorý úver je bezúročný a bez poplatkov. Príčinná súvislosť je demonštrovaná tým, že žalovaný
ako subjekt znalý práva, i keď vedel, že v zmysle zákona je úver bezúročný a bez poplatkov, plnenia

prijímal na svoj účet a neupovedomil ju o plnení bez právneho dôvodu.

3. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7Csp 21/2017-33 zo dňa 16.2.2017,
proti ktorému prostredníctvom právneho zástupcu podal odpor žalovaný.

4. Žalovaný v odpore vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza s tým, že
bezdôvodné obohatenie nie je osobitným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym
režimom a posudzuje sa podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o spôsob konštituovania
zmluvného vzťahu (kedy záujemca o úver podáva návrh na uzavretie zmluvy a predkladá ho veriteľovi
a ten rozhoduje o jeho schválení / neschválení) uviedol, že schválenie úveru s inými parametrami,

ako je uvedené v bode 5., nie je takou zmenou, výhradou či doplnením, ktoré by spĺňalo predpoklady
pre aplikáciu § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby sa zabránilo
vzniku zmluvy inak ako na základe konsenzu. Z tohto pohľadu každá „výhrada, obmedzenie, dodatok,
či iná zmena“ musia byť takými, že menia predložený návrh do podoby, kedy nezodpovedá vôli
oferenta. To ale podľa jeho názoru, v tomto prípade nenastalo. Poukázal na to, že zmluvné dojednania

zmluvy o revolvingovom úvere, nepredstavujú samostatný dokument, oddelený od zmluvy. Podľa bodu
13. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2014, zmluvné dojednania sú
nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska
technického vyhotovenia. Poukázal tiež na čl. 2 zmluvných dojednaní bod 2.1. s tým, že zmluvné strany
si výslovne dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu. Dodatočne ich zmluvnú slobodu a

zmluvnú voľnosť nemožno nahrádzať. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že
žiadosť bude považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru,
a následne po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver, bude žiadateľovi poskytnutý
úver v takej výške ako žiadal, resp. v nižšej. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv,
pritom nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo

sa bude považovať za návrh a čo za prijatie návrhu, resp. čo bude alebo nebude zmenou návrhu
na uzavretie zmluvy. Podstatné pre konanie, je v prvom rade ustanovenie čl. 2 bod 2.1. zmluvných
dojednaní. Ustanovenie o RPMN nie je zmluvná podmienka. Údaj o RPMN, sa v zmysle žiadneho
zákona nedá dohodnúť. Ani zák. č. 129/2010 Z.z. neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný
ukazovateľ. Tento zákon pritom určuje aj to, kedy sa uvedený údaj má vypočítať - v čase uzavretia

zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úvere). V súvislosti s údajom o RPMN
poukázal aj na ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES s tým, že z jej
ustanovení vyplýva, že zmluva o úvere má obsahovať údaj o RPMN vypočítaný v čase uzavretia (čl.
10 ods. 1 písm. g/ smernice), a nie že tento údaj bude dohadovaný stranami. V bode 5. formuláru:
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom

na údaje uvedené v žiadosti: predpokladanou RPMN za úver, presný údaj o RPMN je uvedený až v
bode 6.: ako RPMN za úver. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného
úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Pre
výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej
splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver, údaj o

dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z tohto dôvodu
sa údaj o RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu. Napokon žiadateľ o úver nenavrhuje
žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. Popieral tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN.
Pokiaľ ide o Dohodu o poskytovaní služieb, táto je individuálnym dojednaním. Odplata v nej uvedenáje cenou plnenia a z hľadiska § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate, je vylúčená. Služba bola nepovinná a pre
jej uzavretie sa žalobkyňa rozhodla sama a dobrovoľne. Preto sa odplata za poskytnutie balíka služieb

nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Z ustanovenia § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z., v
znení účinnom ku dňu 13.10.2014 vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady,
ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Ak by žalobkyňa dohodu
vôbec nepodpísala, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do
celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom. Ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z.

sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48/ES, a pokiaľ ide o výklad § 9 ods. 2 písm. k/, je
dôležité a podstatné vychádzať aj z jej ustanovení. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa13.10.2014,vbode6.obsahujevyžadovanúvýškusplátky:73,78.-eur,termínsplatnosti(kuktorému
dňu sa platí - uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a v Splátkovom kalendári,
ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy), počet splátok: 42, a teda náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15.

Popieral tiež pravdivosť tvrdení žalobkyne o neuvedení údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej
splatnosti úveru. Uviedol, že z ustanovenia čl. 4 bod 4.5. zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po
každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený.
Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára, je
dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky, vyplýva aj z Oznámenia veriteľa

o schválení úveru dlžníkovi. Doba trvania zmluvy bola stanovená dátumom splatnosti poslednej splátky
úveru, ktorý je 14.4.2018. Popieral tiež, že by uzavretie revolvingového úveru bolo neplatné. Z obsahu
žaloby nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy žalobkyňa nevedela akú zmluvu uzatvára, čo je jej
obsahom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo
81/2011. Poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, lebo v prípade nezáujmu má klient možnosť vopred

vypovedať revolving (čl. 9. zmluvných dojednaní), resp. požiadať o jeho stornovanie. V rámci výpočtov
RPMN, regulovaných zák. č. 129/2010 Z.z. (príloha č. 2) sa upravuje určitý špecifický mechanizmus pre
výpočet tohto údaja, napr. pre revolvingový úver, kontokorent, kreditné karty a podobne. Teda zákon sám
počíta s tým, že revolvingové úvery sa bežne poskytujú. A práve preto, obsahuje určité osobitné pravidlá
pre také prípady. Vychádzajúc z teórie racionálneho zákonodarcu platí, že ak sa stanovujú osobitné

pravidlá pre takéto prípady, potom sa nielen predpokladá, že nastanú, ale že sa musia aj regulovať.
Európska komisia za účelom zavedenia jednotného mechanizmu výpočtu RPMN, obzvlášť pre prípady
opakovaných (revolvingových) úverov, či zmlúv uzavretých na dobu neurčitú a podobne, pritom vydala
metodickú pomôcku. Poukázal na to, že žalobkyňa obsah zmluvy ani následne nespochybňovala.
Je pomerne nelogické, prejaviť nespokojnosť až so značným časovým odstupom. Nakoľko žalobkyni

