Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212224321
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4212224321.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, sídlo ul. 29.
augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, patriacej do pôsobnosti pobočky Komárno, sídlo Petőfiho
7, Komárno, proti povinnému: MICROBURST s. r. o., sídlo Gazdovská 772/21, Komárno, IČO: 46 246
169, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 34,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/1724/2012 - 12 z 11. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/1724/2012 - 12 z 11. decembra 2017 p
o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví,
rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok), a že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie, o ktorej
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník osobitným uznesením.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h),

§ 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 veta druhá, § 203 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že súdna exekútorka dňa 02.10.2017
predložila súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenia nemajetnosti

povinného. Navrhla, aby súd exekúciu z dôvodu nedostatku majetku povinného zastavil. Zároveň
si uplatnila náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súdna exekútorka
vykonala šetrenie majetku povinného a zistila, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol
postihnuteľný exekúciou, preto súd v súlade § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu prvým
výrokom uznesenia pre nemajetnosť povinného zastavil. K výroku o náhrade trov exekúcie uviedol, že
v súlade s § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 k náhrade trov

exekúcie zaviazal oprávneného. O výške náhrady trov exekúcie, ktorú je oprávnený povinný zaplatiť
súdnej exekútorke, rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním
oprávnený ako odvolateľ.

5.Oprávnenýodvolanieodôvodnilvpodstatetým,žesúdprvejinštancienevzalprirozhodovanídoúvahy
všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho aodôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia
exekúcienevzaldoúvahydĺžkutrvaniaexekučnéhokonania,pričompoukázalnaustanovenie§148ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie

možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Je preto
možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty, v ktorej môže
byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Povinný zatiaľ
nezanikol, preto môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Povinný ako právnická osoba
by mal mať obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii. Súdny exekútor nepristúpil k predaju obchodného

podielu. Namietal, že pri rozhodovaní nebol dostatočne zistený skutkový stav. Z dôvodov uvedených v
odvolaní sa oprávnený odvolacím návrhom domáhal, aby odvolací súd uznesenie zrušil.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
osobou, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, že má CSP vyžadované

náležitosti, prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 ods. 1 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 CSP), a po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.11.2012, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 22.11.2012 súd prvej inštancie
udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
oprávneného - číslo 700-1212056812-GC04/12 z 09.10.2012. V priebehu exekučného konania súdny
exekútor, poverený vykonaním exekúcie, podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného

konania zo dňa 20.09.2017.Súdny exekútor podnet odôvodnil tým, že preverením majetkových pomerov
povinného zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je evidovaný ako vlastník a ani držiteľ
motorového vozidla. Povinný nemá evidovaný žiadny bankový účet, prípadne, ak bankové účty má,
tieto sú bezobratové. Povinný nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem. Povinný na predvolania a výzvy
súdnej exekútorky nereagoval a pohľadávka od začatia exekučného konania nebola uhradená ani

čiastočne.Povinnýtedanedisponujemajetkom,ktorýbybolvhodnýnaexekúciuaniejeanivbudúcnosti
predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, pohľadávka oprávneného je nevymožiteľnou. K
podaniu (podnetu na zastavenie exekúcie) pripojil súdny exekútor zoznam vykonaných lustrácií.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

11. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na

návrh alebo aj bez návrhu.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k
výroku o zastavení exekúcie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil ajsprávny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie
odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s tou časťou odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie odôvodnil výrok o zastavení exekúcie, a preto s

poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu, a to bez toho, aby
odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej

sa výroku o zastavení exekúcie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného
uvedenými v odvolaní uvádza, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku] musí
exekučný súd vždy v konkrétnom prípade zvážiť okolnosti tohto prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom
na základné procesné princípy a zásady. Exekučný súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora), nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení

exekúcie pre nemajetnosť aj ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

16. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súdny
exekútor preukázal dostatočným spôsobom nemajetnosť povinného, keďže odkedy mu bolo doručené
vydané poverenie na vykonanie exekúcie dňa 17.01.2013 (č. l. 7), nebol pri lustráciách vykonaných

súdnym exekútorom za účelom zistenia exekvovateľného majetku povinného do podania podnetu
súdneho exekútora zo dňa 20.09.2017 na zastavenie exekúcie zistený žiaden majetok povinného, z
ktorého by bolo možné exekúciu ukončiť vymožením. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav
veci, ku ktorému dospel predovšetkým na základe výsledkov vykonaných lustrácii majetku povinného,
ktorých zoznam je obsiahnutý v súdnom spise (č. l. 11), a ktorý súdny exekútor pripojil k podnetu

