Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/177/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113236950
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113236950.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. P.. U. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W., T. cesta XXXX/XX, 2. G.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XXXX/XX. 3.
P.. Martin Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XXX/XX, 4. G.. Y.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F.
starom letisku XX, 5. G.. U. P., nar. XX.XX. XXXX, bytom P., A. XXXX/XX, 6. G. O., nar. XX.XX.XXXX,

bytom P., P. P. XXX/XX, 7. G.. Y.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. u W., U cihelny XXX, C. republika a
8. O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M., F. M. XXX, C. republika, žalobcovia v 3. - 8. rade pr. zastúpení
Advokátska kancelária FELŠŐCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 31, IČO: 47 254 203,
proti žalovanému: G.. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., N. XX, pr. zastúpený JUDr. Andrejom Fialom,
advokátom, Nitra, Mostná 13, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcov v 3. - 8. rade proti výroku
o náhrade trov konania rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/287/2013-225 zo dňa 8. marca 2019,

o späťvzatí žaloby žalobcov v 1. a 2. rade, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcov v 1. a 2. rade (v časti o vydanie nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX obec H., katastrálne územie H.), rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
9C/287/2013-225 v zamietajúcej časti (II. výrok) z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s ta v u j e.

Žalobcovi v 1. a 2. rade (v časti o vydanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX obec H., katastrálne
územie H.) p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania z r
u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie konanie v časti žaloby žalobcov v 3. až 8. rade
voči žalovanému zastavil (I. výrok). Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému zamietol (II.
výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 8. rade spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti samostatným uznesením (III. výrok). Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním
preukázané, že žalovaný je agropodnikateľ, pretože je vedený v evidencii Obecného úradu Rumanová

ako samostatne hospodáriaci roľník (vyrába poľnohospodárske výrobky, vykonáva ich úpravu a predaj)
v zmysle osvedčenia č. 1/93 zo dňa 23.03.1993. Žalovaný uzatvoril so žalobcami zmluvu o nájme v
roku 2005 s dobou nájmu od 01.10.2005 do 30.09.2012. Prenajatý pozemok fakticky slúžil od počiatku
na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, preto bol toho názoru,
že v tomto prípade sa zmluvný vzťah medzi žalobcami a žalovaným má posudzovať podľa druhej časti
zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy. Zmluvu o nájme pozemkov súd prvej inštancie považoval

v celom rozsahu za platnú. Vykonaným dokazovaním mal taktiež preukázané, že pozemky prenajali
všetci podieloví spoluvlastníci, t. j. v tomto prípade konali v súlade s § 139 Občianskeho zákonníka,nakoľko jednomyseľne sa dohodli na tom, že pozemky žalovanému umožnia užívať. Neuvedenie
dátumu uzatvorenia zmluvy nepovažoval prvoinštančný súd za dôvod na vyslovenie neplatnosti zmluvy.
Zmluvným stranám bolo aj napriek absencii tohto údaja známe, že zmluva z roku 2005 nadväzuje

bezprostredne na predchádzajúcu nájomnú zmluvu, ktorú mali so žalovaným uzatvorenú v období od
2000 do 2005. Túto skutočnosť až do podania žaloby nikdy žalobcovia nespochybňovali, nájomné
hradené žalovaným v ich prospech bez výhrad prijímali. Zároveň je nespochybniteľné, že žalovaný
pozemky užíval už od roku 1995; prvé dve zmluvy, t. j. v roku 1995 a v roku 2000 na 5 rokov prejednával
s pôvodnou žalobkyňou v 1. rade. V roku 2005 ju už nechcel zaťažovať, zmluvy posielal priamo všetkým

žalobcom s tým, že ich obsah mal vopred prejednaný. Pôvodná žalobkyňa v 1. rade zaslala žalovanému
2 listy, prvý zo dňa 19.08.2012, ktorým ho upozornila na ukončenie zmluvy ku dňu 30.09.2012 a navrhla
mu uzatvorenie novej zmluvy, a druhý list zo dňa 25.09.2012, ktorým ho vyzvala na vydanie prenajatých
pozemkov ku dňu 29.03.2013 s tým, že uviedla, že tak koná na základe plnej moci, ktorou ju poverili na
konanie ostatní spoluvlastníci. Napriek tomu, že pôvodná žalobkyňa v 1. rade žalovanému nepreukázala
oprávnenie konať aj v mene ostatných žalobcov vo vzťahu k vydaniu nehnuteľností, súd prvej inštancie

