Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117211415
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117211415.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín,
Mierové námestie 2, IČO: 00 312 037, proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I.. I. XXXX/
X-X, 2/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I.. I. XXXX/X-X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/26/2017- 76 zo dňa 30. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť vypratať byt č. X,
nachádzajúci sa na ulici I.. I. XXXX/X v F.. Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové okolnosti, ktoré zistil vykonaným
dokazovaním. Žalobca je vlastníkom 1-izbového bytu č. X na ul. I..I. č. XXXX/X, zapísaného na LV č.
XXXX v k.ú. Trenčín a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 48/1801, ktorý
obývajú ako nájomcovia titulom prechodu nájmu bytu (podľa 706 Obč. zákonníka) po predchádzajúcich
nájomcoch (L. W. a C. W.), výlučne žalovaní 1/ a 2/ ( manželia). Dňa 26.7.2016 dal žalobca žalovanej
1/ výpoveď z nájmu predmetného bytu z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho

zákonníka ( nekontrolovaný chov mačiek , ktorý spôsobuje poškodzovanie majetku a obťažuje susedov
zápachom) a § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka ( neplatenie nájomného a služieb za byt za
čas dlhší ako 3 mesiace), ktorú žalovaná 1/ prevzala do vlastných rúk dňa 16.8.2016. Dňa 12.9.2016 dal
žalobca žalovanému 2/ výpoveď z nájmu predmetného bytu z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm.
c/ Občianskeho zákonníka ( nekontrolovaný chov mačiek , ktorý spôsobuje poškodzovanie majetku a
obťažuje susedov zápachom) a § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka ( neplatenie nájomného a

služieb za byt za čas dlhší ako 3 mesiace) , ktorú žalovaný 2/ prevzal do vlastných rúk dňa 20.9.2016.
Výpovedná lehota uplynula žalovanej 1/ dňa 30.11.2016 a žalovanému 2/ dňom 31.12.2016. Žalovaní
1/ a 2/ sa domáhali prešetrenia výpovede z nájmu u žalobcu, ten však trval na odovzdaní bytu, ktorý
žalovaní 1/ a 2/ stále užívajú.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 710 ods. 1, § 711 ods. 6, § 712a ods.

2, 3,4, § 710 ods. 4, § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ v lehote
stanovenej v ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nepodali na súd žalobu o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu, teda ich nájomný vzťah sa skončil uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby,
ktorá začala plynúť ( § 710 ods.3 Občianskeho zákonníka) prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Je teda nesporné, že žalovaní 1/ a 2/ po uplynutí
výpovednej lehoty užívajú sporný byt bez právneho dôvodu a dôvod na ich vypratanie z bytu je daný.

Žalobca sa domáhal vypratania žalovaných 1/ a 2/ z bytu bez bytovej náhrady a súd sa obmedzil iba na
skúmanie existencie zákonných dôvodov, pre vznik nároku na bytovú náhradu. Výpovedným dôvodomu oboch žalovaných bolo naplnenie ust. § 711 ods. 1 písm.c/ a d/ Občianskeho zákonníka. Podľa
§ 710 ods.4 Ob.č. zákonníka ak by žalovaní 1/ a 2/ preukázali, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, predĺžila by sa im výpovedná lehota o 6 mesiacov a podľa § 711 ods. 5 Obč. zákonníka ak by

boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a v ochrannej lehote 6 mesiacov, o ktorú sa im predĺžila
výpovedná lehota by zaplatili dlh na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu alebo by sa s
prenajímateľom dohodli na splátkovom kalendári, dôvod výpovede podľa § 711 ods.1 písm. d/ by zanikol.
Žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali žalobcovi ani súdu hmotnú núdzu ku dňu podania výpovede z objektívnych
dôvodov, ani podpísanie dohody o splátkovom kalendári v ochrannej lehote. Žalobca preukázal, že dlh

bol uhradený na základe vydaného platobného rozkazu a tvrdil, že sa tak stalo výlučne v exekučnom
konaní, čo žalovaní 1/ a 2/ výslovne nepopreli, teda ide o nespornú skutočnosť ( § 151 ods.1 CSP).
Výpovedný dôvod podľa § 711 ods.1 písm.d/ Občianskeho zákonníka teda nezanikol a keďže žalovaní
1/ a 2/ nepreukázali hmotnú núdzu z objektívnych dôvodov v konaní pred súdom ani dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemajú právo na bytovú náhradu ( náhradné ubytovanie ani prístrešie). Nezanikol
ani výpovedný dôvod podľa § 711 ods.1 písm. c/ Občianskeho zákonníka ( chov mačiek, obťažovanie

susedov zápachom, poškodzovanie omietky ) a podľa § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka u tohto
výpovedného dôvodu nájomca nemá právo na žiadnu bytovú náhradu, iba ak by preukázal, že ide o
dôvod hodný osobitného zreteľa (v takom prípade by mal právo na prístrešie), čo však preukázané
taktiež nebolo. Preto súd žalobe vyhovel a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť
bez bytovej náhrady v zmysle žaloby.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorá namietala, že na byte
už nie je žiadny dlh a z bytu sa zápach nešíri, pretože chová len dve mačky. Vec sa snažila napraviť.

