Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Lámerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319200126
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2019:6319200126.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľa W. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., S. XXXX/XX a S. Z., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. XXX/X, o
rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Z.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Brezno, takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo navrhovateľa W. Z., nar. XX.XX.XXXX a S. Z., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené
XX.XX.XXXX,zapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduBrezno,vozv.XX,ročníkXXXX,nastrane
XX, pod por. č. XX sa r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode súd u p r a v u j e výkon rodičovských práv a povinností k maloletej Z. Z. tak,
že s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení :
1) Maloletá Z. Z., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
2) Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode
60,- Eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletej.
3) Styk otca s maloletou sa ponecháva na dohodu rodičov.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na návrh navrhovateľa doručený tunajšiemu súdu 18.01.2019 sa začalo konanie o rozvod manželstva
a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej dcére Z. pochádzajúcej
z tohto manželstva.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho manželky, kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :
3. Navrhovateľ sa jeho manželka sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú,
najvyššie vzdelanie dosiahol navrhovateľ stredoškolské bez maturity, jeho manželka tiež stredoškolské
bez maturity, u obidvoch ide o prvé manželstvo, navrhovateľ má okrem dcéry Z. pochádzajúcej z tohto
manželstva narodenej XX.XX.XXXX z predchádzajúceho vzťahu syna W., nar. XX.XX.XXXX. Posledné
spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese N., R. XXX/X.4. Účastníci uzatvorili manželstvo po 2-ročnej známosti, krátko potom čo manželka navrhovateľa
nadobudla plnoletosť a to 04.08.2006. Z ich manželstva pochádza dcéra Z., nar. XX.XX.XXXX. Účastníci
od začiatku mája 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária. Naposledy sa intímne
stýkali cca pred rokom.
5. Na návrh manželky navrhovateľa Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 2Pc/5/2016-21 zo dňa
11.01.2017 zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Účastníci majú spoločnú hypotéku vo výške
cca 25.000,- Eur, ktorú mesačne splácal navrhovateľ po 111,- Eur, v máji 2018 splátku prvýkrát zaplatila
jeho manželka.
6. Navrhovateľ nevlastní nehnuteľnosti. Bol živnostníkom s ôsmimi predmetmi podnikania, všetky
živnosti ukončil - posledné z nich k 29.12.2018. Vedie sa voči nemu 14 exekučných konaní. Je invalidný
dôchodca, s účinnosťou od 01.01.2019 bol jeho invalidný dôchodok zvýšený na sumu 275,60 Eur
mesačne. V súčasnosti býva v byte svojej matky.
7. Manželka navrhovateľa podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, z výpisu
katastra nehnuteľností pre katastrálne územie Brezno podľa listu vlastníctva č. XXXXX je výlučnou
vlastníčkou rozostavaného rodinného domu s príslušnými pozemkami, podľa listu vlastníctva č. XXXXX
je spoluvlastníčkou v podiele 9/10 k pozemku o výmere 476 m2, podľa listu vlastníctva č. XXXXX je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 13/15 k pozemku o výmere 557 m2, podľa listu vlastníctva č.
XXXXX je výlučnou vlastníčkou pozemku o výmere 10692 m2, podľa listu vlastníctva č. XXXXX je
spoluvlastníčkou v podiele 13/15 k pozemku o výmere 1772 m2 - pri všetkých týchto nehnuteľnostiach
je v katastri nehnuteľností poznámka, že sa začalo súdne konanie o určenie vlastníckeho práva, toto
sa vedie na tunajšom súde pod zn. 9C/30/2018. V katastrálnom území Krupina podľa listu vlastníctva
č. XXX je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, hospodárskej budovy, letnej kuchyne, príslušných
pozemkov, podľa listu vlastníctva č. XXXX je výlučnou vlastníčkou pozemkov, a to lesného pozemku
vo výmere 361 m2, trvalých trávnatých porastov o výmere 62 m2 + 21135 m2 a zastavanej plochy 17
m2 a podľa listu vlastníctva č. XXXX je výlučnou vlastníčkou pozemkov - viníc o výmere 921 m2 + 22
m2 a trvalých trávnatých porastov o výmere 1412 m2 - pri všetkých týchto nehnuteľnostiach je zriadené
záložné právo v prospech ČSOB, a.s. Bratislava a pri rodinnom dome, hospodárskej budove a letnej
kuchyni aj v prospech oprávneného F.. O. Z.. Je dlhodobo nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu,
finančne ju zabezpečuje jej matka, ktorá pracuje v Rakúsku. Vlastní osobný automobil Škoda Octavia,
rok výroby 2005.
8. Maloletá Z. má necelých 8 rokov. Je zdravá. V školskom roku 2018/2019 ukončila 1.ročník Základnej
školy v Brezne na Pionierskej 4. S jej školou sú bežné výdavky. Do školy ju vozil vždy jeden z rodičov.
Stravuje sa v školskej jedálni, kde sa mesačne platí cca 20,- Eur a tiež navštevuje školskú družinu, kde
sa mesačne platia 4,- Eurá. V prvom ročníku navštevovala aj Základnú umeleckú školu, hru na klavír,
čo ju však podľa vyjadrenia matky nebavilo. V Základnej umeleckej škole sa na celý školský rok platil
poplatok 30,- Eur.
9. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti,
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods 2 Zákona o rodine, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
18. Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťa sa zohľadňuje najmä :
a) úroveň starostlivosti o dieťa,b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
26. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
27. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru
sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú
brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za
dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné a administratívne opatrenia.
28. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa
zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov, alebo v iných prípadoch členov širšej
rodiny alebo obce v súlade s miestnymi zvyklosťami alebo zákonných zástupcov či iných osôb právne
zodpovedných za dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone
jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.
29. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní
určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v
konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia
oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
30. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré
je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,
okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
31. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia
zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o
všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť
zodpovedajúca ich veku a úrovni.
32. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým
poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré
sa ho dotýka a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu jeho príslušného orgánu a spôsobom,
ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
33. Dohovor o právach dieťaťa prijalo valné zhromaždenie OSN dňa 20.11.1989, pre územie Slovenskej
republiky nadobudol platnosť dňa 06.02.1991, je uverejnený pod č. 104/1991 Zb.
34. Podľa čl. 10 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
CMP), dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
35. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.36. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistil
ani okolnosti, s prihliadnutím na ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé a ani jeden z
účastníkov sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.
39. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 221 písm.
a/ CSP vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
40. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje rozdielnosť ich pováh, názorov a záujmov
a tiež neveru zo strany manželky navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne na Okresný súd Brezno.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma
opäť svoje predchádzajúce priezvisko.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.