Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112239179
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112239179.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: O. Z., bydlisko B. nad G. XXX, J. nad G., zastúpenej:
JUDr. Martin Jánský, advokát, so sídlom v Nitre, Štúrova 13, proti odporcom: 1./ F. Z., bydlisko B. nad G.
XXX, J. nad G., zastúpenej opatrovníkom: Obec Lúčnica nad Žitavou, so sídlom Lúčnica nad Žitavou,
JUDr. Ivetou Lenčešovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 28, 2./ U. S., bydlisko O., F. XX, 3./ W.
Q., bydlisko B. nad G. XXX, J. nad G., 4./ Z. Q., bydlisko B. nad G. XXX, J. nad G., 5./ R. I., bydlisko J. nad

G. XXX, 6./ A. I., zastúpenej: Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdkova 15, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 12.novembra 2014 pod č.k. 12C/310/2012-219 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres K., obec J. nad G., kat. úz. B. nad G., parcely registra
" C " parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 554 m2, parc. č. XXXX/XX, záhrada o
výmere 1459 m2, parc. č. XXXX/XX, záhrada o výmere 71 m2, stavby súp. č. XXX stojacej na parc. č.
XXXX/XX v podiele 1/4 - ina k celku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
o nich rozhodne samostatným uznesením. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa

podaným návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX
katastrálne územie B. nad G. v podiele 1 k celku. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, LV
č. XXX z ktorého zistil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese K., obec J.
nad G., katastrálne územie B. nad G. a to parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
554 m2 s domom súp. č. XXX, parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 1459 m2, parc. č. XXXX/XX -
záhrady o výmere 71 m2 je odporkyňa v 1. rade v podiele 1/1, ktorá ich nadobudla darovacou zmluvou

a dedením. Ako titul nadobudnutia sú v liste vlastníctva uvedené: D 2848/83-27/84, darovacia zmluva V
153/05-7/05. Podiel 1/2 k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX nadobudla na základe
darovacej zmluvy zo dňa 11.01.2005 od svojho otca P. Z., ktorej vklad bol povolený dňa 09.02.2005
pod č. V 153/05-7/05. Druhý podiel 1/2 k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX
nadobudla odporkyňa v 1. rade dedením, na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre sp. zn. D
2848/83 zo dňa 07.02.1984 v dedičskej veci po zomrelej matke Q. Z., zomr. XX.XX.XXXX. Súčasťou

dedičskéhospisubolovyhlásenienavrhovateľky,podpísanejakoO.J.,zodňaXX.XX.XXXX,žedovoľuje
svojmu otcovi, aby prejednal za ňu rodičovskú pozostalosť. V podanom návrh navrhovateľka tvrdila,
že dedičského konania po nebohej matke sa nezúčastnila, nikoho k jej zastúpeniu v dedičskej veci
nesplnomocnila. Namietala pravosť podpisu na uvedenom plnomocenstve. Zo znaleckého posudku
č. 13/2014 znalkyne RNDr. Kataríny Klepáčovej vyplýva záver, že sporný podpis na splnomocnení
udelenom otcovi v dedičskom konaní sp. zn. D 2848/83 nie je pravým podpisom navrhovateľky -

nevyhotovila ho navrhovateľka. V ďalšej časti poukázal na ustanovenia § 123, § 124, § 126, § 460, §
461, § 473 OZ a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný sčasti dôvodne, konkrétne včasti určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, okres K., obec J. nad
G., kat. úz. B. nad G., parcely registra "C" parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
554 m2, parc. č. XXXX/XX, záhrada o výmere 1459 m2, parc. č. XXXX/XX, záhrada o výmere 71 m2,

stavby súp. č. XXX stojacej na parc. č. XXXX/XX v podiele 1/4 - ina k celku. K uvedenému záveru
dospel po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva, že matka navrhovateľky
a odporkyne v 1. rade Q. Z. zomrela dňa 05.12.1983. Pod sp. zn. D 2848/83 prebehlo na Štátnom
notárstve v Nitre po nej dedičské konanie. Účastníkmi dedičského konania boli jej deti - navrhovateľka a
odporkyňa v 1. rade a manžel, ako dedičia v I. zákonnej skupine. Navrhovateľka sa dedičského konania