Poukázala na to, že jej manžel, žalovaný 2/ je po mozgovej príhode. Na pojednávanie dňa 30.05.2018
sa nedostavila, pretože si omylom poznačila iný dátum. K odvolaniu pripojila vyúčtovanie dodávky
tepla a ostatných služieb za rok 2017 k bytu, vyúčtovanie platieb za byt z 02.03.2018, oznámenie
o spotrebovanej vode zo dňa 30.01.2018, analýzu platieb za obdobie od 01.01.2017 do 31.03.2018,
oznámenie SP o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 02.02.2018.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 1/ písomne vyjadril tak, že je pravdou, že na byte aktuálne nie sú
nedoplatky, čo ale nemá vplyv na skutočnosť, že došlo k zániku nájmu bytu výpoveďou už pred dvoma
rokmi. Rozhodné je, že výpovedný dôvod bol daný ku dňu podania výpovede. V dôsledku uvedeného
žalovaní užívajú byt bez právneho titulu už dva roky. Poukázal na § 1,7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej 1/ nariaďovať
pojednávanie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha vypratania žalovaných 1/,2/ z bytu č. X .
na ul. I.. I. XXXX/X v Trenčíne z dôvodu, že v dôsledku uplynutia výpovednej doby z nájmu bytu u

žalovanej 1/ dňom 30.11.2016 a u žalovaného 2/ dňom 31.12.2016 užívajú predmetný byt bez právneho
dôvodu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzal z toho, že žalovaní 1/,2/ sa v zákonom
stanovenej lehote nedomáhali neplatnosti výpovede z nájmu bytu, a teda ich nájomný vzťah skončil
uplynutím výpovednej doby, pričom od tohto dňa užívajú byt bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie
sa obmedzil na skúmanie dôvodov pre vznik nároku na bytovú náhradu u žalovaných 1/,2/ a konštatoval,

že žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali hmotnú núdzu z objektívnych dôvodov ani dôvody hodné osobitného
zreteľa, a preto nemajú právo na bytovú náhradu ( náhradné ubytovanie ani prístrešie), a to vo vzťahu
k obom žalobcom uplatneným výpovedným dôvodom.11. Popreskúmaníveciodvolacísúdzistil,žezáversúdprvejinštancieoneexistenciinárokužalovaných
1/,2/ na akúkoľvek bytovú náhradu, je predčasný.

12. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami správne posúdil ako vzťah z nájmu bytu,
dohodnutého v zmysle zmluvy na dobu neurčitú. Správne uzavrel, že nájom predmetného bytu v zmysle
§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka oboma žalovanými zanikol písomnou výpoveďou zo strany žalobcu
z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. c/ a d/ Občianskeho zákonníka uplynutím výpovednej doby. Nájomca
má právo podať na súde žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu v 3 mesačnej lehote od doručenia

výpovede (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Ide pritom o prekluzívnu lehotu, čo znamená, že po jej
márnom uplynutí sa nie je možné na súde domáhať neplatnosti výpovede. Keďže žalovaná 1/ netvrdí, že
sa by sa ona alebo jej manžel, žalovaný 2/ v trojmesačnej lehote od doručenia tejto výpovede domáhali
určenia jej neplatnosti, ich právo v tomto smere zaniklo, a to bez ohľadu na to, že v súčasnosti na byte
neviazne žiadna dlžoba zo strany žalovaných 1/,2/, resp. či došlo k odstráneniu stavu (poškodzovanie
majetku, obťažovanie susedov zápachom), pre ktoré dôvody bola žalovaným 1/,2/ daná výpoveď z

nájmu bytu. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému uvádza tiež, že naplnenie výpovedného dôvodu
podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka nemožno podmieňovať tým, že toto zákonom
špecifikovanéprotiprávnekonanienájomcutrváajkudňu vyhláseniarozsudku;rozhodnéje,žeuvedený
výpovedný dôvod bol daný ku dňu podania (doručenia ) výpovede. S tým, že nájomca v priebehu
súdneho konania o neplatnosť výpovede splní svoju povinnosť, nespája zákon výslovne žiadny právny

následok (R 14/1978).