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Z uvedených výsledkov vykonaných lustrácii majetku
povinného (bankové účty, motorové vozidlá, Sociálna poisťovňa) vyplýva, že bolo správne skutkové
zistenie súdu prvej inštancie o takej nemajetnosti povinného, ktorá nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, ktoré založil na tom, že vykonanými šetreniami nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý
by bol postihnuteľný v exekúcii. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v

exekučnom konaní nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by po speňažení postačoval aspoň
na úhradu trov exekúcie a dopĺňa, že nezistil v prejednávanej veci žiadne také okolnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti.
Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie
skutočnosť,žemajetokpovinnéhoprávevčaserozhodovaniasúduprvejinštancienestačilaninaúhradu

trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku].

17. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) síce v
ustanovení § 148 ods. 2 ustanovuje lehotu na vykonanie právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, a to
v dĺžke 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Z uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom

poistení pri použití žiadnej relevantnej výkladovej metódy nemožno dospieť k takému výkladu, podľa
ktorého uvedené ustanovenie určuje lehotu, v ktorej možno predpokladať zmenu majetkových pomerov
povinného. Uvedené ustanovenie výlučne ohraničuje dĺžku lehoty, v ktorej môže byť (nútený) výkon
právoplatného rozhodnutia oprávneného uskutočňovaný - to však nevylučuje, že na to, aby prebiehal
nútený výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia oprávneného, musia byť splnené aj ostatné

právnym poriadkom ustanovené podmienky, medzi ktoré v prípade, ak je rozhodnutie oprávneného
vymáhané podľa Exekučného poriadku, patrí aj podmienka, že v tom-ktorom okamihu vykonávacieho
konania nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný ex offo počas
celého exekučného konania skúmať, či nie sú naplnené dôvody zastavenia exekúcie, ktorá povinnosť
exekučného súdu vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, ak exekučný súd

kedykoľvek počas výkonu exekúcie zistí naplnenie dôvodov na zastavenie exekúcie (ktoré sú kogentne
upravené v ustanovení § 57 Exekučného poriadku), je povinný podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
aj bez návrhu exekúciu zastaviť.

18. Odvolací súd zastáva právny názor, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní

majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať
podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v
exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a
relevantných dôkazoch. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súdny exekútor preskúmalmajetkové pomery povinného a až na základe výsledkov vykonaných majetkových lustrácií zisteného
skutkového stavu, v ktorom v priebehu trvania exekúcie nenastala žiadna zmena spočívajúca v tom, že
by povinný nadobudol akýkoľvek exekvovateľný majetok, z ktorého bolo možné vyvodiť záver o aspoň

takej majetnosti povinného, ktorá by postačovala na úhradu trov exekúcie (keďže ani časť vymáhanej
peňažnej pohľadávky a jej príslušenstva sa nepodarilo vymôcť, a to ani vzhľadom na relatívne nízku
vymáhanú sumu a dlhšie časové obdobie vykonávania exekúcie), podal súdny exekútor podnet na
zastavenie exekúcie.

19. Odvolacie námietky oprávneného o tom, že je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov
povinného počas 10-ročnej lehoty stanovenej zákonom o sociálnom poistení na vykonanie exekučného
titulu, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania
exekúcie, sú len ničím nepreukázané tvrdenia oprávneného (oprávnený žiadnym konkrétnym dôkazom
predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov nepreukázal). V tejto súvislosti odvolací súd opätovne
poukazuje aj na skutočnosť, že podľa § 217 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vždy vychádzať

zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených domnienok, ktoré by v budúcnosti
ani vôbec nemuseli nastať.

20. Na dôvažok odvolací súd ďalej ešte uvádza, že exekučný súd bol povinný prihliadnuť na zákonné
prekážky výkonu exekúcie takým spôsobom, aby súčasne účastníkom konania svojím rozhodnutím

neodňal možnosť konať pred súdom, a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu
bránia zákonné dôvody. V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v tých
prípadoch, v ktorých mu Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť aj bez návrhu, a práve o
taký prípad ide aj pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, ktorú exekučný súd môže zastaviť aj bez
návrhu (§ 57, § 58 Exekučného poriadku). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá

procesnú prekážku, keďže exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vedenia exekúcie
v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie.

