Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224898
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116224898.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. D. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, t.č. bytom F. C. XX, B., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Fratrič,
AK so sídlom Timravina 9, Bratislava, proti povinnej z neodkladného úkonu: F. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. P. X, K., zastúpená advokátom: Mgr. Pavol Gavorník, AK so sídlom Námestie SNP 3,

Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinnej z neodkladného opatrenia
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava 5. decembra 2016, č.k. 11C/245/2016-48, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výrokoch I., III. a IV.
p o t v r d z u j e .

II.Navrhovateľkamávočipovinnejzneodkladnéhoopatreniaprávonanáhradutrovodvolaciehokonania

v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnej z
neodkladnéhoopatreniauložilpovinnosťzdržaťsaakéhokoľvekzásahu,ktorýbyobmedzovalžalobkyňu
v užívaní nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. a to pozemok parcela registra „C“
č. 985 o výmere 368 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. 986 o výmere 391

m2 záhrady a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele registra „C“ č. 985 a to v trvaní
do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov F. Y., narodenej XX.XX.XXXX a J. Y.,
narodeného XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, keď výrokom II. vo zvyšku návrh na nariadenie
neodkladného opatreniazamietol,výrokomIII.poučilpovinnúzneodkladnéhoopatrenia,žemôžepodať
návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, alebo môže
ako žalobkyňa podľa proti navrhovateľke ako žalovanej žalobu o náhradu škody spôsobenej výkonom

neodkladného opatrenia a výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania, takže žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 185 ods. 2, § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 a 2, §
332 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 až 3, § 251, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh je z časti dôvodný. Podľa
názoru súdu navrhovateľka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila, že jej nárok (právo
držby) je ohrozený a je mu potrebné poskytnúť ochranu navrhovaným spôsobom. Cieľom návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky v tomto prípade je dosiahnuť stav, aby nemusela
opustiť nehnuteľnosti, ktoré dlhodobo užíva spolu so synom, keď nemá inú možnosť bývania, pričom nieje vylúčené, že sa stane výlučnou alebo podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností. Súd má za to, že v
konaní je navrhovateľka vecne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
jejnárokniejezjavneneopodstatnenýazároveňjepreukázanápotrebadočasnejúpravy.Navrhovateľke

svedčí dedičské právo v zmysle závetu zo dňa 03.08.2013, o ktorého platnosti resp. neplatnosti prebieha
občianske súdne konanie, pričom nie je možné vylúčiť záver o jeho platnosti. Na strane navrhovateľky
existuje i potreba dočasnej úpravy pomerov, keď navrhovateľka uvedené nehnuteľnosti niekoľko rokov
užíva, stará sa o ne, má tam spolu so synom obydlie, nemá inú možnosť bývania, pričom nie je
vylúčené, že sa na základe uvedeného závetu v spojení s výsledkami konania o vyporiadanie BSM

a následne v spojení s výsledkami dedičského konania stane vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Naliehavosťpotrebybezodkladneupraviťpomeryspočívavtom,ženavrhovateľkaosvedčila,žepovinná
z neodkladného opatrenia sa ju snaží z nehnuteľností vypratať napriek tomu, že ostáva sporným, kto
má ako dedič nastúpiť do práv poručiteľa J. Y. (druha navrhovateľky a bývalého manžela povinnej),
keďže je sporné, ktorý z viacerých závetov je platným závetom a následne kto a v akom podiele bude
zapísaný ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Napriek tomu, že navrhovateľke nesvedčí

zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, nie je vzhľadom na prebiehajúce sporové konanie
sp.zn. 16C/368/2015 (OS Trnava) a sp.zn. 7C/83/2010 (OS Levice) v spojení s dedičským konaním
sp.zn. 26D/54/2014 vylúčené, že jej po skončení uvedených konaní takýto zápis svedčať bude, a teda
nie je vylúčené, že by navrhovateľka nemohla v konečnom dôsledku nehnuteľnosti užívať. Nariadené
neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv povinnej, pretože má len dočasný