po oboznámení sa s plnými mocami, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu, konštatoval, že na takéto
konanie nebola oprávnená. Z jednotlivých splnomocnení (č. l. 4-10) vyplýva, že ju žalobcovia ako
podieloví spoluvlastníci poverili len zastupovaním pri uzavretí novej zmluvy o nájme pozemku. V prípade
listu zo dňa 25.09.2012 išlo o výzvu na vydanie nehnuteľností, ktorá sa má vykonať v písomnej forme,
preto dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa nebola oprávnená pri tomto právnom úkone konať v

mene ostatných spoluvlastníkov. V tomto smere poukázal na § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého pri písomnom právnom úkone sa musí splnomocnenie udeliť písomne. Ak tomu tak nie je, ako
teda aj v tomto prípade, výzvu na vydanie realizovala len ona samotná, tj. ostatní žalobcovia sa v tom
čase nedomáhali vrátenia pozemkov. Zároveň ale konala v rozpore z § 12 ods. 1 zákona o nájme,
pretože písomne nevyzvala žalovaného ako nájomcu v určenej lehote (rok pred uplynutím času, na

ktorý bol nájom dohodnutý) na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu. Zo strany
žalobcov ako prenajímateľov mohlo dôjsť k takémuto vyzvaniu najneskôr do 30.09.2011. Takisto aj v §
12 ods. 1 zákona o nájme je jednoznačne uvedené, že výzva na vrátenie pozemku musí byť písomná,
takisto aj Občiansky zákonník pri nájomnej zmluve vymedzuje pri výpovedi nájmu písomnú formu tohto
úkonu. Okrem toho z § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že jednotlivému spoluvlastníkovi

zastupovacie oprávnenie voči tretím osobám bez toho, aby ho k tomu splnomocnili ostatní spoluvlastníci,
nevyplýva. To znamená, že podielových spoluvlastníkov nemôže zastupovať žiadny zo spoluvlastníkov
bez osobitného splnomocnenia, ktoré pôvodná žalobkyňa preukázateľne k dispozícii nemala.
2. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v tomto spore je dôležitá tá skutočnosť, že medzi stranami sporu
došlo od 01.10.2012 k obnoveniu zmluvy o nájme, a to s poukazom na § 12 ods. 1 zákona o nájme.

Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v tomto prípade došlo k obnoveniu nájmu na obdobie 7
rokov, t. j. do 30.09.2019. Žalobcovia sa nesprávne domnievali, že pre tento prípad je možné aplikovať
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu na jeden rok. Vzhľadom na to, že zákon o
nájme má samostatnú úpravu a ide o špeciálny predpis, má jednoznačne prednosť pred ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ktorý je vo vzťahu k nemu lex generalis.

3. Žalovaný neakceptoval výzvu pôvodnej žalobkyne v 1. rade z roku 2012 na vydanie pozemkov,
pretože bol presvedčený o tom, že v roku 2012 došlo k obnoveniu zmluvy o nájme tak, ako to
predpokladá samotný zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že v roku 2015 prestal žalovaný nehnuteľnosti užívať, táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná.

Žalovaný prestal platiť dane a nájomné. Mal však záujem dohodnúť sa so žalobcami na riešení ďalšieho
nájmu, kontaktoval ich najskôr listom zo dňa 26.07.2015, ale z ich strany mu bolo len oznámené, nech
nehnuteľnosti vydá. Následne sám zistil, že o pozemky sa stará niekto iný a žalobcovia potvrdili, že
ich prenajali už v tom čase inému nájomcovi. Po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie vyzval
žalobcov listom zo dňa 26.07.2015, aby mu pozemky vydali na užívanie v zmysle platnej zmluvy. Táto

žiadosť však zostala bez odozvy.

