Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Mužilová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206281
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Mužilová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1216206281.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov- matka: T.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, X., zastúpená advokátkou JUDr. Denisou
Jánošíkovou,sosídlomKlincová35,Bratislavaaotec:N..T.V.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomW.XX,Ž.
- X., toho času bytom T. X, X., zastúpený spoločnosťou AK Neuschlová s.r.o., so sídlom Dostojevského

rad 5, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, a Úradu komisára
predeti,sosídlomOdborárskenámestie3,Bratislava,onávrhuotcaonariadenievýchovnéhoopatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á výchovné opatrenie rodičom T.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, X. a N.. T. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Ž. - X., t.č. T. X, X., spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa odborného
psychologickéhoporadenstvanaÚradepráce,sociálnychvecíarodiny,Vazovova7/A,Bratislava,referát

poradensko-psychologických služieb, v rozsahu 30 hodín poskytovaného poradenstva matke a 30 hodín
poskytovaného poradenstva otcovi, a to na obdobie šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia s
tým, že presný čas stretnutí určí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po dohode s každým z rodičov.
II. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov a akceptácii
postavenia druhého rodiča a to počnúc právoplatnosťou uznesenia.

III. Súd konanie v časti o uloženie výchovného opatrenia vo vzťahu k maloletému T. S., nar. XX.XX.XXXX
z a s t a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2015 sa otec vyjadril k realizovanému výchovnému
opatreniu a zároveň žiadal, aby súd uložil rodičom podrobiť sa ďalšiemu výchovnému opatreniu. Tunajší
súd uznesením č. k. 49P/284/2012-724 zo dňa 27.11.2015 vylúčil návrh otca o nariadenie výchovného

opatrenia zo dňa 22.10.2015, doručený súdu dňa 26.10.2015 na samostatné konanie.

2. Otec návrh odôvodnil tým, že pôvodné súdom nariadené výchovné opatrenie bolo nedostačujúce a
je potrebné, aby im ako rodičom bol poskytnutý ďalší priestor, aby si pod odborným vedením vyjasnili
svoje rodičovské postavenie. Rozsudkom Okresnému súdu Bratislava II bolo v roku 2015 nariadené
výchovné opatrenie v rozsahu 25 hodín každý párny utorok v určenom čase. Aj po realizácii výchovného

opatrenia sa nepodarilo dostať do prijateľnej roviny ich vzájomnú spoluprácu pri výchove a starostlivosti
o maloletého T.. Za 5 mesiacov realizácie výchovného opatrenia sa zorganizovali len 4 spoločné
stretnutia medzi ním a matkou, ich komunikácia na spoločných stretnutiach prakticky neprebiehala, jeho
snahy o otvorenie diskusie bývali ukončené direktívnymi vyhláseniami matky. Množstvo poradenstva
bolo zamerané na vysvetľovanie minulosti a nie na nastavovaniu pravidiel možnej budúcej spolupráce.
Počas prvého výchovného opatrenia neboli psychologičkou vedení k tomu, aby oddeľovali svoje vlastné

pocity od potrieb dieťaťa, ani k vzájomnej spolupráci. Listom zo dňa 21.07.2015 vyjadril psychologičke
nesúhlas s vedením výchovného opatrenia a požiadal ju v dobrej viere o vykonanie zmien tak, abyvýchovné opatrenie skutočne prispelo k zamýšľanému cieľu a aby nielen on, ale aj matka bola
vedená k ústupkom v záujme dieťaťa. Smerovanie výchovného opatrenia pôsobilo ako jednostranne
zamerané na jeho výchovu, tak aby akceptoval súčasné nastavenie spočívajúce v absolútnej dominancii

matky pri starostlivosti aj výchove dieťaťa. Matka vyžaduje, aby sa komunikácia s ňou realizovala
sprostredkovane,nesúhlasínapríkladanistým,abypočasstykupodaldieťaťuovocie,kedyargumentuje
stravovacím režimom dieťaťa, ktorý by sa podaním ovocia narušil. Pri styku so synom ho matka neustále
napomína, namieta voči jeho aktivitám s dieťaťom, označuje ho za necitlivého k potrebám dieťaťa. Nie
je ochotná ho informovať o napredovaní dieťaťa, jeho bežnom dennom režime, obľúbených veciach,

jej informácie sa obmedzujú zväčša na prepisy lekárskych správ, ktoré priloží k písomným správam.
Vzhľadom na uvedenú situáciu navrhuje, aby ich súd zaviazal podrobiť sa ďalšiemu pokračovaniu
výchovného opatrenia v podobnom rozsahu ako už bolo určené. Vzhľadom na jeho námietku zaujatosti
voči psychologičke pôvodného zariadenia, by bolo vhodnejšie, keby sa výchovné opatrenie realizovalo
v inej inštitúcii, respektíve za prítomnosti iného psychológa.

