Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2019

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319201397
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2019:6319201397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého Z.

Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Brezno, syna otca U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X.mája XX a matky C.. E. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., P. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý Z. Q., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 26.06.2019 prispievať na výživu maloletého 30,- Eur mesačne

vždy do 10-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého.

III. Za obdobie od 26.06.2019 do 15.08.2019 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 65,- Eur;
tento dlh je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia.

IV. Otec je o p r á v n e n ý s maloletým sa stýkať každú párnu sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod.

tak, že v určený čas maloletého prevezme pred bydliskom matky a po zrealizovanom styku maloletého
v určený čas matke odovzdá pred jej bydliskom.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh matky maloletého doručený tunajšiemu súdu 26.06.2019 sa začalo konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému.

2. Dňa 15.08.2019 súd konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého. Otec maloletého predvolanie

prevzal, na pojednávanie sa nedostavil. Vo svojom podaní doručenom súdu 12.08.2019 k návrhu matky
uviedol, že súhlasí s tým, aby maloletý Z. bol jej zverený do osobnej starostlivosti, on aby bol zaviazaný
prispievať na neho výživným 30,- Eur mesačne a tiež aby bol oprávnený s maloletým sa stýkať každú
sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, oboznámením sa s písomným
vyjadrením otca maloletého, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s písomnou správou o

prešetrení pomerov v rodine maloletého vypracovanou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno
a zistil tento stav :4. Maloletý je narodený mimo manželstva. Má 2 a pol roka. Je zdravý. Je v celodennej starostlivosti
svojej matky. V Slovenskej sporiteľni má na svoje meno založenú vkladnú knižku, ktorú má v držbe
sesternica matky Y. M., preto aby nebola ani u jedného z rodičov maloletého.

5. Matka maloletého je slobodná. Vlastní osobný automobil Fabia, rok výroby 2001. Je na rodičovskej
dovolenke. Jej mesačný príjem predstavuje rodičovský príspevok 220,70 Eur a prídavky na maloletého.
Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije s rodičmi v spoločnej domácnosti. Je zdravá. Rodičia od nej chcú,
aby mesačne na elektriku a vodu prispievala sumou 20,- Eur. Každý tretí deň robí pre všetkých nákupy.

Medzi jej ďalšie mesačné výdavky patrí za mobil 25,- Eur, internet 12,- Eur. Za spolužitia s otcom
maloletého si zobrala pôžičku vo výške 5.000,- Eur, ktorú mesačne spláca po 130,- Eur, ešte treba splatiť
3.500,-, resp. 4.000,- Eur. Tankovanie do auta ju mesačne vyjde 50,- až 60,- Eur.

6. Otec maloletého je slobodný, nemajetný. Je bez akéhokoľvek príjmu. Žije v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej G. F., nar. XX.XX.XXXX.

7. Podľa Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

9. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.17.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto
sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého

dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťa sa zohľadňuje najmä :

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že matka maloletého podala návrh
odôvodnene, nakoľko s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti.

25. Súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému Z. tak ako sa domáhala jeho matka
a s čím v podstate súhlasil aj otec maloletého.
Matkamaloletéhonapojednávanízmenilanávrhohľadomstykuotcasmaloletýmanamiestostretávania
sa každú sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. navrhla, aby otec bol oprávnený s maloletým sa stýkať
každú párnu sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Tomuto zmenenému návrhu matky súd na doporučenie

kolízneho opatrovníka vyhovel a to s prihliadnutím najmä na to, že matka umožňuje styk maloletého so
starými rodičmi zo strany otca kedykoľvek keď o to požiadajú, preto otec maloletého keď žije v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi má možnosť s maloletým sa stýkať aj mimo súdom upraveného styku.
Párnou sobotou sa rozumie sobota v párnom kalendárnom týždni.26. Matka maloletého je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a to tak materiálne ako aj fyzicky
a otcovi umožniť styk s maloletým.

27. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého prihliadnuc na možnosti, schopnosti, majetkové
pomery obidvoch jeho rodičov, osobnú starostlivosť matky o maloletého, ako aj ďalšiu vyživovaciu
povinnosťotcasúdnávrhumatkyohľadomvýškyvýživnéhovyhovel-zaviazalotcamaloletéhoprispievať
na neho výživným vo výške 30,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 26.06.2019. Od

tohto dňa do dňa vyhlásenia rozhodnutia mal otec na výživu maloletého zaplatiť 65,- Eur (alikvotnú časť
zajún5,-Eur+2mesiacex30,-Eur).Vzhľadomktomu,žeoteczauvedenéobdobienamaloletéhoničím
neprispel vznikol mu dlh vo výške 65,- Eur, tento dlh je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého
do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

28. V zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

tohto konania. Súd v konaní nezistil ani také skutočnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov niektorému
z účastníkov považoval za spravodlivé. Takejto náhrady trov konania sa ani jeden z účastníkov ani
nedomáhal.

29. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne na Okresný súd Brezno.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.