Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200431
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: FORA - STAV, s.r.o., Hledíkova
3, Šurany, IČO: 36 673 749, zastúpeného JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, Školská 3, Nitra, proti
žalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,BanskáBystrica,osprávnejžalobe
proti rozhodnutiu žalovaného č. 100820318/2018 zo dňa 25. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 06. 06. 2014 (doručené žalobcovi dňa 09. 06. 2014) sa
dňa 01. 07. 2014 začala u žalobcu daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013 a december 2013. Dňa
01. 07. 2014 bola spísaná zápisnica so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý predložil správcovi
dane tam uvedené listiny pre účely vykonania daňovej kontroly.

2. Na žiadosť správcu dane Daňový úrad Trnava v podaní zo dňa 03. 06. 2014 oznámil, že v spoločnosti
ANTO CAR, s.r.o. vykonal miestne zisťovanie, pričom na adrese sídla sa nachádza rodinný dom, na
ktorej konateľa spoločnosti nezastihli a preto bol písomne požiadaný o zapožičanie dokladov. Napriek
tomu, že zásielka bola doručená 10. 04. 2014, doklady neboli predložené. Následne správca dane zaslal
predvolanie na ústne pojednávanie konateľovi spoločnosti W. J., ktorý napriek tomu, že si zásielku
prevzal, sa na pojednávanie nedostavil, a to ani na opakované predvolanie. Podľa výpisu z obchodného

registra spoločnosť zmenila od 23. 05. 2014 obchodné meno, sídlo i konateľa (BOGAL, s.r.o.). Ďalej
dožiadaný daňový úrad oznámil, že motorové vozidlá, ktoré boli predmetom šetrenia správcu dane, nie
sú priznané v daňovom priznaní na dani z motorových vozidiel za rok 2013.

3. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno správcovi dane oznámil, že držiteľom, budúcim držiteľom a
vlastníkomvozidlasevidenčným číslomBL424BDjeA.L.,ktoréevidenčnéčíslo,podľazisteniasprávcu
dane, bolo nesprávne uvedené na faktúre zo dňa 01. 07. 2013. Správne evidenčné číslo malo byť

uvedené BL 424DJ. Držiteľom motorového vozidla zn. BMW 740d x Drive evidenčné číslo BL 424DJ
bola spoločnosť CAESAR CAR a.s. a držiteľom vozidla s evidenčným číslom BL 125BD je spoločnosť
PREMIUM Support s.r.o. (správne evidenčné číslo je BL 128BD).4. Na ďalšiu žiadosť správcu dane Daňový úrad Košice v podaní zo dňa 29. 07. 2014 oznámil, že daňový
subjekt BOGAL, s.r.o. (právny nástupca ANTO CAR, s.r.o.) sa na adrese sídla spoločnosti nezdržiava,
so správcom dane nekomunikuje, zásielky nepreberá. V súvislosti s iným konaním vykonali miestne

zisťovanie dňa 19. 06. 2014, na ktorom bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza sídlo
daňového subjektu, ani poštová schránka, ani označenie názvu daňového subjektu. Správca bytového
domuDOMSPRÁVs.r.o.byty,teploainéslužbypotvrdil,ženemávedomosťotom,ženaadresevedenej
ako sídlo spoločnosti mala spoločnosť BOGAL, s.r.o. prenajaté priestory.

5. Správca dane predvolal na výsluch svedka W. J. (na termín 24. 09. 2014, o čom upovedomil žalobcu),
svedok si predvolanie prevzal, ale sa nedostavil. Tiež bol predvolaný svedok T. M. z X. (na termín 27.
10. 2014, o čom bol žalobca upovedomený), ktorý sa na výsluch nedostavil.

6. Výzvou zo dňa 09. 10. 2014 správca dane žiadal W. J. (bývalého konateľa spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o.), aby predložil doklady, a to potvrdenie o odovzdaní dokladov s konkrétnym zoznamom

odovzdaných dokladov a zápisnicu z Valného zhromaždenia o prevode obchodného podielu, ktorú
zásielku si svedok neprevzal v odbernej lehote. Opakovaná výzva bola zaslaná dňa 04. 12. 2014, ktorú
si prevzal a žiadané doklady predložil dňa 17. 12. 2014.

7. Dňa 23. 01. 2015 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkyňou A. L. (za účasti

žalobcu), ktorá uviedla, že nevykonávala podnikateľskú činnosť, je vlastníkom motorového vozidla
CITROEN C4 PICASSO s evidenčným číslom BL 424BD od marca 2011 a toto používala celý rok 2013
na súkromné účely. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepozná, nikdy s uvedenou spoločnosťou neuzavrela
žiadnu zmluvu a uvedené vozidlo nedala nikomu do nájmu. Uvedenej spoločnosti nedala ani súhlas na
používanie tohto vozidla.

8. Správca dane spísal dňa 10. 03. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom O.. K.
A., predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s., ktorého spoločnosť sa zaoberá
požičiavaním osobných motorových vozidiel. Svedok potvrdil, že spoločnosť je vlastníkom vozidla BMW
740 x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ, ktoré vozidlo bolo pridelené členke dozornej rady Z. X.

na používanie na služobné a osobné účely. Daň z motorového vozidla za rok 2013 za uvedené vozidlo
spoločnosť priznala a odviedla. V podaní zo dňa 18. 03. 2015 oznámil, že spoločnosť CAESAR CAR
a. s. nemala uzavretú žiadnu zmluvu o prenájme vozidla so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., ani žiadnou
inou spoločnosťou.

9. Rozhodnutím správcu dane zo dňa 27. 03. 2015 bola daňová kontrola prerušená od 30. 03. 2015
z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to až do doby,
kým správca dane neobdrží požadované informácie (žalobcovi oznámené 08. 04. 2015). Správca
dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) rumunskej daňovej správe, ktorá
doručila odpoveď dňa 18. 06. 2015 ohľadne osoby T. M.. Z odpovede na MVI vyplýva, že nemohla byť

vykonaná kontrola, lebo T. M. sa na adrese, na ktorej má pobyt vedený, nezdržiava a nebolo ho možné
kontaktovať na inej adrese. V oznámení zo dňa 19. 06. 2015 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa
18. 06. 2015 pominuli dôvody, pre ktorá bola kontrola prerušená (doručené 24. 06. 2015)

10. S konateľom žalobcu bola dňa 22. 06. 2015 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom

objasnil obsah plnomocenstva vystaveného O.. L., a to tak, že tento je oprávnený zastupovať spoločnosť
FORA - STAV, s.r.o. pri daňovej kontrole, nie jej konateľa.

11. V podaní zo dňa 02. 07. 2015 oboznámil správca dane žalobcu s priebehom a predbežnými
výsledkamidaňovejkontroly,pričomzazdaňovacieobdobiemáj2013munepriznalprávonaodpočítanie

dane uplatnené v podanom riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty z prijatej dodávateľskej
faktúry za podnájom motorových vozidiel od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. na základe faktúry č.
20130382 zo dňa 02. 05. 2013 a oboznámil ho so zisteniami uvedenými vyššie. Poukázal na to, že
svedok W. J. potvrdil uzavretie zmlúv o podnájme, ako i vystavenie faktúry za prenájom vozidiel s
evidenčnými číslami BL - 424BD (správne malo byť BL 424DJ) a BL - 125BD (správne malo byť BL

128BD), avšak nevedel predložiť relevantné doklady o dodaní služieb.12. Dňa 13. 08. 2015 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl, máj,
jún, júl, august, október a december 2013, ktorý bol zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu
zástupcovi žalobcu dňa 31. 08. 2015, kedy sa skončila daňová kontrola.

13. V administratívnom spise sa nachádza i podanie správcu dane zo dňa 09. 10. 2015, v ktorom k
elektronickému podaniu zo dňa 22. 09. 2015 (ktoré sa v spise nenachádza), oznámil žalobcovi, že jeho
podnet na vylúčenie kontrolórov je irelevantný, keďže v súčasnosti neprebieha žiadna daňová kontrola
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie

obdobie november 2013 a za zdaňovacie obdobie apríl - október, december 2013, preto nie je možné
vylúčiť zamestnancov správcu dane z daňovej kontroly. Zároveň mu oznámil, že zamestnanec U.. Z. bol
nazákladevlastnéhopodnetuvylúčenýzdaňovéhokonaniazkontrolyzazdaňovacieobdobienovember
2013.

14. Podaním zo dňa 14. 10. 2015 bol žalobca vyzvaný, aby predložil zoznam svedkov, ktorých žiada

vypočuť, bližšiu identifikáciu svedkov, a to najmä meno, priezvisko, adresu, a splnil tým povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 24 daňového poriadku.