3. Matka v podaním doručenom súdu dňa 19.10.2016 nesúhlasila s návrhom otca o nariadenie
výchovného opatrenia. Nakoľko rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 59P/149/2013 zo
dňa 26.02.2015 súd už raz uložil rodičom výchovné opatrenie, ustanovenie §230 CSP nepripúšťa
vec prejednávať a rozhodovať znova. Existencia právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby súd

konanie zastavil. Otec vo svojom vyjadrení uvádza nepravdivé informácie. Výchovné opatrenie riadne
absolvovala a bol to otec, kto tento proces nedokončil. Otec úplne nedôvodne namietal psychologičku
D., namietal jej postupy a nepravdivo ju obviňoval z jej neobjektivity. Nie je pravda, že by nemala
záujem nastaviť pravidlá ich budúcej komunikácie. Aktívne na všetkých stretnutiach poskytovala otcovi
informácie o dieťati, jeho režime a vývoji. Bol to práve otec, ktorý na stretnutiach pred psychologičkou

neustále zachádzal do minulosti, ktorú proti nej vyťahoval. Opakovane vyslovila svoj pozitívny postoj
s tým, že je rada, že sa otec stretáva so synom a budujú si svoj vzťah. Pri styku dieťaťa s otcom
je nápomocná, pozitívne vedie dieťa k stretávaniu sa s otcom. Vysvetľuje mu aké sú obmedzenia
maloletého, informuje ho zdravotnom stave dieťaťa a pravidelnom režime dieťaťa. K otcovi sa vždy
správala slušne, citlivo a milo s ním komunikuje. Na stretnutiach v I. J. N. otec neprijal od nej žiadne

usmernenie, pred dieťaťom reaguje neprimerane, útočí na ňu. Správa z D. jasne hovorí, že otec má prijať
realitupotriebdieťaťa,zvýšiťcitlivosťnazdravotnýstavdieťaťaaposliniťkonkrétnerodičovskézručnosti.
Otec na jej bežné usmernenia a informáciu o dieťati nereaguje, doteraz nedokáže akceptovať a prijať
svoje dieťa také aké je aj s jeho zdravotnými ťažkosťami a diagnózami, bagatelizuje jeho zdravotný stav.
Otec neustále prekrúca fakty, prekrúca aj priebeh výchovného opatrenia. Matka uviedla, že ona ďalšie

výchovné opatrenie nepotrebuje, nevidí žiadny dôvod na ďalšie absolvovanie výchovného opatrenia.
Otca akceptuje ako druhého rodiča, umožňuje mu pravidelný styk s dieťaťom, otca obsiahlo informuje o
dieťati, trpezlivo mu odpovedá na otázky, vysvetľuje zdravotné obmedzenia a zdravotný stav dieťaťa.

4. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.05.2017 matka opätovne nesúhlasila s nariadením výchovného

opatrenia s odôvodnením, že návrh podal otec v októbri 2015 z dôvodu záujmu o vhodné rozhodnutie
vo veci výkonu rodičovských práv a povinností. K danej skutočnosti už došlo, keď vo veci rozhodol súd
prvej inštancie aj Krajský súd. Dôvod na nariadenie výchovného opatrenia tak odpadol. Preukázala, že
pôvodne nariadené výchovné opatrenie nedokončil otec, ona výchovné opatrenie riadne absolvovala,
odporúčania odborníkov prijala. I tento dôvod, ktorý otec uvádzal v návrhu teda odpadol. Výchovné

opatrenie sa nariaďuje v záujme dieťaťa v prípade ak je to potrebné. Aktuálne je v záujme dieťaťa
poskytnúť mu maximálnu starostlivosť a vytvoriť pokojné prostredie pre jeho vývoj, liečbu, zdravie.
Vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa je so synom na predĺženej rodičovskej dovolenke, otec sa stretáva
so synom v zmysle rozsudku Krajského súdu, ak nie je dieťa choré. S otcom dieťaťa pravidelne
komunikuje na každom styku otca so synom a pravidelne ho sms správami informuje o podstatných

záležitostiach. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby súd návrh otca o nariadenie výchovného opatrenia
v celom rozsahu zamietol.

