Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010177
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6913010177.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí konanom 23.07.2013 prejednal
odvolanie obžalovaného K. L. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota zo 16.05.2013, sp. zn. 1T 41/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného K. L., nar. XX.XX.XXXX a okresného prokurátora z a

m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný K. L. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedený v
skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie do viny a trestu obžalovaný,
ktorénásledneodôvodnilprostredníctvomsvojhoobhajcuavzákonnejlehotepodalodvolanieajokresný
prokurátor.
Obžalovaný v písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že k žalovanému zločinu sa v
prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nepriznal. Síce sa občas s poškodenou pohádal,

ale z jeho strany k fyzickým útokom voči poškodenej nedošlo. Vzájomne požívali alkoholické nápoje, čo
mohlo byť príčinou ich vzájomných konfliktov, ale rozhodne popiera, že by poškodenú fyzicky napádal
a toto mohla pociťovať ako týranie. Výpoveď poškodenej sa nezakladá na pravde a zistené zranenia si
poškodená spôsobila sama, a len využila situáciu, aby to použila proti nemu. Znaleckým dokazovaním
nebol u poškodenej zistený syndróm týranej osoby a znalci len konštatovali, že k násiliu v ich vzťahu
„pravdepodobne“ dochádzalo.

Je presvedčený, že zo strany poškodenej ako aj jej rodinných príslušníkov išlo o úmyselné vypočítavé
konanie v snahe ukončiť ich vzájomný vzťah. Otec poškodenej Z. G. st. ťažko znášal skutočnosť, že
on (obžalovaný) a poškodená sú vlastne súrodenci, čo sa však dozvedel až po niekoľkých rokoch
spoločného vzťahu.
Keďže sa prvostupňový súd dôsledne neriadil ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch v podstate uviedol, že okresný súd na hlavnom pojednávaní
vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na objektívne zistenie skutkového stavu. Nemá však oporu v
skutkových zisteniach názor súdu, že protiprávneho konania sa obžalovaný voči poškodenej dopúšťal
od presne nezisteného dňa mesiaca jún 2005. Poškodená V. G. počas celého trestného stíhania
dokazovala, že obžalovaný začal byť násilný, keď sa presťahovali do O.. Táto skutočnosť bola potvrdená
aj výpoveďou svedkyne V. K., preto bolo preukázané, že obžalovaný sa žalovaného protiprávneho

konania dopúšťal už od roku 2005.Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uznal obžalovaného za vinného
v zmysle obžaloby, t.j. zo zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. a uložil mu
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal

dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce
rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných
tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj
v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z
hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12
Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa

medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd
stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové
zistenia, ktoré sú správne.
Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné
tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi

vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti
o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia
obžalovaného na spáchaní žalovaného trestného činu. Ani krajský súd nezistil žiadne dôvody pre ktoré
bymalvýpovediamsvedkovneveriťapostupovalsprávne,keďupravilskutkovúvetuanáslednekonanie
obžalovaného podradil pod miernejšie ustanovenie § 208 Trestného zákona.

V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v
otázke viny obžalovaného.
Ani odvolací súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že obžalovaný od roku 2010 až do 17.11.2012

spôsobom uvedeným v skutkovej vete spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke V. G.. Tieto
závery nesporne vyplývajú z opakovaných výpovedí poškodenej. Jej výpovede, ktorými bol obžalovaný
usvedčovaný, boli potvrdené aj výpoveďami ďalších svedkov, znaleckým dokazovaním a listinnými
dôkazmi.
Z psychologického posudku týkajúceho sa poškodenej vyplynulo, že menovaná nemá sklony k

vedomému klamstvu. I keď z forézneho hľadiska u nej neboli zistené všetky znaky - syndrómu týranej
osoby, násilie voči nej pravdepodobne použité bolo a tiež zistili u nej frustrujúce udalosti.
Tieto i všetky ostatné závery okresného súdu potom viedli aj krajský súd k záveru, že obhajoba
obžalovaného bola v celom rozsahu vykonaným rozsiahlym dokazovaním vyvrátená.
Zistenékonanieobžalovanéhookresnýsúdpotomsprávnepodradilpodustanovenie §208ods.1písm.

a) Tr. zák., pretože preukázateľne v kritickom období obžalovaný spôsoboval poškodenej psychické a
fyzické utrpenie, pričom čin obžalovaný nespáchal závažnejším spôsobom. Výpoveďami S.. Z. X. a D.
G. a sčasti aj výpoveďami samotnej poškodenej bolo možné ustáliť začiatok páchania skutku zo strany
obžalovaného na august roku 2010.
Okresný súd nepochybil ani vo výroku o treste. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a

8 mesiacov - v rámci trestnej sadzby od 3 do 8 rokov, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu,
najmä spôsob spáchania činu, dĺžku protiprávneho konania, jeho následok a bohatú kriminálnu minulosť
obžalovaného, aj krajský súd považuje za zákonný a spravodlivý. Teraz prejednávanej trestnej činnosti
saobžalovanýdopustilpočasplynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia,apretobolopotrebné
obžalovanému trest ukladať v rámci trestnej sadzby upravenej v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., t.j. od 4

rokov 8 mesiacov až do 8 rokov. Odvolací súd preto nezistil žiadny zákonný dôvod pre zmenu výmery
uloženého trestu v prospech obžalovaného.
Keďže aj zaradenie obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, zodpovedá stavu veci a
zákonu, krajský súd potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.