revolving ani poskytnutý nebol, návrh o určenie neplatnosti revolvingu a povinnosť ho uhradiť do výšky
istiny poskytnutého revolvingu, nemá oporu v žiadnej skutočnosti, po právnej stránke je nedôvodným.
Tvrdenia žalobkyne, týkajúce sa Dohody o poskytovaní služieb zo dňa 13.10.2014, popiera. Z obsahu
žaloby nevyplýva, v čom má spočívať dôvod neplatnosti, v čom neprijateľnosť poplatkov, aké sú dôvody
nerovnováhy v postavení strán. Žalobkyňa pritom v žalobe nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámila

a uzavrela ju dobrovoľne. S poukazom na jej čl. I. bod 2., je individuálnym dojednaním v zmysle § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti.
S poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odplata v Dohode o poskytovaní služby zo dňa
13.10.2014 je cenou plnenia, čiže z hľadiska uvedeného ustanovenia zákona, úvaha o neprijateľnosti
dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia smernice

Rady 93/13/EHS v článku 4 ods. 2 a ani dojednanie o nej, nie sú neprijateľnou podmienkou. Vzniesol
(žalovaný) námietku premlčania uplatňovaného nároku, a to z pohľadu uplynutia subjektívnej ako aj
objektívnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa v žalobe žiadnym spôsobom nepreukázala moment, kedy
sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Subjektívna premlčania doba je pritom viazaná na to, že
poškodený subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na

vydanie bezdôvodného obohatenia.

5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 24.3.2017, prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že právny stav,
ktorého sa domáha, priamo predpokladajú právne normy a to v prípade neplatnosti priamo Občiansky
zákonník, ktorý predpokladá, že právny úkon sa považuje za neplatný pre rozpor so zákonom alebo

dobrými mravmi, a v prípade bezúročnosti a bez poplatkovosti priamo zák. č. 129/2010 Z.z.. Za miestne
príslušný na konanie vo veci považovala Okresný súd Prievidza (§ 19 písm. d/ Civilného sporového
poriadku) s tým, že síce bezdôvodné obohatenie ako také je samostatným inštitútom, avšak jeho vznik
a celkové posúdenie dôvodnosti nároku, vyplýva zo spotrebiteľského charakteru zmluvy uzavretejmedzi stranami sporu. V súvislosti s čl. 2 bod 2.1. zmluvných dojednaní uviedla, že ak žalovaný mal
v úmysle poskytnúť jej úver na základe iných podmienok ako boli uvedené v jej žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. K tomu

však nemohlo dôjsť iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy, označeného ako: údaje o schválenom
revolvingovom úvere, resp. formou: Oznámenie veriteľa o schválení úveru. Je pritom zrejmé, že v
čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru, nemala vedomosť o výške RPMN, ktorú žalovaný uviedol
v čl. 6 zmluvy a v oznámení veriteľa o schválení úveru, keďže k tomu došlo až dňa 13.10.2014.
Proces uzatvárania zmluvy, možno rozdeliť na fázu návrhu a na fázu jeho akceptácie, ale stále musí

ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide
o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. V prípade, ak zo strany adresáta návrhu na
uzavretie zmluvy dôjde k zmene RPMN, dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti zmluvy a takúto
odpoveď treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu zmluvy s takouto
novou RPMN, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý
pôvodným navrhovateľom zmluvy - ňou ako dlžníkom. V danom prípade k tomu nedošlo, preto treba

mať za to, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá nebola. Nejedná sa pritom
o situáciu: neuvedenie údaja o RPMN. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských
úveroch ustanovuje RPMN ako nie dohodnutú zmluvnú podmienku, ale vypočítaný ukazovateľ v čase
podpísania zmluvy, tak pri tejto konštrukcii opomenul skutočnosť, že údaj o RPMN je povinným údajom
spotrebiteľskej zmluvy na to, by sa spotrebiteľ vedel správne a ekonomicky rozhodnúť o výhodnosti

úveru, a má preto byť spotrebiteľovi známy v čase podpísania zmluvy. Je teda neprípustné, aby
veriteľ dopĺňal tieto údaje do zmluvy až niekoľko dní po podpise zmluvy a pritom sa tváril, že koná
podľa zákona. Pokiaľ žalovaný poukázal na smernicu Rady č. 2008/48/ES, tak členské štáty sa za
účelom dosiahnutia najlepšieho výsledku smernice môžu odchýliť od samotného znenia smernice a
zaviesť v súlade so všeobecnou zásadou úniového práva prísnejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, čo

potvrdil aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-28/99, C-286/94, C-340 a 401/95, C-47/96. Pokiaľ ide o
správnosť hodnoty RPMN uviedla, že od žalovaného z dôvodu zaúčtovania poplatku za poskytnutie
úveru obdržala reálne sumu 1.215,- eur a nie 1.350,- eur. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu Trnava č. k. 10CoE 313/2010. Žalovaný aj napriek reálne poskytnutej istine úveru,
ktorú predstavuje suma 1.215,- eur, jej (žalobkyni) úročil sumu vo výške 1.350,- eur, a z tejto aj

vypočítaval RPMN. Skutočná výška RPMN pre úver vyplývajúci zo zmluvy, je pri uplatnení správneho
výpočtu na úrovni 32,27% (namiesto žalovaným v zmluve uvádzaných 26,07%). Pokiaľ ide o Dohodu o
poskytovaní služieb zo dňa 13.10.2014, za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku,
ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Samotný podpis dohody, pritom nemožno považovať za

splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky (ako to tvrdí žalovaný).
Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Ako spotrebiteľ a súčasne slabšia strana sporu, nemala
možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy, nepochybne bola z hľadiska informovanosti a
vyjednávacej pozície, slabšou stranou. Poukázala na body 25. až 29. rozsudku Súdneho dvora EÚ

