Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312200886
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2312200886.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou , v právnej veci

navrhovateľa :GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35838825, Bratislava, Košická 56, zastúpený
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47255706, Michalská 14, Bratislava, proti odporcom v 1/
rade Q. P., nar. X.X.XXXX, C. N. M., B. XXX, v 2/ rade J. P., nar. X.X.XXXX, C. N. M., B. XXX, v 3/ rade X.
B., nar. X.X.XXXX, C. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Belovič & JUDr. Szikorová, Hollého
1854/9, Šaľa, o zaplatenie 6004,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti istiny vo výške 5351,44 eur s úrokom vo výške 11,30% ročne zo sumy 4227,48
eur od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3574,87 eur od

22.12.2010 do zaplatenia zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Súd odporcovi v 1/ rade a odporkyni v 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 3/ rade náhradu trov konania vo výške 253,50 eur a náhradu

trovprávnehozastúpeniavovýške2092,13eurdo3dníkrukámprávnehozástupcuodporkynev3/rade.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 19.1.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd odporcom v 1/ až 3/ rade
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 6004,05 eur s príslušenstvom v podobe úroku a
úroku z omeškania. Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť navrhovateľom tvrdená, že odporcovia 1/
až 3/ si prestali plniť zmluvné povinnosti vyplývajúce im zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX a odporkyňa 3/ v postavení ručiteľky povinnosti podľa Dohody o ručení zo dňa
XX.X.XXXX.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť.

Navrhovateľ v priebehu konania podaním zo dňa 3.3.2016 vzal návrh späť v časti istiny 5351,44 eur, v
časti riadneho úroku 11,30% ročne zo sumy 4227,48 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z
omeškania 9% ročne zo sumy 3574,87 eur od 22.12.2010 do zaplatenia z dôvodu vykonaných platieb
a premlčania.

Odporcovia v 1/ až 3/ rade proti čiastočnému späťvzatiu návrhu nenamietali.Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania súd konanie v navrhovanej časti
zastavil.

Predmetom konania je tak zaplatenie istiny 652,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 652,61 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrada trov konania. Premetom konania je 12
nezaplatených splátok úveru po 110,54 eur , ktoré nemôžu byť podľa názoru navrhovateľa premlčané,
ako aj neuhraený zostatok splátky splatnej 20.3.2009 vo výške 99,91 eur a splátky splatné od 20.4.2009
do 20.8.2009, čo spolu predstavuje sumu 652,61 eur. Po podaní návrhu bolo zaplatených 2400,- eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov 1/ až 3/, vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa

a odporkyne v 3/ rade, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, dohodou o ručení, oznámením
o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX, odovzdávacím protokolom,
potvrdením o zmluvnom vzťahu (návrh), korešpondenciou účastníkov konania, uznaním záväzku,
výpismi z úverového účtu, VOP SLSP, a.s., sadzobníkom poplatkov a náhrad SLSP, a.s., ostatnými
s prejednávanou vecou súvisiacimi listinnými dôkaznými prostriedkami a dospel k nasledovným

zisteniami skutkového a právneho stavu veci:

Z návrhu a vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa
a odporca v 1/ a 2/ rade uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom v 1/ a 2/ rade úver

vo výške 3319,39 eur pri úrokovej sadzbe 11,30% ročne. Odporcovia 1/ a 2/ sa zaviazali poskytnutý
úver splácať mesačne formou splátok po 71,70 eur vždy k 20. dňu príslušného mesiaca. Splatnosť
prvej splátky bola dohodnutá na 20.9.2004 a konečná splatnosť úveru 20.8.2009. Na zabezpečenie
návratnosti pohľadávky zo zmluvy právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom 3/ dohodu o
ručení dňa 30.8.2004, v ktorej odporca 3/ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžník.

Odporcovia 1/ a 2/ si povinnosti v podobe platenia úveru prestali plniť a úver nesplatili do termínu jeho
konečnej splatnosti 20.8.2009.

