Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716895597
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716895597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: D. O., C.. XX.X.XXXX, S. L. XXX/
XX, XXX XX O., právne zastúpená Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom Nám. sv. Egídia
95, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167 proti žalovanému: Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený Advokátska kancelária Antol s.r.o., so
sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o vydanie bezdôvodného obohatenia s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/4/2016-115
zo dňa 10.12.2018

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd (Okresný súd Poprad) rozhodol takto:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni sumu 770,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 11.7.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Z a m i e t a žalobu v prevyšujúcej časti.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil najmä tým, že pri použití verejne dostupných nástrojov
je zrejmé, že RPMN uvedená v zmluve o pôžičke je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Pri
mesačnej splátke 57,29 eur vychádza RPMN 31,56 %. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 27,45 %.

Ak by aj súd akceptoval tvrdenie žalovaného, že suma poistenia 3,29 eur sa nezapočítava do RPMN, pri
splátke vo výške 54 eur (57,29 eur - 3,29 eur) je RPMN vo výške 28,20 %, čiže stále viac, ako je uvedené
v zmluve v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je chybne uvedená celková výška nákladov. Pri splátke
57,29 eur je celková výška úveru 4.124,88 eur, čiže výška nákladov 2.124,88 eur. Ak by sme opätovne aj
akceptovali tvrdenie žalovaného, že sa tam nezapočítava výška poistného 3,29 eur, pri splátke vo výške
54 eur, je celková suma úveru 3.888 eur, čiže celková výška nákladov 1.888 eur a nie 1.768,87 eur.
Ďalej súd podotkol, že chýba adresa, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. S ohľadom na vyššie

uvedené je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch.
Súd poukázal, že na č.l. 53 súdneho spisu je zrušenie trvalého príkazu, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
uhradila celkovo sumu 2.760 eur (46 x 60 eur) žalovanému a teda výška bezdôvodného obohateniapredstavuje sumu 760 eur. Ak by sme mali vychádzať z toho, ktorý výpis je správny, tak v pochybnostiach
v prospech spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. 2 OZ. Teda je potrebné prikloniť sa k výške bezdôvodného
obohatenia, ktorú uviedla žalobkyňa, keďže zaplatila sumu 770 eur (zaplatila 2.760 eur, reálne bolo

poskytnutých 1.990 eur), čo potvrdzuje listina.
Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, čo do istiny.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to do výroku I. a III. a navrhol, aby odvolací

súd rozsudok v týchto výrokoch zrušil a návrh žalobcu zamietol vrátane žalobcom uplatňovaných trov
konania alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný vyjadril nesúhlas s
tvrdením súdu prvej inštancie, že výpočet RPMN je neprávny, pretože suma poistného sa nezarátava
do výpočtu RPMN. Podľa jeho názoru sú v zmluve všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN. Taktiež
mal za to, že zmluva obsahuje správny údaj o celkovej čiastke podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZOSÚ. Podľa
jeho názoru súd nesprávne vychádza zo skutočnosti, že žalovaný poskytol žalovanej úver vo výške

1.990 eur, pričom podľa jeho názoru mu poskytol sumu 2.000 eur. Namietal, že suma poistného podľa
jeho názoru nemala byť započítaná do bezdôvodného obohatenia. Zároveň poukázal na to, že žalovaný
vykonal platby vo výške 2.289,52 eur, a teda záver súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške
770 eur nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Prešove vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutých

výrokoch, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej
obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

8. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje
neuvedenie čo len jednej z náležitostí vyžadovaných ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).

9. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

10. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že zmluva o úvere musí obsahovať celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle ust. § 2 písm. h) ZoSÚ sa pod celkovou čiastkou, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, t.j. nestačí len uviesť samostatne celkovú výšku
úveru a celkové náklady spotrebiteľa, ale je potrebné, aby bol v zmluve explicitne vyjadrený aj ich súčet.
Napriek tomu, že ide o jednoduchú matematickú operáciu, zákon vyslovene vyžaduje uvedenie nie len
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov, ale aj ich súčtu, preto pokiaľ zmluva o
úvere túto náležitosť neobsahuje, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa ust.

§ 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ.

11. Odvolací súd vychádza z toho, že poistenie bolo treba považovať za podmienku uzavretia zmluvy,
nakoľko zmluva o úvere nedáva spotrebiteľovi jednoznačnú možnosť výberu, či o poistenie vyslovene
žiada alebo ho odmieta, ale dáva spotrebiteľovi voľbu len vo vzťahu k druhu poistenia. Ak by spotrebiteľ

o poistenie nemal záujem, zrejme by bolo potrebné neoznačiť žiadne z políčok, ktoré mu sú dané na
výber. Takýto spôsob možnosti odmietnutia poistenia je pre spotrebiteľa zavádzajúci a nejasný, nakoľko
v priemernom spotrebiteľovi môže vyvolať dojem, že jedno z políčok musí označiť, čo má za následok
vznik poistenia.
Spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný a musí mu byť daná jednoznačná možnosť vyjadriť

sa, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie. Žalobca takýmto spôsobom zneužil svoje
postavenie silnejšej zmluvnej strany a spoliehal sa na to, že spotrebiteľ vyplní všetky políčka uvedené
vo formulárovej zmluve, vrátane výberu druhu poistenia.

12. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 5 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa
05.04.1993, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v

súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

13. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že zmluvná podmienka v podobe možnosti
spotrebiteľa uzavrieť poistenie nebola pre neho vypracovaná dostatočne zrozumiteľne, čo je potrebné
vykladať na ťarchu dodávateľa, ktorý túto podmienku koncipoval. Z tohto dôvodu je nutné vychádzať

z toho, že uzavretie poistenia bolo podmienkou získania úveru, a preto ak poistné nebolo zahrnuté do
výškyRPMNacelkovýchnákladovspotrebiteľa,resp.následneajdocelkovejčiastky,ktorújespotrebiteľ
povinný zaplatiť, sú tieto údaje uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ.

14. Vzhľadom na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje absencia čo len jednej
náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ďalšími odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa tejto otázky
sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nie sú spôsobilé zmeniť právny názor odvolacieho súdu o tom, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. K namietaným výpočtom bezdôvodného obohatenia odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na dôvody v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 poukazuje.

16. So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok v
napadnutých výrokoch I. a III. potvrdil ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 CSP a vychádzajúc zo zásady úspešnosti súd úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).