C-168/05. Dohoda o poskytovaní služby, uzatvorená spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere už bola
súdom v obdobných prípadoch vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (Okresný súd Stará
Ľubovňa č. k. 1C 125/2013, Krajský súd Košice č. k. 2Co 177/2015, Krajský súd Prešov č. k. 19Co
282/2015). Preto sa žalovaný mal zdržať jej použitia i v prejednávanom prípade. Výška odplaty, pritom
predstavuje s poukazom na výšku skutočne poskytnutého úveru, navýšenie nákladu na úver o 17% (za

službu, ktorá reálne neslúži záujmom spotrebiteľa). Zotrvávala na svojom tvrdení zo žaloby, že v zmluve
nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky tak, ako to výslovne a celkom
jednoznačne vyžaduje zákonné ustanovenie, platné ku dňu 13.10.2014. V súvislosti s rozhodnutím
C-42/15 uviedla, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký, nikdy
nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Priamy účinok smernice Rady 2008/48/ES,

keďže sa jedná o spor medzi jednotlivcami, je pritom vylúčený a výklad formou nepriameho účinku nie je
možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Obchodnú podmienku používanú veriteľmi
v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, spočívajúcu v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, je potrebné hodnotiť tiež ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka. Sú to veritelia, ktorí svojvoľne a nekontrolovateľne priraďujú splátky a určujú, aká časť sa

použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úroky a poplatky), pričom spotrebiteľ nemá
žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Zotrvávala i na ďalšom tvrdení zo žaloby,
že zákonodarca pri údaji o termíne konečnej splatnosti úveru vyžaduje, aby tento bol určený presným
dátumom. Žalovaným spomínané dokumenty, ktoré majú byť súčasťou zmluvy a ktoré majú obsahovaťtermín konečnej splatnosti úveru, jej boli zaslané až dodatočne, po podpise zmluvy. Je neprípustné, aby
podstatnénáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§9ods.2zák.č.129/2010Z.z.,ktorézmluva
pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať,

boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručené poštou a zároveň vyhlasované za
neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany.
Zotrvávalatiežnatom,žejejzámeromnebolouzatvorenierevolvingovéhoúveru,alejehouzatvoreniejej
bolo vnútené predpísanou formou zmluvy. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 3Co
289/2014, ktorý takéto dojednanie považoval za neplatné. V prejednávanej veci dojednanie o revolvingu

inkorporované v nepodpísaných zmluvných dojednaniach, je preto neplatné, nakoľko: v zmluve je
uvedená iba výška revolvingu, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 18,07%, spôsob vyplácania
revolvingu, ako aj neprimerane ohraničené možnosti vypovedania revolvingu sú uvedené v zmluvných
dojednaniach, podľa ktorých žalovaný je oprávnený formou následného oznámenia zmeniť zmluvné
podmienky získania revolvingu bez jej (žalobkyne) súhlasu ako spotrebiteľa, neexistuje pritom osobitná
podpísaná zmluva, v ktorej by bol tento záväzok individualizovaný. Žalovaný, pre ňu z nepochopiteľných

dôvodov, vznáša námietku premlčania s tým, že podľa jeho názoru uplynula objektívna aj subjektívna
lehota, avšak žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepodporil a nepreukázal. Pokiaľ ide o začiatok plynutia
subjektívnej lehoty, tento je pritom viazaný na moment, kedy jej právny zástupca posúdil podklady
týkajúce sa prejednávanej zmluvy a prevzal právne zastúpenie (konkrétne ide o mesiac október 2016)
a informoval ju o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, t. j., že má proti žalovanému

nárok na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia lehota pritom stále plynie
a predmetný nárok si uplatnila v priebehu jej plynutia (subjektívna premlčacia lehota uplynie najskôr
mesiacom október 2018). Žalovaným vznesená námietka premlčania, je preto bezpredmetná. Obdobný
právny názor o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vyslovil i Krajský úd Košice v rozhodnutí
č. k. 2Co 177/2015, Krajský súd Banská Bystrica v rozhodnutí č. k. 13Co 462/2015. Súdy v Slovenskej

republike sa taktiež opakovane vyjadrovali k otázke znalosti právnej úpravy zo strany spotrebiteľa,
keďže aj táto otázka je vzhľadom na zaužívanú zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“, dôležitá na
posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby a uzavreli ju nasledovne: „Kým rešpektovanie
tohto princípu v spotrebiteľských vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do

úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade uvedeného
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, odporuje
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná

informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu (Najvyšší súd Slovenskej republiky č. k. 6MCdo
9/2012)“. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, predmetná zmluva bola podpísaná dňa 13.10.2014
a plnenie z nej nastalo až po tomto dátume. Aj keby k bezdôvodnému obohateniu došlo hneď a to
podpisom zmluvy, objektívna 3 ročná lehota uplynula dňa 13.10.2017, a objektívna 10 ročná lehota
uplynie až dňa 13.10.2024.

6. Na pojednávaní dňa 12.12.2017 žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby súd
pripustil zmenu - rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 135,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne, z
dlžnej sumy 135,- eur od 2.12.2016 do zaplatenia. Procesný návrh odôvodnila tým, že po zohľadnení
údaja o ňou uhradené sumy v prospech žalovaného a skutočnej sumy peňažných prostriedkov, ktoré jej

boli poskytnuté, výška bezdôvodného obohatenia predstavuje 629,50.- eur (v žalobe si uplatnila nárok
o zaplatenie 494,50.- eur).

7. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7Csp 21/2017-77 zo dňa 12.12.2017 pripustil zmenu -
rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 135,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne, z dlžnej sumy 135,-

eur od 2.12.2016 do zaplatenia.

8. Dňa 12.12.2017 žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu predložil rozpis vzorca pre výpočet
RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX s tým, že výsledný údaj je: 26,07%.