Navrhovateľ nadobudol uvedenú pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo odporcom oznámené listom

zo dňa 28.12.2010.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia k 21.12.2010 predstavovala sumu celkovo 6154,05 eur.
Suma pozostávala z úrokov z omeškania vo výške 1218,81 eur, z istiny po splatnosti vo výške 4227,48
eur a z riadnych úrokov vo výške 707,76 eur. Úrok z omeškania vo výške 1218,81 eur je účtovaný od

21.2.2005 do 20.8.2009 z nezaplatených splátok v percentuálne stanovenej výške , ktorú navrhovateľ
oznámil odporcovi zverejnením na svojej webovej stránke, ako aj vo svojich obchodných priestoroch.
Od 21.8.2009 do 21.12.2010 bola základom pre výpočet úroku z omeškania suma celej istiny po jej
splatnosti, t.j. 4227,48 eur. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.1.2009 bol úrok z omeškania vo výške
26,40% ročne. Od 15.1.2009 bol tento úrok upravený na sadzbu 8% ročne. Výška úroku z omeškania je

stanovená v čl. 3 bod 7 zmluvy. V rámci istiny po splatnosti vo výške 4227,48 eur sú obsiahnuté riadne
úroky vo výške 2302,15 eur (do 20.8.2009) a poplatky v sume 240,30 eur. Čistá istina úveru bez úrokov a
poplatkov je 1685,03 eur. Poplatky vo výške 240,30 eur pozostávajú z: poplatky za vedenie účtu a správu
úveru vo výške 110,85 eur, poplatok za žalobnú upomienku vo výške 129,45 eur. Nezaplatené riadne
úroky vo výške 707,76 eur sú účtované z istiny 4227,48 eur od 21.8.2009 do postúpenia pohľadávky

21.12.2010 za použitia premenlivej úrokovej sadzby dohodnutej v čl. 1 zmluvy na 12,35% ročne.

Poukázal na nesprávnosť prípadnej aplikácie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (nepreukázanie výzvy),
nakoľko ani zákon o bankách, ani zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu preukázania výzvy ako
dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok neuvádza. Svoje tvrdenie odôvodnil odkazom na § 1

ods. 1, ods. 8, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 1, § 92 z.č. 483/2001 Z.z. O bankách,
nález ÚS SR z 28.4.2014 sp. zn. IV. ÚS 15/2014, nález ÚS SR z 1.4.2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014, nález
ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 3900/12 z 28.2.2013.Poukázal na skutočnosť, že z výpisov z úverového účtu vyplýva, že odporcovia 1/ a 2/ čerpali úver vo
výške 9958,18 eur dňa 30.8.2004. Na úhradu splátok uhradili spolu 5979,79 eur , predmetné úhrady
zodpovedajú necelým 55-tim splátkam, postačujú teda na úhradu splátok splatných od 20.9.2004 do

20.2.2009 a čiastočne na úhradu splátky splatnej 20.3.2009 vo výške 10,63 eur. Pokiaľ bol návrh
súdu doručený 19.1.2012, 3-ročná premlčacia doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období
od 20.1.2009 do 20.8.2009 (celkom 12 splátok po 110,54 eur) nemôžu byť premlčané. Preto nie je
premlčaný neuhradený zostatok splátky splatnej 20.3.2009 vo výške 99,91 eur a splátky splatné od
20.4.2009 do 20.8.2009, t.j. konečným návrhom uplatnená suma 652,61 eur. Po podaní návrhu na

začatie konania bola odporcami uhradená suma 2400,- eur.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa k návrhu podrobne nevyjadrili.

Právny zástupca odporcu 3/ uviedol, že návrh považuje za plne nedôvodný aj po čiastočnom späťvzatí,
a to z dôvodu, že zmluvu ako aj dohodu o ručení je nutné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa

ust.§ 52 a nasl. OZ účinných ku dňu jej uzatvorenia XX.X.XXXX. Táto obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky - čl. II bod 4 zmluvy (nejasné ustanovenie, terminológia, obavy z tzv. anatocizmu, ), čl. III. bod
6 zmluvy (bráni odporcom predčasne splatiť úver, poškodzovanie spotrebiteľa, nakoľko správne má byť
umožnená predčasná splatnosť), čl. IV. bod 2 zmluvy ( jednostranná zmena podmienok, hrubý nepomer
v právach a povinnostiach, čl. V. bod 2 zmluvy, čl. V. bod 3 zmluvy (neprijateľnosť podľa ust. § 53 ods. 1

OZ, prenos dôkazného bremena oboznámenia sa s VOP na odporcu, navrhovateľ nepreukázal, či ním
predložené VOP účinné k 1.8.2002 sú tými, s ktorými sa oboznámila odporkyňa v 3/ rade).

