Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219010032
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3219010032.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Patrika
Príbelského, PhD. a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému Z. V. pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa
09. októbra 2019 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti
rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. júla 2019, sp.zn.0T/7/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09.07.2019, sp.zn.0T/7/2019, bol
obžalovaný Z. V. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

-dňa 10.03.2019 v čase o 22.35 hodine jazdil na motorovom vozidle značky Volkswagen Passat
evidenčné číslo PD-XXX-FE v obci V. po ulici M.R. N. smerom na obec T.-Q., hoci mu bol trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k.0T/69/2018-48 zo dňa 09.09.2018, právoplatného dňom
20.09.2018, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24
mesiacov.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3
Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. na trest povinnej práce vo výmere 150
hodín. Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1
roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Zároveň obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 roky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol
odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len „prokurátor“) pre
nesprávnosť výroku o uloženom treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s rozsudkom okresného súdu vo výroku
o vine ako i konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo sa stotožňuje. Nestotožňuje sa však s

výrokom o treste, pretože súdom uložený trest je podľa jeho názoru pre páchateľa neprimerane mierny
a nespĺňa podmienky individuálnej, ako generálne prevencie trestu. Ďalej uviedol, že okresný súd
pri určení výšky trestu vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného
zákona, pričom prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to okolnosti uvedené v ustanovení § 36
písm. l/, písm. n/ Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného
zákona. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že prvostupňový súd dospel k záveru, že napriek

špeciálnej recidíve a opätovnému spáchaniu totožnej trestnej činnosti bude mať na obžalovaného
lepší výchovný efekt práve uložený trest povinnej práce, ktorý súčasne nebude mať nepriaznivý dopadna blízke osoby obžalovaného, čím sa u obžalovaného lepšie naplní účel trestu v zmysle Trestného
zákona. Prokurátor ďalej poukázal na skutočnosť, že z výpisu registra trestov, evidencie priestupkov
a ďalších evidencií založených v spise vyplýva, že obžalovaný bol vo februári roku 2018 postihnutý v

správnom konaní za priestupok spočívajúci v jazde bez vodičského oprávnenia, za čo mu bola uložená
pokuta 500,-Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov. Tento zákaz činnosti
uložený v administratívnom konaní nerešpektoval a už o 7 mesiacov, t.j. v septembri 2018 jazdil s
motorovým vozidlom napriek uloženému zákazu činnosti, za čo bol trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza sp.zn.0T/69/18 uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
so skúšobnou dobou v trvaní 19 mesiacov- do 21.4.2020 a bol mu uložený ďalší trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov. Napriek dvom po sebe uloženým
trestom zákazu činnosti- tak v správnom, ako i súdnom konaní, tieto ďalej ignoroval a približne pol
roka po svojom odsúdení sa opätovne dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, hoci vedel, že mu plynie skúšobná doba podmienečného

odsúdenia a od ignorovania uloženého zákazu činnosti a páchania trestnej činnosti ho neodradila
ani hrozba premeny podmienečne uloženého trestu odňatia slobody. Z uvedeného podľa názoru
prokurátora je nesporné, že podmienečný trest na jeho osobu nemal absolútne žiadny výchovný, ani
preventívny účinok, pričom u neho možno skonštatovať špeciálnu recidívu v oblasti páchania trestného
činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Účelom každého trestu uloženého súdom v trestnom

konaní je chrániť spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní
trestných činov a vychovať odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život a rešpektoval spoločenské normy
správania a tým súčasne výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je zrejmé, že predchádzajúce odsúdenie na trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu, ako ani hrozba jeho premeny nemalo na obžalovaného V. absolútne žiadny

preventívny, ani výchovný účinok a tento sa opätovne dopustil totožnej trestnej činnosti. Na základe
týchto skutočností je prokurátor toho názoru, že preventívny, ani výchovný účinok vzhľadom na osobu
páchateľa a jeho doterajší život nebude mať ani žiadny alternatívny trest, vrátane trestu povinnej
práce a účel trestu za takýchto okolností možno dosiahnuť len jeho priamym výkonom. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, okolnosti spáchania trestného činu, jeho následky, mieru zavinenia,

pohnútku a predovšetkým osobu páchateľa, jeho pomery a možností nápravy, považuje prokurátor trest
uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.0T/7/2019 zo dňa 09.07.2019 za
neprimerane mierny z hľadiska dosiahnutia účelu trestného konania, a to tak z hľadiska individuálnej
ako i generálnej prevencie. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne
podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku

o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa §
348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm.
n/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody v dolnej tretine upravenej
zákonnej sadzby za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu pri strede upravenej zákonnej sadzby.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný do konania nariadeného verejného zasadnutia, písomne bližšie
nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolací súd

rozhodol v súlade s petitom uvedenom v dôvodoch odvolania prokurátora okresnej prokuratúry.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že ho celá táto činnosť veľmi mrzí, môže
len pred súdom vyhlásiť, že auto už predal, už sa to viac nestane. Otvoril si živnosť, aby mohol podnikať
a tak pomôcť svojej matke.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudkupodľa§316ods.3Tr.por.,vykonalvoveciverejnézasadnutiedňa09.októbra2019,preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku,

proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne

námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť

napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku o treste, ktorým uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere
150 hodín a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, pretože
takto uložené tresty obžalovanému okresným súdom sú zákonné, primerané a spravodlivé.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d/ Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s hornou hranicou
vo výmere do 2 rokov. V zmysle § 54 Tr. zák. súd môže uložiť (alternatívny trest) trest povinnej práce so
súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje
uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje 5 rokov.

Obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie
súdu o zákaze činnosti.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a podľa § 36
písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom tým, že
urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní okresného súdu a okresný súd po splnení zákonných

podmienok jeho vyhlásenie o vine prijal. Na druhej strane správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť v
zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený. Odvolací súd žiadne iné poľahčujúce
okolnosti a ani priťažujúce okolnosti v tejto predmetnej trestnej veci nezistil.

Odvolací súd dospel k záveru, že trest povinnej práce vo výmere 150 hodín a trest zákazu činnosť

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám
stanovenýmprejehoukladanievzmysle§34ods.1,ods.4Tr.zák.azohľadňujevšetkyzistenéokolnosti
prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného, jeho
sklon k páchaniu trestných činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným

vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Jepotrebnévtejtosúvislostizdôrazniť,ženaobžalovanéhoniejenevyhnutnépôsobiťnepodmienečným
trestom, aj keď sa predmetného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Pokiaľ ide o trestnú minulosť obžalovaného, tak okrem posledného odsúdenia má všetky

predchádzajúce odsúdenia zahľadené, a i keď obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti
(ide o špeciálneho recidivistu), doposiaľ nebol v priamom výkone trestu odňatia slobody. Odvolací
súd rovnako ako okresný súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa doteraz nedopustil žiadnych
vážnejších následkov svojho konania, pričom takto uložený trest u obžalovaného môže lepšie dosiahnuť
prevýchovný efekt, nebude neprimerane postihovať blízke osoby obžalovaného a lepšie zabezpečí účel

trestu ako priamy výkon trestu odňatia slobody.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je dostatočne jasné,
zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietky,ktoré uvádza prokurátor vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov odvolací súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v
neprospech obžalovaného na podklade podaného odvolania prokurátora, a preto odvolanie prokurátora
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.