Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/254/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113212281
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2113212281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
XX,J.,zastúpenýadvokátom:JUDr.DušanSlanina,AKsosídlomKollárova34,Trnava,protižalovaným:
1/ A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, J., 2/ MILS, s.r.o., so sídlom Hospodárska 55, Trnava, IČO: 36
743 275, o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 30. januára 2018 č.k. 14C/199/2013-110 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom
II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2.Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímustanovenia§470ods.1,2,§137písm.c)Civilného
sporového poriadku, § 829 ods. 1, 2, § 834, § 841 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že motorové vozidlo značky Renault
Master s ev. č. TT - 115 AO, hodnota ktorého bola vyplatená formou leasingu zo spoločného
účtu združenia za trvania jej činnosti, bolo nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva žalobcu a
žalovaného 1/. Ak potom spoluvlastníctvo k predmetnému vozidlu, od ukončenia činnosti združenia až
doposiaľ vyporiadané nebolo (vyporiadanie spoluvlastníctva k vozidlu nie je predmetom ani konania
vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. 15Cb/52/2010), súd predpokladá, že žalobca sa domáha

určenia neplatnosti kúpnej zmluvy práve z toho dôvodu, že má záujem na tom, aby bolo spoluvlastníctvo
k motorovému vozidlu nejakým spôsobom vyporiadané. Súd tak usudzuje z tvrdení žalobcu, že vozidlo
patrí do podielového spoluvlastníctva bývalých spoločníkov združenia (žalobcu a žalovaného 1/) a
žalovaný 1/ pri predaji vozidla konal bez jeho súhlasu nad rámec svojich oprávnení spoluvlastníka a s
prevodom vozidla nesúhlasí. Aj napriek uvedenému dospel súd k názoru, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bolo motorové vozidlo prevedené na
žalovaného 2/ a to z dôvodu, že ani v prípade vyhovenia tejto žalobe, by pre žalobcu nebol určovací

rozsudok podstatným spôsobom užitočný, nakoľko k zmene pomerov žalobcu by nedošlo. Ako je vyššie
uvedené, žalobca by mal naliehavý právny záujem na takomto určení len vtedy, ak by vyhovujúcim
určovacím rozsudkom bolo odstránené ohrozenie jeho neistého práva. Pokiaľ však má žalobca k
dispozícii iný spôsob ochrany svojho práva, teda ak má žalobca možnosť žalovať na plnenie, naliehavýprávny záujem tu chýba. Bude tomu tak v prípadoch, keď právo žalobcu už nie je v štádiu neistoty alebo
ohrozenia, ale kedy už k jeho porušeniu došlo, ako to je aj v danej veci, čo vyplýva z preventívneho
charakteru určovacej žaloby. Súd sa potom v prípade žaloby na plnenie, s otázkou platnosti (alebo

neplatnosti) kúpnej zmluvy vysporiada ako s otázkou prejudiciálnou. S poukazom na takýto záver, súd vo
výroku I. žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal na takomto určení naliehavý
právnyzáujem,pretožesúdboltohonázoru,žeurčovaciažalobanebolavdanomprípadeopodstatnená,
nakoľko požadované určenie malo povahu len predbežnej otázky, vyriešenie ktorej by neznamenalo
pre žalobcu úplné vyriešenie sporu. Na preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, žalobca

súdu žiadne dôkazy nepredložil a ani žiadne dôkazy neoznačil, napriek riadnemu procesnému poučeniu
zo strany súdu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalovaní boli vo veci plne úspešní, z čoho vyplýva hrubý úspech
žalovaných 100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovaných 1/ a 2/ je
100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol

vo výroku II. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Odvolateľ poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 07.11.2017 v ktorom

uviedol, že preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy predovšetkým tým,
že ako podielový spoluvlastník motorového vozidla v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1 nemôže
sám, bez participácie druhého podielového spoluvlastníka s rovnakým spoluvlastníckym podielom
žiadať o vydanie veci a nevydanú vec výlučne užívať či akokoľvek inak s touto vecou nakladať,
keďže o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ rozhodujú spoluvlastníci väčšinou