nezúčastnila. Obsahom dedičského spisu bolo splnomocnenie, v zmysle ktorého mala poveriť svojho
otca, aby prejednal za ňu pozostalosť po matke. Predmetom dedenia boli okrem iného nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto sporu, nachádzajúce sa v kat. úz. B. nad G. zapísané na LV č. XXX a
to podiel 1/2 - ica k celku, pretože druhá 1/2 - ica k celku patrila pozostalému manželovi, titulom
zániku BSM smrťou poručiteľky. Predmetnú 1/2 - icu týchto nehnuteľností zdedila odporkyňa v 1. rade.
Navrhovateľka nededila po matke žiadny majetok. Zo znaleckého posudku vyplynul ohľadne pravosti

podpisu navrhovateľky na splnomocnení jednoznačný záver, že navrhovateľka uvedené splnomocnenie
nepodpísala a teda nemohla poveriť a nepoverila svojho otca na prejednanie pozostalosti po matke. To
znamená, že navrhovateľke patrí jej zákonný podiel z dedičstva po matke, bez ohľadu na skutočnosti,
ktoré boli v priebehu konania uvádzané odporkyňou v 1. rade a jej opatrovníkom, poukazujúce na
nevhodné sa správanie navrhovateľky. Zo zákona má nárok na svoj dedičský podiel. Keďže pozostalý

manžel nededil žiadny podiel na predmetných nehnuteľnostiach a celú 1/2- icu po matke zdedila
odporkyňa v 1. rade, patrí navrhovateľke podiel 1/2- ice z 1/2 - ice, čo je 1/4 k celku.
Vo zvyšnej časti návrhu, ktorým navrhovateľka žiadala určiť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XX, okres K., obec J. nad G., katastrálne územie Q., a to parc. č. XXX/X- orná
pôda o výmere 1807 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 904 m2, parc. č. XXX/X - vinice o výmere

904 m2 zostáva nezmenené, súd zamietol s poukazom na § 80 písm. c/ OSP, pretože na takomto určení
navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem. Z rovnakých dôvodov rozhodol o časti návrhu,
ktorým navrhovateľka žiadala určiť, že odporkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX v podiele 3/4- iny k celku, takýto výrok súd považoval za nadbytočný, keďže vo veci samej
rozhodol o vlastníckom práve navrhovateľky a o výške jej podielu. O trovách konania súd rozhodol

s poukazom na § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnom skončení vo veci samej v lehote 30 dní.
Odporkyňa v 1./ rade napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnila
ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ OSP- nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázala na žalobný
návrhnavrhovateľky,ktorýmsadomáhalaurčeniaspoluvlastníckehopodielu1/2,ktorýmalanadobudnúť

po zomrelej matke a jej nárok k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. B. nad G. je vo
výške 1/4 k celku. Uviedla, že predmetom dedenia po matke bol podiel 1/2, druhú polovicu nehnuteľnosti
z titulu BSM nadobudol pozostalý manžel P. Z.. V zmysle 1. zákonnej dedičskej skupiny mali dediť
nehnuteľnosti podľa zákona každý v podiele 1/3, t.j. podiel 1/6 z celku, alebo ona odporkyňa 1./ rade
na základe prejavenej vôle otca P. Z. spoluvlastnícky podiel v 2/6 a navrhovateľka podiel 1/6-iny. Preto

nemohla zdediť podiel 1/4, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Otec účastníčok konania mal
vôľu ponechať nehnuteľnosť v celosti jej, o čom svedčí dedičské rozhodnutie po matke sp. zn. D 2848/83
a darovacia zmluva, ktorou jej daroval svoj podiel a dedičské rozhodnutie po ňom, v ktorom uzavreli s
navrhovateľkou dedičskú dohodu a podiel prevzala ona.
V ďalej časti odvolania uviedla, že dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.03.1984. Od