5. V podaniach doručených súdu dňa 12.03.2018 a dňa 30.10.2018 matka uviedla, že dôvody otca pre
nariadenie výchovného opatrenia sú neaktuálne a prežité. Právoplatným rozhodnutím o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností odpadli všetky dôvody pre výchovné opatrenie. Pôvodné výchovné
opatrenie nedokončil otec, ona ho absolvovala riadne a odporúčania odborníkov prijala. Zdravotný stav
dieťaťa je stále náročný, lieči sa na 18 diagnóz a vyžaduje pravidelný kľudový režim. Otec sa s dieťaťom
stretáva podľa rozhodnutia súdu, pokiaľ dieťa nie je akútne choré. S otcom spolu komunikujú ústne pristyku otca s dieťaťom, komunikujú spolu telefonicky - SMS správami a otca informuje aj písomne, raz
mesačne poštou. K vyjadreniam matka doložila lekárske správy maloletého dieťaťa.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámil sa s vyjadrením prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava II, s vyjadrením kolízneho opatrovníka, zástupkyne Úradu komisára
pre deti, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj súvisiacimi konaniami vo veci
maloletého dieťaťa a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/284/2012-1052 zo dňa 17.05.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/446/2016-1295 zo dňa 07.02.2017 súd zveril
maloletého T. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého T. výživným
vo výške 300,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom
18.12.2012. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým T.Ú. každú stredu od 16.30 hod. do 19.00 hod.,

v párnom týždni v piatok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom týždni v sobotu a v nedeľu od 16.30
hod. do 19.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2017.

8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/149/2013-291 zo dňa 26.02.2015 súd uložil
povinnosť obom rodičom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom

zariadení U. P. pre D., K. Ú. Č.. X, X. v rozsahu 25 hodín, t.j. každý párny týždeň v roku v utorok od
16.30 hod. do 18.00 hodiny počnúc dňom právoplatnosti rozsudku za účelom nadobudnutia rodičovskej
zručnosti a zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2015.

9. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.07.2018, č.k. 49P/95/2018-37 súd zamietol návrh

matky o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala takého rozhodnutia, ktorým
súd zakáže styk otca s maloletým T.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2018.

10. Podľa správy z odborného poradenstva I. J. N. D. zo dňa 21.10.2015, uvedený subjekt realizoval
výchovné opatrenie, ktoré bolo rodičom nariadené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II. Zo

záverov uvedenej správy vyplýva, že výchovné opatrenie a asistované kontakty postupne, hoc pomaly
napĺňali sledovaný cieľ. Komunikácia medzi rodičmi sa do určitej miery otvorila, ale nie je ešte pripravená
vecne a bez napätia kooperovať. Je potrebné naďalej pokračovať v procese vylaďovania rodičovskej
komunikácie a vzájomnej akceptácie. Podľa vyjadrenia I. J. N. D. zo dňa 10.03.2016, uvedený subjekt
ukončil realizáciu stretávania sa mal. T. s otcom, ktoré bolo nariadené súdnym rozhodnutím. Dôvodom

ukončenia je opakované namietanie pracovníkov organizácie otcom dieťaťa, čo znemožňuje efektívnosť
prebiehajúcich stretnutí.

11. Otec spočiatku zotrval na podanom návrhu, kedy žiadal, aby súd uložil obom rodičom
povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie, nadobudnutia

rodičovskýchzručnostíatovrozsahu30hodínpreobochrodičov.Súčasnenavrholuloženievýchovného
opatrenia (asistovaný kontakt) aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V priebehu konania zobral otec
návrh v časti o uloženie výchovného opatrenia vo vzťahu k maloletému T. v celom rozsahu späť. S
matkou majú ako rodičia neustály problém v komunikácii, matka s ním cez telefón vôbec nekomunikuje,
komunikujeme len formou sms správ a listov, v ktorých mu podáva správy o zdravotnom stave syna.

