Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216214269
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216214269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o., IČO: 45
684 618, so sídlom Bratislava, Košická 56, zastúpeného splnomocnencom: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanému: JUDr. PhDr.
Ing. I. J., LL.M., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N., Ul. N.. M. XXXX/XX, o zaplatenie 147,72 Eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
14Csp/78/2016-109 zo dňa 19. októbra 2018 - II. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku, ako aj v závislom III. výroku p
o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti o zaplatenie 103,60 Eur

s príslušenstvom zastavil, II. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 44,12 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,12 Eur od 19.9.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, III. výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vo výške 40,26 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12

písm. a), b), ods. 13, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1,
2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a), k), 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 549 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenia § 145 ods. 2, 255 ods. 2, § 262 ods. 1,
2, § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu a žalovaný

uzatvorili Zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal aktivovať a
poskytovať v tomto zmluvnom vzťahu špecifikované služby v súvislosti s aktiváciou, zriadením
pripojenia a poskytovaním pripojenia služby Uni, Balík Uni 20 telefónnej prípojky v sieti právneho
predchodcu žalobcu. Ďalej uzatvorili Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorých sa právny predchodca žalobcu zaviazal aktivovať a poskytovať v týchto zmluvách špecifikované
služby Magio v súvislosti s aktiváciou, zriadením pripojenia a poskytovaním pripojenia

služieb Magio internet Optik 2, Optik DUO, Magio internet Security, TV balíček HBO + Cinemax, TV
balíček Dokumentárny prémium, TV balíček Maďarský, TV balíček pre dospelých, Magio TV Go, TV
balíček Český a ostatných súvisiacich služieb v sieti právneho predchodcu žalobcu prostredníctvomsamostatného pripojenia ku koncovému zariadeniu Magio Box bez HDD a Magio Box s
HDD v rámci dohodnutého programu služieb. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas plniť všetky
povinnosti vyplývajúce z týchto zmlúv, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu, zriadenie pripojenia,

poskytovanieapoužívanietýchtoainýchsúvisiacichslužieb vsúvislostisvyužívanímvyššieuvedeného
telefónneho čísla a cenu za aktiváciu, zriadením pripojenia, poskytovanie a používanie týchto a iných
súvisiacich služieb v súvislosti s Využívaním vyššie uvedených služieb v sieti právneho
predchodcu žalobcu, prostredníctvom samostatného pripojenia ku koncovému zariadeniu Magio Box
bez HDD a Magio Box s HDD v rámci dohodnutého programu služieb, ktorý právny predchodca

žalobcužalovanémuposkytol.Zároveňsadohodli,žeprávnypredchodcažalobcuprenechážalovanému
do užívania koncové zariadenie Magio Box bez HDD a Magio Box s HDD, žalovaný bude právnemu
predchodcovi žalobcu platiť cenu nájmu za tieto zariadenie. Cena nájmu týchto koncových zariadení je
súčasťou vyúčtovaní za poskytnuté služby v jednotlivých dokladoch. K ukončeniu zmluvného
vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo na základe podanej výpovede,
uplynutím výpovednej lehoty, ktorá uplynula posledným dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

mesiaci, v ktorom bola výpoveď zmluvného vzťahu doručená (výpoveď Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb Optik zo dňa 9.8.2013). K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo dňa 30.9.2013. Faktúra č.
4754236793 splatná dňa 18.9.2013 bola vystavená k cene za poskytnuté služby.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu právne uzavrel, že žaloba

je dôvodná v časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 44,12 Eur, nakoľko
žalovaný využíval žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatil v rozpore
so zákonom o elektronických komunikáciách. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu,
preto i v tejto časti okresný súd žalobe vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si
uplatnil v zákonnej výške, počnúc od nasledujúce dňa po splatnosti tejto faktúry (od 19.9.2013).

5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, keď žalovaný bol úspešnejší, nakoľko žalobca si uplatnil v žalobe zaplatenie sumy
147,72 Eur, túto žalobu zúžil (vzal späť) o 103,60 Eur, na ktorej zaplatení už netrval (poplatok 4,99 Eur
a dve faktúry uplatnené po ukončení zmluvného vzťahu). Teda v konaní bol úspešný v zaplatení 44,12

Eur. Úspech žalobcu predstavuje 29,87 % a úspech žalovaného je 70,13 %, potom žalovaný má nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 40,26 % (70,13 % - 29,87 % = 40,26 %).