4. Čo sa týka obnovenej zmluvy o nájme, súd prvej inštancie uviedol, že v prípade, ak žalobcovia boli
presvedčení o tom, že na strane žalovaného došlo k porušeniu povinnosti, mali možnosť v súlade s čl. VI.
nájomnej zmluvy možnosť zmluvu vypovedať, a to k 1.10. kalendárneho roka, pričom výpovedná lehota

bola 1 rok. Toto právo nevyužili a žiadnym spôsobom súdu nepreukázali, že by žalovaný porušil niektorú
z povinností, ktoré mu vyplývali tak zo samotnej zmluvy ako aj z ustanovení zákona o nájme pôdy.5. Pokiaľ ide o zmluvy o nájme, ktoré žalovaný uzatvoril v roku 2010 so žalobkyňou v 6. rade (G. O.) dňa
04.11.2010 a so žalobcom v 7. rade (U. W.), vzhľadom na skutočnosť, že títo žalobcovia vzali žalobu
späť ako aj vzhľadom na to, že pozemky nie sú už v užívaní žalovaného, súd nepovažoval za potrebné

riešiť konanie žalobcov ohľadom týchto separátnych zmlúv.

6. Na základe vyššie uvedeného súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba súčasných
žalobcov v 1. a 2. rade je nedôvodná, preto ju zamietol. Sám žalobca v 1. rade potvrdil už svojím
podaním zo dňa 21.08.2017, že žalovaný pozemky neužíva, tým pádom toto tvrdenie nebolo už medzi

stranami sporné. Z uvedeného dôvodu zanikol nakoniec i "predmet sporu", to znamená, že súd už
nemohol rozhodovať o vrátení pozemkov, s ktorými žalobcovia nakladajú minimálne už od jesene roku
2015, kedy ich prenajali inému nájomcovi. Podľa § 216 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcov
a podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Aj s poukazom na
tieto procesné ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal
protineúspešnýmžalobcomv1.až8.radenáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Vovzťahukžalobcom
1. a 2. rade žalobu zamietol, čo predstavuje jeho plný úspech a vo vzťahu k žalobcom v 3. až 8. rade
(pôvodne v 2. až 7. rade) nepovažoval ich návrh, aby súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov, za dôvodný. Napriek tomu, že poukázali na skutočnosť, že medzičasom došlo k zrušeniu § 12 ods.

1 zák. č. 504/2003 Z. z. o automatickom obnovení nájmu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
spor žiadnym spôsobom žalovaný nevyvolal, až do jesene roku 2015 (kedy už bola obnovená zmluva o
nájme 3 roky) si plnil všetky svoje povinnosti a správal sa ako riadny hospodár. Žalovaný vzniknutý stav
nezavinil, tak pred podaním žaloby ako aj počas konania, poukazoval na v tom čase platné a účinné
ustanovenia zákona, v dôsledku ktorých došlo k zákonnému obnoveniu nájmu pozemkov. Skutočnosť,

že od 01.05.2018 došlo k zrušeniu ustanovenia zákona o obnovení zmluvy o nájme, nie je pre tento
prípad podstatná, pretože i keď sa nájom v roku 2012 obnovil, žalobcovia odmietali so žalovaným
akýmkoľvek spôsobom po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie komunikovať, v dôsledku
čoho nemali záujem danú situáciu riešiť. Preto súd postupoval tak, že priznal žalovanému plnú náhradu
trov konania a nezistil ani dôvod hodný osobitného zreteľa a výnimočnú okolnosť, pre ktorý by mal

aplikovať § 257 CSP, t. j. nepriznať stranám nárok na náhradu trov konania. Súd vo vzťahu k žalobcom
v 3. až 8. rade aplikoval pri nároku na náhradu trov § 256 ods. 1 CSP, pretože žalobcovia v tomto spore
procesne zavinili zastavenie konania. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2
CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

8. Proti výroku o trovách konania podali žalobcovia v 3. - 8. rade odvolanie z dôvodu, že sú toho názoru,
že žalobcovia v 3. - 8. rade zobrali žalobu späť pre správanie žalovaného, ktorý predmetné nehnuteľnosti
vypratal a tak naplnil zmysel žaloby, ktorá sa tým stala bezpredmetná. Uvedené žalobcovia v 3. - 8. rade
aj náležite vo svojom späťvzatí zdôvodnili, s čím sa však súd prvej inštancie nevysporiadal správne,
a tak ani nerozhodol preskúmateľne a tým zákonne. Z uvedeného dôvodu navrhli, aby bol napadnutý

výrok zmenený tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Dňa 24.04.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby, ktorou sa žalobcovia v 1.
a 2. rade domáhali vydania nehnuteľnosti od žalovaného. Uviedli, že počas konania nastala značná
zmenanazákladektorejzanikolajsamotnýpredmetkonania.Žalovanývkonanítvrdilplatnéuzatvorenia