tej doby nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne užívala viac ako 28 rokov, čím splnila podmienky
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil tak, že návrh zamietne a prizná
jej náhradu trov konania.
Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ak súd odvolací (§10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), splňajúce
náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania je vyhovujúca časť rozsudku, ktorým prvostupňový súd určil, že
navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX kat. úz. J.
v podiele 1/4 k celku. Navrhovateľka odvolanie zdôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci,týkajúcim sa veľkosti podielu navrhovateľky a druhý odvolací dôvod uviedla, že je vlastníčkou
nehnuteľnosti titulom vydržania. Ustanovenie § 205 OSP upravuje dôvody odvolania. Ustanovenie §
205a ods.1 OSP pripúšťa odôvodnenie odvolania skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré neboli uplatnené

pred súdom prvého stupňa v taxatívne vymedzených dôvodoch. Odvolanie navrhovateľky spočívajúce
v tvrdení o vydržaní vlastníckeho práva nie je skutočnosťou alebo dôkazom, ktorý navrhovateľka
nemohla uplatniť pred súdom prvého stupňa, preto naň odvolací súd neprihliadol, zaoberal sa iba prvým
odvolacím dôvodom, spočívajúcim vo veľkosti navrhovateľkou nadobudnutého podielu.
Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania, skúmal procesný postup

prvostupňového súdu, či nezaťažil svoje konanie vadou konania, majúcou za následok zrušenie
rozhodnutia.Zobsahuspisuvyplýva,žeprvostupňovýsúdustanovilodporkyni1./radeopatrovníkaObec
Lúčnica nad Žitavou uznesením zo dňa 20.02.2013 pod č.k. 12C/310/2012-39. Z úradného záznamu
na č.l. 41 vyplýva, že na súde prebieha konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony odporkyne
v 1./ rade, vedené pod sp. zn. 26Ps/1/2013 a konanie o vypratanie nehnuteľnosti, vedené pod sp.
zn. 25C/2/2013. Prvostupňový súd na pojednávaní 18.09.2013 vypočul opatrovníka a odporkyňu v 1./

rade, nariadil znalecké dokazovanie, znalecký posudok doručil opatrovníkovi, opätovne sa opatrovník a
odporkyňa v 1 rade vyjadrili na pojednávaní dňa 27.10.2014 a vo veci vyhlásil rozsudok dňa 12.11.2014.
Z obsahu zápisnice o vyhlásení rozsudku vyplýva, že bol prítomný právny zástupca odporkyne v 1./
rade a po skončení pojednávania mu bol doručený rozsudok. V spise sa nachádza plnomocenstvo
odporkyne udelené JUDr. Ivete Lenčešovej zo dňa 06.11.2014 a substitučná plná moc pre Mgr. Michala

Magdolena zo dňa 12.11.2014, ale kedy a kým boli predložené plné moci nie je možné z obsahu
spisu zistiť. Spis je nesprávne zlustrovaný, najprv je koncept rozsudku, potom jeho prvopis, následne
plnomocenstvá, posledná zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku. Z konania prvostupňového súdu
vyplýva, že JUDr. Lenčešovú považoval za právnu zástupkyňu odporkyne v 1./ rade a akceptoval
ňou udelené plnomocenstvo. Napriek tomu ju neuviedol do záhlavia rozsudku a z obsahu zápisnice o

verejnom vyhlásení rozsudku nevyplýva žiadna úprava, komu bude rozsudok doručovaný. Z pečiatky
súdu vyplýva iba vypravil 6 krát. Na č. l. 225 sú doručenky rozsudku v počte 6 kusov a z nich vyplýva, že
prvostupňovýsúdnedoručovalrozsudokopatrovníkoviodporkynev1./rade,hoci savôbecnevyporiadal
s jej opatrovníkom a plnou mocou udelenou JUDr. Lenčešovej. Nikde v spise sa nenachádza záznam
o prebiehajúcom súdnom konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony odporkyne v 1./ rade a

