Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213433
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216213433.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50
361 368 proti žalovanej: B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., T. XXX/XX, o zaplatenie 1.987,31 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. februára 2018
č. k. 10Csp/57/2016-80 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o
náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1.866,87 eura s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 169,37 eura a s 5,15%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.866,87 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia, to všetko v
pravidelných mesačných splátkach po 57,29 eura, splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Ďalším výrokom súd žalobu v časti
prevyšujúcej sumu 1.866,87 eura, v časti vyčísleného úroku vo výške 327,11 eura, v časti 24,5% úroku

ročne od 01. 05. 2016 do zaplatenia, v časti poplatkov vo výške 45,86 eura a v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania zamietol. V poradí tretím výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 20,42%
náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že o výške náhrady trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2,
§ 9, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., § 52 a nasl., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 11. 08. 2016 si
Poštová banka, a. s. ako pôvodný žalobca uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške
1.987,31 eura s úrokom vo výške 327,11 eura, s úrokom z omeškania vo výške 1.067,43 eura, s 24,5%
úrokom ročne zo sumy 1.987,31 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.987,31 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia, s poplatkami vo výške 45,86 eura a náhradu
trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že 15. 08. 2013 uzavrel so žalovanou Zmluvu o úvere č.

1399783561, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úver. Na
základe zmluvy bol žalovanej zo strany (pôvodného) žalobcu poskytnutý úver vo výške podľa zmluvy,
pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, vo výškach a s lehotou splatnosti
podľa zmluvy. Žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich
započítaniasúuvedenévlistine„Aktuálnystavúveru“vyhotovenejk30.04.2016.Vdôsledkuomeškania
žalovanej vzniklo pôvodnému žalobcovi v zmysle Obchodných podmienok pre úver právo požadovať

predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Poštová banka, a. s. ako pôvodný žalobca si toto
právo uplatnil na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanej. V súlade s Obchodnýmipodmienkamivzniklažalovanejpovinnosťzaplatiťzaposkytnutýúverpôvodnémužalobcoviúrok,pričom
v zmluve je dojednaná sadzba vo výške 24,5% ročne. Dátum začatia úročenia od 01. 05. 2016 je dátum
nasledujúci po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 30. 04. 2016. Poplatky vo výške 45,86

eura sú podrobne špecifikované v Aktuálnom stave úveru a vyplývajú zo Sadzobníka poplatkov. Žalobca
za dôkaz označil zmluvu o úvere, obchodné podmienky pre úver, všeobecné obchodné podmienky,
listinu Aktuálny stav úveru, výzvu na úhradu dlžnej sumy, sadzobník poplatkov. Súd vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania, keď v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci.
Súd v súlade s § 295 CSP vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými

stranami sporu. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v
zmysle Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe
spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti
súdu je známe, že postupca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v
danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej
obsahžalovanánemalamožnosťreálneovplyvniť.Zmluvaospotrebiteľskomúverejezmluvnýmtypoms

osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka,
s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda daný vzťah strán sporu
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z dokazovania mal súd za preukázané, že medzi
postupcom ako veriteľom a žalovanou bola dňa 15. 08. 2013 uzavretá „zmluva o úvere dostupná
pôžička“, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa

žalovaná zaviazala splatiť 72 mesačnými splátkami po 57,29 eura, splatnými v 25. deň kalendárneho
mesiaca, pričom termín splatnosti 1. splátky bol 25. 09. 2013 a konečná splatnosť úveru bola určená na
25. 08. 2019, pri úrokovej sadzbe vo výške 24,50%, pri RPMN 27,44% a priemernej RPMN vo výške
18,84%, so základným súborom poistenia, pri celkovej výške nákladov 1.828,80 eura. Podaním z 11. 07.
2014 postupca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 1399783561 zo dňa 15. 08. 2013 za predčasne

splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 1.987,31 eura, úrok vo
výške 327,11 eura, poplatky za upomienky vo výške 39,28 eura a poistné vo výške 6,58 eura, úhrnom vo
výške 2.360,28 eura. Súčasne vyzval žalovanú k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia
výzvy. Uvedená výzva bola žalovanej doručená 17. 07. 2014, ako to vyplýva z fotokópie doručenky
opatrenej podpisom žalovanej. Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaná na splátky splatné od 25.