9. V podaní zo dňa 27.12.2017 (súd pritom neaplikoval § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že z rozpisu vzorca nie je zrejmé, ako žalovaný
dosiahol údaj o RPMN, resp. v snahe zachrániť situáciu do vzorca dosadil údaje, ktoré ani nie sú v
zmluve uvedené (odpočítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 135,- eur, čím sa znížila celkovávýška nákladov, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť). Skutočná výška RPMN je úplne iná (vyššia), ako je
výška uvedená v predmetnej zmluve, ako i vo vyjadrení žalovaného. Týmto výpočtom sám (žalovaný)
potvrdil jej (žalobkyne) tvrdenie. Výpočty, ktoré ona predložila, boli vykonané na portále finančnej osvety

a ochrany finančného spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Ernst Georg
Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway, a.s., v ktorej veci jej predmetom bolo započítanie poplatku
za poskytnutie úveru, do výšky úveru na účely výpočtu RPMN, kedy peniaze reálne spotrebiteľovi
poskytnuté neboli, ale veriteľ ich zahrnul do istiny úveru. Súdny dvor v danej veci ustálil, že do
celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l/ a čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nemožno zahrnúť

nijakú zo súm určených ako odmena za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú
administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
Uviedla, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do
celkovej výšky úveru, nutne vedie k podhodnoteniu RPMN.

10. V podaní zo dňa 8.2.2018 žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žiadna právna

úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný, či dokonca synonymom „vyplatenia
úverových peňažných prostriedkov“. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej
obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v
hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Obdo V 47/2001. Tak ako v prípade

účelového úveru, kedy poskytovateľ poskytuje peňažné prostriedky dlžníkovi na účet tretej osoby
(napríklad na financovanie predmetu kúpy, ku ktorej sa úver účelovo viaže a podobne), rovnako
aj v prípade uhradenia jedného úveru druhým (z právneho hľadiska najčastejšie ide o započítanie
pohľadávky), vždy pôjde o poskytnutie úveru. Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa
splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi

stranami dohodnutá. To, že žalobkyni bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve,
nie je spôsobené tým, že by jej bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že
zmluvné strany sa dohodli na započítaní poplatku za uzatvorenie zmluvy. Poplatok za uzatvorenie
zmluvy je súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom. V súvislosti
s rozhodnutím C-377/14 Radlinger, Radlingerová uviedol, že tvrdenie žalobkyne nie je korektné, lebo

vychádza len z čiastkového, nie však úplného prevzatia pasáží rozhodnutia. Úver ako taký sa môže
poskytnúť každým spôsobom, ktorý pripúšťa platné právo (s výnimkou poskytnutia v hotovosti), t. j. i
formou započítania. Tvrdil, že výpočet RPMN je správny, v súlade so zák. č. 129/2010 Z.z.. Výpočet
uvádzaný žalobkyňou prostredníctvom internetovej kalkulačky nepovažuje za hodnoverný dôkaz a
vznáša pochybnosť o tom, že tento výpočet obsahoval všetky podstatné údaje potrebné pre výpočet

RPMN (a v konečnom dôsledku aj celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť). Poukázal v tejto súvislosti
na súdu už predložený rozpis vzorca pre výpočet RPMN.

11. V podaní zo dňa 19.2.2018 sa žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu pridržiavala
dovtedajších prednesov vo veci s tým, že ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k

zmene RPMN, dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti a takúto odpoveď je potrebné považovať
za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu zmluvy s takouto novou RPMN, je potrebné túto
odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy,
teda ňou ako dlžníkom. K tomuto však nedošlo a preto treba mať za to, že predmetná zmluva uzavretá
nebola. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-377/14 Radlinger, Radlingerová poukázala na

body 83 - 87.

12. Súd vo veci (i s poukazom na ustanovenie § 295 Civilného sporového poriadku) vykonal
dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa so Žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru / Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2014, so Zmluvnými

dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., s Dohodou o
poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2014, s predžalobnou výzvou zo dňa 10.10.2016, s
odpoveďou žalovaného zo dňa 2.12.2016, s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2014, s výpisom z účtu, s prehľadom úhrad, s
Rozpisom vzorca pre výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX.

13. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:14. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
z bodu 5. vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník žiadala žalovaného o poskytnutie úveru za nasledujúcich
podmienok:informatívnyúdajopredpokladanejmesačnejplatbe(mesačnásplátkaspolusplatboupodľa

Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) 73,78.- eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit)
1.350,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 42,68.- eur, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru plus poplatok za
poskytnutie úveru) 1.927,56.- eur, predpokladaná RPMN za úver 26,16%, ročná úroková sadzba úveru
18,07%, priemerná RPMN za úver 44,06%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.350,- eur, celková čiastka

pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu plus
poplatokzaposkytnutierevolvingu)1.927,56.-eur,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutírevolvingu
26,16%, ročná úroková sadzba revolvingu 18,07%, poplatok za poskytnutie úveru / revolvingu 135,-
eur. V bode 6.: údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte) je uvedené: informatívny údaj
o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 73,78.- eur,
poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.350,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka

(vrátane úrokov) 42,68.- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver plus úroky za celú
dobu čerpania úveru plus poplatok za poskytnutie úveru) 1.927,56.- eur, RPMN za úver 26,07%, ročná
úroková sadzba úveru 18,07%, priemerná RPMN za úver 44,06%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.350,-
eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving plus úroky za celú dobu
čerpaniarevolvingupluspoplatokzaposkytnutierevolvingu)1.927,56.-eur,predpokladanáRPMNúveru

po poskytnutí revolvingu 26,07%, ročná úroková sadzba revolvingu 18,07%, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,05%, poplatok za poskytnutie úveru / revolvingu 135,- eur. Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500084588, je žalobkyňou podpísaná dňa
9.10.2014 a žalovaným dňa 13.10.2014.

15. V bode 7. Žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX je uvedené, že dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti / Zmluvy), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti / Zmluvy. Dlžník berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním
požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna, a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka

splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť
jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov nebude a RPMN nebude vyššia, než v
prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností
zo strany veriteľa. V prípade, že dlžník nebude súhlasiť so zmenami, týkajúcimi sa výšky a ostatných
parametrov úveru, je oprávnený od zmluvy odstúpiť, príp. túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne

vypovedať, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy.