15. Následne správca dane dňa 01. 12. 2015 vyzval spoločnosť BOGAL, s.r.o. na predloženie
dokladov potrebných pre účely vyrubovacieho konania u žalobcu a o zmluvy uzatvorené v roku 2013

so spoločnosťou AMTT INVEST, s.r.o.. Zásielka sa vrátila s tým, že adresát je neznámy. Cestou
dožiadaného Daňového úradu Košice požiadal správca dane o zabezpečenia písomností od spoločnosti
BOGAL, s.r.o., a to všetkých účtovných dokladov, zoznamy a evidencie získané počas miestnych
zisťovaní v spoločnosti BOGAL, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobie
január až december 2013, zápisnice z miestnych zisťovaní. Zároveň požiadal Daňový úrad Bratislava

o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu CAESAR CAR a.s., a to, kto bol v roku
2013 oprávnený podpisovať zmluvy, či mal uvedený subjekt v roku 2013 v obchodnom majetku motorové
vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ, kto ho používal a o predloženie účtovných
dokladov k vozidlu za rok 2013.

16. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 12. 11. 2015 zaslal správcovi dane zápisnicu z ústneho
pojednávania s podpredsedom predstavenstva U.. A. S., ktorá uviedla, že v roku 2013 bol oprávnený
podpisovaťzmluvy sobchodnýmipartnermiI..Z.Z.,vozidlo(ev.č.BL424DJ)malaspoločnosťvmajetku
do mája 2014, auto využívala prevažne členka dozornej rady Z. X. na pracovné aktivity spoločnosti,
nikdy nebolo prenajímané inej osobe. Na žiadosť správcu dane zaslal daňový subjekt CAESAR CAR

a.s. splnomocnenie vystavené dňa 01. 03. 2013 na užívanie vozidla BMW 740d evidenčné číslo BL
424DJ na služobné účely a na všetky úkony s tým súvisiace pre Z. X..

17. Správca dane spísal zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 12. 01. 2016 a 13. 01. 2016 so svedkami,
ktorí boli vypočutí za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu:

A.. B. X., v roku 2013 bol výrobný riaditeľ žalobcu, ktorý potvrdil, že v roku 2013 sa užívali vozidlá, i zn.
BMW radu 7, evidenčné číslo si nepamätal, ale boli to označenia Bratislava a iné, pričom boli užívané
pre služobné účely;
U.. P. I., zamestnankyňa žalobcu v pozícii projektový manažér uviedla, že konatelia mali v
prenájme vozidlá, a to BMW, AUDI, evidenčné čísla uviesť nevedela, boli bratislavskej, zvolenskej a

dunajskostredskej ŠPZ, všetky vozidlá užívala spoločnosť na podnikateľské účely;
C. X., zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., ktorej konateľmi sú U. L. a Z. X., jej syn
(konatelia totožní ako u žalobcu). Uviedla, že vozidlá zn. BMW a AUDI sa používali na podnikateľské
účely žalobcu, evidenčné čísla nevedela uviesť;
O. I., živnostník, ktorý pre žalobcu vykonáva grafické práce potvrdil, že konatelia žalobcu využívali autá

zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla si nepamätal;
O. A., konateľ iných spoločností potvrdil, že konatelia žalobcu mali požičané BMW 7-čkového radu s
bratislavskou ŠPZ, evidenčné čísla nevedel uviesť.

18. Svedkyňa Z. X., vypočutá dňa 09. 02. 2016 uviedla, že bola členkou dozornej rady v spoločnosti

CAESAR CAR a.s.. Potvrdila, že v roku 2013 mala k dispozícii motorové vozidlo zn. BMW 740d
evidenčné číslo BL 424DJ a používala ho viac menej na súkromné účely. Vozidlo využíval i jej priateľ
Jozef Walzer, ale nevedela, na aký účel. Auto bývalo zaparkované v Y., kde bývala. Ona ho nedala donájmu, ale jej priateľ ho v roku 2013 požičal W. J. na dlhšiu dobu. Všetky veci s tým spojené riešil priateľ,
jej z toho príjem neplynul.

Svedok U.. U. Z., obchodný partner žalobcu, vypočutý dňa 16. 02. 2016 potvrdil, že konateľ žalobcu
prišiel na obchodnú návštevu na BMW 7-čkovom rade, neskôr na AUDI, evidenčné čísla nevedel uviesť.
A.. A. B., vypočutý 16. 02. 2016 potvrdil, že bol projektový manažer spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA,
s.r.o., v ktorej boli tí istí konatelia, ako u žalobcu. Pamätal si, že používali vozidlá zn. BMW alebo AUDI,
evidenčné čísla nevedel uviesť.

19. Daňový úrad Bratislava na žiadosť správcu dane vypočul a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so
svedkom A.. P. I., splnomocneným zástupcom spoločnosti PREMIUM Support s. r. o., ktorý uviedol, že v
roku 2013 konal za spoločnosť A. B., ako i svedok na základe plnej moci. Uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 07. 12. 2015 bola spoločnosť zrušená bez likvidácie. V majetku bolo vozidlo zn. BMW
740d x Drive s evidenčným číslom BL 128BD, mali ho od leasingovej spoločnosti Volkswagen finančné

služby, a. s., všetky vozidlá boli používané na prenájom, ale kto ho v roku 2013 užíval, nevedel uviesť.
Vozidlo bolo v majetku spoločnosti a účtované v účtovníctve. Za rok 2013 nepodali daňové priznanie
na dani z motorových vozidiel a daň neuhradili. Technické preukazy boli odovzdané Daňovému úradu
Bratislava v roku 2013. Svedok nevedel uviesť, či spoločnosť mala uzavretú zmluvu o nájme motorového
vozidla s evidenčným číslom BL 128BD so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.

20. V podaní zo dňa 26. 09. 2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania
vo vyrubovacom konaní. Dňa 08. 11. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom
žalobcu a jeho právnym zástupcom, na ktorom boli oboznámení s výsledkami doplneného dokazovania.

21. Dňa 15. 12. 2016 vypočul správca dane ďalších navrhnutých svedkov:
Y.U., zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA, s.r.o., (v ktorej sú totožní konatelia, ako u
žalobcu), potvrdila, že videla odstavené autá zn. BMW a AUDI, evidenčné čísla nevedela uviesť, vozidlá
používali ich konatelia;
A.X., externá účtovníčka žalobcu potvrdila, že autá typu BMW a AUDI boli v prenájme, evidenčné čísla

nevedela uviesť, autá používali najmä konatelia, a to denne a na podnikateľské účely.

Dňa 19. 01. 2017 bola spísaná so svedkyňou J. Y., zamestnankyňa spoločnosti ADVERTA SLOVAKIA,
s.r.o., zápisnica o ústnom pojednávaní. Svedkyňa uviedla, že mala vedomosť o používaní vozidiel zn.
BMW a AUDI konateľmi žalobcu a to denne.

Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 24. 01. 2017 so svedkom U.. A.. O. A., ktorý je
v obchodnom vzťahu so žalobcom a tento svedok potvrdil užívanie vozidiel zn. BMW a AUDI, evidenčné
čísla nevedel uviesť, ktoré užívali konatelia.

Dňa 14. 02. 2017 bola opakovane vypočutá Z. X. (za účasti žalobcu), ktorá uviedla, že bola v dozornej
rade spoločnosti CAESAR CAR a. s. a to do 16. 09. 2016. Potvrdila, že v roku 2013 mala na súkromné
účely k dispozícii BMW evidenčným číslom BL 424DJ, ako i to, že v roku 2013 nedala vozidlo do nájmu,
ale ho dala do užívania svojmu priateľovi O. R.. Jej priateľ bol vo väzbe, v súčasnosti je na neznámom
mieste, pod ochranou NAKA. Asi 2-3 krát odniesla hotovosť p. Z. od O. R., nevedela, za čo to bolo.

Bolo jej povedané, že je to splátka. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepozná, z počutia pozná meno W.
J.. Jej priateľ bol konateľom spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. a predával autá. Od priateľa má informáciu,
že auto posunul ďalej p. J..
Svedok Z. Z., vypočutý 13. 03. 2017, člen predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a.s. v roku 2013
(spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. bola akcionárom CAESAR CAR a. s. a zároveň sprostredkovateľom

pre leasingovú spoločnosť Volkswagen). V roku 2013 neprenajímala spoločnosť vozidlá, ktoré mala
zaradená v obchodnom majetku. Zápožičky boli jedine do spoločností, ktoré mali zhodného majiteľa so
spoločnosťou CAESAR CAR a. s. V roku 2013 nebolo prenajaté vozidlo BMW s evidenčným číslom BL
424DJ. Potvrdil, že mu Z. X. doniesla hotovosť v roku 2013 asi 2 krát, ale to bola splátka za leasing
vozidla, ktoré mali, nesúvisela so spoločnosťou CAESAR CAR a. s. W. J. spoznal, keď ako nový majiteľ

prevzal spoločnosť MIRA CAR, s.r.o.