charakter a nemení sa ním podstata vecného práva povinnej, pričom nariadením tohto neodkladného
opatrenia sa teda nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch navrhovateľky a
povinnej. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, a
preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti povinnej z neodkladného
opatrenia vyhovel vo výroku I. tohto rozhodnutia, keď mal za to, že je potrebné uložiť povinnej zdržať

sa akéhokoľvek zásahu, ktorý by obmedzoval navrhovateľku v užívaní predmetných nehnuteľností. Vo
zvyšku návrh ako nedôvodný vo výroku II. zamietol, keď nevidel dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by bolo priznané právo navrhovateľke, nakoľko jej oprávnenie užívať nehnuteľnosti
logicky (a contrario) vyplýva z výroku I., ktorým sa povinnej ukladá povinnosť zdržať sa zasahovania do
práva navrhovateľky užívať nehnuteľnosti. Trvanie neodkladného opatrenia súd určil v zmysle návrhu,

a síce do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - F. Y. a J. Y., kedy bude vyriešená
otázka, či uvedené nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícky podiel na nich budú pripadať do dedičstva a
kto v dedičskom konaní prichádza do úvahy ako nadobúdateľ nehnuteľností. Nakoľko nebolo potrebné
uložiť povinnosť navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, keďže samotným nariadením neodkladného
opatrenia je možno dosiahnuť potrebnú úpravu pomerov medzi stranami, súd vo výroku III. poučil povinú

z neodkladného opatrenia o možnosti podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a o možnosti podať žalobu o náhradu škody spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď navrhovateľke bolo vyhovené len v jednom z dvoch
navrhovaných výrokov neodkladného opatrenia, a teda úspech aj neúspech oboch strán bol rovnaký,

preto súd vo výroku IV. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania nárok.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná z neodkladného opatrenia,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to vo vyhovujúcej časti tohto rozhodnutia t.j. proti

výroku I., III. a IV. s poukazom na ustanovenie § 357 písm. d), písm. m) CSP a uviedla, že súd
prvej inštancie dospel pri nariadení neodkladného opatrenia k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko navrhovateľka nie je v súčasnosti závetnou dedičkou v dedičskom konaní po neb. J. Y.,
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5 Dnot 12/2014, pretože v poradí tretí závet je v
súčasnosti platný, pokiaľ nebude v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

16C/368/2015 rozhodnuté o jeho eventuálnej neplatnosti a teda navrhovateľka nie je v súčasnosti
ani závetnou dedičkou ani zákonnou dedičkou, ktorými sú deti poručiteľa a nesvedčí jej dedičské
právo v zmysle aktuálneho závetu. Navrhovateľka v súčasnosti nemá žiadny právny titul k užívaniu
nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje nariadené neodkladné opatrenie a naopak, povinná z neodkladného
opatrenia je v súčasnosti jediným žijúcim vlastníkom týchto nehnuteľností. Ďalej odvolateľka uviedla,

že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľky o tom,
že povinná mala údajne podniknúť reálne kroky spočívajúce v jednej osobnej návšteve, ktorou mala
navrhovateľkuprinútiťkopusteniunehnuteľnosti.Stýmtotvrdenímnavrhovateľkynesúhlasíkeďuvádza,
že navrhovateľku k ničomu nenútila ústne ani písomne, fyzicky ani psychicky na ňu nevplývala, nijako juneosočovala ani nevykonala žiaden právny úkon alebo iný úkon, ktorým by mala snahu ju vysťahovať
z nehnuteľnosti, keď súdu o tom nepredložila navrhovateľka žiaden dôkaz. Ďalej odvolateľka uviedla,
že navrhovateľka neopísala žiadnu rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená s poukazom na § 326 ods. 1, 2 CSP a navrhovateľka
opomenula opísať skutočnosti ohľadne tretieho a v súčasnosti posledného známeho závetu, na základe
ktorého nie je závetným dedičom. Samotná navrhovateľka v návrhu uviedla, že povinná prejavila
záujem o vstup do nehnuteľnosti spolu so znalcom výlučne za účelom jej znaleckého ohodnotenia
a to vo veci vôbec nesúvisiacej s prebiehajúcimi konaniami. Je toho názoru, že neexistuje žiadny