16. V Dohode o poskytovaní služieb č. 8500084588 zo dňa 13.10.2014 je okrem iného uvedené, že
upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere s
číslom rovnakým ako je číslo Dohody, kde poskytovateľ má postavenie veriteľa a zákazník postavenie

dlžníka. Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník
má právo, ale nie povinnosť využívať služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou
poskytovanie jednotlivých služieb, týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Dohodnuté služby
sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek
zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom. Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody

zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných
splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. V čl. II. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2014
sú uvedené služby: Informácia o zostávajúcich záväzkoch, Odklad splatnosti splátok, Informácia pred

splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby, Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, Zmena
zmluvy na podnet klienta, Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, Druhá upomienka zdarma, Podpora
call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom.

17. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 13.10.2014, je uvedené: číslo Zmluvy o revolvingovom úvere: č. XXXXXXXXXX, schválená
výška úveru: 1.350,- eur, splatnosť úveru: 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 42,68.- eur,
z toho istina: 32,14.- eur, z toho úroky: 10,54.- eur, splátka Dohody o poskytnutí služby (mesačne):
31,10.- eur, výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru plus splátka Dohody o poskytnutíslužby): 73,78.- eur, poplatok za poskytnutie úveru / revolvingu: 135,- eur, dátum splatnosti prvej splátky
úveru: 14.11.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 14.4.2018, periodicita splácania: mesačná,
dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 14, celková výška úveru: 1.350,- eur, RPMN

úveru 26,07%, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania Zmluvy o revolvingovom úvere:
44,06%, schválená výška revolvingu: 1.350,- eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu:
1.350,- eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 42,68.- eur, RPMN po vykonaní
revolvingu (predpokladaná výška): 26,07%, úverový limit: 1.350,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t. j. úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru plus poplatok za poskytnutie úveru) 1.927,56.-

eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb: 1.306,20.- eur, ročná
úroková sadzba úveru: 18,07%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t.
j. revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu plus poplatok za poskytnutie revolvingu):
1.927,56.- eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 18,07%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania
5,05%, dátum nadobudnutia platnosti Zmluvy o revolvingovom úvere: 13.10.2014, dátum nadobudnutia
účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere: 13.10.2014.

18. V Rozpise vzorca pre výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX, predloženom žalovaným je údaj:
26,07%.

19. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalobkyni poukázal sumu 1.215,- eur, pričom ako VS je

uvedené číslo: XXXXXXXXXX.

20. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 1.770,72.- eur:
dňa 12.11.2014, dňa 12.12.2014, dňa 14.1.2015, dňa 13.2.2015, dňa 12.3.2015, dňa 14.4.2015,
dňa 14.5.2015, dňa 14.6.2015, dňa 13.7.2015, dňa 14.8.2015, dňa 11.9.2015, dňa 14.10.2015, dňa

12.11.2015, dňa 11.12.2015, dňa 14.1.2016, dňa 15.2.2016, dňa 14.3.2016, dňa 14.4.2016, dňa
13.5.2016, dňa 14.6.2016, dňa 14.7.2016, dňa 12.8.2016, dňa 19.9.2016 a dňa 16.10.2016: po 73,78.-
eur.

21. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že so žalovaným sa na mechanizme vzniku Zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX, nedohodli. Za obchodnou zástupkyňou žalovaného sa dostavila s tým, že
žiada o poskytnutie úveru. Obchodná zástupkyňa sa nevyjadrila, že by žalovaný po posúdení jej
schopnosti ako dlžníka splácať úver, bol oprávnený znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť splátok
úveru, RPMN. Oznámila jej však, že ju budú informovať, či veriteľ úver schválil. Pred podpisom Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere si v nej skontrolovala len výšku

úveru, o poskytnutie ktorého žiadala. Či je úver pre ňu výhodný alebo nie posudzovala podľa výšky
splátky, či bude schopná ju splácať. Pokiaľ ide o Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a o Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 13.10.2014
nevedela o tom, že ich podpísala. Či jej bolo doručené Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
uviesť nevedela. Žalovaný v súvislosti s uzavretím zmluvy, ju neinformoval o krátení výšky poskytnutého

úveru. Zistila to až, keď jej peňažné prostriedky boli poukázané na účet. V čase podpisu Zmluvy /
Žiadosti nevedela, čo treba rozumieť pod slovom: revolving a ani ročná percentuálna miera nákladov.
Obchodná zástupkyňa žalovaného sa nevyjadrovala ani o odplate 2,56%. V čase podpisu Žiadosti /
Zmluvy nedokázala posúdiť tento zmluvný formulár, resp. ani ďalšie listiny podľa režimu Zákona o
spotrebiteľských úveroch, nevedela aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom

vzniku právneho úkonu, resp. obligatórnych náležitostí zmluvy, nedokázala vyhodnotiť, či je alebo nie
je neplatným právnym úkonom, či žalovaný má nárok len na zaplatenie istiny. V jesennom období roku
2016 sa dozvedela od svojho právneho zástupcu, že úver z titulu predmetnej zmluvy splatila nad rámec
poskytnutej sumy (istiny), že na strane žalovaného na jej úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie.

22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 9.10.2014 aj ku dňu 13.10.2014, právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 37 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 43c citovaného zákona, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.25. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

26. Podľa § 44 ods. 2 veta prvá citovaného zákona prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady
alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

27. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,

ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

28. Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

29. Podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 9.10.2014 aj ku dňu 13.10.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne
sčasti.

32. Žalobkyňa predmetom súdneho konania urobila nárok o zaplatenie sumy 629,50.- eur (po pripustení
zmeny - rozšírenia žaloby) s príslušenstvom, uplatňovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

33. Žalovaný v priebehu konania uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza.
Uviedol, že vzťah bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu je osobitným, nie spotrebiteľským

vzťahom.

34. Ustanovenie § 52 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka upravuje, v ktorých prípadoch sa určitý
subjekt považuje za spotrebiteľa a ktoré zmluvné vzťahy sa považujú za spotrebiteľské vzťahy, pričom
podľa názoru Okresného súdu Prievidza, v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

ide o spotrebiteľský vzťah.

