Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/346/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231422
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111231422.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: S. T., Q.. X. X.

XXXX, bytom W. R. F., K. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 792,82 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania od
30. 1. 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16. 11. 2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 17 298,20 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17 298,20 Eur od 1. 10.
2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením príslušníka
Policajného zboru ČVS: ORP-1335/ČA-KS-2009 zo dňa 17. 11. 2009 bolo proti nemu začaté trestné
stíhaniepreprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,2písm.b/Trestnéhozákonaazároveň
toho istého dňa bol uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20. 11. 2009 č.k. Otp 465/2009

vzatý do väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice. Uznesením
KrajskéhosúduvKošiciachpodsp.zn.6T/73/2009zodňa9.12.2009bolajehosťažnosťprotiuzneseniu
zamietnutá. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice - okolie 1Pv 776/2009-21 zo dňa 26. 1. 2010 bolo
trestné stíhanie pre prečin vyhrážania zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý
sa vedie trestné stíhanie a žalobca bol prepustený z väzby na slobodu. Väzba trvala od 17. 11. 2009 do
16. 1. 2010. V roku 2009 strávil 45 dní vo väzbe a v roku 2010 strávil 26 dní vo väzbe. Za dni strávené
vo väzbe v roku 2009 mu vznikla nemajetková ujma vo výške 1 084,50 Eur a za dni strávené vo väzbe

v roku 2010 nemajetková ujma vo výške 645,32 Eur. Spolu náhrada nemajetkovej ujmy rozhodnutím
o väzbe predstavuje 1 729,82 Eur. Jednalo sa už o druhé takéto rozhodnutie o väzbe, po prvýkrát bol
vzatý do väzby v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 3T/167/2005
a vo väzbe bol od 29. 7. 2005 do 8. 2. 2006, takmer 7 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Košice
- okolie sp. zn. 3T/167/2005 zo dňa 27. 9. 2006 bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko súd dospel
k záveru, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nebol trestným činom. Požadoval výšku nemajetkovej
ujmy 10-násobok, t.j. sumu 17 298,20 Eur. Predmetnú vec vopred písomne predbežne prerokoval s

príslušným orgánom Ministerstvom spravodlivosti SR. Nezákonnou väzbou bolo hlboko zasiahnuté do
jeho ľudskej dôstojnosti, rodinného, súkromného a spoločenského života. Nezákonná väzba vyvolala
u neho extrémne psychické napätie, pocity krivdy, sklamania, nespravodlivosti a úzkosti, či strachu z
budúcnosti. Súčasne sa znížil jeho spoločenský status a narušili sa príbuzenské a priateľské väzbys okolím. Žalobca žije v obci, ktorá má 1435 obyvateľov, kde s prihliadnutím na obecné pomery je
zrejmé, že trestné konanie a vzatie do väzby jedného zo spoluobčanov vyvolávalo miestnu pozornosť
a sledovanosť celého trestného konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9. 2. 2012 žiadal, aby súd žalobu
zamietol. Žalobca strávil vo väzbe obdobie od 17. 11. 2009 do 26. 1. 2010, kedy bol z väzby prepustený.
O väzbe súd rozhodoval na základe návrhu okresného prokurátora Košice - okolie. Proti rozhodnutiu
o väzbe podal žalobca sťažnosť, ktorú Krajský súd v Košiciach zamietol. Krajský súd v Košiciach sa

stotožnil so záverom prvostupňového súdu o danosti väzobných dôvodov. Nárok na náhradu škody
nevzniká samotným zastavením trestného stíhania, ale je potrebné skúmať, či si väzbu poškodený
nezavinil sám. Žalobca bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku,
pretožebolozistené,žeideoosobuvminulostiviackráttrestnestíhanú,ktorásauždopustilaobdobného
trestného činu voči tej istej poškodenej, pričom za to bola v minulosti odsúdená na nepodmienečný
trest odňatia slobody v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 4T/130/2004.