Tieto správy sa neustále opakujú. Sú v nich uvedené stále rovnaké diagnózy. Styk so synom sa realizuje
v zmysle posledného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II v spojením s rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave. Má však pocit, že na týchto stretnutiach ho matka neakceptuje ako plnohodnotného
rodiča. Z pohľadu výchovy dieťaťa majú rôzne pohľady, viaceré veci si nevedia dohodnúť. T. cíti medzi
nimi napätie, je potom z toho rozrušený. Matka v 50% prípadoch zrušila styk v čase, keď bolo dieťa

choré. Neposkytla mu však náhradné termíny. Aj keď ju prosil, aby mohol s T. aspoň hovoriť, priniesť
mu ovocie, odovzdať mu hračku ani toto mu neumožnila. Jeho styk s dieťaťom sa neposúva dopredu.
Matka nemá záujem podporiť separáciu dieťaťa a rozvíjať jeho možnosti stretávať sa so synom. Matka
ho vytláča zo starostlivosti o syna. Nemôže sa zúčastňovať žiadnych vyšetrení dieťaťa, nemôže byť
prítomný ani pri jeho rehabilitáciách, lebo matka tvrdí, že ho to rozrušuje. Styk so synom sa uskutočňuje

asi na 50 %, keďže T. býva často chorý. Hoci sa snaží mu v tomto čase aspoň zavolať, alebo ho vidieť
na chvíľku, nie je mu to umožnené. Pokiaľ nie je úplne v poriadku, čo niekedy trvá 2-3 týždne, dieťa
nevidí. V prípade, že sa styk neuskutoční, matka mu náhradu za to nedá. Neumožní dokonca ani len
presun termínu stretnutia. On si uvedomuje synove diagnózy, ale nechce rezignovať na starostlivosť oneho. V čase keď sa s dieťaťom stretáva, nie je priestor na to, aby si veci vyjasnili. Na výchovu dieťaťa
majú s matkou rôzne pohľady, viaceré veci si nevedia dohodnúť. Dieťa je potom z toho rozrušené. Hoci
mu matka vyčíta, že nie je empatický, keď sa snaží zistiť veci ohľadom starostlivosti o dieťa tak mu ich

nepovie.

12. Matka s návrhom otca nesúhlasila, považovala ho za nedôvodný. Návrh na nariadenie výchovného
opatrenia bol podaný v čase kedy ešte neexistovala úprava výkonu rodičovských práv a povinností, toho
času považuje tento návrh za neaktuálny a navrhuje jeho zamietnutie. Otec sa stretáva so synom podľa

rozsudku 3x v nepárnom kalendárnom týždni a 2x v párnom. Komunikujú spolu na každom stretnutí,
otca pravidelne informuje o potrebách dieťaťa, o jeho strave, čo spôsobuje dieťaťu rozrušenie. Keď je
dieťa po chorobe, vedia sa dohodnúť, kde sa bude styk realizovať. Styk sa vtedy realizuje napr. aj u
otca v byte. Otca 4-7x za týždeň podrobne informuje, informácie mu posiela dobrovoľne. Je pravdou,
že niektoré stretnutia sa nezrealizovali, náhradný termín otcovi nedala. Otec musí akceptovať, že dieťa
zaostáva vo vývoji asi o 2,5 roka. Má 18 diagnóz, vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Otec nerešpektuje

odporúčania pediatra, na styk si vodí ďalšie osoby. Skoro pri každom styku bola prítomná buď L.. O., L..
W., L.. L. V.. Dieťa je z toho nervózne. Má afektívne záchvaty. Keď počas styku dieťa za ňou pribehne,
uistiť sa či je tam, títo ľudia ju neustále sledujú. Opakovane otca žiadala, aby si priviedol niekoho z bližšej
rodiny, otec tak urobil až v júni 2017.

13. Kolízna opatrovníčka vzhľadom na pretrvávajúce problémy medzi rodičmi, považovala nariadenie
výchovného opatrenia za potrebné. Navrhla, aby sa realizovalo na Úrade práce, na referáte poradensko-
psychologických služieb na obdobie 6 mesiacov. Frekvenciu stretnutí by si rodičia dohodli so
psychológom.