Poukázal na to, že navrhovateľ zavádza, keď za istinu úveru označil sumu 9958,18 eur, nakoľko z
výpisu a zmluvy vyplynulo, že ide o sumu 4979,09 eur. Úrok bol dohodnutý na 11,30% ročne, čo pri

takejto výške úroku činí navýšenie istiny úroku za dobu jeho splácania 60 mesiacov o sumu 1653,06
eur. Ak by súd ustanovenie o úroku považoval za prijateľné a platné, nie je možné ho chápať tak,
že pripísaním (dohodnutého) úroku k istine sa suma istiny pre ďalšie obdobie navyšuje, nakoľko by
išlo o neprípustné úročenie úrokov. Úver je možné úročiť len do doby jeho konečnej splatnosti, v
danom prípade len do 20.8.2009 (konečná splatnosť ). Z doložených listinných dôkazných prostriedkov

vyplynulo, že odporcovia 1/ a 2/ počas trvania zmluvného vzťahu zaplatili celkovo 3426,81 eur, t.j. 31
splátok, rozdiel medzi celkovo poskytnutou istinou plus úrok (6632,15 eur) a sumou zaplatenou (3426,81
eur) je tak 3205,34 eur, čo teda predstavuje maximálnu možnú čiastku požadovaného úveru, aj to len
za predpokladu, že pripisovanie úrokov k istine by súd považoval za platnú a prijateľnú podmienku
zmluvy. Ak by súd neprijateľnosti vyššie uvedenej podmienky (čl. II. bod 4 zmluvy) vyhovel, tak ku dňu

postúpenia pohľadávky by suma nezaplatenej časti úveru činila len 1552,28 eur a suma nezaplateného
dohodnutého úroku čiastku 1653,03 eur (spolu 3205,34 eur). Vzhľadom na uvedené tak zostatok úveru
nemohol v žiadnom prípade predstavovať sumu 6154,05 eur, maximálne 3205,34 eur, ak nie len 1552,28
eur. Odporkyňa 3/ zaplatila na úvere 2550,- eur, všetky ňou vykonané platby boli po 1.1.2008, na ich
započítanie je nutná aplikácia ust. § 566 OZ. Ak platí čl. II. bod 4 zmluvy, tak aktuálnym nezaplateným

zostatkom úveru je suma 655,34 eur, ak je neplatným, tak suma 0,- eur (zostatok -997,72 eur).

Vo vzťahu k aktívnej legitimácii navrhovateľa poukázal na to, že titulom postúpenia pohľadávky je zmluva
o postúpení pohľadávky z 21.12.2010, ktorou mala byť postúpená „istina v sume 6154,05 eur“, ktorá
pozostávala z : úrokov z omeškania vo výške 1218,81 eur (od 21.2.2005 do 20.8.2009), z istiny po

splatnosti 4227,48 eur, z riadnych úrokov 707,76 eur. Odporca 3/ mal za to, že v čase postúpenia
pohľadávky pohľadávka s uvedenou istinou neexistovala, preto ani postúpená platne byť nemohla. Súd
musí posúdiť aktívnu legitimáciu navrhovateľa, v tejto súvislosti aj platnosť postúpenia pohľadávky.
Navrhovateľ sa obšírne zaoberal argumentáciou o tom, prečo by mal súd postúpenie predmetnej
pohľadávky považovať za platné, aj keď to v tom čase žiaden z odporcov nenamietal. Zmluva a dohoda

o ručení vymedzuje rozsah spracúvania osobných údajov a okruh oprávnených osôb, ktorým banka
môže údaje poskytnúť, ktorý je v čl. III. ods. 1 dohody uvedený taxatívne . VOP , v prípade, ak platili
v čase uzavretia zmluvy v tej podobe, ako ich navrhovateľ predložil a ak by mal súd za preukázané,
že odporkyňa 3/ sa s ich obsahom oboznámila, upravujú poskytovanie dôverných informácií v bode
8.2, 8.3, pričom explicitne nevyplýva, že by banka údaje o klientovi (zvlášť odporkyňa 3/, ktorá žiadne

