Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010359
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4419010359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.

a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému C.
F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného C. F. a
poškodeného U. Z. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04.07.2019 sp. zn. 1T/1/2019,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému
C. F., narodenému XX.X.XXXX v W. A.,
trvale bytom W. A., Ľ. U. XXXX/XX

u k l a d á

podľa § 158 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, zistiac
poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac
priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok.

II.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného U. Z., narodeného XX.XX.XXXX
vo U. z a m i e t a, pretože bolo podané oneskorene.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného C. F.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že:

dňa 4. septembra 2018 v čase okolo 13.15 hod. po ceste č. III/1650 medzi obcami V. a Y. Y. viedol
nákladné motorové vozidlo značky T. F. evidenčného čísla PD XXXFO, pričom v dôsledku toho, že riadne
nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedodržal dostatočný bočný odstup, od pred ním jazdiaceho
cyklistuU.Z.,nar.XX.X.XXXX,ktorémunarazildozadnejčastibicykla,čospôsobilojehopádnavozovku
a vznik trieštivej zlomeniny ľavej lopatky a sériovú zlomeninu štvrtého až dvanásteho rebra vľavo s

pneumotoraxom, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 6 týždňov,
pričomobžalovanýsvojimkonanímporušildôležitúpovinnosťuloženúmupodľa§15odsek3z.č.8/2009
Z.z. o Cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého vodič pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 158 Tr. zák., zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v §
36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. nezistiac priťažujúcu okolnosť, uvedenú v § 37 Tr. zák., následne s použitím

§ 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2
rokov. Zároveň obžalovanému ukladal podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 2 rokov. O uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného U. Z. rozhodol súd I.
stupňa tak, že tohto podľa § 288 ods. 1 Tr. por. z jeho nárokom na náhradu škody vo výške 3 000,- eur

odkázal na civilné súdne konanie.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný, pričom do zápisnice o
hlavnom pojednávaní uviedol, že odvolanie podáva čo do uloženého trestu a v písomných dôvodoch
odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že jeho odvolanie smeruje výlučne voči

výške uloženého trestu zákazu činnosti.
Vyslovil, že súd I. stupňa správne vyhodnotil skutkový stav, nakoľko nepoprel spáchanie trestného činu,
priznal sa a zároveň jeho spáchanie oľutoval, čím súd I. stupňa nevykonával dokazovanie a rozhodoval
len o výške trestu.
Pri rozhodovaní o uložení výšky trestu prihliadal na poľahčujúce okolnosti, uvedené v § 36 písm. j/, písm.

l/ Tr. zák. nezistiac žiadne priťažujúce okolnosti, uvedené v § 37 Tr. zák. Na druhej strane neprimerane
uložil trest zákazu činnosti, nakoľko podľa doterajšieho spôsobu života a charakter jeho zamestnania,
tento trest má pre neho likvidačný charakter a nespĺňa charakter generálnej prevencie a účel trestu.
Vyslovil názor, že v danom prípade by tento trest, vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť,
spôsobživotaaspôsobvykonávaniajehozamestnania,bolneprimeraneprísny.Žiadal,abyodvolacísúd

zvážil okolnosti prípadu a jeho predchádzajúci bezúhonný život, jeho priznanie a oľutovanie spáchania
trestného činu a upustil od uloženia trestu zákazu činnosti, prípadne predĺžil skúšobnú dobu určenú
súdom I. stupňa.
Pri trestných činoch spáchaných vedením motorového vozidla nie je uloženie trestu zákazu činnosti
obligatórne. Neuložiť páchateľovi trestného činu na úseku dopravy, ktorým bolo spôsobené ublíženie

na zdraví inej osobe, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, je možné v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, najmä s poukazom na osobu páchateľa (absolútna bezúhonnosť), uveriteľná ľútosť,
spoluzavinenie poškodeného a podobne, čo v jeho prípade bolo splnené. Opakovane poukázal na to, že
trest zákazu činnosti uložený jeho osobe je trestom likvidačným z hľadiska jeho zamestnania, nakoľko
pracuje dlhodobo ako vodič.