6. Proti tomuto rozsudku výlučne II. výroku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s

poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), e) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že dňa
7.9.2018 na pojednávaní na okresnom súde uviedol, že podpisy na zmluve zo dňa 2.10.2012 nie
sú jeho, preto zmluvu považuje za absolútne neplatnú. Okresný súd sa námietkou neplatnej zmluvy
vôbec nevysporiadal. Rovnosť strán bola porušená, nakoľko okresný súd v bode 3 rozsudku vyčíta
žalovanému,žesavlehote10dnínevyjadrilkstanoviskužalobcu,avšakžalobcoviakceptujevyjadrenie,

ktoré zaslal okresnému súdu až po druhej urgencii, dňa 7.9.2018 (v deň pojednávania). Žalobcom bol
vyzvaný na plnenie v rozpore s neprávoplatným rozsudkom, čo považuje za pochybnú praktiku.

7. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
„len CSP“), CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
priznať úspech, keďže rozsudok v napadnutom rozsahu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
v napadnutom rozsahu podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu voči žalovanému na zaplatenie
sumy 147,72 Eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 49,11 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia, zo
sumy 46,81 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 51,80 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia. Súd

prvej inštancie I. výrokom zastavil konanie v časti 103,60 Eur s príslušenstvom (úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy zo sumy 46,81 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 51,80 Eur od 21.10.2013 do
zaplatenia, zo sumy 4,99 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia), pričom tento nebol odvolaním napadnutý,
preto je právoplatný.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie II. výrokom rozhodol vo veci správne, ak žalobe (čiastočne) vyhovel
(suma 44,12 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 44,12 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia), a to s
poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdeniežalobouuplatnenéhonároku(vnapadnutomrozsahu)apretožeodvolacísúdvcelomrozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na spor aplikoval správne hmotnoprávne
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a tiež sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v napadnutom rozsahu, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd iba

konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať
už len nasledovné:

12. Z obsahu spisu bolo zistené, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 18.4.2010
Zmluvu o pripojení č. 9903158645, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť, pripojiť,
poskytovať ale sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených zmluvou,
účastník sa zaväzuje plaziť cenu za zriadenie a poskytovanie týchto služieb podľa platnej tarify.

Zmluvou o nájme koncového zariadenia č. 9901571329 zo dňa 27.11.2009 sa právny predchodca
žalobcu zaviazal prenajať žalovanému Magio Box bez HDD, a žalovaný sa zaviazal platiť nájom 1,95
Eur mesačne. Zmluvou o pripojení služby a nájmu KZ č. 9901571329 zo dňa 31.5.2011 sa právny
predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť službu Magio TV komplet + internet 2 1, prenechať
nájomcovi koncové zariadenie do užívania, nájomca sa zaviazal mesačne platiť cenu služby a nájmu

koncového zariadenia. Zmluvou o poskytovaní služby „Český balíček“ zo dňa 22.10.2012 sa právny
predchodca zaviazal žalovanému zriadiť službu v rozsahu podmienok špecifikovaných v zmluve, do 15
dní odo dňa zriadenia služby prístupu, žalovaný sa zaviazal platiť a riadne a včas cenu za zriadenie
služby. Dňa 2.10.2012 akceptoval právny predchodca žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb
Optik č. 9905252528 (telefonická objednávka dňa 25.9.2012) a zaviazal sa žalovanému poskytovať

služby Optik služby typu Optik, zriadenie Optik so zrušením Magio TV na TP, optik prístup, Magio TV
Optik - Magio box - prenájom a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za služby a nájom. Výpoveďou zo dňa
9.8.2013 žalovaný vypovedal Zmluvu č. 9905252528 (z dôvodu prekážky na strane zákazníka) ku dňu
30.9.2013. Faktúrou č. 4754236793 zo dňa 4.9.2013 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému
sumu 49,11 Eur za obdobie 1.8.2013-31.8.2013 so splatnosťou 18.9.2013. Okresný súd vydal platobný

rozkaz č. k. 14Csp/78/2016-32 zo dňa 7.9.2017, ktorý návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Dňa
25.9.2017 podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nemohli mu
byť poskytované fakturované služby z dôvodu, že byt na adrese, ktorá korešponduje s adresou na
faktúrach predal v mesiaci apríl 2013 a požiadal o preloženie služby na inú lokalitu. Dňa 9.8.2013
vypovedal Zmluvu o poskytnutí verejných služieb Optik z dôvodu, že sa presťahoval na inú adresu,

a že právny predchodca žalobcu mu nedokázal zabezpečiť objednané služby. K výpovedi vysporiadal
všetky záväzky za poskytované služby. Výzvou zo dňa 3.10.2017 vyzval okresný súd žalovaného, aby
sa vyjadril k odporu žalovaného (doručené dňa 30.10.2017), dňa 5.1.2018 doručená urgencia žalobcovi.
Výzvou zo dňa 2.3.2018 vyzval okresný súd žalovaného na predloženie dokladu o vypovedaní Zmluvy
o poskytnutí verejných služieb Optik zo dňa 9.8.2013 (doručené dňa 19.3.2018). Dňa 2.3.2018 urgoval