zmluvné ustanovenie neporušila, na plnenie ani raz vyzvaná bankou nebola) bola oprávnená poskytnúť
ich navrhovateľovi ako tretej osobe. Právne argument odôvodnil z.č. 428/2002 Z.z., ust. § 92 ods. 8 z.č.
483/2001 Z.z., § 524 ods. 1 OZ.Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou

inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa §451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
Slovenskou sporiteľňou , a.s., ako veriteľom a odporcami v 1/ a 2/ rade ako spoludlžníkmi bola
dňa XX.X.XXXX uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 4979,09 eur (teda nie suma 3319,39 eur ako navrhovateľ uviedol v návrhu

na začatie konania, ani suma 9958,18 eur akou navrhovateľ narába v podaní zo dňa 3.3.2016).
Predmet úveru jednoznačne vyplynul ako zo samotnej zmluvy , tak i z výpisov z úverového účtu. V
tejto súvislosti súd poukazuje na pomerne laxný prístup navrhovateľa k predmetu konania, kde na
jednej strane (ako účastník konania nesúci dôkaznú povinnosť) evidentne nie je schopný správne
definovať jednoznačnú výšku poskytnutého úveru, avšak zároveň sa pomerne obšírnymi písomnými

vyjadreniami dožaduje svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces, predovšetkým práva na
zrozumiteľné odôvodnenie rozsudku vysporiadavajúceho sa so všetkými tvrdeniami účastníkov konania.
Navrhovateľ ani pred zmenou právneho zástupcu v predmetnom konaní, ani v čase po zmene pritom
komunikoval so súdom výlučne písomnou formou, obsah ktorej bol najmä po zmene jeho právneho
zastúpenia pomerne rozporný a protirečivý s predchádzajúcimi vyjadreniami a opisom skutkového a

právneho stavu veci, vyžadujúc nevyhlásenie rozsudku vo veci samej predtým, ako by sa mal možnosť
oboznámiť s procesnou obranou zachytenou zápisnicou z pojednávania a k nej sa mal možnosť vyjadriť
(v podstate žiadal o odročenie pojednávania po každej čo i len čiastkovej skutkovo novej resp. rozšírenej
argumentácii odporcov), čo odôvodnil nenavyšovaním nákladov právneho zastúpenia. V konečnom
dôsledku však súd jeho návrh vyhodnotil ako rozporný so zásadou hospodárnosti občianskeho

súdneho konania s poukazom na potenciálne opakované odročovanie pojednávania, pričom o termíne
pojednávaní bol navrhovateľ včas a riadne upovedomený (ktorú skutočnosť ani nespochbynil) a sám
sa vzdal práva na osobnú účasť na pojednávaniach. Súd mal za to, že vyjadrenia (výlučne písomné)
navrhovateľa boli (predovšetkým čo do skutkového stavu veci nimi prezentovaného) značne zmätočné.
Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu zároveň navrhovateľ jeho dôvod ani výslovne neuviedol (čo je

nezanedbateľná potreba predovšetkým vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, ale zároveň sa ich
priznania domáhal), k takto upravenému predmetu konania sa následne vyjadril pomerne stručne (k veci
samej), čo k objasneniu rozhodujúcich skutočností neprispelo.

V konaní ďalej (vychádzajúc z listinných dôkazných prostriedkov stranami predložených) bolo

preukázané, že dňa XX.X.XXXX pristúpila odporkyňa 3/ k záväzku odporcov 1/ a 2/ ako ručiteľka.

Odporcovia 1/ a 2/ sa zaviazali úver splácať pri úrokovej sadzbe 11,30% ročne. Odporcovia 1/ a 2/ sa
zaviazali poskytnutý úver splácať mesačne formou splátok po 71,70 eur vždy k 20. dňu príslušného
mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.9.2004 a konečná splatnosť úveru 20.8.2009. Na

zabezpečenie návratnosti pohľadávky zo zmluvy právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom
3/ dohodu o ručení dňa XX.X.XXXX, v ktorej odporca 3/ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak
neurobí dlžník. Odporcovia 1/ a 2/ si povinnosti v podobe platenia úveru prestali plniť a úver nesplatili do
termínu jeho konečnej splatnosti 20.8.2009.Z doložených listinných dôkazných prostriedkov vyplynulo,
že odporcovia 1/ a 2/ počas trvania zmluvného vzťahu zaplatili celkovo 3426,81 eur, t.j. 31 splátok,