13. Súd prvej inštancie sa však v dostatočnom rozsahu nevysporiadal s otázkou, či ku dňu doručenia
výpovede a ku dňu rozhodnutia súdu boli žalovaní v hmotnej núdzi alebo nie, resp. či u nich nie sú dané
tzv. dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v ich osobných, majetkových, zárobkových a iných

pomeroch, ktorá otázka má vplyv na posúdenie otázky nároku žalovaných 1/,2/ na bytovú náhradu ( a
i na otázku na prípadného predĺženia výpovednej lehoty o tzv. ochrannú lehotu 6 mesiacov).,

14. V ust. § 712a Občianskeho zákonníka
sú upravené predpoklady, pri splnení ktorých sa má doterajšiemu nájomcovi poskytnúť určitá bytová

náhrada ( § 712 Občianskeho zákonníka)
a v ktorých prípadoch sa bytová náhrada neposkytuje. Zákon ustanovuje (§ 712a ods. 2 Občianskeho
zákonníka), že ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho
zákonníka, nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa však nájomný pomer skončil z tohto
dôvodu a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Ďalej, podľa § 712a

ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nájomný
pomer skončil podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka preto, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované
s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, pričom ide o nájomcu, ktorý sa nachádza v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov ( zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi ), potom má takýto nájomca len právo na náhradné ubytovanie;
podľa § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka však možno takémuto nájomcovi priznať i náhradný byt, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto
ustanovení. Stav hmotnej núdze musí u tohto nájomcu existovať ( resp. pretrvávať ) ku dňu, kedy sa
má z bytu vysťahovať.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná 1/ už pri písomnej komunikácii so žalobcom ohľadom
dlhu na nájomnom, ktorú v konaní predložil samotný žalobca a ktorá predchádzala výpovedi z nájmu
bytu, uvádzala, že jej manžel je dôchodca a ona musela požiadať o invalidný dôchodok (listy zo dňa
18.02.2016, č.l. 26 a 27 spisu); že žalovaná ani jej manžel nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť (list zo dňa

22.02.2016, č.l. 29 spisu). I v liste adresovanom primátorovi mesta zo dňa 29.12.2017, ktorý je taktiež
súčasťou spisu (č.l. 38 až 39), uvádza, že manžel je dôchodca, ona bola dlhodobo PN a následne jej
bol priznaný invalidný dôchodok. Súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami v napadnutom rozhodnutí
vôbec nezaoberal.

16. Je pravdou, že žalovaní si svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy
(čl. 8, § 150 ods. 1 CSP) v konaní riadne neplnili, pretože v celom konaní pred súdom prvého stupňa
sami iniciatívne netvrdili skutočnosti, týkajúce sa ich prípadnej hmotnej núdze a na pojednávaní súdu sa
nezúčastnili (i keď v odvolaní žalovaná 1/ tvrdí, že len omylom, čo však na veci nič nemení). Prvoradouúlohou súdu je ale aplikovať zákon správne, rozhodovať spravodlivo a v medziach zákona (čl. 2 CSP).
Tomu zodpovedá i celková koncepcia civilného sporového konania, ktorá síce vychádza zo zásady
formálnej pravdy, avšak súd má možnosť istej korekcie v materiálnom zmysle ( môže strany vyzvať

na doplnenie skutkových tvrdení - § 150 ods. 2 CSP, výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany
nenavrhli a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená - 185 ods. 2 a 3 CSP, prípadne sa
môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán - 186 ods. 2 CSP). Práve ust. § 150 ods. 2 CSP
podľa ktorého súd môže vyzvať strany sporu na doplnenie skutkových tvrdení, umožňuje súdu korigovať
situácie, keď strana sporu nesplní povinnosť substancovane tvrdiť, a ktorej nesplnenie by inak malo

príliš drakonicky následok. Oprávnenie súdu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení je v tomto svetle
potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstráni prílišná tvrdosť prejednacej zásady ( doc. JUDr.
MarekŠtevček,PhD.,doc.JUDr.SvetlanaFicová,CSc.,JUDr.JanaBaricová,JUDr.SoňaMesiarkinová,
JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív: Civilný sporový poriadok, Komentár,
C.H.Beck, 2016, str. 572).

17. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval
príliš formalisticky a súc vedomý si skutočností, popísaných v bode 15 tohto uznesenia, sa nimi v
konaní vôbec nezaoberal a v tomto smere rezignoval na zistenie okolností významných pre komplexné
rozhodnutie o žalobe, keď vôbec, resp. nedostatočne skúmal podmienky prípadného vzniku nároku
žalovaných na bytovú náhradu z hľadiska ust. § 712a ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu, i keď
žalovaný 2/ odvolanie nepodal, lebo ide o špecifický právny inštitút spoločného nájmu bytu manželmi a
rozhodnutie súdu sa musí z povahy veci týkať oboch manželov.

19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi vec v naznačenom smere, vyzve žalovaných na
doplnenie skutkových tvrdení ohľadne skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie ich nároku na bytovú
náhradu, po ich vyhodnotení prípadne doplní dokazovanie, vysporiada sa komplexne s argumentáciou
strán v konaní, a vo veci na základe takto zisteného stavu opätovne rozhodne.

20. O trovách konania vrátane tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).