rozhodnutí súdu o ňom. Je zrejmé, že v danom konaní musel súd nariadiť znalecké dokazovanie za
účelom posúdenia spôsobilosti na právne úkony odporkyne v 1./ rade, čo malo vplyv na jej spôsobilosť
samostatne pred súdom konať a ustanoviť si právneho zástupcu. Rovnako nevyplýva žiaden záznam o
prebiehajúcom súdnom konaní o vyprataní nehnuteľnosti.
Navrhovateľka podala určovaciu žalobu, ktorou sa domáhala určenia spoluvlastníckeho podielu k

nehnuteľnosti, patriacej jej titulom dedenia. Bola účastníčkou dedičského konania. Prvostupňový súd
nevenoval pozornosť ani žalobnému petitu a vyhovel určujúcej žalobe. Odvolací súd poukazuje na
jednotnú rozhodovaciu prax súdov v ustálenom názore, že ak nebol zachovaný postup upravený
ustanoveniami § 175 a až § 175zd OSP, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca
domáha určenia, že je (spolu) vlastníkom veci patriacej do dedičstva (vid rozhodnutia NS SR 3M

Cdo 4/2013 z 31. marca 2014, 3 Cdo 332/2007 z 19. septembra 2007, 4Cdo 267/2009 z 31.januára
2011, 1 Cdo 104/2003).V uvedených rozhodnutiach NS SR konštatoval, že aj keď sa dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne podiely, ktoré jednotliví
dedičia nadobúdajú. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do
právomoci súdu, vykonaním jednotlivých úkonov poveruje notára ako súdneho komisára. Vyporiadanie

dedičstva má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ nie je
právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec,
resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o
určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec
(spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Takého nároku sa môže domáhať dedič, ktorý

nebol účastníkom dedičského konania.
Navrhovateľka sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z titulu dedičstva, pretože
nepodpísala plnomocenstvo otcovi na uzavretie dohody o dedičstve. Prvostupňový súd vo veci nariadil
znalecké dokazovanie, z ktorého zistil, že podpis na plnomocenstve nie je podpisom navrhovateľky,
a preto žalobe čiastočne vyhovel. Dedičské konanie bolo skončené schválením dedičskej dohody. Z

obsahu dedičského spisu D 2848/83 vyplýva, že navrhovateľka mala splnomocniť na dedičské konanie
svojho otca. Z obsahu splnomocnenia vyplýva “Z. O. naroďena XX.I.XXXX. Dovolujem svemu Odcovi
aby prejednal za mňa rodičovsku pozostalosť.“ Podpísaná J. O.. K uvedenému obsahu plnomocenstva
odvolací súd poukazujej na rozhodnutie R 44/2000 ČR a rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 2209/2005 zo16.mája 2006, R 49/1975, R 12/1966 ČR. Uvedené rozhodnutia vychádzali z jednotného názoru, že
pri schválení dohody dedičov v zastúpení jedného dediča je potrebné, aby súd pred rozhodnutím o
schválení dohody dedičov skúmal, či medzi zastúpeným a zástupcom neexistuje rozpor v záujmoch,

či zástupca zastupuje zastúpeného právne účinným spôsobom. Dohoda dedičov, ktorá sa svojím
obsahom a dôsledkami blíži k odmietnutiu dedičstva musí vyplývať z obsahu plnomocenstva. Z obsahu
plnomocenstva musí vyplývať, že zastúpený neurčil zástupcovi hranice, v ktorých a ako sa má pri
uzatváraní dedičskej dohody pohybovať a súčasne zastúpený deklaroval, že je uzrozumený aj s takou
dohodou, podľa ktorej by z dedičstva nič nenadobudol.

Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.03.1984. Bola ním schválená dohoda dedičov. Podľa
§ 135 ods. 2 OSP môže otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, posúdiť súd sám. Ak však
bolo vydané rozhodnutie, súd z neho vychádza. Pojem „súd z neho vychádza“ vyjadruje v zásade
tiež viazanosť súdu týmto rozhodnutím. Táto viazanosť v zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 OSP nie
je daná vtedy, ak ide o rozhodnutie štátneho notárstva a účastník poukazuje na ustanovenie § 48
Notárskeho poriadku (nebol účastníkom dedičského konania - viď rozhodnutie NS ČR 22 Cdo 261/2006,

21 Cdo 312/2004, 3Cz 5/90). Dohoda o vyporiadaní dedičstva rieši vzťahy medzi účastníkmi dedičského
konania a je záväzná pre účastníkov dedičského konania. Z dokazovania však vyplynulo, že otec
účastníčok konania nebol splnomocnený na uzavretie dohody o vyporiadaní dedičstva. Podľa názoru
odvolacieho súdu sa navrhovateľka mohla domáhať ochrany svojich práv v rámci dedičského konania
alebo prostredníctvom žaloby na obnovu konania (21 Cdo 213/2004 NS ČR).

Predtým, ako pristúpi k samotnému prejednaniu nároku navrhovateľky po odstránení vyššie uvedených
nedostatkov, posúdi naliehavý právny záujem navrhovateľky na danom určení podľa § 80 písm. c/
OSP, pretože z obsahu dedičského spisu síce vyplýva, že otec navrhovateľky a odporkyne v 1./
rade zastupoval v dedičskom konaní dedičky a plnú moc navrhovateľka nepodpísala, ale dedičské
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z obsahu rozhodnutia na č. l. 10 dedičského spisu vyplýva

úprava notára pre doručenie rozhodnutia účastníkom dedičského konania 1-3. Dedičské rozhodnutie
bolo doručené všetkým dedičom a navrhovateľka ho prevzala 14.03.1984 v Bratislave. Mala vedomosť
o prebiehajúcom dedičskom konaní, spôsobe prejednania dedičstva a pokiaľ s ním nesúhlasila, mohla
sa svojich práv domáhať ešte v rámci dedičského konania. V roku 2010 podala návrh na prejednanie
novoobjaveného majetku po matke a dedičky (účastníčky konania) uzavreli dohodu 17.02.2011, podľa

ktorej prevzala majetok O.-navrhovateľka.
Prvostupňový súd preto v ďalšom konaní posúdi jej žalobný návrh vzhľadom na vyššie uvedené dôvody,
vyporiada sa so spôsobilosťou na právne úkony odporkyne v 1./ rade, vo veci opätovne rozhodne,
pričom odvolací súd dodáva, že dôvody odporkyne spočívajúce v nesprávnom určení výšky podielu
navrhovateľky boli dané.

Predmetom odvolacieho konania nebola zamietajúca časť rozsudku, ktorú prvostupňový súd zamietol
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Z obsahu žaloby podanej 14.11.2012 vyplýva, že ako
žalovaný v 2./ rade bol B. I., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a súd uznesením zo dňa 06.06.2013 pod
č.k. 12C/310/2012-54 voči nemu konanie zastavil. Tým stratil spoluvlastníka nehnuteľnosti, ku ktorej
sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a ani by ho nemohol zameniť

za právneho nástupcu, pretože sa nemohol stať účastníkom konania pre nedostatok spôsobilosti
na právne úkony zaniknutej smrťou. Nedostatok účastníctva konania v žalobe o určenie vlastníckeho
práva, založenej na nerozlučnom spoločenstve účastníkov konania (vlastníkov), je potom dôvodom
pre zamietnutie žaloby pre nedostatok účastníctva konania, v danom prípade nedostatku pasívnej
legitimácie odporcov. Prvostupňový súd sa v tejto časti vôbec nevyporiadal s námietkou Slovenského

pozemkového fondu o jeho pasívnej legitimácii.
Povinnosťou prvostupňového súdu bude odstrániť uvedené nedostatky a vo svojom rozhodnutí
rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.