35. Bezdôvodné obohatenie ako také je síce samostatným inštitútom, avšak jeho vznik a celkové
posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne, vyplýva zo spotrebiteľského charakteru Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

36. Spotrebiteľský charakter sporu zostáva zachovaný. Ustanovenie § 19 Civilného sporového poriadku
umožňovalo žalobkyni vybrať si medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom, v obvode ktorého
má (žalobkyňa) adresu trvalého pobytu (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 11NcC
33/2016, Krajského súdu Trenčín č. k. 5NcC 22/2017).

37. Na konanie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Prievidza.

38. Súd, ako predbežnú posudzoval otázku (ne)platnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13.10.2014.

39. Zo Zmluvných dojednaní (bod 2. čl. 2.1.) Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári
veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na
uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda

platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým,
že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné
parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingovéhoúveru / Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v
prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy
o revolvingovom úvere, bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa.

40. Vznik zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu predpokladá dva jednostranné právne úkony
dvoch rozličných strán, a to navzájom adresované a obsahovo sa zhodujúce. Uzavretie zmluvy spravidla
prebieha tak, že po prejave vôle jednej strany, ktorá chce uzavrieť určitú zmluvu, prejaví druhá strana
vzájomným úkonom svoj súhlas.

41. Dňa 9.10.2014 žalobkyňa podpísala formulárovú žiadosť, ktorá je návrhom na uzavretie Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

42. Forma právneho úkonu je oproti obsahu, spôsobom vyjadrenia prejavu vôle. Z tohto hľadiska musí
mať každý právny úkon nejakú formu.

43. Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy v niektorých prípadoch vyžadujú, aby sa právny úkon
urobil len v určitej forme, napr. len písomne (§ 46). V takom prípade ide o zákonnú (obligatórnu) formu
právneho úkonu, od ktorej sa účastníci zmluvy nemôžu odchýliť.

44. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu 9.10.2014 aj ku dňu
13.10.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

45. Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas)
musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom

rozsahubezakýchkoľvekzmienavýhrad.Vprípade,žeodpoveďnanávrhobsahujemodifikáciuobsahu,
resp. dodatky, výhrady, obmedzenia, či iné zmeny, považuje sa odmietnutie návrhu ako celku, za zánik
pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka za nový
návrh, so zmeneným obsahom. Občiansky zákonník teda v súvislosti s rozsahom prijatia návrhu na
uzavretie zmluvy, vychádza z princípu: akceptácia musí byť zrkadlovým odrazom návrhu.

46. Zmluvná sloboda strán nezahŕňa aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, pretože
ustanovenie § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a účastníci
občianskoprávnych vzťahov sa od nej nemôžu odchýliť. Osobitný kontraktačný proces odlišný od
bežného uzavretia zmluvy, môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán (porovnaj rozsudok Krajského

súdu Banská Bystrica č. k. 17Co 40/2016 a ďalej JUDr. Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký
Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 354, rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky č. k. 33Cdo
2994/1999).

47. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX (z formulára návrhu zmluvy)

jednoznačne vyplýva, že dlžník (žalobkyňa) mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6.

48. Žalobkyňa predložila žalovanému formulárovú Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, t. j. v
súlade s ustanovením § 43a Občianskeho zákonníka, dala návrh na uzavretie zmluvy veriteľovi.

49. S poukazom na ustanovenie § 44 Občianskeho zákonníka, by zmluva bola uzavretá okamihom
prijatia jej (žalobkyne) návrhu žalovaným, avšak ak prijatie návrhu obsahuje modifikácie, považuje sa v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou
(dlžníkom: žalobkyňou), prijatý.

50. Žalovaný v bode 6. formulárovej predtlače (ktorý bod pri podávaní žiadostí nemohla žalobkyňa -
dlžník vyplniť) uviedol i iné údaje oproti návrhu z bodu 5. a to u: RPMN za úver: 26,07%, u RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu: 26,07%.

51. Súd posudzoval aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a to z hľadiska toho, či ide o

prijatie návrhu s takým obsahom, ako predložila žalobkyňa.

52. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. 8500085488 sú ďalšie zmeny: napr. dátum
splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicita splácania úveru,dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania (ide o niektoré z náležitostí, ktoré vyžaduje zák.
č. 129/2010 Z.z., aby boli obsahom zmluvy).

53. Konanie žalovaného (veriteľa) nie je, s poukazom na vyššie uvedené zistenia, možné považovať za
prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale za nový návrh.

54. Dojednanie, že dlžník súhlasí s tým, že: „veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka
splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť

jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany
veriteľa“, je svojou povahou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.

55. Uvedeným spôsobom naformulovaná zmluvná podmienka zo strany dodávateľa (žalovaného), ktorá
umožňuje jednostranne znížiť poskytnutú čiastku úveru, resp. mu umožňuje upravovať iné parametre
spotrebiteľského úveru bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalovaného, sa odchyľuje

v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú otázku návrhu na
uzavretie zmluvy a jeho prijatia. Súd v tejto časti odôvodnenia rozsudku pritom opätovne poukazuje
na bod 46.

56. Pre platnosť Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX sa ku dňu 9.10.2014 a aj ku dňu

13.10.2014, vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie.

57. Žalovaný v priebehu konania prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že keďže pre výpočet
RPMN je stanovené pravidlo, a teda tento výpočet nezávisí len od vôle strán, údaj o RPMN nemôže
byť objektívne medzi nimi dohodnutý. Okrem toho, tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu

na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá aj preto, lebo zákonná úprava výslovne
stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje, a tým je deň uzavretia zmluvy. Tiež uviedol, že
pokiaľ spotrebiteľ akceptuje predpokladanú RPMN, potom konečný jej údaj (ktorý je nižší), zodpovedá
tomuto jeho rozhodnutiu.

58. Údaj o RPMN je stanovený na základe výpočtu v zmysle Prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Napriek tomu súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného a poukazuje na to, že po tom čo
dodávateľ zistí (ustáli) podmienky (aký bude i údaj o RPMN) poskytnutia úveru pre spotrebiteľa a tieto
zašle spotrebiteľovi (Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi), nič mu nebráni vyžiadať si k
tomuto písomný súhlas od spotrebiteľa (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k.