Voči rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie aj poškodený U. Z. ( ďalej len poškodený) prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na znenie ustanovenia
§ 310 ods. 1 Tr. por., § 316 ods. 2 Tr. por. a zároveň upriamil pozornosť na zápisnicu o hlavnom
pojednávaní.Vyslovilnázor,žeajkeďbolprítomnýnahlavnompojednávaní,povyhlásenírozsudkusúdu

I. stupňa zákonná sudkyňa umožnila vyjadriť sa k podaniu odvolania len obžalovanému a prokurátorovi,
pričom takýto postup viedol k nesprávnemu poučeniu poškodeného (resp. jeho splnomocnenca), v
dôsledku ktorého mohol právne relevantným spôsobom uplatniť svoje práva až po doručení rozsudku.
Vyslovil teda názor, že v súlade s výkladom ustanovenia § 310 ods. 2 Tr. por. je jeho odvolanie podané
v zákonnej lehote a odvolací súd má povinnosť o ňom rozhodovať.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 04.07.2019 výrok o náhrade škody, ktorým odkázal
poškodeného na civilný proces zdôvodnil tak, že na základe výsledkov dokazovania nie je podklad na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy, ktorá doposiaľ nebola preukázaná.
Z uvedeným tvrdením súdu I. stupňa sa nestotožnil, vzhľadom na skutočnosť, že spáchaním trestnéhočinu došlo u neho k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Uvedený zásah mal
nepriaznivý následok v jeho psychickej sfére a preto mal za to, že súd I. stupňa mal rozhodnúť aj o
časti uplatneného nároku, bez vykonania ďalšieho rozsiahleho dokazovania. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorého ak súd v trestnom konaní uplatnený nárok na náhradu
škody celkom neprizná z akéhokoľvek dôvodu a zo zvyškom nároku odkáže poškodeného na konanie
vo veci občiansko-právnych, nejedná sa v tomto rozsahu o vec právoplatne rozhodnutú a je možné ju v
občiansko-právnom konaní znovu prejednať bez toho aby bol súd v občiansko-právnom konaní viazaný
záveromtrestnéhosúduospoluzavinenípoškodeného. Poškodenýmalzato,žepokiaľmásúdvtrestnej

veci za preukázaný základ nároku uplatneného v adhéznom konaní, môže ho priznať do výšky, o ktorej
nemá pochybnosti a zo zvyšným nárokom odkázať poškodených na civilné konanie.
Domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zmenil
tak, že poškodenému prizná odškodnenie titulom nemajetkovej ujmy.

Verejné zasadnutie bolo vykonané za splnenia všetkých zákonných podmienok v neprítomnosti

obžalovaného (ktorý požiadal aby bolo vykonané v jeho neprítomnosti) a poškodeného a jeho
splnomocneného zástupcu (ktorý mali upovedomenie o konaní verejného zasadnutia riadne doručené
a mali zachovanú lehotu na jeho prípravu).

Obhajca obžalovaného, na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, poukázal na všetky skutočnosti,

uvedené v písomných dôvodoch odvolania, pričom podané odvolanie žiadnym spôsobom nezmenil
a ani nedoplnil. V konečnom návrhu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o
treste zákazu činnosti a v prípade obžalovaného upustiť od uloženia trestu zákazu činnosti. Čo sa týka
odvolania poškodeného, toto rozhodnutie ponechal na úvahu súdu.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa §
319 Tr. por., pretože napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o uloženom trestu zákazu činnosti
považovala za zákonný a správny a čo sa týkalo odvolania poškodeného, toto navrhla zamietnuť ako
podané oneskorene podľa § 316 Tr. por.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože
odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je

dôvodné.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný
urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 2 písm. b/ Tr. por. , že je vinný zo spáchania skutku, uvedeného
v podanej obžalobe a vzhľadom na jeho súhlasné vyjadrenie na položené otázky v zmysle § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. a na vyjadrenie prokurátora a obhajcu, súd I. stupňa vyhlásenie

obžalovaného prijal a dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonával len v rozsahu potrebnom na
ukladanie trestu a rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody.
Vzhľadom na podané odvolanie obžalovaného len čo do výšky uloženého trestu aj odvolací súd
preskúmaval napadnutý rozsudok súdu I. stupňa len vo výroku o uloženom treste.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému správne vychádzal z kritérií, uvedených v § 34 Tr. zák. a

správne tak prihliadal na dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. Vzhľadom
na vyhlásenie obžalovaného, že je vinným, súd I. stupňa však mal prihliadnuť aj na ďalšiu poľahčujúcu
okolnosť a to uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že obžalovaný napomáhal súdu, keď vzhľadom na
vyhlásenie tento nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom viny. Je potrebné poukázať na skutočnosť,
že obžalovaný sa k spáchanie trestnej činnosti priznal už aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V