09.2013do25.11.2013vrátaneuhradilaúhrnomsumuvovýške133,13eura.Žalovanáanipovyhlásení
predčasnej splatnosti postupcom dňa 11. 07. 2014 ďalšie platby nerealizovala. Pokiaľ v zmluve uzavretej
medzi postupcom a žalovanou dňa 15. 08. 2013 nie sú uvedené žiadne poplatky, žalobca s poukazom
na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. nemohol od žalovanej ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve, ktorá navyše, podľa textu zmluvy, nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej

zmluvy nie sú ani VOP žalobcu, ani Obchodné podmienky pre úver, či Sadzobník poplatkov, pričom tieto
nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu
strán sporu. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu v časti uplatneného poplatku vo výške 45,86 eura
nepovažovalzadôvodnýavtejtočastihozamietol.Súdmalzato,ževeriteľovižalovanejnevznikolnárok
ani na poistné, nakoľko poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve „dojednané“, nezodpovedá

ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nepredložil súdu
žiadeninýdokladpreukazujúcinielenvznik,aleanirozsahapodmienkyakéhokoľvekpoisteniažalovanej
a vôbec nepreukázal existenciu poistenia. Z uvedeného dôvodu postupcovi nevznikol nárok na poistné.
V danom prípade v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa 15. 08.
2013 absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ale aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
(§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanou čerpaného úveru. Navyše, v danom prípade, podľa
písomného vyhotovenia úverovej zmluvy celkové náklady podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy mali byť vo výške 1.828,80 eura. Pokiaľ žalovanou čerpaný
úver bol splatný 72 splátkami po 57,29 eura, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 2.124,88 eura
(72 x 57,29 - 2.000), ale určite nie vo výške 3.828,80 eura, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne
absentuje povinný údaj o celkovej čiastke (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.), ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy má aj absencia údaju o celkovej čiastke za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanou
čerpaného úveru. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní úveru vo výške 2.000
eur a pri 72 splátkach po 57,29 eura predstavuje sumu vo výške 4.124,88 eura, kým po pripočítanínákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve - 1.828,80 eura - k výške čerpaného úveru - 2.000
eur - by celková čiastka, ktorú by mala žalovaná uhradiť, predstavovala (len) sumu 3.828,80 eura, čo
je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené. Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN

neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. použité celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ citovaného zákona, ale nižšie náklady. Potom
veriteľ žalovanej v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške (27,44%) oproti jej skutočnej výške
(30,89% - podľa interaktívnej kalkulačky na portáli Ministerstva financií SR, pri 72 splátkach po 57,29
eura mesačne), teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím

nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. Aj z uvedeného dôvodu je úverová zmluva bezúročná a bez
poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona. Pokiaľ úver čerpaný žalovanou vo
výške 2.000 eur je bezúročný a bez poplatkov a žalovaná na takto čerpaný úver uhradila celkom sumu vo
výške 133,13 eura, dlh žalovanej na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 1.866,87
eura. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 1.866,87 eura titulom dlžnej istiny (2.000
- 133,13). V časti dlžnej istiny prevyšujúcej sumu vo výške 1.866,87 eura, ako aj v časti vyčísleného

úroku vo výške 327,11 eura, či v časti ďalšieho, 24,5% úroku ročne od 01. 05. 2016 do zaplatenia,
súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Z prísudku vo výške 1.866,87 eura vznikol žalobcovi po
márnom uplynutí lehoty na zaplatenie predčasne zosplatneného úveru (10 dní od doručenia oznámenia
veriteľa o predčasnom zosplatnení), t. j. od 28. 07. 2014 nárok na úrok z omeškania, a to až do 30.
04. 2016 (žalobcom ohraničené obdobie vyčíslenia) vo výške 169,37 eura (5,15% zo sumy 1.866,87

eur). Súd žalobu zamietol aj v časti prevyšujúcej sumu 169,37 eura vyčísleného úroku z omeškania. Z
dlžnej sumy istiny vznikol žalobcovi nárok na ďalší úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. K 28. 07. 2014, žalobcom v žalobe označený
začiatok omeškania žalovanej, bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,15%, a tak súd rozhodol