18Co 62/2016), ktorý by bol následne posudzovaný ako akceptácia zmeneného návrhu.

59. Pokiaľ prijatie návrhu žalobkyne žalovaným (v bode 6. Žiadosti o poskytnutie úveru, v Oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi), malo iný obsah ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník
(žalobkyňa) ho mal možnosť prijať alebo neprijať (písomnou formou).

60. Keďže nedošlo k uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v písomnej
forme Občiansky zákonník nedodržanie tejto formy v ustanovení § 40 ods. 1 postihuje absolútnou
neplatnosťou. Je pravdou, že v ustanovení § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku
dňu 9.10.2014 a ku dňu 13.10.2014 je uvedené, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva nemá písomnú formu a tiež, ak neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne
uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného ustanovenia zo slovného spojenia: „ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu“, podľa názoru súdu je možné vyvodiť, že sa nejedná
o situácie uzavretia tých spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú zmluvnými stranami uzatvárané v písomnej

forme, pričom k prijatiu návrhu nedôjde v celosti, ale odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu,
čím zanikne pôvodný návrh a odpoveď na návrh sa považuje za nový návrh so zmeneným obsahom,
ktorý však druhou stranou (t. j. tým, kto adresoval pôvodný návrh) nie je prijatý (zmluva nevznikla), ale
o situácie, keď zmluvné strany prejavujú vôľu (prezentujú ju navonok) iným výslovným spôsobom než
písomne, a to prostredníctvom hovorenej reči (ústne), technickými prostriedkami, konkludentne, atď.,

a pritom prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (Zmluvy o revolvingovom úvere) bez zmien a doplnkov
došlo ku zmluvnému konsenzu (zmluva vznikla). V prejednávanej veci, pri posudzovaní vyššie uvedenej
predbežnej otázky nebolo zistené, že by išlo o takúto situáciu, t. j. uzavretie Zmluvy iným výslovným
spôsobom, než písomne. Z ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu9.10.2014, ale ani ku dňu 13.10.2014 pritom nie je možné vyvodiť, že by úmyslom zákonodarcu bolo to,
že má ísť i o situácie, ak je zmluva uzatváraná v písomnej forme, absolútne neplatná.

61. Ako to už bolo uvedené, keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme, Občiansky
zákonník nedodržanie tejto formy v ustanovení § 40 ods. 1 postihuje absolútnou neplatnosťou. Z
uvedeného vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500084588 je neplatným právnym úkonom
pre nedodržanie písomnej formy v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neplatným
právnym úkonom nie je preto, že v nej je nesprávne uvedený alebo neuvedený niektorý zákonom

požadovaný údaj (čo by malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru), ale
preto, že sa nestretli písomné prejavy vôle oboch účastníkov Zmluvy o revolvingovom úvere, keďže
žalobkyňou a žalovaným neboli podpísané tie isté zmluvné podmienky (porovnaj rozhodnutie Krajského
súdu Trenčín č. k. 4Co 229/2016, č. k. 6Co 468/2017).

62. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

63. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

64. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

65. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý

vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod
na plnenie nevznikol). Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v
zákone, obohatenie vydal naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo.

66.Bezdôvodnéobohateniemásubsidiárnycharakteravzťahujesanaprípady,ktorénemožnopodriadiť

pod inú právnu normu.

67.Vprípadeplneniazneplatnéhoprávnehoúkonujevznikbezdôvodnéhoobohateniazaloženýnatom,
že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je neplatný. Predpokladom úspešného uplatnenia
nárokuovydaniebezdôvodnéhoobohateniazískanéhozneplatnéhoprávnehoúkonujepredchádzajúce

vyriešenie otázky, či išlo o neplatný právny úkon.

68. V priebehu konania žalovaný uplatnil námietku premlčania žalobkyne.

69. Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, ktorá je upravená v ustanovení § 100 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej.

70. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

71. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

72. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

73. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to
subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania
bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselnéhokonania, jej dĺžka je tri roky, a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku
v rozsahu 10 rokov.

74.Preurčeniezačiatkuplynutiaobjektívnejpremlčacejdobypodľa§107ods.2Občianskehozákonníka
je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na splnenie predpokladov pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) potom nemôže dôjsť
predtým, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Subjektívna premlčacia doba, preto môže začať
plynúť najskôr so začiatkom objektívnej lehoty.

75. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolností, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe povinného. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné
skutočnosti už skôr.

76. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že po právnej stránke nevedela: a) posúdiť zmluvný formulár
(Žiadosť / Zmluvu), b) podriadiť zmluvu režimu zák. č. 129/2010 Z.z., c) aplikovať príslušné zákonné
ustanoveniaObčianskehozákonníka,ohľadnevznikuprávnychúkonov,d)čižalovanýmáprávnytituliba
na zaplatenie istiny. O tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil (plnenie získané z neplatnej

zmluvy) sa dozvedela v mesiaci októbri 2016 od svojho právneho zástupcu (č. l. 52).

77. Ako to už bolo uvedené, zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty predpokladá to,
kedy sa oprávnená osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal, a nie to od kedy sa
dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Každý je síce povinný poznať právo,

no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby toto právo vedel aj správne aplikovať. Právny poriadok
Slovenskej republiky slová „vedieť, mal a mohol“ obsahuje napr. v prípade § 16 písm. b/ Trestného
zákona, avšak na účely začiatku plynutia premlčacej lehoty v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ich
nestanovil. Podľa názoru súdu, relevanciu má to od kedy sa oprávnená osoba dozvie, že plniť nemala
a nie, že plnila.

78. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo (faktické získanie bezdôvodného obohatenia). Objektívna
premlčacia doba, teda nemohla začať plynúť skôr (a to ani dňa 9.10.2014, resp. dňa 13.10.2014), než
žalovaný fakticky jednotlivé splátky od žalobkyne nad rámec istiny 1.215,- eur, prijal.