nájomnej zmluvy o nájme z 01.10.2005, ale prenajaté nehnuteľnosti prestal obhospodarovať, ako
uhrádzať nájomné a daň z nehnuteľnosti. Keď ukončením užívania predmetných nehnuteľností, hrozil
pokles ich hodnoty, žalobcom nezostávala iná možnosť, ako zabezpečiť riadne obhospodarovanie
pozemkov prostredníctvom tretej osoby. Naopak, žalobcovia trvajú na neplatnosti nájomnej zmluvy
a zdôraznili, že ukončením užívania nehnuteľnosti zo strany žalovaného došlo k zániku predmetu

konania, pretože žalovaný pozemky dobrovoľne vydal a do dnešného dňa s nimi nedisponuje. Petit
podanej žaloby znel na vydanie nehnuteľnosti, ukončením dispozície s nimi sa tak stal neaktuálnym a
nevykonateľným. Uviedli, že žalovaný tak svojím konaním v zásade donútil žalobcov v1. až 8. rade vziať
žalobu späť, pričom žalobcovia 3. - 8. tak učinili ako majoritná väčšina, písomne ešte pred pojednávaním
konaným dňa 08.03.2019. Žalobca v 1. rade zároveň ako zástupca žalobcu v 2. zo zdravotných

dôvodov požiadal o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie však pojednávanie neodročil a vyhlásil
odvolaním napadnutý rozsudok, pričom nezohľadnil skutočnosti, že:
- v dôsledku dedičského konania po pôvodnej žalobkyni v 1. rade MUDr. U. T. došlo ku zmene majetkovej
podstaty, ktorá bola predmetom sporu. Na podklade uznesenia o dedičskom konaní tak došlo v prípadeLV č. XXX k zredukovaniu počtu parciel, pričom vznikli dva nové listy vlastníctva, na ktorých bola časť
dotknutých pozemkov umiestnená, a preto rozsudok nezodpovedá skutočnému stavu vyplývajúcemu z
katastra nehnuteľností.

- žalovaný, v čase podpisu zmluvy nebol oprávnený podnikať v poľnohospodárskej a rastlinnej výrobe,
pretože z údajov štatistického registra vyplýva, že žalovaný je samostatne hospodáriacim roľníkom
podnikajúcim v živočíšnej výrobe
S ohľadom na uvedené skutočnosti, tak žalobcovi mohli vziať žalobu späť až po rozhodnutí vo veci
samej. Žalobcovia v 1. a 2. rade vzhľadom na uvedené žiadali, aby o trovách konania rozhodol súd podľa

§ 256 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný svojím faktickým konaním procesne
zavinili zastavenie konania a preto majú žalobcovia nárok na 100 % náhradu trov konania, resp. sú
tu okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, podľa ktorého súd neprizná trovy konania
ani jednej strane. Uviedli, že aj súd prvej inštancie došiel k záveru o tom, že predmet sporu zanikol
a že neužívanie pozemkov zo strany žalovaného, po podaní žaloby nebolo medzi stranami sporné,
avšak v rozpore s uvedeným je potom bod 35. rozsudku, podľa ktorého v konaní úspešný bol žalovaný.

Uviedli, že žalovaný nemohol byť v konaní úspešný, ak predmet žaloby dobrovoľne naplnil po jej podaní
žalobcami, a teda sa správal tak, ako od neho žalobcovia žalobou žiadali. Vzhľadom na uvedené navrhli,
aby príslušný súd zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 08.03.2019, konanie zastavil a žalobcom
v 1. až 8. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % eventuálne, aby zrušil rozsudok Okresného
súdu Nitra zo dňa 08.03.2019, konanie zastavil a stranám náhradu trov konania nepriznal.

10. Dňa 15.05.2019 bolo súdu prvej inštancie doručený súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby
žalobcov 1. a 2. rade. Uviedol, že žalobcovia svojím konaním porušili platnú nájomnú zmluvu, ktorú
nedodržiavajú, pretože napriek zmluve dali pozemky do nájmu tretej osobe, čím zabránili riadnemu
užívaniu nehnuteľností žalovaným, v dôsledku čoho vznikla škoda. Záverom uviedol, že žiada, aby

rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania odvolací súd potvrdil.

11. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú za to, že vyjadrenie žalovaného obsahuje zavádzajúce tvrdenia, ktoré
vo veľkej miere skresľujú skutočný stav veci. Z uvedeného dôvodu podali nasledovné vyjadrenie. Dňa
21.05.2015 bol vydaný rozsudok Okresného súdu Nitra, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcov a zaviazal

žalovaného na vydanie predmetných nehnuteľností. Dňa 23.06.2015 bolo žalovaným podané odvolanie
voči tomu rozsudku. Následne bola dňa 23.02.2016 žalobcom v 1. a 2. rade doručená výzva na podanie
daňového priznania k dani nehnuteľnosti, voči ktorej žalobcovia v 1. a 2. rade podali odvolanie, pretože
boli presvedčení, že povinným na platenie poplatku je stále žalovaný. Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade
zistili, že žalovaný prenajaté nehnuteľnosti neužíva, dňa 11.05.2016 dali pozemky do nájmu. Spochybnili

tvrdenie žalovaného, že tento nevykonal príslušnú úhradu dane z nehnuteľností až po tom, ako zistil, že
pozemky, ktoré sú predmetom sporu boli prenajaté. Uviedli, že žalovaný po vydaní rozsudku súdu prvej
inštancie predmetné pozemky dobrovoľne opustil, čím spôsobil, že odpadol dôvod celého konania.

12. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, že žalobcovia svojím konaním

porušili platnú nájomnú zmluvu, ktorú naďalej nedodržiavajú, čo konštatoval aj súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Napriek platnej zmluve, dali žalobcovia pozemky do nájmu tretej osobe, čím zabránili
riadnemu užívaniu nehnuteľností žalovaným. Žalobcovia vyvolali tento spor a ďalej v ňom pokračovali.
Namietal, že predmetné pozemky nikdy nevypratal, ale žalobcovia znemožnili žalovanému ich riadne
užívanie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaných na

náhradu trov konania.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v časti o nároku
na náhradu trov konania, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania
podľa § 363 a § 380 ods. 1 CSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní a jeho preskúmaní dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné vo výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP
a nové rozhodnutie.

14. Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby žalobcami v 1. a 2. rade doručenom súdu prvej inštancie dňa

24.04.2019 po podaní odvolania, odvolací súd uvádza, že žaloba žalobcami v 1. a 2. rade bola vzatá
späťporozhodnutísúduprvejinštancie,aleskôr,akorozhodnutienadobudloprávoplatnosť(§370ods.1
CSP), preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a späťvzatie
žaloby pripustil, napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti týkajúcej sa žalobcov v 1. a 2. rade zrušil akonanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 a
256 ods. 1 CSP tak, že žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
v konaní o vydanie nehnuteľností zapísaných na LV č. 669, pretože odvolací súd dospel k záveru, že k

späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby splnil to, čoho sa žalobcovia domáhali,
t. j. prestal užívať predmetné nehnuteľnosti, čo sám žalovaný potvrdil na pojednávaní dňa 08.03.2019 (č.
l. 221). Teda späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (žalobného petitu), čím je dané jeho procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu).

15. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v predmetom tohto
konania bolo vydanie nehnuteľností zapísaných na dvoch rôznych listoch vlastníctva (LV č. XXX a LV č.
XXX), ktoré predstavujú dva žalobcami uplatnené samostatné nároky.

16. Súd prvej inštancie konanie vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX uznesením zo

dňa 13.11.2014 č. k. 9C/287/2013-100 voči všetkým žalobcom zastavil, nakoľko po podaní návrhu na
začatie konania boli predané tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Citovaným uznesením bolo konanie voči žalovanému v 3. rade - MUDr. G. M. v
celom rozsahu zastavené (teda vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na oboch listoch vlastníctva),

pretože nebol spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 669.

17. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 21.05.2015 č. k. 9C/287/2013-139
tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a o trovách konania si
vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

18. Odvolaniami napadnuté uznesenie zo dňa 13.11.2014 č. k. 9C/287/2013-100 čo do výroku o trovách
strán sporu ako aj rozsudok zo dňa 21.05.2015 č. k. 9C/287/2013-139 boli uznesením Krajského súdu
v Nitre č. k. 8Co/734/2015-171 zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie
rozhodnutie.