Dňa 30. 05. 2017 bol vypočutý O. R. (chránený svedok za prítomnosti žalobcu), ktorý uviedol, že bol
spoluzakladateľom CEASAR CAR a.s. a jeho spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. tam vlastnila 30 % podiel.Potvrdil, že v roku 2013 mal k dispozícii vozidlo BMW s evidenčným číslom BL 424DJ, dal mu ho do
užívania pán Z. a pán A.. Papiere o tom, že auto môže používať, podpisovala Z. X., jeho družka. Vozidlo
užívali na súkromné i služobné účely. Dal ho do užívania W. J., ktorý mu platil 1.000,- eur. Nikto ho

neoprávnil, aby dal uvedené vozidlo do nájmu. Oni platili splátky za auto a za to ho mohli používať.
Tvrdil, že obchodoval so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.

22. Správca dane žiadal Prezídium Policajného zboru Bratislava o zapožičanie dokladov spoločnosti
MIRA CAR, s.r.o. V podaní zo dňa 20. 07. 2017 mu bolo oznámené, že nimi nedisponuje.

23. V podaní zo dňa 09. 10. 2017 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania vo
vyrubovacom konaní a dňa 14. 11. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom a
jeho zástupcom, na ktorom boli prerokované jeho pripomienky.

24. Dňa 01. 12. 2017 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a jeho

zástupcom o nazeraní do spisu daňovej kontroly a o tom, že boli telefónom vyhotovené fotografie
niektorých, tam uvedených, listín.

25. Správca dane vydal dňa 27. 11. 2017 rozhodnutie č. 102461812/2017, ktorým vyrubil žalobcovi
rozdiel v sume 4.800,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, keď daň

vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa je 6.385,59 eur a daň zistená správcom dane vo
vyrubovacom konaní je 11.185,59 eur (na základe faktúry vystavenej spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o.
č. 20130382 zo dňa 02. 05. 2013 za podnájom motorových vozidiel v sume 28.800,- eur, z toho DPH
4.800,- eur). Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 02. 02. 2018.

26. Súčasťou spisu je i faktúra č. 20130382 zo dňa 02. 05. 2013, vystavená spoločnosťou ANTO CAR,
s.r.o. ako dodávateľom žalobcovi ako odberateľovi, s predmetom fakturácie „1 podnájom BMW 740d x
Drieve BL 424BD, 2 podnájom BMW 740d x Drieve BL 125BD“, spolu v sume 28.800,- eur, z toho základ
dane 24.000,- eur, daň z pridanej hodnoty 4.800,- eur), na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo
dňa 01. 04. 2013, kniha jázd - firemné vozidlo BMW + náhradné autá, ŠPZ: BL 128BD za rok 2013.

Zo záznamu z evidencie vozidiel vyplýva, že vlastníkom vozidla BMW 740d x Drive, evidenčné číslo
BL 424BD je A. L., vlastníkom motorového vozidla BMW 740d x Drive ev.č. BL 424DJ bola spoločnosť
CAESAR CAR a. s. V spise sa nachádza i exkluzívna zmluva o podnájme dopravného prostriedku,
uzavretá medzi nájomcom - ANTO CAR, s.r.o. a podnájomcom - žalobcom zo dňa 01. 04. 2013, ktorou
nájomca prenecháva podnájomcovi k dočasnému užívaniu uvedené osobné motorové vozidlá: BMW

740d x Drive, evidenčné číslo BL 424DJ a BMW 740d x Drive, evidenčné číslo BL 125BD, uzavretá
na dobu neurčitú, a to za sumu 24.000,- eur mesačne bez DPH, s 20 % DPH spolu 28.800,- eur. Na
vozidlo typu BMW 740d x Drive, ev. č. BL 128BD bola medzi tými istými účastníkmi uzavretá zmluva
o podnájme dopravného prostriedku dňa 12. 10. 2012. Držiteľom uvedeného vozidla bola spoločnosť
PREMIUM Support s. r. o. od 15. 01. 2013.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

27. Žalovaný rozhodnutím č. 100820318/2018 zo dňa 25. 04. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane
zo dňa 27. 11. 2017. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ako vyplýva
z popísaného priebehu administratívneho konania v časti I. tohto rozsudku. Uviedol, že žalobca si v
zdaňovacom období máj 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatej dodávateľskej faktúry č.
20130382 zo dňa 02. 05. 2013 v sume 28.800 eur, z toho základ dane 24.000,- eur a DPH vo výške

4.800,-eurzadodanieslužby-prenájommotorovýchvodidieloddodávateľaANTOCAR,s.r.o.Následne
poukázal na výsledky vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

28. K námietkami žalobcu uviedol, že nie je pochybnosť o tom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. bola
v kontrolovanom období registrovaná v obchodnom registri a vykonávala podnikateľskú činnosť, ani o

tom, že žalobca využíval v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti motorové vozidlá, ale v
priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že používal motorové vozidlá,
ktoré mu poskytla formou prenájmu spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. Žalobca predložil správcovi dane ako
dôkaz preukazujúci právo na odpočítanie dane dodávateľskú faktúru vystavenú spoločnosťou ANTOCAR, s.r.o. a uzavreté zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Správca dane vykonal dokazovanie,
ktorého cieľom bolo preverenie reálneho dodania služby deklarovanej na predloženej faktúre u jeho
dodávateľa, pretože dôkazná povinnosť na strane obchodného partnera je jednou z podstatných

skutočností, ktorá má vplyv na preukázanie dodania plnení deklarovaných na dokladoch. V prípade
reálneho uskutočnenia obchodného prípadu musia jeho uskutočnenie preukázať obaja obchodní
partneri. Dodávateľská spoločnosť, ktorú v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia zastupoval jej
konateľ W. J., na výzvy správcu dane na preukázanie uskutočnenia dodania služby predložením
účtovných dokladov nereagovala, a teda dodanie služby žiadnym, správcom overiteľným spôsobom,

nepreukázala. Dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by vznik daňovej povinnosti
preukázal. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane,
nespočívajú len vo formálnej deklarácii, t. j. predložení dokladov s predpísaným obsahom. Právo na
odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Právo na odpočítanie dane
vzniká platiteľovi dane vtedy, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na
vstupe a plnením na výstupe.

29. K namietaným odmietnutým dôkazom žalovaný uviedol, že správca dane požiadal v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania miestne príslušného správcu dane spoločnosti BOGAL, s.r.o.
(do 22. 05. 2014 ANTO CAR, s.r.o.) o poskytnutie listinných dôkazov získaných počas vykonaných
miestnych zisťovaní v spoločnosti BOGAL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2013.

V odpovedi, prílohou ktorej boli získané listinné dôkazy, sa nenachádzali dôkazy, ktoré by mali vplyv
na skutočnosti zistené v kontrolovanom zdaňovacom období. K namietaným svedeckým výpovediam
uviedol, že svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že motorové vozidlá, ktoré mali byť poskytnuté
do užívania žalobcovi spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. videli. Vyjadrenia svedkov však nepreukazujú
tvrdenú skutočnosť, že motorové vozidlá poskytla žalobcovi do užívania na základe zmluvy o nájme

motorových vozidiel spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.

30. Žalobca namietal i procesné pochybenia pri vykonávaní dokazovania formou dožiadania, keď neboli
okonanísvedeckýchvýpovedíupovedomeníanemalimožnosťsaichzúčastniť.Išloovýpoveďzástupcu
spoločnosti PRIEMIUM Support s. r.o. A.. P. I. a výpoveď zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR a.

s. A. S.. K uvedeným námietkam zaujal žalovaný stanovisko, v ktorom zdôraznil, že svedkovia boli
vypočutí dožiadaným daňovým úradom. A.. P. I. na ústnom pojednávaní pred príslušným správcom dane
potvrdil, že spoločnosť vlastnila motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 128BD a
k ostatným preverovaným skutočnostiam sa vyjadriť nevedel. Zároveň uviedol, že spoločnosť bola dňa
07. 12. 2015 zrušená bez likvidácie a dňa 07. 04. 2016 bola vymazaná z obchodného registra. Išlo teda

o všeobecné vyjadrenia o činnosti spoločnosti ako takej, jej obchodnom majetku, evidencii vozidiel. Tiež
v prípade spoločnosti CAESAR CAR a.s. vykonal miestne príslušný správca dane ústne pojednávanie
s U.. A. S., ktorá potvrdila, že motorové vozidlo BMW 740d x Drive s evidenčným číslom BL 424DJ bolo
do mája 2014 vo vlastníctve spoločnosti a bolo poskytnuté do užívania Z. X.. Správca dane uskutočnil
svedeckú výpoveď s predsedom predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a.s. O.. K. A. a členom

predstavenstva I.. Z. Z. a dve svedecké výpovede s Z. X., ktorých sa splnomocnený zástupca žalobcu
zúčastnil a svedkom i kládol otázky. V spoločnosti JPZ, s.r.o. v konkurze sa vykonalo miestne zisťovanie,
a teda nešlo o výsluch svedka, preto nemohlo byť žalobcovi upreté právo vyplývajúce mu zo znenia §
25 daňového poriadku.