počítanou podľa veľkosti podielov. Práve preto nie je podielový spoluvlastník oprávnený v tejto veci
podať bez kooperácie druhého podielového spoluvlastníka žalobu na plnenie a je nútený domáhať sa
určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorého neplatnosť bola spôsobená konaním druhého podielového
spoluvlastníka, ktorý o spoločnej veci rozhodol sám, čím prekročil svoje spoluvlastnícke oprávnenie
a v zmysle zásady nemo plus iuris tak nemohol žalovaný 1/ platne previesť vlastnícke právo k

predmetnému motorovému vozidlu na žalovaného 2/. Navyše žalovaný 1/ prevodom vlastníctva k
celému motorovému vozidlu na žalovaného 2/ znemožnil žalobcovi uplatniť predkupné právo žalobcu
ako druhého podielového spoluvlastníka, ktorým tento v zmysle § 140 OZ voči spoluvlastníckemu
podielu žalovaného 1/ disponuje. Súd prvej inštancie na základe tvrdení žalobcu a oboznámením sa
s predloženými dôkaznými listinnými prostriedkami sa stotožnil s tým, že vozidlo patrí do podielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného 1/ a že tento pri predaji vozidla konal bez súhlasu žalobcu a
tak prekročil rámec svojich oprávnení, keďže s týmto predajom žalobca nesúhlasil, avšak dospel k
záveru, že žalobca nemá napriek tomu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy
a to z dôvodu, že ani v prípade vyhovenia žalobe by rozsudok nebol podstatným spôsobom užitočný,
nakoľko by k zmene pomerov na strane žalobcu nedošlo. Odvolateľ je toho názoru, že súd mal

s ohľadom na argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení zo dňa 07.11.2017 dospieť k záveru, že
žalobca, ako jeden z dvoch podielových spoluvlastníkov, ktorých spoluvlastnícke podiely sú rovnaké,
sa svojich spoluvlastníckych oprávnení voči tretej osobe môže domáhať výlučne za súčinnosti druhého
podielového spoluvlastníka, v tomto prípade žalovaného 1/, ktorý však sám protiprávny stav vyvolal.
Záver súdu, že žalobca má k dispozícii iný spôsob ochrany svojho práva, nakoľko má možnosť žalovať

na plnenie, avšak súd nešpecifikuje aké a voči komu a teda nemá naliehavý právny záujem na
určení, že kúpna zmluva je neplatná, považuje odvolateľ za nedostatočne odôvodnený a nesprávny.
Žalobca nemá možnosť sa bez druhého podielového spoluvlastníka domáhať vydania motorového
vozidla od žalovaného 2/ a taktiež sa nemôže domáhať vydania predmetného motorového vozidla
ani od žalovaného 1/, nakoľko ho tento nemá k dispozícii a taktiež žalobca ani v tomto prípade

nedisponuje dostatkom vlastníckych oprávnení. Žalobca síce má teoretickú možnosť domáhať sa
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu, avšak
účastníkmi tohto konania sú len podieloví spoluvlastníci, zároveň toto súdne rozhodnutie je záväzné len
pre účastníkov konania a nerieši skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo má v držbe žalovaný 2/.
Je toho názoru, že v súčasnosti neexistuje taký typ žaloby, na základe ktorej vydané súdne rozhodnutie

by nevyvolalo ďalšie súdne spory s ohľadom na skutočnosť, že zasiahne do záujmov troch dotknutých
subjektov, medzi ktorými v dôsledku konania žalovaného 1/ vznikli rôzne právne nároky z rozličných
právnych titulov. Na základe uvedeného preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne
a právne nedostatočne odôvodnené a navrhuje odvolaciemu súdu, aby toto rozhodnutie zmenil tak, žežalobe vyhovie v celom rozsahu, resp. že rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie.

5.Kodvolaniužalobcuzaslalpísomnévyjadreniežalovaný2/vktoromuviedolžežiada,abyodvolacísúd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe a má za to, že na
Okresnom súde Trnava sa vedie konanie o usporiadanie všetkých majetkových vzťahov vyplývajúcich z
existencie združenia NEKA medzi žalobcom a žalovaným 1/, pričom túto žalobu pod č.k. 15Cb/52/2010

podal práve žalovaný 1/ voči žalobcovi, čo považuje aj za prekážku litispendencie. Ak súd prvej inštancie
konštatoval, že predmetné vozidlo nie je vyporiadavané v uvedenom konaní, tak má za to, že tento
vzťah už bol vyporiadaný medzi účastníkmi združenia NEKA a to v rámci vyporiadania všetkých vozidiel,
ktoré boli nadobudnuté počas spoločného podnikania v združení NEKA. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že v
súčasnosti Civilný sporový poriadok neumožňuje podať petit prostredníctvom žaloby použitej žalobcom.

6. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný 1/ v ktorom uviedol, že považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Poukázal, že na Okresnom súde Trnava
prebieha konanie vedené bod sp. zn. 15Cb/52/2010, v ktorom by malo byť rozhodnuté o všetkých
majetkových vzťahoch pochádzajúcich z fungovania združenia NEKA účastníkov združenia A. E. a U.
D.. Má za to, že celý nárok žalobcu v tomto konaní je premlčaný. Vzhľadom na uvedené, keďže v

tomto konaní sa vyporiadava majetok združenia, ktorého súčasťou sú aj motorové vozidlá má za to,
že ide v prejednávanej veci o prekážku litispendencie. Poukázal tiež na to, že ide o určovaciu žalobu,
ktorá nie je vhodným právnym prostriedkom, pretože neznamená konečné riešenie sporu so žalobou,
ale len transformáciu do ďalších súdnych konaní, ako je napríklad žaloba na vydanie veci, žaloba na
vydanie bezdôvodného obohatenia atď. Taktiež poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu

JUDr. Dušan Slanina pôsobil počas podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného 1/ v združení NEKA
ako ich spoločný právny zástupca. Na základe uvedeného je toho názoru, že odvolanie podané právnym
zástupcom žalobcu je podané neoprávnenou osobou a je potrebné ho odmietnuť a to podľa § 21 zákona
č. 586/2003 Z.z., resp. navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

7. K vyjadreniam žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaslal písomné vyjadrenie žalobca ( replika)
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v ktorom uviedol, že vyjadrenia oboch žalovaných sa
nezaoberajú odvolacími dôvodmi a argumentáciou žalobcu a obsah odvolania žiadnym spôsobom
právne ani vecne nekomentujú. V tejto súvislosti poukázal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí

uvádza, že predmetné motorové vozidlo Renault Master nie je predmetom vyporiadania v konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 15Cb/52/2010. Nie je zrejmé, na akom skutkovom
a právnom základe dospel žalovaný 2/, ktorý nebol účastníkom predmetného zaniknutého združenia
k záveru, že predmetné motorové vozidlo už bolo vyporiadané v rámci všetkých motorových vozidiel
združenia NEKA. Je toho názoru, že motorové vozidlo zn. Renault Master je stále v podielovom

spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného 1/. Ďalej poukázal na skutočnosť, že je známe stanovisko
Slovenskej advokátskej komory, v zmysle ktorého právny zástupca žalobcu zastupuje žalobcu v súlade
s advokátskym poriadkom a týmto jeho zastupovaním neporušuje Zákon o advokácii a ani predpisy
Slovenskej advokátskej komory. Žalobca uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach uvedených
v odvolaní a že preukázal naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej

zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými a je toho názoru, že neexistuje žiaden iný typ žaloby, ktorý by
bol záväzný tak pre žalobcu ako aj pre oboch žalovaných, z ktorých práve žalovaný 2/ predmetné
motorové vozidlo bez platného právneho titulu užíva a so súhlasom druhého podielového spoluvlastníka
obmedzuje vlastnícke práva žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu.

8. K replike žalobcu zo dňa 14.05.2018 zaslal vyjadrenie žalovaný 2/ (duplika) v ktorom uviedol, že je
toho názoru, že žalobca nikdy nenadobudol podielové spoluvlastníctvo k predmetnému motorovému
vozidlu zn. Renault Master a to z dôvodu, že združenie NEKA nemalo právnu subjektivitu, teda
nemohlo nadobudnúť akýkoľvek majetok a ten mohli nadobudnúť len účastníci združenia a nadobúdanie
majetku do podielového spoluvlastníctva je právo nie povinnosť, ako vyplýva z ustanovenia § 138 ods.