19. Dňa 08.03.2017 (č. l. 216) bolo súdu prvej inštancie doručné späťvzatie žaloby žalobcami v 3.-8.
rade (P.. P. Q., G.. Y.. Y. M., G.. U. P., G. O., G.. Y.. U. W. a O. U.), z dôvodu, že žalovaný už od jesene
2015 predmetné pozemky neužíva, tieto opustil, nevykonáva na nich žiadnu činnosť, neuhrádza žiadne
príslušné dane s nimi spojené a ani žiadnym iným spôsobom sa k nim nespráva ako oprávnený držiteľ,

preto žalobcovia dospeli k záveru, že zmysel žaloby bol pre nich naplnený a ako taká už nemá pre nich
opodstatnenie.

20. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

22. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Súd prvej inštancie v bode 34. rozhodnutia uviedol, že sám žalobca v 1. rade potvrdil svojím podaním
zo dňa 21.08.2017, že žalovaný pozemky neužíva, teda toto tvrdenie nebolo už medzi stranami sporné.
Z uvedeného dôvodu zanikol nakoniec i predmet sporu.

25. V bode 35. napadnutého rozsudku priznanie plného úspechu vo veci žalovanému odôvodnil tým, že
napriek tomu že žalobcovia v 3. - 8. rade poukázali na skutočnosť, že medzi časom došlo k zrušeniu
§ 12 ods. 1 zák. 504/2003 Z. z., z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spor žiadnym spôsobom
žalovaný nevyvolal, až do jesene 2015 si plnil všetky svoje povinnosti a správal sa ako riadny hospodár,konštatujúc, že žalobcovia v 3. - 8. rade zavinili zastavenie konania a preto žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP.

26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie
len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcov v 3. - 8. rade (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov v 3. - 8. rade je dôvodné.

27. Žalobcovia v 3. - 8. rade namietali, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s dôvodom

späťvzatia žaloby a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Vzhľadom na podané
odvolanie žalobcov v 3. až 8. rade, je úlohou odvolacieho súdu preskúmať či rozhodnutie súdu prvej
inštancie je dostatočne, presvedčivo a správne odôvodnené.

28.Podľa220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

29. Súd prvej inštancie bol povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220
CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv
a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti
uvedené v ustanovení § 220 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným.
Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by
zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

31. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom odôvodnenie
musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j.

musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto

vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

32. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
napadnutého uznesenia. Týmto postupom súdu bola strane sporu odňatá možnosť náležite skutkovo

aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného
práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
neodôvodnené, strana sporu nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvejinštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia
bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
37. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania (aj čiastočného) v dôsledku späťvzatia žaloby

(aj čiastočnej), potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
stranežalovaného.Zásadaprocesnejzodpovednostizazavinenievyjadrenáv§256CSPaznamená,že
trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej

zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie
tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v
doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany
sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie
je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie

muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná
dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá
zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal
tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

38. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného

zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda

ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami,
použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania
(teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (citované z uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.09.2009).

39. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k
porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. (viď III ÚS 144/2010).

40. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu
nazastaveníkonania.Pokiaľdôjdekzastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

41. Odvolací súd nedostatok odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania vidí najmä v tom, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania doposiaľ nezohľadnil, že o trovách
konania vo vzťahu k zastaveniu konania uznesením zo dňa 13.11.2014 č. k. 9C/287/2013-100 (t. j. LV
č. XXX) nebolo rozhodnuté (keďže pôvodné rozhodnutie bolo zrušené uznesením krajského súdu) anedostatočneresp.vôbecneskúmalprocesnúzodpovednosťprizastaveníkonania,pretobudevďalšom
konaní skúmať či žalobcovia v 3. - 8. rade zobrali žalobu späť, pretože žalovaný plnil po podaní žaloby to,
čoho sa žalobcovia podanou žalobou domáhali, teda tu musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi

konaním žalovaného a späťvzatím žaloby alebo či k zastaveniu konania došlo späťvzatím žaloby a
zavinenie je na strane žalobcov v 3. až 8. rade. Keďže vo vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade k LV č. XXX
o trovách konania rozhodoval odvolací súd v súvislosti so späťvzatím žaloby, súd prvej inštancie bude
rozhodovať o nároku na náhradu trov konania žalobcov v 1. a 8. rade vo vzťahu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX a žalobcov v 3. až 8. rade vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV

č. XXX.

42. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku o náhrade trov konania sporových strán voči sebe navzájom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil v tejto časti mu vec vrátil ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a svoje rozhodnutie
odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

43. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).