31. K ďalšej námietke žalobcu, že dňa 22. 09. 2015 predložil správcovi dane žiadosť, v ktorej v
zmysle § 60 daňového poriadku žiadal o zmenu zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby z dôvodu, že vykonávajú kontrolnú
činnosť jednostranným a zaujatým spôsobom. Najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec správcu
dane listom zo dňa 09. 10. 2015 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť je irelevantná, pretože v danom

prípade už bola daňová kontrola ukončená. Ing. Plesnivý bol z daňového konania po vykonanej daňovej
kontrole vylúčený na základe vlastného podnetu, ktoré vylúčenie nemá vplyv na zákonnosť vykonaného
dokazovania.

32. Žalobca predložil správcovi dane v priebehu vyrubovacieho konania ako dôkaz, že motorové vozidlá

využíval v roku 2013 na podnikateľské účely, knihu jázd jedného motorového vozidla a to typu BMW
s evidenčným číslom BL 128BD. Spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nepredložila žiadny dôkaz o tom, že
motorové vozidlá žalobcovi skutočne prenajala. Motorové vozidlo typu BMW s evidenčným číslom BL
424DJ mala v kontrolovanom zdaňovacom období zaradené v majetku spoločnosť CAESAR CAR a. s.,pričompredsedapredstavenstvauvedenejspoločnostiuviedol,žespoločnosťhodaladoužívaniačlenka
dozornej rady Z. X. a vozidlo nebolo predmetom prenájmu. Svedkyňa Z. X. potvrdila, že vozidlo poskytla
na užívanie svojmu priateľovi a ten následne ďalším osobám. Svedok O.. K. A. predložil správcovi dane

doklady preukazujúce, že vozidlo bolo využívané na služobné a súkromné účely členkou predstavenstva
Z. X.. Skutočnosť, že nemal ďalšie vedomosti o tom, ako členka dozornej rady vozidlo využívala, nie je
dôvodom na spochybnenie výpovede svedka.
33. K prenajatému vozidlu Audi S8 QATRO s evidenčným číslom ZV 223CP poukazoval žalobca na to,
že má v spise založené písomné dôkazy o poskytnutí tohto vozidla spoločnosťou JPZ s.r.o. spoločnosti

AMTT INVEST, s.r.o., ktorej konateľom bol W. J. a túto skutočnosť správca dane nevyhodnotil. K
uvedenej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že skutočnosť, že uvedené vozidlo poskytla spoločnosť
JPZ s.r.o. spoločnosti AMTT INVEST, s.r.o. nie je dôkazom o žalobcom deklarovanej skutočnosti, že
spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. mu poskytla na používanie motorové vozidlá.

34. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane na žiadosť žalobcu pripravil

a predložil mu všetky písomnosti a doklady týkajúce sa vykonávaných daňových kontrol v časovej
postupnosti, do ktorých mohol nazrieť. Súčasťou predložených písomnosti nemohli byť písomnosti
získané správcom dane v rámci vykonaného dokazovania, ktoré sa týkali iných daňových subjektov.

35. V závere svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že správca dane postupoval pri výkone daňovej

kontroly v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

36. Žalobca v podanej žalobe (bez uvedenia dátumu), doručenej tunajšiemu súdu dňa 18. 06. 2018
žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 04. 2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu
Nitra číslo 102461812/2017. V žalobe popísal skutkový stav. Poukázal na sporné závery napadnutého

rozhodnutia s tým, že všetky žalobcove námietky uvedené počas konania v prvom stupni pred správcom
danežalovanýneakceptoval,nevysvetlilaneodstránilpochybnostionezákonnostianepreskúmateľnosti
rozhodnutia.

37. Poukázal na nepredložené dôkazy, ktoré sa týkali spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ktorá medzitým

zmenila spoločníka a konateľa a tento správcovi dane uviedol, že všetky účtovné doklady má k dispozícii
nový konateľ spoločnosti, pričom doklady pravidelne predkladal správcovi dane a je možné ich od neho
získať. Správca dane žalobcovi odmietol poskytnúť informácie, aké listiny mu boli poskytnuté z dôvodu
ochrany dňového tajomstva a tieto neboli súčasťou spisu.

38.Žalobcanamietalpostupsprávcudanevtom,žeprivykonávanídokazovaniaspôsobomdožiadaniau
iného správcu dane, kde boli predvolávaní svedkovia a boli s nimi spisované zápisnice, žalobca o týchto
úkonoch nebol upovedomený a nemal možnosť sa ich zúčastniť. Tak tomu bolo pri vykonávaní úkonu na
Daňovom úrade Bratislava dňa 10. 11. 2015, kedy bola vypočutá zástupkyňa spoločnosti CAESAR CAR
a.s. Ing. A. S. a u rovnakého správcu dane dňa 19. 04. 2016, kedy bol vypočutý zástupca spoločnosti

PREMIUM Support s. r. o. A.. P. I., ako i pri miestnom zisťovaní v prípade subjektu JPZ, s.r.o. v konkurze
Daňovým úradom Banská Bystrica. Mal za to, že týmto postupom bolo porušené právo žalobcu klásť
svedkom otázky a právo na spravodlivý proces.

39. V žalobe tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré mohol

mať ako obchodný partner spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., pričom v rámci vykonaného dokazovania
zabezpečoval pre správcu dane informácie, ktoré podľa jeho názoru, neboli jeho povinnosťou, a to
vrátane zisťovania vzťahov o užívaní predmetných motorových vozidiel, ktoré mal poskytnuté do
užívania od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., pričom v rámci vykonaného dokazovanie zabezpečoval
pre správcu dane informácie, ktoré neboli jeho povinnosťou. Poukázal na to, že W. J., bývalý konateľ

spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., potvrdil správnosť predložených listín a potvrdil uskutočnené zdaniteľné
plnenia. Žalobca nemal dôvod zisťovať u tohto obchodného partnera, akým spôsobom nadobudol
motorové vozidlo, či je ich vlastníkom, nájomcom, podnájomcom, či sú predmetom leasingového vzťahu,
resp. či ich má zapožičané bezplatne a od akého subjektu. Považuje za nezákonné pripisovať akonegatívnu skutočnosť v rámci preukazovania zdaniteľného plnenia žalobcovi tie skutočnosti, ktoré
poukazujú na to, na základe akej listiny, dohody, zmluvy mala mať predmetné motorové vozidlo v užívaní
spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.

40. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal porušenie ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, pretože
ak správca dane nadobudol pochybnosti z prijatých záverov, bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu
k odstráneniu týchto pochybnosti, a to ešte pred doručením protokolu z daňovej kontroly. Žalobca
zastáva názor, že mal byť aj poučený, akými inými dôkaznými prostriedkami možno dodanie služieb

od dodávateľa preukázať. Ide o povinnosť správcu dane, nie možnosť alebo oprávnenie, čo potvrdzuje
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/43/2012.

41. Zdôraznil, že keď správca dane a žalovaný dospeli k názoru, že žalobca nepreukázal využívanie
motorových vozidiel pri podnikateľskej činnosti, tak zjavne predpokladom tohto záveru je nevyhnutne
skutočnosť, že predmetné motorové vozidlá musel mať žalobca k dispozícii a využívať ich. Sporným

teda pre daňové orgány v zmysle tohto záveru zostala skutočnosť, či ich žalobca využíval pri svojej
podnikateľskej činnosti. Žalobca vyčerpal všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky a návrhy na
vykonanie dôkazov, a teda uniesol svoje dôkazné bremeno. Správne orgány však v zmysle zásady
voľného hodnotenia dôkazov prišli k záverom, ktoré sú arbritrárne a nepreskúmateľné. Dôkazy, podľa
názoru žalobca, hodnotili absolútne subjektívne a zaujate v závislosti od toho, ktoré dôkazy potvrdzovali

ich predpojatý záver, pričom účelovo vyberali dôkazy, ktorým pripisovali vyššiu váhu, ako iným dôkazom,
čo je v absolútnom rozpore s akýmkoľvek civilným, trestným, súdnym, správnym, daňovým a obdobným
konaním, keďže v zásade pri hodnotení dôkazov majú všetky dôkazy rovnakú silu.

42. Žalobca sa v ďalšej časti žaloby zaoberal rozsahom dôkazného bremena daňového subjektu.

Uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neohraničené a ani absolútne. Žalobca predložil
všetky dôkazy, ktorými disponoval a mohol disponovať. Na priame otázky, aké doklady správca dane
ešte požaduje, žalobca odpoveď nedostal. Keďže žalobca nemal zo strany správcu dane konkrétne
sformulované pochybnosti a požiadavky na predloženie iných dôkazov, svoje dôkazné bremeno uniesol.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp.

zn. 3Sžf/1/2010, z ktorých citoval.

43. Za nezákonný postup daňových orgánov považoval žalobca i tú skutočnosť, že správca dane
vyhotovoval tri samostatné daňové spisy, resp. viedol samostatný spis samostatne ku každému
zdaňovaciemu obdobiu, ktoré bolo predmetom kontroly a žalobcovi z predložených listín je zrejmé, že vo

veci nebol vyhotovený žiadny formálny spis, listiny neboli zažurnalizované a žalobca nevedel vyhodnotiť,
ktoré listiny sa týkajú ktorého konkrétneho spisu. Závery správcu dane sú nepreskúmateľné aj z dôvodu,
že všetky daňové konania boli prerušované, pričom vo veci vydal tri rozhodnutia. Prvé vo veci daňovej
kontroly za mesiac november prerušil ku dňu 15. 11. 2014 a zostávajúce dve prerušil ku dňu 30. 03.
2015, a to s odôvodnením, že dňa 15. 10. 2014 požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom je zrejmé, že táto informácia sa týkala všetkých
troch konaní. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(R 66/1998, sp. zn. 3Sžo/7/2012, sp. zn. 3Sžo/87/2013 týkajúce sa úplnosti administratívneho spisu).
Mal za to, že boli porušené jeho práva v rámci daňového konania, keďže vo veci nebol vedený riadny
administratívny spis, v rámci ktorého by sa mohli oboznámiť so všetkými relevantnými a originálnymi

listinnými dokladmi, a teda ani sa k veci relevantne, riadne a v celom rozsahu vyjadriť.

44. V správnej žaloby poukázal na neprofesionálny a neštandardný postup U.. Z. Z. (poverený
zamestnanec na výkon daňovej kontroly u žalobcu), v dôsledku čoho nadobudol dojem o jeho
predpojatosti. Po zistení, že sa uvedený zamestnanec správcu dane nezúčastňuje na veci, žiadal od

správcu dane vyjadrenie, z akého dôvodu U.. Z. viac nie je súčasťou kontrolného tímu. Z vyjadrenia zo
dňa 09. 10. 2015 vyplýva, že U.. Z. bol na základe vlastného podnetu vylúčený z daňového konania
týkajúceho sa všetkých kontrolovaných období, pričom nie je uvedené, z akého dôvodu bol tento
zamestnanec správcu dane vylúčený a jediným dôvodom môže byť iba jeho nezaujatosť. Uvedená
skutočnosť má vážny vplyv na zákonnosť vykonaného dokazovania, ktorého bol vylúčený zamestnanec

účastný. Zo spisu nie je zrejmé, na základe čoho a kedy vznikla predpojatosť U.. Z., a teda je zrejmé,
že dôvody jeho predpojatosti k veci museli trvať už dlhšiu dobu, a možno aj od začatia výkonu kontroly,
ale touto skutočnosťou sa žalovaný nezaoberal a neriešil ju. Je potom dôvodné sa domnievať, že celé
dokazovanie nemôže používať právnu ochranu a nebolo vykonané v súlade s daňovým poriadkom.45. Žalobca prezentoval názor, že správca dane vykonával daňovú kontrolu spôsobom, ktorým porušil
v žalobe uvedené práva žalobcu ako daňového subjektu; teda spôsobom nezodpovedajúcim zákonu.

Samotný protokol trpí vadami, a teda ako taký nemôže byť zákonným podkladom pre rozhodnutie
správcu dane vo vyrubovacom konaní. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca splnil všetko,
čo vyžaduje platná právna úprava na preukázanie daňového výdavku v zmysle jeho zákonnej definície,
ako aj tá skutočnosť, že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

46. V závere žaloby poukázal na skutočnosť, že v apríli 2014 došlo k prevodu obchodného podielu
v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., kedy došlo aj k zmene konateľa a sídla spoločnosti. Obchodný
vzťah, ktorý je predmetom kontroly, začal v mesiaci apríl 2013 a trval do decembra 2013. To,
že spoločnosť od jej zmeny je nekontaktná, nemôže byť skutočnosťou, ktorá je pripisovaná na
zodpovednosť žalobcovi. Rozhodnutie žalovaného vychádza z neprávneho právneho posúdenia, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom

verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Vyjadrenie žalovaného

47. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25. 10. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou

napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu.

48. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. K namietanému odstráneniu pochybností o
nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane v priebehu

odvolacieho konania preskúmal a nezistil zo strany správcu dane taký postup, ktorý by bol dôvodom na
zrušenie rozhodnutia správcu dane.

49. Uviedol, že v čase, keď miestne príslušný správca dane zaslal na adresu sídla spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o. výzvu na predloženie účtovných dokladov a tiež v čase, kedy správca dane vyzval konateľa

spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. na ústne pojednávanie a predloženie účtovných dokladov spoločnosti,
bol konateľom spoločnosti W. J., ktorý na výzvy správcu dane nereagoval a požadované doklady a
vyjadrenie k nim nepredložil. Z uvedeného vyplýva, že v čase výkonu daňovej kontroly mal konateľ
spoločnosti doklady spoločnosti k dispozícii, a teda mal možnosť skutočnosti vyplývajúce z obchodného
vzťahu so žalobcom správcovi dane preukázať. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný vyjadrenie W.

J., ktorý sa zúčastnil svedeckej výpovede až v čase, keď už nebol konateľom spoločnosti a nemal
k dispozícii doklady spoločnosti, za vyjadrenie, ktoré nie je preukázané a v daňovom konaní nemá
vypovedaciu schopnosť.

50.Kzabezpečeniudokladov,ktorézískalmiestnepríslušnýsprávcadane spoločnostiANTOCAR,s.r.o.

pri vykonávaných miestnych zisťovaniach uviedol, že správca dane požiadal o predloženie dokladov
získaných pri vykonávaných miestnych zisťovaniach v spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ale doklady, ktoré
boli správcovi dane doručené, sa týkali daňových kontrol vykonávaných u iných obchodných partnerov
spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., čo bolo tiež dôvodom, prečo správca dane nepredložili uvedené doklady
žalobcovi k nahliadnutiu (daňového tajomstvo).

51. K námietkam, ktoré sa týkali porušenia procesného práva žalobcu klásť svedkom otázky, keď
dožiadané daňového úrady vykonali výsluch svedkov A.. P. I. a U.. A. S. uviedol totožné argumenty, ako
sú vedené v samotnom rozhodnutí žalovaného.

52. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že vyjadrenie konateľa dodávateľskej spoločnosti, že
služby boli žalobcovi skutočne aj dodané, nemá bez predloženia overiteľných dôkazov v danej veci pre
správcu dane vypovedaciu hodnotu. Vyjadrenie konateľa spoločnosti je iba tvrdením o niečom, čo nie
je preukázané. K svedeckým výpovediam (zamestnancov žalobcu a známych žalobcu), ktorí potvrdili,že videli jazdiť auto v meste, resp. že sa na ňom viezli, cestovali na služobnú cestu, nie sú dôkazmi
o tom, že spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. bola vlastníkom motorových vozidiel, a ani o tom, že žalobca
využíval motorové vozidlá v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti. Naviac, svedkovia typ a

evidenčné čísla motorových vozidiel identifikovať nevedeli, takže nie je preukázané, že sa jednalo o
motorové vozidlá, nadobudnuté od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.

53. K namietanému porušeniu ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane
oboznámil žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku so skutočnosťami zistenými v

priebehu daňovej kontroly oboznámením zo dňa 02. 07. 2015, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi
žalobcu doručené 20. 07. 2015, teda ešte pred vypracovaním protokolu z daňovej kontroly. Správca
dane zároveň žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril a v prípade, ak disponuje
dôkazmi, aby ich predložil. Žalobca na uvedené reagoval a navrhol doplniť dokazovanie, ktoré správca
dane aj akceptoval a vykonal ho. Žalobca teda nebol ukrátený na svojich právach, o výsledku daňovej
kontroly bol informovaný, mal možnosť sa k zisteným nedostatkom vyjadriť a svoje vyjadrenie preukázať

predložením dôkazov.