prípadeobžalovanéhoaniodvolacísúdnezistilžiadnuzpriťažujúcichokolnostíuvedenýchv§37Tr.zák.
Keďže v prípade obžalovaného boli zistené len poľahčujúce okolnosti, zákonom stanovenú trestnú
sadzbu pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. bolo potrebné upraviť v zmysle § 38 ods. 3 Tr.
zák. a teda znížiť hornú hranicu o jednu tretinu. Súd I. stupňa vo výrokovej časti napadnutého rozsudku
opomenul uviesť, odsek 3 §-u 38 Tr. zák., hoci v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval

ukladanie trestu v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. . Keďže odvolací súd mal splnené podmienky
na to, aby uvedené pochybenie súdu I. stupňa mohol napraviť, zrušil napadnutý rozsudok aj vo výroku
o uloženom treste odňatia slobody. Súd I. stupňa ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatiaslobody,sčímsastotožnilajodvolacísúd,pretožeboltohonázoru,ževzhľadomnaosobuobžalovaného
je postačujúce na neho vplývať trestom výchovným.
Súd I. stupňa ukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný

závažne porušil jedno zo základných ustanovení zákona o cestnej premávke, keď porušením pravidiel
cestnej premávky a to nesprávnou technikou a spôsobom jazdy vznikla dopravná nehoda, pri ktorej z
nedbanlivosti spôsobil inému ublíženie na zdraví. Obžalovanému tak ukladal trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu dvoch rokov, s poukazom na závažnosť skutku, ako aj na to, že obžalovaný
nielenže porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke, ale predovšetkým aj s poukazom na jeho

zamestnanie, keď vykonával pracovnú pozíciu - vodič. Odvolací súd po preskúmaní dôkazov potrebných
na rozhodovanie o tomto druhu trestu, dospel k záveru, že v prípade obžalovaného súdom I. stupňa
uložený trest zákazu činnosti bolo možné vyhodnotiť ako prísny. Je síce pravdou, že obžalovaný je
vodičom z povolania, a teda by mal dôslednejšie dodržiavať pravidlá v cestnej premávke, avšak trest
zákazu činnosti vo výmere 2 rokov považoval odvolací súd za neprimerane prísny, čo viedlo k jeho
zníženiu na dobu 15 mesiacov.

Čo sa týkalo odvolania poškodeného, podaného prostredníctvom splnomocneného zástupcu, tu je
potrebné konštatovať, že bolo podané oneskorene. Na hladnom pojednávaní konanom dňa 04.07.2019
pri vyhlásení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa bol prítomný nielen poškodený ale aj jeho
splnomocnený zástupca. Súd I. stupňa po vyhlásení napadnutého rozsudku a stručnom odôvodnení, dal
poučenie o tom, že proti rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to

do 15 dní od oznámenia rozsudku, pričom oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudkom doručiť. Keďže rozsudkom súdu I. stupňa bolo rozhodované aj o uplatnenom
nárokunanáhraduškodypoškodeného,rozsudokboldoručovanýajjemuatedabolosobouoprávnenou
na podanie opravného prostriedku, čo do výroku o náhrade škody.
Poškodený si na to, aby boli hájené jeho práva, splnomocnil zástupcu zo strany advokátov, teda osobu

znalú práva.
Lehota na podanie riadneho opravného prostriedku tak v prípade poškodeného (aj napriek pochybeniu
súdu I. stupňa, že neposkytol vyjadrenie poškodeného po vyhlásení rozsudku, či podáva odvolanie)
začala plynúť dňom jeho oznámenia, teda vyhlásením rozsudku a nie až jeho doručením, ako uviedol
splnomocnenec poškodeného v písomných dôvodoch odvolania. Posledným dňom lehoty na podanie

odvolania bol deň 19.07.2017. Nič nebránilo poškodenému prostredníctvom splnomocneného zástupcu
podať odvolanie v zákonnej lehote, keďže bol prítomný pri jeho vyhlásení a mal svojho splnomocnenca,
ktorý musel vedieť, že lehota na podanie odvolania začína plynúť odo dňa jeho vyhlásenia, pretože boli
pri jeho vyhlásení prítomní.
Keďže odvolanie zo strany poškodeného bolo podané až dňa 06.08.2019, toto bolo potrebné vyhodnotiť

ako podané oneskorene. Následne odvolací súd už neskúmal správnosť výroku rozhodnutia súdu
I .stupňa o uplatnenom nároku, avšak v danom prípade je potrebné uviesť, že rozhodnutím súdu I.
stupňa nebol poškodený ukrátený na svojich právach, keďže bol s nárokom na náhradu škody odkázaný
na civilný proces.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.