o úroku z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania
žalobu zamietol. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (60,21%), pričom neúspech žalobcu v časti
istiny, ale aj v časti 24,5 % úroku - vrátane vyčísleného, či úroku z omeškania a poplatku je úspechom
žalovanej (39,79%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi

súd priznal 20,42% náhradu trov konania. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods.
3 CSP, keď žalovanej, vzhľadom na ťaživú sociálnu situáciu, povolil plniť v pravidelných mesačných
splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to v jeho

zamietajúcom výroku. Vytkol súdu prvej inštancie, že neboli splnené procesné podmienky; súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil
jeho účasť na konaní a bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej

bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, žalobu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol.
Súd svojím procesným postupom: 1/ nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP, 2/ nevyzval žalobcu ani podľa § 157 CSP, 3/ nevytýčil
termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP a 4/ nevytýčil termín pojednávania podľa § 177
ods. 1 CSP. Súd týmto svojím postupom absolútne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a vôbec

poznaťprávneposúdenieveci,sktorýmsaoboznámilažnazákladedoručenéhoprekvapivéhorozsudku
vo veci samej. Takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a
nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa
de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Pokiaľ sa týka
odôvodnenia súdu týkajúceho sa absencie údaja o dobe trvania zmluvy, v tomto poukázal na skutočnosť,

že toto tvrdenie súdu je zjavne nepravdivé, doba trvania zmluvy je v zmluve o úvere riadne uvedená, a
to v čl. 3, bod 3.1 v kolónke „Počet splátok [v mesiacoch]“, ktorá bola dohodnutá na 72 mesiacov, pričom
dátumprvejsplátkysanachádzavkolónke„Dátumprvejplatbydo“,ktorýbolstanovenýna25.09.2013a
termínkonečnejsplatnostiboluvedenývkolónke„Dátumkonečnejsplatnostiúveru“,ktorýbolstanovenýna deň 25. 08. 2019. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, celkovú čiastku
úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bola
žalovaná oboznámená v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej

výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je šikanóznym uplatňovaním práva
a prílišným formalizmom. Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka
úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje.

Zároveň bola žalovaná na uvedenú skutočnosť upozornená priamo v zmluve o úvere pod dojednanými
parametrami úveru, čo je zároveň v rozpore s eurokonformným výkladom zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Rovnako tak žalobca nesúhlasí s
tvrdením súdu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške

nákladov, ako aj o výške RPMN. Nie je vôbec jasné, na základe akých skutočností súd tvrdí, že údaj
o celkovej výške nákladov je nesprávny a zároveň výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Z výpočtu
RPMN je vidieť, že 71. splátka úveru bola len vo výške 48,78 eura a 72. splátka už bola vo výške 0
eur. Súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných
splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v

žiadnom prípade správny. Súd však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok,
resp. kalkulačky na výpočet RPMN, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla presná suma,
nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Žalobca pred poslednou
celou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výške
48,78eura,resp.0eur,takžalobca(banka)zašlepredjejsplatnosťoužalovanému(dlžníkovi)list,ktorým

mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je
práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný
si v žiadosti má možnosť zvoliť výšku úveru, ako aj dobu splácania úveru v rokoch a z dôvodu, že výška
mesačnej splátku je zaokrúhľovaná na celé eurá. Ďalej uviedol, že v danom prípade išlo o dobrovoľné
poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2

písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru,
tzn. že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný
do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru
započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok.
V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou nebol poplatok za poistenie zarátaný

do celkových nákladov, nakoľko žalovaná uzavrela zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia
úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Na
základe uvedeného je zrejmé, že celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť bola vo výške 3.828,78
eura (70x54 + 48,78 = 3.828,78 - 2.000 = 1.828,78 eura), nie 4.124,88 eura, ako si to nesprávne
ustálil súd. Na základe uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov, ako aj hodnota RPMN bola

vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu
posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo
svojomodôvodnenínepreskúmateľnéamázato,ženedostatočnýmodôvodnenímsúdnehorozhodnutia
porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol,
že ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu

proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti,
avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu,
spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej
povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani
vecneodôvodniteľnýdôvodoslobodiťspotrebiteľaodpovinností,ktorémuukladázmluvasrovnocenným

partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú
zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaníveci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako i
vo výroku o náhrade trov konania je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 11. 08. 2016, na základe
ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1987,31 eura, úrokov vo výške 327,11 eura,
úrokov z omeškania vo výške 1067,43 eura, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 1987,31
eura vo výške 24,5% ročne od 01. 05. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne

zo sumy 1987,31 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia, poplatkov vo výške 45,86 eura a náhrady trov
konania, a to na tom skutkovom základe, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka a.
s.) a žalovanou bola dňa 15. 08. 2013 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ
žalovanej ako dlžníčke peňažné prostriedky (2.000 eur), pričom táto si svoje povinnosti vyplývajúce z
uzavretej zmluvy riadne a včas nesplnila.

6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu, čo do zaplatenia sumy 1866,87
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 169,37 eura a spolu s 5,15% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.866,87 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia vyhovel a v časti prevyšujúcej sumu
1.866,87 eura, v časti vyčísleného úroku vo výške 327,11 eura, v časti 24,5% úroku ročne od 01. 05.
2016 do zaplatenia, v časti poplatkov vo výške 45,86 eura a v časti prevyšujúcej úroky z omeškania

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 20,42%. Predmetom prejednania odvolacím súdom, vychádzajúc z
obsahu podaného odvolania žalobcu, je zamietajúca časť napadnutého rozhodnutia spolu so súvisiacim
výrokom o náhrade trov konania.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami ( I. ÚS 50/04).

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

10. Po prejednaní podaného odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace základné procesné
práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v

jeho napadnutom zamietajúcom výroku s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec
mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V prejednávanej veci prvoinštančný súd vo veci rozhodol preskúmavaným rozsudkom bez toho,
aby vo veci nariadil pojednávanie.

12. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 eur.13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 297 písm. b/ CSP je potom zrejmé, že
pojednávanie netreba nariaďovať v zásade v takých prípadoch, kde nie je potrebné dokazovanie a kde

nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa skutkového, či právneho
posúdenia sporu.

14. Podľa § 168 ods. 1 CSP, ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné
prejednanie sporu.

15. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

16. Podľa ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku je úlohou súdu prvej inštancie
obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a obligatórne predbežné právne
posúdenie veci, ktoré sú kľúčovými inštitútmi pre zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj
prostriedkom na predídenie prekvapivých súdnych rozhodnutí. Súd svoju právnu argumentáciu stručne
zhodnotí a zhrnie, na ktoré právne významné rozdielne skutkové tvrdenia strán zameria svoj proces

dokazovania. Strany tak majú možnosť reagovať na intencionalitu dokazovania podľa právneho názoru
súdu tým, že sa pokúsia tento predbežný právny názor vyvrátiť alebo naopak svojimi substancovanými
skutkovými tvrdeniami a dôkazmi žalobu potvrdiť. Účelom je zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby
sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za relevantné a nevenovala sa pozornosť
zbytočným skutkovým tvrdeniam, ktoré podľa názoru súdu sú nesporné, alebo pre priebeh pojednávania

a samotné rozhodnutie vo veci právne bezvýznamné. Okrem toho, že ide o dôsledné uplatňovanie
zásady hospodárnosti konania, má toto ustanovenie za účel aj vyhnúť sa tzv. prekvapivým súdnym
rozhodnutiam, keď strany mali pocit, že rozhodnutie vo veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, s takouto argumentáciou žalobcu sa odvolací súd
stotožňuje. Z obsahu spisu v danej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za
dôvodný len čiastočne, keď mal za to, že z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je uzavretá zmluva

bezúročná a bez poplatkov. V danej veci nedošlo k nariadeniu pojednávania, takže ani nemohlo dôjsť
k oboznámeniu strán v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP a žalobca tak nemal možnosť vedieť ani
zistiť, či ním prezentované tvrdenia a dôkazy sú pre súd postačujúce, resp. sporné, a tak reagovať na
predbežné právne závery súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie, majúc za sporný
nárok žalobcu v ním uplatnenom rozsahu, nemôže žalobu zamietnuť bez pojednávania len vyhlásením