Obvinenýpožívalvrozhodujúcomobdobíalkohol,čopreukazujedychováskúškavykonanávpredmetný
deň, pri ktorej bolo zistené, že obvinený mal v krvi 1,55 mg/l alkoholu. Taktiež boli zistené rozpory medzi
ním tvrdenými skutočnosťami a svedeckými výpoveďami. Žalobca skutočnosť, že žije v obci s 1435
obyvateľmi a trestné konanie a vzatie do väzby jedného zo spoluobčanov vyvolalo miestnu pozornosť,
nepreukázal. Žalobca bol v predchádzajúcom období 8 x právoplatne odsúdený za rôznorodú trestnú

činnosť, ktorá zahŕňala aj obdobné násilné trestné činy, z čoho 6 x bol odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody, ktorý aj vykonal. Žaloba podaná žalobcom je neopodstatnená a žiadal, aby súd
žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, svedkov, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Čaňa ČVS: ORP-1335/ČA-KS-2009 zo dňa 17. 11.
2009 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného za prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona matke H. T. a zároveň uznesením zo dňa 20. 11. 2009 č.k.

Otp 465/2009-14 sudca pre prípravné konanie rozhodol o vzatí obvineného S. T. do väzby. Väzba u
obvineného začala plynúť dňa 17. 11. 2009 (č.l. 6, 7).

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 9. 12. 2009 č.k. 6Tpo/73/2009-24 zamietol sťažnosť
obvineného S. T. z dôvodu, že proti uzneseniu po jeho vyhlásení do zápisnice o výsluchu obvineného

podal obvinený sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Odvolací súd konštatoval dôvodnosť podozrenia,
stíhaný skutok sa stal, spáchal ho obvinený a vykazuje znaky prečinu, má oporu vo výpovedi svedkov
H. T., J. T., H. Š. a listinných dôkazoch (č.l. 9).

Uznesením zo dňa 26. 1. 2010 Okresná prokuratúra Košice - okolie č.k. 1Pv 776/2009-21 rozhodla

podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania proti žalobcovi, pretože
je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 1. 2010 (č.l. 10).

Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice dňa 26. 1. 2010 potvrdil prepustenie žalobcu z výkonu

väzby, v ktorej bol od 17. 11. 2009 do 26. 1. 2010.

Dňa 30. 8. 2010 podal žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Listom zo dňa 2. 3. 2011
žalovaný oznámil žalobcovi, že neboli vo veci splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu
škody spôsobenej výkonom verejnej moci a žalovaný posúdil predmetnú žiadosť ako neodôvodnenú.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že bol nezákonne vzatý do väzby. Jeho matka mala v čase keď bol vzatý
do väzby 85 rokov a opakovane ho udávala na polícii, že sa jej vyhrážal zabitím. Tieto tvrdenia neboli
pravdivé. Vo väzbe strávil v roku 2009 45 dní a v roku 2010 26 dní. Pred nástupom do väzby v roku
2010 si vybavil zamestnanie vo firme Volkswagen a nemohol prácu vykonávať. Keď bol vzatý do väzby,

bol v médiách, v TV Joj a v Novom čase a keď sa vrátil z väzby, nemohol si nájsť prácu a doposiaľ je
nezamestnaný.Svedkyňa U. S., starostka obce W. R. F., kde má žalobca bydlisko, vo výpovedi uviedla, že žalobcu
pozná ako občana. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že žalobca bol vo väzbe. Ako starostka prišla do
kontaktu so žalobcom pri riešení určitej situácie, keď jeho mama nebola spokojná s priateľkou, s ktorou

žije v spoločnej domácnosti, preto mu neumožnila bývať v rodinnom dome a nejaký čas žil žalobca ako
bezdomovec. Neskôr sa vrátil späť k svojej matke a býva u nej. Žalobca je doma, je nezamestnaný,
ale záujem o verejnoprospešné práce nemá. Občania obce sa na žalobcu pozerajú tak, že znova niečo
vyviedol. Žalobca bol vo väzbe aj za vraždu a preto sa ľudia na neho pozerajú s obavou a so strachom.

Svedkyňa J. T., družka žalobcu, vo výpovedi uviedla, že so žalobcom žili 7 rokov v spoločnej domácnosti,
bývala s nimi aj matka žalobcu a matka svedkyne. V súčasnej dobe je situácia taká, že žalobca žije v
rodinnom dome so svojou matkou a svedkyňa vo svojom dome so svojou matkou a so žalobcom sa
stretávajú. Návrh na trestné stíhanie matkou bol podaný preto, lebo si chcela svedkyňa zobrať žalobcu
za manžela a matka s tým nesúhlasila. Žalobca bol v minulosti trestne stíhaný aj pre iné trestné činy a
aj pre ten istý skutok. Žalobca sa k svedkyni a k matke správal dobre. Žalobca nemá žiadne problémy s

ľuďmi v dedine, každý ho má rád. V súčasnosti nepracuje, žijú z podpory v hmotnej núdzi. Počas väzby
ho navštevovala vo väzbe a jej vzťah k žalobcovi to žiadnym spôsobom neovplyvnilo. Skutočnosť, že bol
vo väzbe, neovplyvnila ani vzťah občanov v obci k žalobcovi. Keď bol podaný návrh na trestné stíhanie
matkou, bol žalobca pod vplyvom alkoholu. Žalobca požíva alkohol.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovštátzodpovedázapodmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 8 ods. 5 písm. a/ citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v
§ 7 a 8 je najmenej jedna tridsiatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej

slobody.