okresný súd od žalobcu vyjadrenie k odporu žalovaného (doručené dňa 12.3.2018). Dňa 27.3.2018
doručil žalovaný Výpoveď zmluvy o poskytovaní verejných služieb Optik zo dňa 9.8.2013. Uznesením č.
k. 14Csp/78/2016-55 zo dňa 24.4.2018 okresný súd zrušil platobný rozkaz. Výzvou dňa 4.6.2018 vyzval
okresný súd žalobcu na oznámenie, či trvá na žalobe v celom rozsahu (doručené dňa 6.7.2018 spolus predvolaním na pojednávanie dňa 7.9.2018 o 13.00 hod.). Dňa 9.7.2018 bolo žalovanému doručené
predvolanie na termín pojednávania dňa 7.9.2018. Dňa 7.9.2018 doručil žalobca o 9:58 hod. okresnému
súdu podanie „Vyjadrenie, čiastočné späťvzatie, ospravedlnenie, žiadosť o oznámenie“ zo dňa 6.9.2018.

Pojednávania zo dňa 7.9.2018, ktoré bolo odročené na termín 19.10.2018 bez prejednania veci, sa
zúčastnil žalovaný, ktorému bolo doručené podanie žalobcu zo dňa 7.9.2018 s tým, aby sa k nemu
vyjadril v lehote 10 dní (zápisnica o pojednávaní zo dňa 7.9.2018 na č.l. 73). Podaním doručeným
okresnému súdu dňa 16.10.2018 požiadal žalovaný o odročenie pojednávania dňa 19.10.2018 z dôvodu
účasti na odbornej konferencii v Poľsku. Na pojednávaní dňa 19.10.2018 bolo vyhlásené dokazovanie

za skončené a bol vyhlásený rozsudok v neprítomnosti strán.

13. Námietka žalovaného, že dňa 7.9.2018 na pojednávaní uviedol, že podpisy na zmluve zo dňa
2.10.2012 nie sú jeho, preto zmluvu považuje za absolútne neplatnú, pričom okresný súd sa s námietkou
neplatnosti nevysporiadal, podľa odvolacieho súdu neobstojí, keďže s poukazom na obsah spisu
špecifikovaného v odseku 12 vyplýva, že pojednávanie dňa 7.9.2018 bolo odročené bez prejednania

veci síce za prítomnosti žalovaného, ktorý však nebol vo veci vypočutý. Odvolací súd poukazuje na to,
že žalovaný až v odvolaní spochybnil svoj podpis na zmluve zo dňa 2.10.2013 (Optik), keď z obsahu
spisu vyplýva, že predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb Optik bola akceptovaná právnym
predchodcom žalobcu dňa 2.10.2013 (na základe telefonickej objednávky žalovaného dňa 25.9.2013),
pričom ani v podanom odpore žalovaný túto skutočnosť nenamietal, zároveň uviedol, že predmetnú

zmluvu vypovedal dňa 9.8.2013.

14. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
16.

17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

19. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
20.

21. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva ako novum právny inštitút
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný
najmä na zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu
vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú

neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností
strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná
právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu,
ktoré neboli urobené včas.23. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k novej
koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania,

čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany
sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na čom
chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe,
túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné
a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na

skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí sa na ne akoby neboli
uplatnené. Civilný sporový poriadok rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a § 154
CSP). Sudcovská koncentrácia sa neuplatní v sporoch s ochranou slabšej strany, okrem výnimky, ak je
spotrebiteľ v konaní zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP).

24. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného

princípu zakotveného v článku 5 CSP (súd môže v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné
úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní). Vo všeobecnosti procesný úkon v zmysle §
153 ods. 1 CSP nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

25. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 a

4 CSP) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. V zásade platí, ak neexistujú
osobitné dôvody, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie
je včasné.