1 OZ. Dohodou účastníkov združenia bolo všeobecne prijaté, že motorové vozidlá budú účastníci
nadobúdať do výlučného vlastníctva, čo fakticky znamená, že podiel jedného účastníka združenia bude
na príslušnom motorovom vozidle 0% a následne druhého účastníka 100%. Faktickým odrazom tejto
dohody bolo zapísanie vlastníctva príslušného motorového vozidla v zákonom stanovenej evidencii nadohodou určeného účastníka združenia. Aplikáciou tejto dohody na motorové vozidlo Renault Master
sa výlučným vlastníkom stal žalovaný 1/. Žalovaný 1/ bol zapísaný ako vlastník motorového vozidla
značky Renault Master na základe dohody žalobcu a žalovaného 1/, teda sa stal vlastníkom takým

istým spôsobom, ako sa žalobca stal vlastníkom ďalších motorových vozidiel. V uvedenom kontexte
nemožno tvrdiť o protiprávnom užívaní predmetného motorového vozidla žalovanými 1/ a 2/. Ďalej
uviedol, že predpokladom určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu a v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.12.2000 sp. zn.
20Cdo/2357/1998 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004.

9. K replike žalobcu zo dňa 14.5.2018 zaslal vyjadrenie aj žalovaný 1/ (duplika) v ktorom uviedol rovnako
ako žalovaný 2/, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu k motorovému vozidlu ani nevzniklo, pretože
medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda, na základe ktorej boli z podielového spoluvlastníctva
vylúčené motorové vozidlá a vozidlá boli nadobúdané do výlučného vlastníctva príslušného vlastníka.
Žalobca bol zapísaný ako vlastník motorových vozidiel nadobudnutých počas fungovania združenia

NEKA pre vozidlo Opel Corsa a pre vozidlo Škoda Fabia a pre predmetné motorové vozidlo zn.
Renault Master bol zapísaný v technickom preukaze tohto vozidla ako vlastník žalovaný 1/. V dôsledku
uvedeného je toho názoru, že tvrdenie žalobcu o údajnom trvaní podielového spoluvlastníctva k
predmetnému motorovému vozidlu nie je založené na skutočnosti. Taktiež uviedol, že už za platnosti
Občianskeho súdneho poriadku bola na strane žalobcu povinnosť preukázať naliehavý právny záujem

na určovacej žalobe a v tejto súvislosti poukázal aj na stiahnutie žaloby žalobcom v inom obdobnom
konaní vedenom pod sp. zn. 37C/100/2012 na Okresnom súde v Trnave voči žalovanému 1/ a
žalovanému 2/, v ktorom žalobca žiadal určiť absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy.

10. K duplike žalovaných 1/ a 2/ zaslal písomné vyjadrenie žalobca podaním zo dňa 19.07.2018,

v ktorom uviedol, že čo sa týka tvrdení žalovaného 2/ ohľadne existencie dohody podielových
spoluvlastníkov o tom, že predmetné motorové vozidlo bolo na základe dohody nadobudnuté do
výlučného vlastníctve žalovaného 1/, takáto dohoda nebola medzi účastníkmi združenia uzatvorená,
žalovaní jej existenciu žiadnym spôsobom nepreukazovali a to ani v konaní pred súdom prvej inštancie.
Predmetné motorové vozidlo bolo zakúpené a používané pre potreby výkonu spoločnej podnikateľskej

činnosti na prepravu tovaru. Počas existencie združenia znášali členovia združenia náklady spojené s
predmetnýmmotorovýmvozidlomspoločne.Samotnýzápisdoevidenciemotorovýchvozidielnezakladá
vlastnícke právo k motorovému vozidlu.

11. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom-zároveňstranou,vktorejneprospechbolorozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.

13. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazujena správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi, ktorí vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty

než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

14. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci
pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie

otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody sa žiada
dodať iba nasledovné:

16. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním podrobne a vyčerpávajúco zistil rozhodujúce skutkové
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že dňa 8.2.1999 bola uzavretá Leasingová zmluva č. LZD/99/00022 medzi
prenajímateľom LB - LEASING, spol. s r.o., Námestie SNP, Bratislava, IČO: 31 378 528 a nájomcom A.
E., L. XX, J., IČO: 33 550 107. Predmetom leasingu bol úžitkový automobil Renault Master L3H1 2,8
TD s nadobúdacou cenou s DPH 1.220.461,40 Sk. Dodávateľom motorového vozidla bola spoločnosť