objektívny dôvod domnievať sa, že je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, nie je daná
obava, že exekúcia bude ohrozená, zo strany navrhovateľky nebola osvedčená potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti a neexistuje žiadna naliehavosť. Navrhovateľke sa
nepodarilo opísať súdu presvedčivé skutočnosti ani predložiť presvedčivé dôkazy preukazujúce reálnu
snahu povinnej vypratať navrhovateľku. Navrhovateľka naviac sama uvádza len malicherné hrozby,
ktoré nepostačujú k vyvodeniu záveru o danej naliehavosti. Na základe uvedeného teda žiada, aby

odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne, výrok III. v nadväznosti na zamietnutie návrhu zruší a výrok IV. zmení
tak, že priznáva povinnej nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

5. K odvolaniu povinnej zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka neodkladného opatrenia

prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedla, že navrhovateľka nepovažuje dôvody povinnej,
pre ktoré by mohlo byť neodkladné opatrenie zrušené za relevantné. Zo samotného znenia odvolania
je zrejmé, že vzťahy medzi navrhovateľkou a povinnou sú napäté, keď povinná zadržiava osobné
veci navrhovateľky a voči navrhovateľke a jej synovi prechováva výraznú animozitu. Dôkazom toho aj
vyjadrenie nebohého J. Y., ktorý v rámci konania o vyporiadaní BSM adresoval súdu prípis obsahujúci

informáciu, že povinná voči navrhovateľke vystupovala hrubým spôsobom, o čom svedčí listinný
dôkaz priložený k tomuto písomnému vyjadreniu. Ani samotná povinná nepopiera, že dňa 02.11.2016
došlo k návšteve zo strany povinnej v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú užíva navrhovateľka so svojim
synom. Počas tejto návštevy povinná prezentovala svoju žiadosť, aby navrhovateľka nehnuteľnosť
vypratala. Vďaka tomuto uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia je teda právna istota, že z

nehnuteľnosti nebude navrhovateľka proti jej vôli vysťahovaná. Skutočnosť, že povinná mala záujem ju z
nehnuteľnosti vypratať, je zrejmé aj z podania samotného odvolania a teda samotné odvolanie povinnej
nepriamo potvrdzuje naliehavosť autoritatívneho zásahu súdu a opodstatnenosť vydaného uznesenia
o neodkladnom opatrení. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie povinnej, že navrhovateľka opomenula opísať
skutočnosti ohľadne tretieho závetu J. Y., nakoľko je to uvedené na strane 3 pod písmenom j) odvolania

povinnej a podľa jej názoru je vysoko dôvodné predpokladať, že tretí a zároveň posledný testament
J. Y., ktorý sa nachádzal práve v držbe povinnej bude vyhlásený za neplatný ako neautentický. Aj
táto skutočnosť dáva dôvod vychádzať z toho, že navrhovateľka je závetnou dedičkou. Navrhovateľka
má za to, že tretí testament je neplatný, teda je závetnou dedičkou a teda má právo užívať danú
nehnuteľnosť na ulici Z. C. v B.. Odopretie tohto práva by malo za následok, že navrhovateľka by nemala

kde bývať a vzhľadom na jej finančnú situáciu ide o otázku životne dôležitého významu. Vydaným
uznesením o nariadení neodkladného opatrenia na strane povinnej pritom nevzniká žiadna ujma, ktorá
by v budúcnosti nemohla byť zreparovaná pre prípad, že by sa tvrdenia navrhovateľky v konaní o
neplatnosť závetov nepreukázali.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťal (§ 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľai právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov

a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie uznesenia. Odvolací súd ani s
prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
8. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Úvodom je potrebné poznamenať, že doterajšia právna úprava inštitútu predbežného opatrenia
podľa Občianskeho súdneho poriadku (platného v čase podania žaloby) od 01. 07. 2016 nahradila
nová právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení obsiahnutá

v tretej časti, tretej hlavy Civilného sporového poriadku, ktorú na daný prípad aplikoval v zmysle §
471 ods. 1 CSP už i súd prvej inštancie. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je
zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,
počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu,

keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej
strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie
vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením
neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je
treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

11. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
d/ CSP a to v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP, keď v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Levice pod
sp.zn. 7C/83/2010 konanie o vyporiadanie BSM povinnej a neb. J. Y., kde sa rieši otázka súvisiaca s
podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne určenia kto a v akom rozsahu bude
vlastníkom a zároveň užívateľom predmetnej nehnuteľnosti.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súde Levice prebieha pod sp.zn. 7C/83/2010 konanie o
vyporiadanie BSM F. Y. a neb. J. Y.. Zo závetu zo dňa 28.11.2004 vyplýva, že ho mal spísať a podpísať
J. Y., pričom sa v ňom uvádza, že hlavným dedičom sa má stať Z. J. Y.. Zo závetu zo dňa 03.08.2013
vyplýva, že ho mal podpísať J. Y., pričom sa v ňom uvádza, že jeho dedičmi sa majú stať jeho syn Z. J.
Y. a jeho matka Mgr. D. O., ktorá je jeho družkou od roku 1997, obidvaja terajším pobytom Z. C. XX, B.,

ktorým odkazuje celý svoj nehnuteľný a hnuteľný majetok, okrem iného aj rodinný dom v B., Z. C. XX,
LV č. XXXX. Zároveň poručiteľ vydedil v listine svoje deti R. Y. a J. Y.. Dedičské konanie po poručiteľovi
J. Y. je vedené u notára JUDr. Jozefa Opatovského v Trnave a prebieha pod sp.zn. 26D/54/2014,
5Dnot/12/2014. Pod sp.zn. 16C/368/2015 prebieha na Okresnom súde Trnava konanie o neplatnosť
závetov zo dňa 28.11.2004 a zo dňa 03.08.2013, a to na základe žaloby zo dňa 06.08.2015, podanej R.

Y. a J. Y. proti Z. J. Y. a Mgr. D. O.. Z podania Mgr. D. O. zo dňa 25.10.2016 adresovaného Okresnému
súdu Trnava do konania sp.zn. 16C/368/2015 vyplýva, že si v tomto konaní uplatňuje vzájomný návrh,
ktorým sa domáha určenia neplatnosti závetu J. Y. nar. X.XX.XXXX zo dňa 18.09.2013. Na základe
tohto závetu všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok na Slovensku a v Nemecku dedia jeho deti: J. Y. nar.
XX.X.XXXX, R. Y. nar. XX.X.XXXX a Z. J. Y. nar. XX.X.XXXX a zároveň v ňom vydeďuje svoju družku

D. O.. Z návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že týmto neodkladným
opatrením sa domáha, aby nebola rušená v užívaní nehnuteľností na ulici Z. C. č. XX v B., keď v tomto
rodinnom dome žije spolu so synom Z. J. Y., nar. XX.XX.XXXX ku dňu smrti J. Y. už 17 rokov. Dňa
02.11.2016 v čase od 15,00 hod. sa F. Y. dostavila na adresu Z. C. č. XX v B. a dožadovala sa vstupu do
nehnuteľnosti spolu so znalcom za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti, ktorý vstup jej umožnila, avšak

bola zo strany povinnej viackrát osočovaná a požiadaná, aby nehnuteľnosť vypratala.13. Podľa čl. 13 ods. 4 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Ústava SR“) pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto
obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

14. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
15. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

16. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.
17. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva.

18. Podľa čl. 21 ods. 3 prvá veta Ústavy SR iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom
dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo
majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného
poriadku.
19. Podľa nálezu Ústavného súdu SR spisová značka I. ÚS 13/2000 zo dňa 10. 7. 2001:

20. Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje.
Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry
ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý
zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa
ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.

21. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá
základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ , nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného

základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie
legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným
zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných
a dostatočných dôvodoch.
22.Ustanovenie§3ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

23. Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu ústava v čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a

rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré
je oprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj právnické
osobyzasahovaťdosúkromnéhoarodinnéhoživotainýchvtedy,akichzasahovaniemožnohodnotiťako
oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto obmedzenia práva na súkromie je jeho určenie v súlade
so všetkými normami ústavy, ktoré sú právne významné pri uplatňovaní práva na súkromie (II. ÚS 7/99).

Takouto normou je aj čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa
musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

24. Článok 21 ods. 3 prvá veta ústavy dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy,
keďjetovdemokratickejspoločnostinevyhnutné“vzáujmenaplneniatýchcieľov,ktorétentoodsekďalej

taxatívne vymenováva, t. j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd
iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ústava vo viacerých článkoch
používa termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ (napr. v čl. 24 ods. 4, čl. 26 ods. 4). Hoci
ho používa v rôznych súvislostiach, nemožno mu pripisovať rôzny obsah. Rovnaký termín obsahuje aj
dohovor (napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 10 ods. 2), preto bolo potrebné pri jeho výklade a uplatňovaní prihliadať

aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. cit. rozsudok Gillow, § 55; rozsudok
Matter v. Slovenská republika z 5. júla 1999, § 66).25. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný
v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. I. ÚS 33/95, II. ÚS 28/96,
PL. ÚS 15/98) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie

základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať,
že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v
demokratickej spoločnosti“.

26. Zásah teda musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému

legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť.
Obidva posudzované články ústavy majú síce inú štruktúru a formuláciu podmienok, ale s odvolaním
sa na vyššie uvedené nemôže byť v prístupe k ich výkladu a uplatňovaniu v konkrétnej veci podstatný
rozdiel. Tým viac nemôže tomu tak byť v danej veci, v ktorej má posudzovaný zásah do základných
práv garantovaných týmito článkami spoločný skutkový základ. Ústavný súd preto pri posudzovaní
jeho ústavnosti s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci nerozlišoval medzi jednotlivými článkami.

Nakoniec treba dodať, že aj podľa čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť
obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba
rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na
podstatuazmyselobmedzovanéhozákladnéhoprávaaslobodyaleboniejenevyhnutnýmaprimeraným
opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu

primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia,
či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

27. Odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie v nadväznosti i na popísané
skutkové zistenia dospel k záveru, že v tomto konaní bolo preukázané splnenie všetkých procesných

a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany navrhovateľky nariadením neodkladného opatrenia
tak ako ho nariadil súd prvej inštancie. Zastáva názor, že navrhovateľka v konaní osvedčila potrebu
neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Niet totiž pochýb o tom, že medzi stranami sporu
existujú právne vzťahy súvisiace s predmetnou nehnuteľnosťou, tieto si vyžadujú bezodkladnú úpravu
a potrebu ich riešenia okamžitým zásahom súdu. Navrhovateľka v konaní osvedčila, že závetom zo

dňa 03.08.2013 bola ustanovená spolu so synom Z. J. Y. nar. XX.XX.XXXX za univerzálnych dedičov
všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku po neb. J. Y. a teda aj spornej nehnuteľnosti a rovnako jej
syn Z. J. Y. bol ustanovený za jedného z dedičov aj na základe závetu z 18.09.2013, avšak aj povinná
je v súčasnosti vedená na katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti na základe
Dohody o vydaní veci R VI. 182/91-V.Z.196/92 v spoluvlastníckom podiele 1/1 spolu s neb. J. Y..

28. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne len zdôrazňuje, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní
neodkladných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil (nie preukázal) jednak sám nárok, ako
i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom obe tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zároveň poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná

povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu
tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o
legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

29. Odvolací súd zastáva názor, že v konaní bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného

opatrenia,keďpredmetnánehnuteľnosť-rodinnýdomslúžinavrhovateľkeajejsynoviZ.J.Y. nabývanie,
z ktorého dôvodu požíva zvýšenú ochranu.
30. Povinná síce vo svojom odvolaní namieta skutočnosť, že navrhovateľka neosvedčila v tomto konaní
reálnu snahu povinnej vypratať ju z tejto nehnuteľnosti a jej návrh je založený len na jej neosvedčených
tvrdeniach, avšak odvolací sú rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že z jednotlivých listín

nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že ich vzájomné vzťahy sú napäté, nakoľko sú minimálne poznačené
aj prebiehajúcim konaním o neplatnosť závetov, avšak táto vzájomná animozita medzi nimi existovala
už aj za života neb. J. Y., čo vyplýva aj z jeho listu adresovaného súdu (č.l. 69 v spise) v ktorom opisuje
ako je navrhovateľka zo strany povinnej veľmi osočovaná a veľmi hlboko urážaná a to z dôvodu, že s
ňou a ich spoločným synom žije viac ako 20 rokov v spoločnej domácnosti. Za tohto stavu, zohľadňujúc

i skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci vyporiadania BSM ako aj dedičského konania
bude závisieť od vyriešenia viacerých právnych otázok, podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebné
navrhovaným neodkladným opatrením zabrániť vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného
stavu v prípade, ak by bola navrhovateľka určená za závetnú dedičku po neb. J. Y., keď navyše ichspoločný syn Z. J. Y. sa stane buď závetným alebo zákonným dedičom, pričom rozsah neodkladného
opatrenia je primeraný právu, na základe ktorého boli upravené pomery strán sporu.
31. Na základe citovaného nálezu Ústavného súdu SR je potrebné zohľadniť, či by poskytnutím ochrany

vlastníckeho práva povinnej nenariadením neodkladného opatrenia nedošlo zároveň k porušeniu
ústavou garantovaného práva navrhovateľky na súkromný a rodinný život (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR),
súčasťou ktorého je aj právo na obydlie, resp. právo na nedotknuteľnosť obydlia (čl. 21 Ústavy SR), keď
nepochybne zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného
a rodinného života jednotlivca. Pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie,

ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel
obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na
dosiahnutie ustanoveného cieľa. Výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom
a sledovanými legitímnymi cieľmi závisí od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných
dôvodoch.
32. Odvolací súd je toho názoru, že ak navrhovateľka žiadala uložiť povinnej zdržať sa akéhokoľvek

zásahu, ktorý by ju obmedzoval v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, sledovala tým efektívnu úpravu
pomerovstránsporudorozhodnutiavovecisamejohľadnevyporiadaniaBSMpoukončeníktoréhobude
zrejmé či a v akom rozsahu jej alebo ich spoločnému synovi bude patriť vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti. Naviac je potrebné zdôrazniť, že i keď obsah neodkladného opatrenia nariadeného
podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP zásadným spôsobom obmedzuje výkon vlastníckych práv povinnej, v

konaní osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu vedúca k takémuto výnimočnému
procesnému rozhodnutiu nemá za následok prekročenie hraníc ústavnosti.
33. Odvolací súd tak považoval za preukázaný dôvod na obmedzenie vlastníckeho práva povinnej podľa
čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Uložená povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností navrhovateľkou a jej synom je
prejavomprednostiochranyústavnýchprávnaochranusúkromnéhoarodinnéhoživotapodľačl.19ods.

2 Ústavy SR a na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR. Nejedná sa o neoprávnený
zásah, za ktorý by bolo možné považovať také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave,
nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody
alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa.
34.Odvolacísúdpretopovažujenávrhžalobcovnanariadenieneodkladnéhoopatreniazaopodstatnený

a správne súd prvej inštancie rozhodol, keď nariadil a upravil pomery strán sporu spôsobom uvedeným
vo výroku svojho rozhodnutia.
35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
I.,III., a IV., podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Navrhovateľka má voči povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že bola v
odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).