54. K tvrdeniu žalobcu, že mal byť správcom dane poučený, akými inými dôkaznými prostriedkami
môže dodanie služieb preukázať žalovaný uviedol, že nie je jeho úlohou definovať dôkazné prostriedky,
ktorými by mal daňový subjekt na preukázanie deklarovaných skutočností disponovať, alebo aké

dôkazné prostriedky by si mal zabezpečiť. V prípade spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. ako obchodného
partnera žalobcu by bolo na preukázanie dodania služby postačujúce, aby spoločnosť predložila
správcovi dane dodávateľské faktúry, uzatvorené zmluvy o prenájme a aby preukázala, že predmet
plnenia v zmysle uzatvorenej zmluvy, t. j. motorové vozidlá mala vo vlastníctve a mohla nimi disponovať.

55. Žalovaný k namietanému arbitrárnemu, nepreskúmateľnému a nelogickému záveru správcu dane,
ktoré nemá oporu v platnej legislatíve uviedol, že jedinými dôkazmi, ktorými žalobca preukazoval
uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bolo predloženie dodávateľskej faktúry
a zmluvy o podnájme dopravného prostriedku. Správca dane reálne dodanie služby uvedenej na
predloženej faktúre preveroval u dodávateľa a nad akúkoľvek pochybnosť zistil, že deklarovaný

dodávateľ, i keď vystavenie dokladov a uskutočnenie obchodnej transakcie potvrdil, spôsob
uskutočnenia daňovej transakcie, t. j. že mu vznikla daňová povinnosti daň priznať a odviesť, žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal.

56. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa venoval svedeckým výpovediam svedkov (O.. K. A. a Z. X.),

ku ktorým sa vyjadril totožne, ako vo svojom rozhodnutí. K pracovnej ceste, ktorú mal vykonať svedok
O. A. a ktorý si z nej urobil fotografiu žalovaný uviedol, že vykonanie pracovnej cesty sa nepreukazuje
fotografiami motorového vozidla, ale vedením záznamov o prevádzke motorového vozidla. Žalovaný
zdôraznil, že nie je povinnosťou správcu dane v priebehu daňovej kontroly, aby špecifikoval doklady,
ktorými má daňový subjekt preukazovať svoje uplatnené nároky, resp. aké dôkazné prostriedky si mal

zabezpečiť k tomu, aby mu bolo možné uplatnené právo na odpočítanie dane uznať.

57. K judikatúre, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný uviedol, že v zmysle odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf/63/2011 a sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III.ÚS 78/2011 je primárne

nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom
uplatniť si zo zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

58. K namietanému neúplnému administratívnemu spisu žalovaný uviedol, že daňový poriadok pojem
spisu daňového subjektu resp. žurnalizovaného spisu nedefinuje. Správca dane na žiadosť žalobcu
pripravil a predložil mu všetky písomnosti a doklady, ktoré sa týkajú vykonaných daňových kontrol v
časovejpostupnosti,doktorýchmoholnazrieť.Jehosúčasťounemohlibyťpísomnostizískanésprávcom

dane v rámci vykonaného dokazovania, ktoré sa týkali iných daňových subjektov. Daňovú kontrolu
vykonávanú na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl až október a december 2013
prerušil až ku dňu 30. 03. 2015 z dôvodu, že v tom čase vykonával úkony, a to svedecké výpovede so
svedkami, ktorých sa zúčastňoval i žalobca. V čase prerušenia daňovej kontroly správca dane nemôževykonávať žiadne úkony. Správca dane nemal možnosť predložiť žalobcovi spisový materiál podľa jeho
predstáv, lebo žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu v priebehu daňovej kontroly, kedy správca dane
vykonával dokazovania, a teda spisový materiál, v ktorom by boli listinné dôkazy chronologicky uložené

a zviazané, mať nemohol. Skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly došlo k zmene zamestnanca
vykonávajúceho daňovú kontrolu, nie je dôvodom, na základe ktorého by bolo možné skonštatovať, že
protokol z daňovej kontroly je nezákonný.

59. V ostatnom texte je vyjadrenie žalovaného, ktoré je totožné s argumentmi, obsiahnutými v samotnom

rozhodnutí žalovaného, ktoré je popísané v časti II. tohto rozsudku. Žalovaným navrhol, aby súd podanú
žalobcu zamietol ako bezdôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

60. V podaní zo dňa 31. 10. 2018 žalobca podal vyjadrenie: „Doplnenie skutočností k žalobe“, v ktorom
poukázal na oficiálnu tlačovú správu Finančnej správy Slovenskej republiky zo dňa 01. 09. 2019, a to
obvinenie dvoch pracovníkov Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky z korupčného správania z
dôvodu vyžiadania úplatku v sume 50.000,- eur a jednou z obvinených osôb je daňový kontrolór Z. P.,

ktorý mal byť väzobne stíhaný. Podľa zistení žalobcu malo ísť práve o daňového kontrolóra, na ktorého
zaujatosťaneštandardnýpostuppoukázalvžalobeaktorýsanechalzkonaniavylúčiťavovyrubovacom
konaní už voči žalobcovi nekonal.

61.Vpodanízodňa13.02.2019zaujalžalobcastanoviskokvyjadreniužalovanéhokžalobe.Uviedol,že

všetci vypočutí svedkovia sa dostavili na výsluch na základe predvolania správcu dane, a nedostavovali
sa na vypočutie v ich spoločnosti. Poukázal na výpoveď svedkyne Z. X. a jej druha O. R., ktorý bol
spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. a táto jeho spoločnosť bola zároveň
hlavným akcionárom spoločnosti CAESAR CAR a. s. Opakovane sa vyjadroval k rozloženiu dôkazného
bremena a mal za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno a svoje tvrdenia preukázal.

62. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil skutočnosť o porušeniach ohľadne
predloženia administratívneho spisu, na ktoré poukázal, i keď daňový poriadok pojem spisu daňového
subjektu nedefinuje, týmito skutočnosťami sa zaoberajú ním uvádzané judikáty. K úplnosti spisu uviedol,
že mal mať k dispozícii všetky dôkazy a písomnosti, z ktorých daňové orgány vychádzali, vrátane tých,

ktoré boli predmetom dožiadania od iných správcov dane, nakoľko tieto dôkazy slúžili daňovým orgánom
k vydaniu rozhodnutí.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

63. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 04.
2018 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. §

107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa
31. júla 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

64. Podľa § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd

je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

65. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero

právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako
svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca
dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví,
správca dane môže postupovať podľa § 20.
Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a

klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt
alebo jeho zástupcu.Podľa § 26 ods. 7 vyššie citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo
zapožičať.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

66. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 09. 2014, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,

chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť,
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49

môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie

daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ

vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

67. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie
odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 pri ním tvrdenej dodávke služieb
podľa faktúry č. 20130382 zo dňa 02. 05. 2013 od dodávateľa ANTO CAR, s.r.o. s predmetom fakturáciepodnájom motorových vozidiel, celkovo v sume 28.800,- eur, z toho základ dane 24.000,- eur a daň z
pridanej hodnoty v sume 4.800,- eur.

68. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku

zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú
deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúre zo dňa 02. 05. 2013 vystavenej
dodávateľom, t. j. spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1, 2
vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že

žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok služieb, ktoré
mu mal dodať ním deklarovaný vyššie uvedený dodávateľ. V tomto smere podľa názoru súdu správca
dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu a
jeho bezprostredného dodávateľa, výsluchom žalobcu, bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa
služieb a svedkov (zamestnancov žalobcu, jeho obchodných partnerov, prípadne jeho známych).

69. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru č. 20130382 zo dňa 02. 05.
2013 za podnájom motorových vozidiel v nej špecifikovaných, vystavenú spoločnosťou ANTO CAR,
s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci máj 2013, ku ktorej pripojil zmluvy o nájme
dopravného prostriedku. Predloženie tejto faktúry a zmlúv je však len jednou z podmienok pre uznanie

odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej
transakcie, teda skutočnej realizácie služby dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch
bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania
zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

70. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanou dodávkou služieb pre žalobcu
(odberateľ) spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. (dodávateľ) v zdaňovacom období máj 2013, správca dane
vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu
Trnava bol predvolaný vtedajší konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. W. J. na ústne pojednávanie.

Vtedajší konateľ uvedenej spoločnosti, ktorý mal bezprostredne spolupracovať so žalobcom, sa však
na predvolanie nedostavil a ani na výzvu daňového úradu nepredložil požadované doklady. V priebehu
daňovej kontroly (23. 05. 2014) došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.
a v dôsledku toho k zmene názvu, sídla i konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. z dovtedajšieho
spoločníka a konateľa W. J., na nového spoločníka a konateľa T. M., s bydliskom v X., zmene

obchodného názvu spoločnosti na BOGAL, s.r.o., ako i k zmene sídla spoločnosti. Správca dane
požiadal o preverenie spoločnosti BOGAL, s.r.o. (nástupca spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. od 23. 05.
2014) Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, ktorý správcovi dane oznámil, že daňový subjekt
BOGAL, s.r.o. je nekontaktný, na adrese svojho sídla zásielky nepreberá a miestnym zisťovaním na
uvedenom sídle spoločnosti bolo zistené, že na adrese sídla sa nenachádza, nenachádza sa tam

ani poštová schránka s jeho označením. Správca bytového domu DOMSPRÁV s.r.o. byty, teplo a iné
služby potvrdil, že nemá vedomosť, že na adrese sídla spoločnosti by mala spoločnosť BOGAL, s.r.o.
sídlo, resp. prenajaté priestory pre účely podnikania. Ďalej bolo zistené, že uvedená spoločnosť podala
posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb v roku 2012 a k dani z pridanej hodnoty
za marec 2014.