GALIMPEX-Trnava, s.r.o. Vlčkovce 54, Trnava. Z Preberacieho protokolu bolo zistené, že predávajúci
GALIMPEX-Trnava spol. s.r.o., Vlčkovce 54, Trnava potvrdzuje, že dňa 2.3.1999 preberajúci NE-KA,
E. - D., Pekárska 27, Trnava, IČO: 33 550 107 prevzal vozidlo Renault Master L3Hl. Za preberajúceho
prevzal vozidlo A. E.. Z Proforma faktúry č. 17/98 bolo zistené, že dodávateľ GALIMPEX-Trnava spol. s
r.o., Vlčkovce 54, Trnava, dňa 7.12.1998 vyfakturoval odberateľovi NE-KA, E. - D., Pekárska 27, Trnava

dodanie vozidla Renault Master L3Hl s valníkovou nadstavbou v sume spolu s DPH 1.170.960,- Sk.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2002 bolo zistené, že bola uzavretá medzi predávajúcim LB - LEASING,
spol. s r.o., Námestie 1. mája 11, Bratislava, IČO: 31 378 528 a kupujúcim A. E., L. XX, J., IČO:
33 550 107. Predmetom bol úžitkový automobil Renault Master L3H1 2,8 TD, ŠPZ: TT - 115 AO.
Zo Spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov zo dňa 9.1.1993 vyplýva, že bola uzavretá medzi

spoločníkmi U. D., E. X, J. a A. E., L. XX, J., za účelom spoločného podnikania v odbore obchod - služby
podľa živnostenského listu. Sídlom združenia je prevádzka Pekárska 27, Trnava a spoločníci sa dohodli
na spoločnom užívaní názvu firmy - NEKA. V čl. 3 posledná veta je uvedené, že všetky veci hnuteľné i
nehnuteľné nadobudnuté počas doby trvania združenia zo spoločných prostriedkov sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve spoločníkov, pričom podiely sú rovnaké. Dňa 27.4.2010 bola uzavretá medzi žalovaným

1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo motorové
vozidlo značky Renault Master s ev. č. TT - 115 AO. Z úradnej činnosti bolo zistené, že na Okresnom
súde Trnava, je medzi žalobcom a žalovaným 1/ vedené konanie pod sp. zn. 15Cb/52/2010, predmetom
ktorého je usporiadanie majetku združenia, ktoré konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

17. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim zo dňa 27.4.2010, predmetom ktorej bol predaj motorového
vozidla značky Renault Master s ev. č. TT - 115 AO.

18. Podstatnou spornou otázkou zostalo a to tvorí aj predmet odvolacieho prieskumu, či žalobca má

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že Kúpna zmluva zo dňa 27.4.2010 uzavretá medzi
žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim predmetom ktorej predmetom bolo
motorové vozidlo zn. Renault Master EČV TT-115 AQ je neplatná.

19. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný 1/ predal vozidlo patriace do ich podielového spoluvlastníctva

s cieľom zmenšovať svoj majetok nepochybne z dôvodu, aby sa tým vyhol povinnosti platiť záväzky voči
žalobcovi a skomplikovať tým vyporiadanie majetku zaniknutého združenia. Žalobca sa z týchto dôvodov
domnieva, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, na základe ktorej bolo
dňa 27.4.2010 prepísané motorové vozidlo značky Renault Master s ev.č. TT - 115 AO zo žalovaného
1/ na žalovaného 2/, je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko sa svojim účelom prieči

dobrým mravom a obchádza zákon. Nakoľko sa žalobca sám bez kooperácie druhého podielového
spoluvlastníka, v tomto prípade žalovaného 1/, nemôže domáhať vydania veci od žalovaného 2/, ani túto
vec po jej prípadnom vrátení užívať, alebo s ňou inak nakladať, jedinou cestou ako sa domôcť svojhopráva je podanie tejto žaloby, ktorej právnym základom je vyhlásenie absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy.

20. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. v čase podania žaloby, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

21. Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj
otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej
žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej
žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí

byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je

sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu,
ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým.

22. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje,skúmasúdexoffo,t.j.zúradnejpovinnosti.Platítoajpresúdprvejinštancie,ajpresúdodvolací.
Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec

urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia
naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je
tedanutné,abytentonaliehavýprávnyzáujemjestvovalnielenvčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).

23. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez

tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho

právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

24. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit
(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.25. Určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je
poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo
práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo

právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). V prípade
možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.,

však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,
že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí

pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;

záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

26. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má
riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe

daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v
takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať,
že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom
práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti,
prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky a
rozhodnutím o nároku na plnenie. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do
výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá
nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku,

nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne
rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva
alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne
(či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k

tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to
však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne
rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu
sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie
v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku

právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa
vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom
konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). (por. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011, sp. zn. 5Cdo 115/2012, sp. zn. 3 MCdo 8/2013).

28. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti
CSP, keď podľa § 137 písm. c) a d) CSP účinného od 01.07.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak jena tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. V danom prípade preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k jednoznačnému
záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že Kúpna zmluva zo dňa 27.4.2010
uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej
bolo motorové vozidlo zn. Renault Master EČV TT-115 AQ je neplatná, z čoho vyplýva nevyhnutnosť
zamietnutia žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal ďalšími skutočnosťami.

30. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bolo motorové vozidlo prevedené na žalovaného 2/ a to z dôvodu, že
ani v prípade vyhovenia tejto žalobe, by pre žalobcu nebol určovací rozsudok podstatným spôsobom
užitočný, nakoľko k zmene pomerov žalobcu by nedošlo. Žalobca by mal naliehavý právny záujem na
takomto určení len vtedy, ak by vyhovujúcim určovacím rozsudkom bolo odstránené ohrozenie jeho
neistého práva. Pokiaľ však má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany svojho práva, teda ak má

žalobca možnosť žalovať na plnenie, naliehavý právny záujem tu chýba. Súd sa potom v prípade
žaloby na plnenie s otázkou platnosti (alebo neplatnosti) kúpnej zmluvy, vysporiada ako s otázkou
prejudiciálnou.

31. Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov je z hľadiska

zákona samostatným právnym subjektom a má tie isté oprávnenia ako jediný vlastník s tým
rozdielom, že rovnaké oprávnenie majú aj ostatní spoluvlastníci. Spoluvlastnícky podiel odráža
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu,
avšak nevyjadruje reálnu časť predmetu spoluvlastníctva. Pri podielovom spoluvlastníctve prislúchajú
spoluvlastníkom len ideálne podiely. Vo vzťahu k tretím osobám je spoluvlastník rovnako ako vlastník

aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobu voči tretej osobe
môže podať čo aj len jeden z podielových spoluvlastníkov veci o ochranu ktorej ide. Aktívnu legitimáciu
domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom zo strany tretích osôb do spoločnej veci má
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a to či už na podanie negatórnej alebo indikačnej žaloby voči tomu, kto
túto vec neoprávnene zadržiava. Keďže podielové spoluvlastníctvo je ideálne, každý zo spoluvlastníkov

jeoprávnenýpodaťžalobupodľa§126Občianskehozákonníkaadomáhaťsavočitretejosobenapríklad
vydania veci alebo napríklad vypratania nehnuteľnosti.

32. Vzhľadom na uvedené, v danom prípade preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel
k jednoznačnému záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že predmetná

kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ týkajúca sa motorového vozidla značky Renault Master
je neplatná a to bez toho, aby sa súd zaoberal ďalšími skutočnosťami. Je zrejmé, že ak sa chce žalobca
vo vzťahu k žalovanému 2/ domáhať vydania predmetnej veci, tak v danom prípade mu nič nebráni,
aby takúto žalobu voči žalovanému 2/ podal, kde ako predbežná otázka sa bude riešiť skutočnosť, či
došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu.

33. Vychádzajúc aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je potrebné konštatovať
nedostatok naliehavého právneho záujmu, keď žalobcom podanou určovacou žalobou nie je možné
založiť právne významný následok pre právne pomery strán a vyriešiť spornosť existencie právneho
vzťahu a práva.

34. Vzhľadom na záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že predmetná kúpna
zmluva zo dňa 27.4.2010 je neplatná, neprichádzalo už do úvahy zaoberať sa ďalšími skutkovými
okolnosťami.

35. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie žalobu v
celom rozsahu zamietol, rozhodol vo veci vecne správne, a preto s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok,
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), ako
vecne správny potvrdil.

36. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusídať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

37. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva

alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a

práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným 1/ a 2/
voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).