Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/71/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611200533
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5611200533.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, ktorá koná na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti povinnému: C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.

XX, XXX XX M. G., o vymoženie pohľadávky vo výške 531,12 eur s príslušenstvom, vykonávanej
súdnymexekútoromJUDr.RomanomFogtom,sosídlomPriemyselná6,82109Bratislava,podspisovou
značkou EX 354/2011, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia sa z a s t a v u j e.

III. Súdny exekútor JUDr. Roman Fogta má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom sa začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX
354/2011 o vymoženie pohľadávky vo výške 531,12 eur s príslušenstvom, priznanej rozhodnutím

Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti Čadca, sp. zn. KRS/831/2010
zo dňa 18. 10. 2010.

2. Uznesením sp. zn. 7Er/71/2011 zo dňa 03. 10. 2016 rozhodol okresný súd o pripustení vstupu
nového oprávneného, spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, na miesto pôvodného
oprávneného, spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.7. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

8. Rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným
titulom, pretože rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako to vyžaduje zákon.

9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase

uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

10. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

11. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku V.-13 Všeobecných podmienok

CETELEM SLOVENSKO, a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré mali byť prílohou Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej dňa 23. 09. 2008 medzi povinným a pôvodným
oprávneným. Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno
rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní
o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa
právomoci súkromnej osoby, navyše určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri
ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.

Právnemu predchodcovi oprávneného nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnul do samotnej zmluvy
a dal klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní nebolo
preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná
forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok

vylúčená.

12. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou, a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k
zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to
potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorého prípadná neplatnosť

zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa
na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Treba zdôrazniť, že súčasťou všeobecných obchodných
podmienok môžu byť len ustanovenia vzťahujúce sa k časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka
pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Preto nie je možné
konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju právny predchodca oprávneného zahrnul do

všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

13. Ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní zakotvujúce povinnú písomnú formu rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky, sú ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť. Exekučný súd
je pritom vždy povinný prihliadnuť na dôvod na zastavenie exekúcie, pokiaľ tento namieta niektorý

z účastníkov konania alebo sa stane súdu inak známym, t. j. aj z úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1
Exekučného poriadku).14. Keďže rozhodcovská doložka nebola uzatvorená platne, rozhodcovský súd nemal právomoc konať
vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.

Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie už
nadbytočné, preto sa súd týmito bližšie nezaoberal.

15. Okrem uvedeného dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy treba poukázať aj na názor Krajského
súdu v Žiline vyjadrený v uznesení zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 6CoE/28/2015, kde sa uvádza, že

„veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil
právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade
s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvého stupňa v tom
smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil

znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil,
komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Poučenie povinnej o dôsledkoch
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na
žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi

sa za primeraných okolností rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve“.

16.Zuvedenéhomožnovyvodiť,žeužsamotnýfaktvopredurčenýchrozhodcovskýchsúdov(vaktuálnej
veci dvoch konkrétnych) je z hľadiska posúdenia platnosti rozhodcovskej zmluvy problematický. Veriteľ
si zabezpečil výhodu v úprave dvoch subjektov, ktoré mali rozhodovať jeho spor, a to bez toho, aby

uvedená zmluvná regulácia bola akokoľvek vyvážená vo vzťahu k slabšej zmluvnej strane.

17. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu predloženia nulitného
exekučného titulu možno považovať za zavinenie oprávneného. Pri postupe, na základe ktorého súd

rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným
uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný
postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262
CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex
posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené

do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú
dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne
o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad
v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje,

že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne
(nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha
ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd rozhodovaním o veciach,
ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.

18. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania
o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.