rozdiel medzi celkovo poskytnutou istinou plus úrok (6632,15 eur) a sumou zaplatenou (3426,81 eur)
je tak 3205,34 eur, čo teda predstavuje maximálnu možnú čiastku požadovaného úveru, aj to len za
predpokladu,žepripisovanieúrokovkistinebysúdpovažovalzaplatnúaprijateľnúpodmienkuzmluvy.Z
uvedeného je zrejmé, že nesplatená časť úveru definovaná v zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 6154,05 eur v čase postúpenia pohľadávky nezodpovedala

realite, nakoľko maximálna výška dlhu odporcov bola v sume 3205,34 eur.

Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa
posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosťplnenia). Neskoršia nemožnosť plnenia má iné právne dôsledky než neplatnosť (zánik práv a povinností
v zmysle § 575). V praxi možno uvažovať predovšetkým o faktickej nemožnosti plnenia. Právna
nemožnosť predstavuje nedovolenosť a vyvoláva skôr následky predvídané v § 39. Faktická nemožnosť

plnenia predmetu neznamená len úplnú nemožnosť splniť. Možno ju stotožniť aj s takou obťažnosťou
plnenia, ktorá bráni tomu, aby sa plnenie od povinného účastníka úkonu vôbec požadovalo (aspekt
spravodlivosti),resp.jezrejmé,žezaviazanýsubjektbynedokázalprekonaťprekážkybrániacesplneniu.

Postúpenie pohľadávky právne definuje ust. § 524 OZ v ods. 1, pričom obligatórne náležitosti zmluvy

o postúpení pohľadávky sú okrem všeobecných zmluvných náležitostí predmet zmluvy (prevod práv
a povinností vo vzťahu k pohľadávke), rovnako ako objekt prevodu práv a povinností tzn. definovanie
pohľadávky samotnej. K platnosti predmetnej zmluvy je teda nevyhnutné, aby prevádzaná pohľadávka
bola predovšetkým určiteľná (jednoznačne identifikovateľná a nezameniteľná s inou pohľadávkou).
Zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávky si pre tento účel sami určili kritériá určiteľnosti, medzi
ktoré zaradili aj kritérium resp. identifikačný znak v podobe výšky zostatku dlhu (ku dňu postúpenia).

Z listinných dôkazov je nepochybné, že zostatok dlhu v prílohe zmluvy uvedený vo výške 6154,05 eur
nezodpovedal realite, na základe čoho možno konštatovať že ide o plnenie kvantitatívne nemožné podľa
ust. § 37 ods. 2 OZ, s následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Vo svetle uvedených skutočností
vzhľadom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa ust. § 37 ods. 2 OZ a nie je daná aktívna
legitimácia navrhovateľa a ním podaný návrh je nedôvodný v celom rozsahu.

Rovnako sa súd čiastočne stotožnil s názorom odporcu 3/ v súvislosti s niektorými zmluvnými
podmienkami zmluvy o úvere. Konkrétne ide o čl. II bod 4 zmluvy, kde nejde o jasnú terminológiu
vylučujúcu obavu uplatňovania úrokov z úrokov, čo je v dano spotrebiteľskom vzťahu neprípustné,
nakoľko účinky predmetného ustanovenia znevýhodňujú pozíciu spotrebiteľa. Platby majú byť použité

najskôr na úhradu splatných poplatkov, ktoré sa však stávajú súčasťou istiny a takéto ustanovenie je
minimálne pre rozporuplnosť neprijateľné.

Čl.IIIbod6zmluvybránispotrebiteľovipredčasnesplatiťúvertak,abysaúrokypočítalilenzaobdobiedo
predčasného splatenia úveru, teda podmienka nejasným a zavádzajúcim spôsobom umožňuje evidovať

predčasne zaplatenú splátku úveru naďalej ako dlh a zaúčtovať ju ku dňu splatnosti splátky, čo je v
rozpore so záujmom spotrebiteľa, ktorý má v úmysle čo najskôr znížiť výšku jeho dlhu.