Trestné stíhanie a v rámci neho aj prípadný výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej slobody
jednotlivca a vyvolávajú aj ďalšie negatívne dopady na osobný život a životný osud. Zasahujú do
súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, preto sú spôsobilé, okrem porušenia práva

na osobnú slobodu garantovaného čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obmedziť, či porušiť aj
jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej
povesti tak, ako to zaručuje čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je teda nepochybné, že
trestné stíhanie, výkon väzby, ktoré boli realizované v rozpore so zákonom, sú spôsobilé vyvolať vedľa
vznikumateriálnejškodyajvzniknemateriálnejujmyvosféreosobnostnýchpráv.Medziprípadyvadného

pozbavenia osobnej slobody patria aj prípady, v ktorých sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe v zmysle § 8 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento záver vyplýva už len z toho,že zákon aj tieto prípady pozbavenia osobnej slobody (napriek inak zákonnému rozhodnutiu o väzbe)
sankcionuje zodpovednosťou štátu za škodu, ktorá nastala v príčinnej súvislosti s väzbou.
Ustanovenie § 8 zákona č. 514/2003 Z.z. zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o

väzbe. Subjektmi tejto zodpovednosti sú štát na jednej strane a na druhej strane ten, na kom bola väzba
vykonaná. Podmienkami tejto zodpovednosti sú rozhodnutie o väzbe, škoda a príčinná súvislosť medzi
nimi. Predpokladom zodpovednosti je skutočnosť, že voči tomu, na kom bola väzba vykonaná, bolo
trestné stíhanie zastavené. Právo na náhradu škody však nemá ten, kto si väzbu zavinil sám, najmä
tým, že svojím konaním dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom na väzbu a ten, proti ktorému bolo

trestné stíhanie zastavené iba preto, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný. (rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo 14. 10. 2009, sp. zn. 2Co/238/2008).

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., platného a účinného od 1. 1. 2009, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody po uplatnení na príslušnom orgáne, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti SR, po písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku (§ 15, § 16 zákona č.
514/2003 Z.z.). Listom zo dňa 2. 3. 2011 žalovaný oznámil, že jeho žiadosti nevyhovel.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesením Obvodného oddelenia Policajného

zboru Č. zo dňa 17. 11. 2009 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu obvineného pre trestný čin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak,
že dňa 17. 11. 2009 v obci W. R. F. v rodinnom dome po tom, ako sa priviedol do opitého stavu, sa po
predchádzajúcej verbálnej žiadosti o peniaze adresovanej svojej matke začal voči nej správať urážlivo, a
to vulgárnymi nadávkami, ktoré vyústili do verbálnych vyhrážiek, že ju zabije, kde týmto svojím konaním

vzbudil u matky H. T. dôvodnú obavu o život a zdravie, aj v minulosti napadol blízku osobu a jeho konanie
je častejšie agresívnejším, pod vplyvom alkoholu. Toho istého dňa bol žalobca uznesením Okresného
súdu Košice - okolie zo dňa 20. 11. 2009 vzatý do väzby. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice -
okolie zo dňa 26. 1. 2010 bolo trestné stíhanie proti žalobcovi zastavené, lebo skutok, pre ktorý sa viedlo
trestné stíhanie, sa nestal a žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody.