71.SprávcadanenáslednevykonalvýsluchužbývaléhokonateľaspoločnostiANTOCAR,s.r.o.(konateľ
v čase realizovania obchodov so žalobcom) W. J., ktorý síce potvrdil obchody so žalobcom, ako i
uzavretie zmlúv o nájme dopravného prostriedku, ale kópie zmlúv nemal k dispozícii, lebo ich odovzdal
novému konateľovi, ktorého meno uviesť nevedel a nemal na neho žiadny kontakt. Svedok potvrdil

vystavenie faktúry č. 20130382 zo dňa 02. 05. 2013 za prenájom motorových vozidiel i to, že spoločnosť
uvedené vozidlá prenajímala žalobcovi, ale nevedel predložiť relevantné dôkazy o dodaní uvedených
služieb.Správcovidanesanepodarilozabezpečiťpotrebnédôkazyaniodsúčasnéhokonateľaprávneho
nástupcu spoločnosti BOGAL, s.r.o. T. T., ktorý bol konateľom spoločnosti BOGAL, s.r.o. a ktorý sa napredvolanie správcu dane nedostavil. Správca dane následne požiadal formou medzinárodnej výmeny
informácií o pomoc rumunskú daňovú správcu, ktorá potvrdila, že na uvedenej adrese má T. M. bydlisko,
ale v súčasnosti sa tam nezdržiava. Iná adresa, na ktorej by bol zastihnutý, nebola známa.

72. V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. máj 2013 bol konateľom spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.
W. J., ktorého sa správcovi dane podarilo vypočuť až potom, čo tento previedol svoj obchodný podiel.
Správne poukazoval žalovaný na tú skutočnosť, že správca dane konateľa spoločnosti chcel vypočuť,
ale tento sa výsluchu vyhýbal a na predvolanie nereagoval a nezúčastnil sa ho. Dôvodne potom správca

dane získal pochybnosti o reálnom dodaní služieb žalobcovi na základe predloženej faktúry zo dňa 02.
05. 2013. I napriek tomu, že svedok W. J. v čase, kedy už nebol konateľom spoločnosti ANTO CAR,
s.r.o. potvrdil vystavenie faktúry pre žalobcu za sledované zdaňovacie obdobie, nemohol správca dane
na uvedené tvrdenia bez predloženia relevantných dôkazov od deklarovaného dodávateľa prihliadnuť
a považovať ich za preukázané. Doklady sa mali nachádzať u nového konateľa spoločnosti BOGAL,
s.r.o., ktorý však bol nekontaktný a tiež nebolo možné preveriť spoločnosť BOGAL, s.r.o. (nástupca

spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) v sídle spoločnosti, pretože dožiadaný daňový úrad zistil, že spoločnosť
je na adrese sídla neznáma.

73. Zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcu sa tak správcovi dane nepodarilo zabezpečiť žiadne
dôkazy o reálnosti dodania služieb tak, ako boli uvedené na faktúre, na základe ktorej si žalobca

uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období máj 2013. S poukazom na vyjadrenia
bývalého konateľa spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. a predložené listinné doklady, je i podľa názoru
súdu dôvodné konštatovanie správcu dane a žalovaného o tom, že dodanie prác žalobcovi podľa
predloženej faktúry zo strany spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. nebolo žiadnym spôsobom preukázané.
Dodanie služieb nepreukázal ani konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., ani právny nástupca uvedenej

spoločnosti, spoločnosť BOGAL, s.r.o., ktorá bola pre správcu dane nekontaktná. Svedkovia, ktorí boli
vypočutí správcom dane, sa vyjadrili len k tomu, že konatelia žalobcu používali vozidlá zn. BMW a AUDI,
nevedeli uviesť ich evidenčné čísla, a ich výpoveď je z hľadiska dôkaznej sily bez právneho významu,
pretože svedkovia nevedeli potvrdiť, či boli uvedené vozidlá predmetom nájmu od spoločnosti ANTO
CAR, s.r.o. Nimi potvrdené skutočnosti, že boli využívané motorové vozidlá určitej značky, bez uvedenia

evidenčného čísla, nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. K tvrdeniam žalobcu o tom, že svedok nemá
povinnosť preukazovať skutočnosti, o ktorých vypovedá, listinnými alebo inými dôkazmi, správny súd
uvádza, že s takýmto tvrdením možno súhlasiť. Zároveň je však potrebné poukázať na ust. § 26 ods.
7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, teda na povinnosť každého, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré

môžu byť dôkazom pri správe daní, tieto na výzvu správcu dane vydať alebo zapožičať. Pokiaľ si žalobca
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodania služby, musel mať správca dane jednoznačne
preukázané, že na strane dodávateľa služby vznikla daňová povinnosť, čo sa však v rámci dokazovania
nepodarilo preukázať, pričom dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu.

74. Predmetom fakturácie bolo dodanie služieb podľa faktúry vystavenej spoločnosťou ANTO CAR,
s.r.o. ako dodávateľom v mesiaci máj 2013. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
sa však preukázalo, že deklarovaný dodávateľ žalobcu nevedel preukázať a ani nevedel doložiť
dôkazy preukazujúce dodanie služieb faktúrových v mesiaci máj 2013. Za danej situácie dôkazné
bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. Právo na odpočítanie dane

možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu
podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by
mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia
je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj

preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

75. Správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil žalobcom predložené listinné doklady
(faktúru), ktorou preukazoval dodanie služieb spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. a bolo dôkaznou

povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili podľa ním
predloženýchlistinnýchdokladov.Vpriebehudaňovejkontroly,vyrubovaciehokonaniaaaniodvolacieho
konania žalobca nepredložil (okrem faktúry a zmluvy) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie
služieb fakturovaných spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. napriek tomu, že táto dôkazná povinnosťbola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri
deklarovaných dodávkach služieb od tejto spoločnosti.

76. K námietke žalobcu, že nebol upovedomený o výsluchu svedka A.. P. I. (zástupca spoločnosti
PREMIUM Support s. r. o.) a svedkyne U.. A. S. (zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR a.s.) správny
súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádzajú doručenky preukazujúce, že bol žalobca
o výsluchoch upovedomený. Uvedené zápisnice o ústnom pojednávaní boli vykonané dožiadaným
daňovým úradom, čo však nie je dôvod na to, aby daňový subjekt, ktorého sa daňová kontrola týka,

nebol upovedomený o výsluchu svedkov. Napriek tomu správny súd má za to, že v dôsledku toho,
že žalobca nebol upovedomený o výsluchu uvedených svedkov, nemala táto skutočnosť vplyv na
zákonnosť rozhodnutia. Svedok A.. P. I. sa vyjadroval len všeobecne o fungovaní spoločnosti PREMIUM
Support s. r. o. a k jej obchodnému majetku, pričom žiadnym spôsobom sa nevyjadroval k vzťahom
so žalobcom. Svedkyňa U.. A. S. sa vyjadrila k vozidlu, ktoré malo byť predmetom dodania služieb
žalobcovi a uviedla, komu bolo v rámci spoločnosti vozidlo zverené a kto ním mohol disponovať. Tiež

nebolo obsahom jej výpovede vyjadrenie, ktoré by sa bezprostredne týkalo dodania služby žalobcovi.
Súd je toho názoru, že na zistený skutkový stav by nemalo vplyv, ak by sa žalobcovi umožnilo klásť
otázky týmto svedkom. Uvedený postup dožiadaného daňového úradu za daných okolností nemohol
mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí správnych orgánov. Správca dane na základe informácií,
ktoré získal od svedkyne U.. A. S., vypočul predsedu predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s.,

ktorá bola vlastníkom uvedeného vozidla, i osobu, ktorej bolo v kontrolovanom zdaňovacom období
vozidlo zverené (Z. X.), i jej priateľa (O. R.), ktorému dala vozidlo do dispozície, ktorých výpovedí sa
už konateľ žalobcu, resp. jeho splnomocnený zástupca, zúčastnili. Je treba zdôrazniť, že žalobcovi bolo
umožnené nahliadnuť do všetkých listín tvoriacich podklad rozhodnutia správcu dane, vrátane zápisníc,
dožiadaní, žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a odpovedí na ne. Žalobca mal možnosť vyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, ktoré boli zhrnuté v daňovom protokole,
a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to aj vo vyrubovacom konaní. V spoločnosti JPZ,
s.r.o. v konkurze bolo vykonané miestne zisťovanie, a nebolo povinnosťou príslušného správcu dane
upovedomiť o tomto úkone žalobcu. Vozidlo, ktorého držiteľom mala byť uvedená spoločnosť však ani
nebolo predmetom fakturácie v zdaňovacom období máj 2013.