rozsudku bez toho, že by vec predbežne prejednal alebo vo veci nariadil pojednávanie a následne
postupoval v súlade s ustanovením § 181 CSP. Ak by súd predbežne prejednal žalobu, došlo by k
vyjasneniuotázokpredmetusporuajehoprávnehoposúdenia,resp.otázokdôkaznéhopráva.Vprípade
nariadenia pojednávania by súd v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia
sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré

nevykoná, ako i by uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. V oboch týchto prípadoch by
žalobcovi bolo zrejmé, aké sú predbežné právne závery súdu z hľadiska ním uplatneného nároku na
plnenie, na čo by mohol reagovať. Tým, že súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi predniesť argumenty
týkajúce sa právneho posúdenia sporu z hľadiska predbežných právnych záverov súdu a rozhodol
bez nariadenia pojednávania, došlo zo strany súdu k odňatiu práva na spravodlivý proces. Je teda

potrebné uviesť, že prvoinštančný súd za daných okolností pochybil, ak vo veci vyhlásil rozsudok bez
toho, že by vyslovil (najmä žalobcovi oznámil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ako vec
predbežne právne posúdil, bez toho, že by bolo stranám sporu (žalobcovi) zrejmé, že uplatnený nárok
súdprvejinštanciepovažujezasporný,čímporušilzákonomdanéprocesnéprávažalobcuprejehoďalší
procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä nevytvorením mu priestoru na uplatnenie

primeraných prostriedkov procesného útoku. Teda, na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd mal
za to, že v danej veci bolo nevyhnutné pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho
posúdenia sporu, čo potom vylučovalo taký procesný postup, aký vo veci zvolil súd prvej inštancie.18. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel odvolací súd k tomu záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
je potrebné s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

19. I napriek skutočnosti, že odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil za opodstatnené, a to z
vyššie uvedených dôvodov, je namieste uviesť i to, že argumentácia žalobcu v podanom odvolaní v
tom smere, že súd prvej inštancie mal zvoliť postup v zmysle ustanovenia § 129 CSP, resp. postup

v zmysle ustanovenia § 157 CSP nie je namieste, keďže na postup ani v zmysle ustanovenia § 129
CSP (doplnenie neúplného podania), ani v zmysle ustanovenia § 157 CSP (vyjadrenia sa strany sporu
k postupu a vedeniu konania) nebol v tejto veci daný dôvod.

20. I napriek vyššie uvedenému nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie v tomto konaní, považuje
odvolací súd za dôvodné uviesť to, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že celková výška

nákladov je v zmluve uvedená nesprávne, resp. že iný spôsob jej výpočtu ako urobil súd prvej inštancie
zo zmluvy nevyplýva. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že počet splátok je 72 a výška splátky je 57,29 eura.
Pokiaľ žalobca vychádzal zo splátok, ktoré nemali byť zaplatené v rovnakej výške (57,29 eura), mala táto
skutočnosť zo zmluvy a aj zo žaloby vyplývať, pretože v zmluve majú byť uvedené všetky predpoklady
použité na výpočet RPMN, teda aj predpoklady, z ktorých sa dá odvodiť celková čiastka, ktorú musí

dlžník zaplatiť. Žalobca v zmluve neuviedol, že predposledná splátka mala byť v nižšej hodnote ako bola
dohodnutá výška splátok a posledná splátka mala byť nulová, preto je potrebné vychádzať z pôvodného
údaju o výške splátok a ich počte uvedenom v zmluve o úvere. Odvolací súd tak rovnako ako súd
prvej inštancie mal za to, že celková výška nákladov je v zmluve uvedená nesprávne. Skutočnosti, ktoré
uvádza žalobca v odvolaní, teda, že žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v 72 mesačných

splátkach, pričom 71. splátka mala byť len vo výške 48,78 eura a 72. splátka mala byť vo výške 0 eur
zo zmluvy nevyplýva. Zo zmluvy o úvere je zrejmý len počet splátok 72 a výška mesačnej splátky 57,29
eura, nevyplýva z nej ani to, či je v splátke 57,29 eura už zahrnutý poplatok za poistenie úveru a aká
je prípadne jeho výška.

21. S ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, bude potom povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec
prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, výsledky celého konania náležite zhodnotiť a
potom o veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).