21. Práve nemajetnosť povinného je pritom jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie,

ustanoveným v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade ktorého zistenia je exekučný súd
povinný exekúciu zastaviť. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia
exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a
predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii
pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu

zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh, či súhlas (prípadne aj nesúhlas) účastníka konania, osobitne
oprávneného.

22. Odvolací súd zdôrazňuje aj teleologický výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, keď účelom uvedeného ustanovenia je zabrániť, aby boli proti osobám po celú dobu ich života

(v prípade fyzických osôb), resp. po celú dobu ich existencie (v prípade právnických osôb) vedené zjavne
bezúspešné exekúcie, ktoré potom len nehospodárne a bezvýsledne zaťažujú justičný systém. Naviac, v
prípade právnických osôb, akou je aj povinný, je zmena majetkových pomerov nemajetného povinného,
ktorá nemajetnosť pretrváva určité dlhšie časové obdobie (ktorého dĺžku vzhľadom na súčasný vývoj
exekučného práva možno v prípade právnických osôb ustáliť na 30 mesiacov), smerom do budúcnosti

vysoko nepravdepodobná (táto nepravdepodobnosť zmeny je oveľa vyššia v porovnaní s fyzickými
osobami). V prejednávanej veci pritom medzi začatím exekúcie (ktorá začala vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 22.11.2012, doručené súdnemu exekútorovi dňa
17.01.2013) a vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (dňa 11.12.2017) uplynula doba
viac ako piatich rokov (teda dvojnásobne dlhšia ako uvedená 30 mesačná doba, ktorá sa javí v prípade

právnických osôb ako dostatočná na posúdenie, či sú majetkové pomery nemajetného povinného
nemenné, resp. s predpokladom zmeny), počas ktorej pretrvávala taká nemajetnosť povinného, že
jeho majetok nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie (teda príslušenstvo pohľadávky a ani samotná
pohľadávka nebola vymožená počas tejto doby ani len sčasti, a to ani napriek relatívne nízkej hodnote
pohľadávky).

23. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy oprávnený má záujem, aby exekúcia napriek
(aktuálnej) nemajetnosti povinného nebola zastavená, čoho sa svojím odvolaním domáha v
prejednávanej veci aj oprávnený. Jedná sa najmä o prípady, kedy oprávnený očakáva, že povinnýnadobudne určitý majetok v budúcnosti (napr. dedením, darovaním). V tomto smere je potrebné
poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale
predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok

majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom
prípade exekvuje. Je potrebné zabrániť nedôvodnému nárastu trov exekúcie, ktoré by v konečnom
dôsledku aj tak zaplatil v prípade nemajetnosti povinného oprávnený. Právny záujem na vymožení
pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje nad záujmom súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie.

24. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poznamenáva, že uskutočňovanie ďalších úkonov
exekučnej činnosti v prípade dostatočne dlho pretrvávajúcej takej nemajetnosti povinného, že jeho
majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, by neviedlo k účelnému vymáhaniu pohľadávky
a uspokojeniu oprávneného, ale iba k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, čo by v konečnom
dôsledku mohlo byť na ťarchu oprávneného. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so zásadou
hospodárnosti konania, a to najmä vzhľadom na dobu pretrvávajúcej nemajetnosti povinného, počas

ktorej sa napriek veľmi nízkej hodnote vymáhanej pohľadávky túto a ani jej príslušenstvo nepodarilo
vymôcť ani sčasti, čo svedčí o nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávneného.

25. Vo vzťahu k oprávneným namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu súdom prvej
inštancie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného odvolací súd uvádza, že

dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu nezistil. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd prvej inštancie po
doručení podnetu súdneho exekútora dôsledne pristúpil k preskúmaniu súdnym exekútorom tvrdenej
a relevantným dôkazom (zoznamom vykonaných lustrácií majetku povinného) podloženej nemajetnosti
povinného v takom rozsahu, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Všetky tieto
lustrácie majetkovej podstaty skončili s negatívnym výsledkom. Zisťovanie stavu majetkovej podstaty