77.Správnysúdsanestotožňujeanisnázoromžalobcu,ženebolojehopovinnosťoupreverovaťsi,akým
spôsobom spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. nadobudla motorové vozidlá, či je ich vlastníkom, nájomcom,
podnájomcom, alebo sú predmetom leasingového vzťahu, alebo ich má zapožičané bezplatne a od
koho. Naopak, aj pre možné negatívne následky neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty, mal

žalobca povinnosť preveriť si, či a na základe akého právneho titulu je spoločnosť ANTO CAR, s.r.o.
oprávnená dať vozidlá do podnájmu inému subjektu, čo bolo možné overiť si aj z evidencie vozidiel,
resp. z osvedčení o evidencii jednotlivých vozidiel. Pokiaľ tak žalobca neurobil, dostal sa do dôkaznej
núdze a to i preto, že pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval dostatočne obozretne.

78. Žalobca v podanej žalobe namietal i postup správcu dane a v jeho dôsledku porušenie ust. §
46 ods. 5 daňového poriadku, teda že správca dane nadobudol pochybnosti o daňovej transakcii
a nevyzval ho k odstráneniu týchto pochybností, a to v čase pred doručením protokolu z daňovej
kontroly. V administratívnom spise sa nachádza podanie správcu dane zo dňa 02. 07. 2015 s označením
„Oboznámenie“, v ktorom oboznámil žalobcu s výsledkami vykovaného dokazovania (okrem iného i

za zdaňovacie obdobie máj 2013), z ktorého je zrejmé, že správca dane má pochybnosti o obchodnej
transakcii. V predmetnom oboznámení je vyslovene uvedené, že nebolo na základe dokazovania
(ktoré je podrobne popísané) preukázané, že služby deklarované na faktúre boli skutočne dodané,
lebo samotná existencia faktúry a jej zaúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctva, ešte nezakladá
podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítane dane. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že o

pochybnostiach sa dozvedel až z protokolu z daňovej kontroly, ktorý bol spísaný dňa 13. 08. 2015,
pričom uvedené oboznámenie mu predchádzalo (02. 07. 2015). V závere uvedeného podania správca
dane vyzval žalobcu, aby v prípade, ak má dôkazy týkajúce sa predbežných výsledkov daňovej kontroly,
tieto predložil v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Uvedenú námietku preto správny súd
považuje za nedôvodnú, lebo mal preukázané, že správca dane si povinnosť oboznámiť žalobcu o

vzniknutých pochybnostiach, ako i povinnosť vyzvať ho k ich odstráneniu splnil.

79. Námietku žalobcu, týkajúcu sa zamestnanca správcu dane U.. Z., považoval správny súd za
nedôvodnú. Pokiaľ žalobca disponoval informáciami, že U.. Z. môže byť vo veci daňovej kontroly užalobcu zaujatý, mohol využiť svoje právo v zmysle ust. § 60 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vzniesť námietku zaujatosti v priebehu
daňovej kontroly, nie po jej ukončení. Tvrdenia žalobcu o tom, že mohol byť zaujatý od počiatku daňovej

kontroly, sú len v rovine špekulácií žalobcu a nemajú žiadnu oporu v administratívnom spise.

80. K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa skutočnosti, že mu správcom dane nebolo umožnené
nahliadnuť do správy z Daňového úradu Galanta, ktorá sa mala týkať dokladov uvedenému daňovému
úradu priebežne predkladaných W. J. (konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.) správny súd uvádza, že ju

považuje za nedôvodnú. Pokiaľ správa z Daňového úradu Galanta neobsahovala listiny, ktoré sa týkali
žalobcu, ale doklady týkajúce sa iných daňových subjektov, bol správca dane povinný zachovať o ich
obsahu daňové tajomstvo, čo mu vyplýva z ustanovenia § 11 daňového poriadku.

81. Za celkom nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa formy spisu, ktorý
mu mal správca dane predložiť za účelom jeho nahliadnutia. Podstatná je skutočnosť, že mu bol

predložený kompletný spis a že sa mohol oboznámiť s výsledkami vykonaného dokazovania v rámci
daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, čo vyplýva z administratívneho spisu. Nie je zrejmé,
akým spôsobom mali byť dotknuté práva žalobcu tým, že mu nebol predložený žurnalizovaný spis.
Rovnako tak považoval za nedôvodné námietky týkajúce sa toho, že správca dane viedol spis ku
každému zdaňovaciemu obdobiu zvlášť, ak za príslušné zdaňovacie obdobie potom správca dane

vydal i samostatné rozhodnutia, proti ktorým podal žalobca odvolanie a následne správne žaloby proti
rozhodnutiam žalovaného, ktorými boli jeho odvolania zamietnuté.

82. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.)

podľa predloženej faktúry. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd
toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani
z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn.
5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v

spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp.
zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte -
žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si

aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako dôvodný“.

83. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania
správcadanevyvodilsprávnyprávnyzáver,žežalobcanepreukázalzákonnosťuplatnenéhoodpočítania

dane pri deklarovaných dodávkach služieb od spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. Dôkazné bremeno bolo
jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. §
51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že

žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok služieb) ako odberateľ a
takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných
náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť
tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z
pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).

84. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje,
že žalobca okrem faktúry, zmlúv o nájme dopravného prostriedku nepredložil také relevantné dôkazy,
ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb podľa faktúry zo dňa 02. 05. 2013, a pretoneboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou
vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny

súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v
ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na
daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie
výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných
podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.

85. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke
služby, ktoré mu mal podľa predloženej faktúry dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť ANTO
CAR, s.r.o., aby preukázal, že služby mu boli dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre, a
taktiež, aby preukázal skutočné vykonanie a dodanie služieb zo strany ním deklarovaného dodávateľa.
Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by

mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne
obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá služby dodala. Žalobca si zrejme
tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturované služby
reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúra zo dňa 02. 05. 2013,
pri ktorej si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bola vôbec vystavená platiteľom tejto dane.

Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval, či ním
deklarovaný dodávateľ služby je oprávnený disponovať jednotlivými vozidlami v takom rozsahu, ako
vyplýva z predložených zmlúv o nájme dopravného prostriedku. Overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu
k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť

schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera
sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne
naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom služieb. Uskutočnenie
zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane
z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené
s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko
zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby
reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne
nepreukázal. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase
uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti
nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf
66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

86. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov.
O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný v podaní
zo dňa 02. 07. 2015 a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. V daňovom konaní
správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp.
predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou

prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu,
resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s
poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. Správny súd považuje v tejto
súvislosti za potrebné uviesť, že zásada materiálnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a

nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké
dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v

priebehu konania.

87. V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pričom z nich i citoval,
ale bez toho, aby preukazoval, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovýmstavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery
týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac, ani neuviedol,
v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa

predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na
strane žalobcu, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžf1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol
priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť
obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich

z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj
zabezpečiťpotrebnépodkladynapreukázanieoprávnenostiuplatneniaodpočtudanezpridanejhodnoty.

88. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť
priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a

to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru
platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je
v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode -
rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij

NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom
subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť
odpočtu dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si
napr. žiadnym spôsobom nepreveril, či je jeho dodávateľ služieb - nájmu motorových vozidiel oprávnený
nimi disponovať a na základe čoho. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal

všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby
zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Určenie opatrení,
ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej

(rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne
takéto opatrenia, napriek tomu, že si to charakter zdaniteľného plnenia vyžadovalo. Nie je úlohou
správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými
konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal

zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

89. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 27. 11. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 4.800,- eur, keď daň vyrubená daňovým priznaním doručeným

dňa je 6.385,59 eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 11.185,59 eur. Správne
postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 11. 2017 potvrdil podľa ust. § 68 ods. 6
zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový
stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

90. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

91. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánuje presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.

04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval
a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto

rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

92. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny

súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

93. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

94. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru,
že procesné práva žalobcu neboli v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
porušené a tvrdenia žalobcu v podanej žalobe týkajúce sa porušenia týchto práv sa ukázali ako
nedôvodné resp. také, ktoré nemohli viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia zo strany správnych

orgánov.

95. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.