79. Žalobkyňa splatila istinu, skutočne poskytnutého úveru č. XXXXXXXXXX (1.215,- eur) dňa 14.3.2016
(dňa 12.11.2014, dňa 12.12.2014, dňa 14.1.2015, dňa 13.2.2015, dňa 12.3.2015, dňa 14.4.2015,
dňa 14.5.2015, dňa 14.6.2015, dňa 13.7.2015, dňa 14.8.2015, dňa 11.9.2015, dňa 14.10.2015, dňa
12.11.2015, dňa 11.12.2015, dňa 14.1.2016, dňa 15.2.2016 po 73,78.- eur (16 krát 73,78.- eur =

1.180,48.- eur), a dňa 14.3.2016 34,52.- eur (časť z celkovo zaplatenej sumy 73,78.- eur). Od tohto
dátumu plnila nad rámec istiny.

80. Žalobkyňa žalobu podala dňa 10.2.2017.

81. Žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 1.770,72.- eur (24 krát 73,78.- eur).

82. Rozdiel medzi sumou 1.770,72.- eur a sumou 1.215.- eur je 555,72.- eur.

83. Sumu 555,72.- eur žalobkyňa uhradila nad rámec istiny úveru (1.215,- eur), a to dňa 14.3.2016

39,26.- eur (časť z celkovo zaplatenej sumy 73,78.-eur) a dňa 14.4.2016, dňa 13.5.2016, dňa 14.6.2016,
dňa 14.7.2016, dňa 12.8.2016, dňa 19.9.2016 a dňa 16.10.2016: po 73,78.- eur (7 krát 73,78.- eur).
Ďalšie splátky prestala platiť po tom, kedy ako oprávnená od svojho právneho zástupcu zistila také
okolnosti,zktorýchmohlavyvodiť,žeprávnyúkonzodňa13.10.2014,zktoréhoboloplnené,jeneplatný.

84. Od mesiaca októbra 2016 (kedy sa žalobkyňa od svojho právneho zástupcu dozvedela také
okolnosti, z ktorých mohla vyvodiť, že predmetný právny úkon je neplatný) do podania žaloby (do
10.2.2017), uplynula doba necelých štyroch mesiacov. V mesiaci októbri 2016 poznala okolnosti zporušenia práva - z bezdôvodného obohatenia, o jeho výške, o príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma
okolnosťami.

85. Bezdôvodné obohatenie, ako to už bolo uvedené, začalo vznikať dňa 14.3.2016, od ktorého dátumu
do podania žaloby neuplynula objektívna 3 ročná , ale ani 2 ročná subjektívna premlčacia doba. V
prípade, ak by žalobkyňa podala žalobu pred 14.3.2016, bola by ako neopodstatnená zamietnutá, lebo
dovtedy na strane žalovaného na jej úkor bezdôvodné obohatenie nevznikalo.

86. Žalovaným uplatnená námietka premlčania nároku žalobkyne, nebola uplatnená dôvodne.

87. Žalobkyňa predmetom konania urobila aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania.

88. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

89. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

90. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

91. Ak zmluva ani zákon neuvádza, kedy má byť záväzok splnený, stáva sa povinnosť dlžníka plniť
splatnou na základe požiadania veriteľa. Ide najmä o záväzok na náhradu škody alebo záväzok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Bez výzvy (požiadania) veriteľa na plnenie nevzniká v týchto
prípadoch dlžníkovi povinnosť plniť a dlžník nemôže byť v omeškaní.

92. Pred podaním žaloby žalobkyňa dňa 10.10.2016, prostredníctvom právneho zástupcu (č. l. 14)
vyzvala žalovaného v lehote 14 dní od doručenia výzvy na vrátenie „preplatku“, ktorý má charakter
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný na predsporovú výzvu reagoval listom zo dňa 2.12.2016, v ktorom
potvrdil, že mu bola doručená predsporová výzva.

93. Žalovaný nespochybňoval, že by do 2.12.2016, odkedy si žalobkyňa uplatňovala úroky z omeškania,
a to odo dňa prevzatia predsporovej výzvy, neuplynula doba 10 dní. Omeškanie so zaplatením sumy
555,72.- eur sa začalo najneskôr dňa 2.12.2016.

94. V konaní ide o nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v období od 14.3.2016

do 16.10.2016 (nie pred 1.2.2013 - § 10c vyhl. č. 87/1995 Z. z.), preto výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Ku
dňu 2.12.2016 úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,00% a výška úrokov z
omeškania je 5,00%. Je potrebné uviesť, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným
záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vzniká v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (plnenie

z neplatnej zmluvy). V prejednávanej veci, ako to už bolo uvedené, záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikol v období od 14.3.2016 do 16.10.2016.

95. Súd priznal žalobcovi 5,00% úroky z omeškania ročne zo sumy 555,72.- eur od 2.12.2016.

96. Na prejednávanú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
pretože sa týka vzájomných záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, keď
na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí (napr. právo na peňažné plnenie) a na druhej strane
nepremlčateľné právo (vlastnícke právo).

97. Vzhľadom na to, že výsledky vykonaného dokazovania boli podkladom pre záver, že predmetná
zmluva je neplatným právnym úkonom, súd už otázku, či je úver bezúročný a bez poplatkov, či RPMN
je správne vypočítaná, atď., neposudzoval. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytovaní služieb, táto už bola
súdom v obdobných prípadoch vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (Okresný súd Svidníkč. k. 2C 123/2015, Okresný súd Stará Ľubovňa č. k. 1C 125/2013, Krajský súd Košice č. k. 2Co
177/2015, Krajský súd Prešov č. k. 19Co 282/2015), na základe čoho sa mal žalovaný zdržať jej použitia
i v prejednávanej veci. Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 13.10.2014, pritom bola uzavretá k Zmluve

o revolvingovom úvere (s číslom rovnakým, ako je číslo dohody), ktorá je neplatným právnym úkonom.
Podľa čl. III. Dohody o poskytovaní služieb, dohoda zaniká zánikom platnosti Zmluvy o revolvingovom
úvere.

98. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

99. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

100. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vo veci rozhodlo.

101. Žalobkyňa predmetom konania urobila nárok o zaplatenie sumy 629,50.- eur, pričom úspešná bola
v sume 555,72.- eur. Jej úspech predstavuje 88,27% a úspech žalovaného 11,73%. Celkový úspech
žalobkyne je 76,54%.

102. Osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.