povinného v uvedenom rozsahu aj s prihliadnutím na ich dlhotrvajúci charakter (keď tento dlhodobý
stav viedol k samotnému podaniu podnetu súdnym exekútorom na zastavenie exekúcie) je nutné
považovať v intenciách prejednávanej veci za primerané a dostatočné pre náležité zistenie skutkového
stavu veci. Záverom len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že oprávnený síce namieta v odvolaní
nesprávnosť postupu súdneho exekútora, keď tento nepristúpil napr. k predaju obchodného podielu

povinného, avšak oprávnený žiadnym relevantným dôkazom neosvedčil, že by povinný vôbec nejaký
obchodný podiel vlastnil. S prihliadnutím na vykonaný rozsah zisťovania skutkového stavu nemožno
potom skutkové tvrdenia oprávneného vyhodnotiť inak ako neosvedčené, a preto aj nedôvodné vo
vzťahu k napadnutému uzneseniu.

26. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti odvolaním I. výroku
napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie, ktorá je dôvodom na potvrdenie tohto výroku (§ 387 ods.
1 CSP).
27. K II. výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolací súd uvádza, že tento je
od konečného výroku o zastavení exekúcie závislý a jeho právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne

spojená s trvaním konečného výroku. Existencia alebo neexistencia výroku o trovách exekúcie
nevyhnutne závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného voči výroku o
zastavení exekúcie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
zruší, zruší zároveň aj výrok o trovách exekúcie. Ak by naopak rozhodnutie súdu prvej inštancie o
zastavení exekúcie bolo odvolacím súdom potvrdené, odvolací súd potvrdí aj rozhodnutie o trovách

exekúcie, hoci samotné rozhodnutie o trovách exekúcie nebude vzhľadom na neprípustnosť odvolania
proti výroku o trovách exekúcie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 243b ods. 3 Exekučného poriadku,
podľa ktorého bolo proti výroku o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie podľa
§ 57 Exekučného poriadku prípustné odvolanie len ak takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred
01.11.2013 a odvolateľ odvolanie podal pred 01.11.2013 - o takýto prípad však v prejednávanej veci

nejde) predmetom podrobnejšieho skúmania odvolacím súdom, keďže opačný postup odvolacieho
súdu by bol v rozpore s právnou úpravou odvolacieho konania, ktorá vyníma rozhodnutie o trovách
exekúcie z odvolacieho prieskumu. Samotný výrok rozhodnutia o náhrade trov exekúcie naviac nemohol
byť predmetom podrobnejšieho meritórneho prieskumu odvolacím súdom ani vzhľadom na absenciu
akýchkoľvek odvolacích dôvodov oprávneného smerujúcim práve voči výroku o náhrade trov exekúcie.

28. Odvolací súd preto (bez bližšieho skúmania, z dôvodov už uvedených predchádzajúcom bode
odôvodnenia) potvrdzuje aj na I. výroku napadnutého uznesenia závislý II. výrok uznesenia súdu prvej
inštancie, t. j. potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako celok.29. Ako obiter dictum ale odvolací súd k rozhodovaniu o náhrade trov exekúcie pri zastavení exekúcie
uvádza nasledovné. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku špeciálnym

predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť pred ustanoveniami
všeobecného procesného predpisu, a to najmä ak ide o procesnoprávny inštitút upravený obidvomi
procesnými predpismi. V prípade trov konania ide nepochybne o inštitút, ktorý je upravený tak v
Exekučnom poriadku ako aj v Civilnom sporovom poriadku. Exekučný poriadok upravuje uvedený inštitút
odlišne a samostatne (trovy exekúcie). Vzhľadom na uvedené preto neprichádza do úvahy v prípade

trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis - Civilný sporový poriadok. Odvolací súd na tomto
miestepoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysosp.zn.5MCdo12/2004zodňa
30.06.2005, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
3/2007 pod číslom 36, podľa ktorého proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného
poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa všeobecného
procesnoprávneho kódexu (ktorým je v súčasnosti CSP, predtým Občiansky súdny poriadok) a použitie

ustanovení všeobecného procesnoprávneho kódexu o trovách konania i v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy. Z uvedeného dôvodu nemožno pri rozhodovaní
o trovách exekúcie, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, aplikovať ustanovenie § 262 ods. 1 a ods. 2
Civilného sporového poriadku (o trovách civilného sporového konania), ale je nutné postupovať podľa
§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, a teda jediným výrokom rozhodnúť

o tom, kto voči komu má nárok na náhradu trov exekúcie a aj v akej výške.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať
len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol tak, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť

spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.