Čl. V. bod 2 zmluvy bod 3 zmluvy a zároveň čl. III. bod 4 dohody o ručení na spotrebiteľa prenáša
dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne s predloženými VOP a zmluvnými podmienkami spotrebiteľ

oboznámil , čo spôsobuje nepomer v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ predložil VOP, ktoré
nadobúdajú účinnosť ku dňu 1.8.2002, pričom však tieto VOP boli menené, a to dodatkom č. 1 účinným
ku dňu 1.1.2003, dodatkom č. 2 účinným ku dňu 30.9.2003 (zmluva bola uzatvorená XX.X.XXXX), teda
nie je zrejmé, či ide o to isté znenie VOP, s ktorým sa oboznámila odporcovia 1/ až 3/.

Ust. § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (XX.X.XXXX) síce len demonštratívne
vymenúva podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré možno označiť za neprijateľné (a v konečnom
dôsledku aj neplatné), avšak súd mal za to že vyššie opísané nedostatky čiastkových zmluvných
dojednaní (čl. II. bod 4; čl. III. bod 6; čl. V. bod 2 a čl. V bod 3 zmluvy) nemožno subsumovať pod ust. § 53
ods. 3 OZ, avšak jednoznačne ide o rozpor s ust. § 54 ods. 1 OZ (odchýlenie sa od zákona v neprospech

spotrebiteľa), a teda sú neplatné podľa ust. § 39 OZ. Vzhľadom na neplatnosť viacerých (celkovo v počte
4) čiastkových zmluvných dojednaní, ktoré podľa názoru súdu výrazne ovplyvňujú charakter a kvalitu
zmluvného vzťahu ako celku mal súd za to, že nekalé praktiky navrhovateľa ako právne aj ekonomicky
silnejšieho subjektu zmluvy v konečnom dôsledku spôsobili neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, na
základe čoho sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nárokov zo zmluvy plynúcich nedôvodne.

Vzhľadom na vyslovenú neplatnosť zmluvy o úvere ako celku mal navrhovateľ len nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 OZ, t.j. zaplatenie istiny skutočne poskytnutého úveru, v
danom prípade ide o sumu 4979,09 eur. Po zohľadnení celkových platieb odporcov 1/ a 2/ v sume
3426,81 eur a odporkyne 3/ v sume 2550,- eur súd dospel k záveru, že rozdiel predstavuje zápornú

hodnotu čísla 997,72 eur, na základe čoho možno konštatovať, že nárok uplatnený navrhovateľom v
konaní neexistuje a návrh je v plnom rozsahu nedôvodný.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde odporcovia 1/ až 3/ ako procesne
plne úspešní účastníci konania má právo na náhradu trov voči navrhovateľovi.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade si náhradu trov konania neuplatnili, na základe čoho im ju súd voči
navrhovateľovi nepriznal.

Odporkyňa v 3/ rade si uplatnila náhradu trov konania vo výške 253,50 eur poplatok za odpor proti
platobnému rozkazu) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume celkovo 2092,13 eur. Súd jej priznal

plnú sumu uplatnenej náhrady s poukazom na skutočnosť, že čiastočné späťvzatie bolo vykonané
navrhovateľom bez zavinenia odporcov, z ktorého dôvodu trovy znáša navrhovateľ.

– prevzatie a príprava (Mgr. Szekeresová) 210,81 eur
– odpor proti PR 210,81 eur
– odvolanie 105,40 eur

– odvolanie proti rozsudku 210,81 eur
– odvolanie proti uzneseniu 105,40 eur
– režijný paušál 5 x 38,75 eur
– prevzatie a príprava (JUDr. Belovič) 210,81 eur
– pojednávanie 8.32016 (1) 52,70 eur

– podanie - vyjadrenie 210,81 eur
– podanie - vyjadrenie 210,81 eur
– pojednávanie 9.6.2016 210,81 eur
– 20% DPH 179,19 eur
– režijný paušál 5 x 8,58 eur 42,90 eur

– DPH 20% 8,58 eur
– cestovné náhrady SA_GA a späť 2 x 14,90 eur
– náhrada za stratu času 4 x 1 h 68,64 eur
spolu 2092,13 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.