Žalobca väzbu zavinil, lebo voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie dňa 17. 11. 2009 a v ten istý deň
17. 11. 2009 bol vzatý do väzby, keďže jeho správanie, ktoré tomu predchádzalo, odôvodňovalo jeho
vzatie do väzby. Žalobca požíval v rozhodujúcom období alkohol, podľa dychovej skúšky vykonanej v
predmetný deň bolo zistené, že mal v krvi 1,55 mg/l alkoholu, matke vulgárne nadával a svojím konaním
dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby. V konaní boli zistené rozpory medzi ním tvrdenými

skutočnosťami a svedeckými výpoveďami, z ktorých v rozpore s tvrdením žalobcu vyplývalo, že sa
nezdržiaval v rozhodujúcej dobe nepretržite na ním označenom mieste. A podľa záverov znaleckého
posudku č. 165/2005 vypracovaného Dr. Y. v trestnom konaní miera trestu u matky je viazaná na to, aby
sa liečil, aby bol syn poslaný na protialkoholické liečenie a podľa toho menila svoj postoj, jednalo sa o
podozrenie z úmyselného trestného činu nebezpečného vyhrážania voči matke, s ktorou žil v spoločnej

domácnosti a ktorá v čase verbálneho útoku dosahovala vek 85 rokov, teda išlo o osobu vyššieho veku.
Žalobca je tiež osobou, ktorá bola v minulosti viackrát trestne stíhaná. Podľa odpisu z registra trestov
bol žalobca 8 x súdne trestaný, v posledných desiatich rokoch sa dopustil obdobného trestného činu
voči poškodenej matke, bol odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.
zn. 4T/130/2004 pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 197a ods. 1, 2 Trestného zákona a

sp. zn. 3T/167/2005 pre trestný čin podľa § 197a ods. 1, 2 Trestného zákona a v oboch skutkoch bola
poškodenou jeho matka. Žalobca bol tiež vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin vraždy.
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27. 9. 2006 č.k. 3T/167/2005-172 bol žalobca
oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry pre Košice - okolie sp. zn. 1Pv 742/2005
zo dňa 19. 10. 2005 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania a

obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Trestného zákona, nakoľko tento skutok nie je trestným
činom, na tom skutkovom základe, že od 20. 7. 2005 do 22. 7. 2005 prechovával vo svojom rodinnom
dome 13 nábojov, cvičný náboj a 10 vojenských nábojov. Vo väzbe bol od 29. 7. 2005 do 8. 2. 2006.
Žalobca bol vo väzbe opakovane od 17. 11. 2009 do 26. 1. 2010.
PodľaúdajovŠtatistickéhoúraduSRpriemernánominálnamesačnámzdazamestnancavhospodárstve

Slovenskej republiky za rok 2008 predstavovala 723,03 Eur a v roku 2009 744,50 Eur. V roku 2009
strávil žalobca 45 dní vo väzbe a v roku 2010 26 dní vo väzbe. Za dni strávené vo väzbe v roku 2009
mu vznikla nemajetková ujma vo výške 1 084,50 Eur (723,03 Eur : 1/30 = 24,10 Eur x 45 dní) a v roku
2010 nemajetková ujma vo výške 645,32 Eur (744,50 Eur : 1/30 = 24,81 Eur x 26 dní).Spolu výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o väzbe predstavuje 1 729,82 Eur (1 084,50
Eur + 645,32 Eur).
Žalobca nepreukázal zásah do cti, dobrej povesti a dôstojnosti, ktorý je v príčinnej súvislosti s trestným

stíhaním. Ľudia v obci žalobcu vnímali ako človeka, ktorý bol v minulosti odsúdený a konkrétnu väzbu,
podľa výpovede starostky obce, ani nevnímali.
Žalobca je dlhodobo nezamestnaný, ale doposiaľ neprejavil záujem o verejnoprospešné práce. Priateľka
žalobcu vo výpovedi potvrdila, že tak vo vzťahu k nej, ako aj vo vzťahu k ľuďom v obci a matke, sa
nič nezmenilo. So žalobcom sa naďalej stretávajú, v spoločnej domácnosti nežijú, lebo matka si to

nepraje. Už v minulosti mal žalobca narušený vzťah s matkou. Konkrétnym trestným stíhaním žalobca
nepreukázal žiadny zásah do cti, dôstojnosti a dobrej povesti.
Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu o náhradu škody
v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 15 568,38 Eur (17 298,20 Eur - 1 729,82 Eur) zamietol ako
neopodstatnenú.
Žalovaný v liste zo dňa 2. 3. 2011 (č.l. 20) uvádza, že prijal podanie zo dňa 30. 8. 2010, ktorým

sa žalobca domáhal náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., od 30. 1. 2011 sa žalovaný
dostal do omeškania s náhradou škody (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.) s povinnosťou zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania vo výške o 8 % vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, k 30. 1. 2011 základná úroková sadzba
predstavovala 1,25 %, teda vo výške 9,25 % ročne a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov

z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu a žalovaného súd rozhodol, že žiadny

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).