Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202608
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718202608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne: B. O., H.. XX.XX.XXXX, C.
Š.H. XX/XX, XXX XX Š.-R. Š., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia3.837,96eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 8Csp/56/2018-149 zo dňa 26.novembra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni sumu 3.837,96 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 3.146,42 eur od 18.5.2018 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom zo sumy 691,54 eur od 21.8.2018
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne
o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 52, § 54, § 121 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, §
457, § 517 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), §
497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 11 ods. 1 písm. d) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.“). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol uzatvorením štyroch Zmlúv o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len „Zmluva o úvere“) založený záväzkový vzťah,

na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté úvery vo výške 3 x 1.500,- eur a 1x720,- eur, ktoré sa
žalobkyňa zaviazala splácať formou 36 pravidelných mesačných splátok vo výške 2 x 53,08,- eur, 52,88,-
eur a 25,38,- eur. Zmluvy o úvere súd považoval za zmluvy spotrebiteľské v zmysle ustanovenia § 2
písmeno d) zákona č. 129/2010 Z. z., a to vzhľadom na povahu strán týchto zmlúv, kde žalobkyňa jespotrebiteľom, ktorá zmluvy uzavrela na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými
podmienkami, bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb,
a žalovaný je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. Na základe týchto zmlúv žalobkyňa ako

dlžník reálne čerpala od žalovaného ako veriteľa finančné prostriedky a to vo výške 3x 1.350,- eur
a 1x 648,- eur. Súd prvej inštancie prepočítal RPMN pri úvere č. XXXXXXXXXX v čase uzavretia
zmluvy a RPMN podľa prepočtu súdu pri reálne poskytnutej výške úveru 1.350,- eur (po odpočítaní
poplatku za poskytnutie úveru, ktoré žalovaný zrazil na začiatku zmluvného vzťahu), mesačnej splátke
53,08,- eur na 36 mesiacov, predstavovala 38,42 %. Obdobne súd prepočítal RPMN aj pri ostatných

úveroch a zistil, že aj v týchto zmluvách je uvedená RPMN nižšia, v neprospech spotrebiteľa čo má
v zmysle ustanovenia §11 odsek 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že tento úver je
bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na absenciu obligatórnych náležitosti Zmlúv o úvere a zákonom
predpokladanej sankcie bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, tak žalobkyňa mala žalovanému zaplatiť
iba poskytnutú výšku úveru, bez úrokov a bez poplatkov. Žalobkyni bola reálne poskytnutá suma 4.698,-
eur (3 x 1.350,- eur a 648,- eur). Žalobkyňa uhradila žalovanému spolu sumu 8.535,96,- eur. Táto

skutočnosť medzi stranami nie je sporná, nakoľko aj žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.10.2018 uviedol,
že žalobkyňa mu plnila celkovo 8.535,96,- eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobkyňou uplatnený dôvodne, preto zaviazal žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi v sume 3.837,96,- eur. Uvedená suma predstavuje rozdiel
medzi plneniami žalobkyne poskytnutými žalovanému na základe Zmlúv o úvere v sume 8.535,96,- eur a

plnenímžalovanéhoposkytnutýmnazákladezmlúvžalobkynivsume4.698,-eur.Žalobkyňapreukázala,
že vyzvala žalovaného na vrátenie plnenia výzvou zo dňa 11.5.2018 v lehote do 17.5.2018. Nasledujúci
deň, t. j. 18.5.2018, sa žalovaný dostal do omeškania. Výška úrokov z omeškania ku dňu 18.5.2018 bola
vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5 % p. a.. Z tohto dôvodu

súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 3.146,42,- eur od 18.5.2018
do zaplatenia. Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 691,54,-
eur od 21.8.2018 do zaplatenia, nakoľko od podania žaloby dňa 18.5.2018 do nariadenia neodkladného
opatrenia došlo k ďalším zrážkam zo mzdy žalobkyne.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
tak,žežalobuzamietne.Záverysúduovýškeúverusúnesprávnevsúvislostisdefiníciou„celkovejvýšky
spotrebiteľskéhoúveru“aspôsobmičerpaniaúveru,ktoréplatnýzákonč.129/2010Z.z.poznáapripúšťa
ako povolené. Uviedol, že poskytnutím úveru v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe
sa rozumie nie len vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku,

teda aj započítanie. S poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z. namietal, že spotrebiteľský úver môže
byť poskytnutý vo forme úveru každým spôsobom, ktorý pripúšťa platné právo, s výnimkou poskytnutia
hotovosti, čiže argumentum a contrario bezhotovostne, formou započítania. Podľa žalovaného záver
súdu o výške úveru o tom, že žalovaný neposkytol úver v celej výške nie je správnym.

5. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu ako vecne správne. K poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,-
eur uviedla, že dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru je potrebné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, pričom ich obsah nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. K výpočtu hodnoty

RPMN poukázala na ustanovenie § 19 zákona č. 129/2010 Z.z., že pri výpočte RPMN sa vychádza z
predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas, a že veriteľ a spotrebiteľ
si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR zdôraznila princíp právnej istoty, čo vyjadruje, že
strana konania môže očakávať, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou.

6. K vyjadreniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. K poplatku za poskytnutie úveru uviedol, že je
štandardne vyžadovaný subjektami na finančnom trhu a v žiadnom prípade sa nemožno na tomto
základe dovolávať bezúročnosti daného úveru. Žalobca bol o poplatku riadne informovaný a súhlasil
s ním v čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalovanému. Poplatky spojené so

spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov.
Žalovaný trvá na doterajších písomných vyjadreniach.7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. S tvrdeniami žalovaného obsiahnutými vo vyjadrení
žalovaného zo dňa 6.2.2019 žalobkyňa nesúhlasí a naďalej trvá na svojom podanom vyjadrení zo dňa
16.1.2019, ako i na ostatných svojich doterajších tvrdeniach.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom boli
uzatvorené štyri Zmluvy o úvere. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2015 na základe ktorej

mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
16.7.2015 na základe ktorej mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 720,- eur, Zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.4.2015, na základe ktorej mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške
1.500,- eur, a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.4.2015, na základe ktorej mali byť žalobkyni
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur. Na základe Dohody o poskytovaní služieb bola

žalobkyňa povinná platiť žalovanému každý mesiac odplatu vo výške 2,53 % až 2,54 %. Výzvou zo dňa
11.5.2018 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu vo výške
3.149,42,- eur najneskôr do 17.5.2018. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa
vykonávania zrážok zo mzdy plynie, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne dňa 7.6.2018 o
výkon zrážok zo mzdy žalobcu. K žiadosti predložil aj Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka, ktorá bola

uzavretá spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 24.4.2015 medzi žalovaným a žalobkyňou.
Z podania na č. l. 117 súdneho spisu vyplýva, že dňa 12.7.2018 bola zamestnávateľom žalobkyne v
prospech žalovaného zrazená a odvedená suma vo výške 691,54,- eur.

12. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l),s), z) a aa),

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmlúv
o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvami o úvere medzi žalovaným a žalobkyňou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.
Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

16. Medzi povinné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere patrili

v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. f/, g/, j/ a k/ doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
úveru, odplata podľa osobitných predpisov, celková výška úveru, RPMN a predpoklady použité na jej
výpočet ako aj celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť.

17. V štyroch Zmluvách o úvere bola ako celková výška úveru uvedená suma 3x1500,- eur a 1x 720,-

eur. Treba však prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa v skutočnosti čerpala úver vo
výške 3x 1350,- eur a 1x 648,- eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-377/14 zo dňa 21.04.2016, v zmysle ktorého cit.: „Článok 3 písm. l) a článok
10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle,
že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii

spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich
s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Vzhľadom na uvedené
je námietka žalovaného týkajúca sa započítania irelevantná. Nakoľko suma 3x150,- eur a 1x 72,- eur
žalobkyni nikdy nebola reálne vyplatená, nemožno na túto sumu brať ohľad pri posudzovaní celkovej
výšky poskytnutých úverov.

18. Nakoľko bola v Zmluvách o úvere uvedená nesprávna výška poskytnutých úverov, z ktorých v
konečnom dôsledku vychádzal žalovaný pri výpočte RPMN a nakoľko žalovaný pri výpočte RPMN
zohľadnil aj nesprávnu výšku mesačných splátok úverov, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru
aj v tom smere, že údaj o RPMN je v Zmluvách o úvere uvedený nesprávne, a to v neprospech

spotrebiteľa.

19. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, predpokladov použitých na výpočet RPMN
a s uvedením nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ a d/

následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

20. K neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru uvedeného v bode 6 Zmlúv o úvere odvolací
súd uvádza, že Zmluvy o úvere a Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú listiny
formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov.

Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Z
rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že poplatok za poskytnutie úveru sa líši v závislosti
odvýškyposkytnutéhoúveru(predstavuje10%zposkytnutéhoúveru).Súdprvejinštancietiežpoukázal
správnenaskutočnosť,žeajkeďtovZmluveoúvereavZmluvnýchdojednaniachniejepriamouvedené
(čo spôsobuje neurčitosť danej zmluvnej podmienky), v prípade uvedeného poplatku by malo ísť o

administratívne náklady vynaložené na vypracovanie a uzatvorenie úverovej zmluvy. Za takejto situácie
výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy by mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v
závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sleduje ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho predpisu
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účelytohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

23. Správnemu výroku o vyhovení žalobe korešponduje aj správny výrok o trovách konania.

24. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).