26. Sudcovská a zákonná koncentrácia konania podľa ustanovení CSP v podstate vylučuje, aby strana

mohla v odvolacom konaní prednášať ďalšie návrhy, ktoré opomenula zo svojej viny predniesť pred
súdom prvej inštancie. Žalovaný sa z vlastnej vôle nezúčastňoval pojednávania dňa 19.10.2018, vo veci
síce podal odpor, avšak platnosť zmluvy (Optik) v ňom nenamietal, čím sa zbavil možnosti namietať
závery okresného súdu, ktoré vyústili k rozhodnutiu okresného súdu. Pokiaľ by sa žalovaný zúčastnil
pojednávania, resp. svoje námietky uviedol v písomnom podaní, musel by sa okresný súd jej prípadnou

obranou (tvrdeniami) zaoberať, zohľadnil pri dokazovaní (§ 153 a § 154 CSP) a rozhodovaní. Nestalo sa
tak však (dôvodne), preto zákon neumožňuje strane, aby v odvolacom konaní dôvodila skutočnosťami,
ktoré mala predniesť na konaní pred prvoinštančným súdom, avšak z dôvodu vlastného zanedbania
(neprítomnosť na pojednávaní, nevyjadrení sa k tvrdeniam žalobcu v žalobe) tak neurobila. Pričom
uvedené sa týka argumentácie žalovaného ohľadom neexistencie jeho podpisu na zmluve (Optik), resp.

jej platnosti. Argumentácia žalovaného v odvolaní o neexistencii podpisu na zmluve nemôže v
odvolacom konaní obstáť, pretože obchádza ustanovenia zákona o sudcovskej koncentrácii konania
(§ 153 CSP) a zároveň aj o zákonnej koncentrácii konania (§ 154 CSP). Bolo vecou žalovaného,
aby prípadné argumenty ohľadom platnosti zmluvy v konaní pred súdom prvej inštancie a vo chvíli, keď
sporový poriadok takýto prednes pripúšťa.

27. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia
(§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana v závislosti od jej
procesného postavenia plniť od začiatku sporu v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných
úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa

vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou
možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§
154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu

zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil
alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

28. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.29. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v
zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje
tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana

môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané
námietky boli už predmetnom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len
ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré
v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

30. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa
týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má
byťnimipreukázané,ževkonanídošlo kvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

32. S ohľadom na uvedené odvolací nepostupoval podľa 384 ods. 3 CSP, keďže neboli splnené
predpoklady § 366 CSP.

33. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu (článok 6 CSP). Rovnosť pred súdom je výrazom rovnosti strán civilného sporového konania.
Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom znamenajú rovnaké postavenie oboch procesných

strán pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči každej strane sporu.
Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a
rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd
(m. m. PL. ÚS 43/95).

34. V danom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že okresný súd porušil zásadu rovnosti
procesných strán. Obom poskytol rovnaké poučenie o procesných právach a povinnostiach (č.l. 57
až 60 spisu), pričom nielen z komunikácie okresného súdu s procesnými stranami, zo zápisníc
o pojednávaniach zo dňa 7.9.2018 (č. l. 73 spisu), 19.10.2018 (č.l. 106), ale tiež z obsahu spisu ako
celku vyplýva, že súd prvej inštancie stranám vytvoril rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému

dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by narušil
procesnú rovnosť sporových strán, že by niektorú z nich „procesne preferoval“ tak, ako to nedôvodne
tvrdí žalovaný. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, ktorý bol následne doručený žalobcovi
na vyjadrenie a tým bola vytvorený procesná možnosť obom stranám na zaujatie stanoviska. Za prejav
porušenia zásady rovnosti procesných strán civilného sporového konania nemožno považovať to, že

okresný súd v odseku 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že žalovaný si nesplnil uloženú
povinnosť vyjadriť sa v lehote 10 dní k stanovisku žalobcu, ani že okresný súd akceptoval žalobcovi
podanie (obsahujúce okrem iného aj čiastočné späťvzatie žaloby) doručené v deň pojednávania dňa
7.9.2018podruhejurgenciiokresnéhosúdu.Ztýchtodôvodovdospeldovolacísúdkzáveru,žežalovaný
neopodstatnene namieta porušenie zásady rovnosti strán civilného sporového konania.

35. Námietka žalovaného, že bol žalobcom vyzvaný na plnenie v rozpore s neprávoplatným rozsudkom,
čo považuje za pochybnú praktiku v danej veci neobstojí, keďže sám žalovaný uvádza, že sa
jedná neprávoplatný rozsudok, ktorý žalovaného nezaväzuje na plnenie žiadnej povinnosti a teda ani
nepodlieha prípadnému výkonu rozhodnutia. Samotná výzva na plnenie zo strany žalobcu nezaväzuje

žalovaného k žiadnemu plneniu.

36. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti (II. výrok), vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním
osobitne nenapadnutého), podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti vo výroku

potvrdil.

37. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa užkonštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

38. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

40.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

41. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona

(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
oprávneným (žalovaným) žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v
rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

42. S ohľadom na uvedeného odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).