14. Zástupkyňa Úradu komisára pre deti uviedla, že výchovné opatrenie je potrebné a to vo vzťahu
k rodičom. Práve tak bude vytvorený priestor, aby si rodičia vydiskutovali prístup k dieťaťu, rozsah
ich starostlivosti. Hoci pôvodné výchovné opatrenie sa realizovalo v D.-Q., tento subjekt to už nevie
zabezpečovať. Výchovné opatrenie by malo byť nariadené na Úrade práce na dlhšie časové obdobie,
napríklad na obdobie jedného roka.

15. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II súhlasil s uložením výchovného opatrenia obom
rodičom za účelom zlepšenie komunikácie. Navrhol uloženie výchovného opatrenia v rozsahu 30 hodín,
pre každého rodiča na obdobie 6 mesiacov. Vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa by sa výchovné
opatrenie realizovalo na príslušnom referáte ÚPSVaR.

16. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

17. Podľa § 37 ods. 8 zákona o rodine prvá až tretia veta súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia
priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie
účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme
maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení
iného vhodného výchovného opatrenia.

18. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

19.Zpozitívnehozáväzkuštátunapoliústavnejgarancieaochranyrodičovstvaarodiny,resp.rodinného
a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať
predpokladyprenarovnanienarušenýchvzťahovmedzirodičmiadeťmi,vrátaneprostriedkovdonútenia,
ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané.

20. Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa a jej právnej zástupkyne. Právna
zástupkyňamatkyzaslalasúdudňa19.02.2019o20:57hod.žiadosťoodročeniepojednávaniazdôvodu
jej práceneschopnosti s tým, že matka nesúhlasí so zastúpením iným advokátom ani advokátskymkoncipientom. Súd bez zbytočného odkladu v nasledujúci pracovný deň ( dňa 20.02.2019) vyrozumel
právnu zástupkyňu, že v súlade s § 183 Civilného sporového poriadku nevyhovuje žiadosti o odročenie
pojednávania. Právna zástupkyňa doručila súdu opakovane tú istú žiadosť aj spolu s potvrdením

o jej dočasnej práceneschopnosti. Aj v tomto prípade súd obratom oznámil právnej zástupkyni, že
žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje. Podľa ustanovenia § 183 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta
možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu
preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy

spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie
termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len
zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania,
pričom účastník alebo jeho zástupca musí tento dôvod súdu oznámiť tak, aby súd mohol posúdiť,
či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania. V tomto smere teda nie
každá práceneschopnosť právneho zástupcu ( hoc aj preukázaná) je automaticky dôvod pre odročenie

pojednávania. Súd musí vždy starostlivo zvážiť všetky okolnosti, zložitosť konania ako i odôvodnenosť
nesúhlasu účastníka s pojednávaním v neprítomnosti právneho zástupcu. Za situácie kedy už bolo
vykonané dokazovanie, matka sa k návrhu otca tri krát písomne vyjadrila, v konaní pred súdom bola
vypočutá za prítomnosti právnej zástupkyne, ktorá sa k návrhu tiež vyjadrila, nie sú dané žiadne
dôležité dôvody na odročenie pojednávania. Lustráciou na webovej stránke Slovenskej advokátskej

komory súd zistil, že právna zástupkyňa disponuje jedným advokátskym koncipientom, ktorý môže
pri jednotlivých úkonoch advokáta zastúpiť. Počas výkonu praxe advokátskeho koncipienta je advokát
oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré
advokátsky koncipient robí samostatne. Hoci právna zástupkyňa v žiadosti o odročenie pojednávania
zo dňa 19.02.2019 uviedla, že matka trvá na jej prítomnosti a nesúhlasí s tým, aby sa nechala zastúpiť

iným advokátom alebo advokátskym koncipientom, žiadnym spôsobom nepreukázala odôvodnenosť
tejto skutočnosti tak ako to vyžaduje civilný sporový poriadok, zvlášť ak matka v splnomocnení na
zastupovanie v tomto konaní uviedla, že súhlasí, aby si splnomocnený advokát za seba ustanovil
zástupcu. (č.l. 108). Nič na tejto skutočnosti nemení ani to, že advokátska koncipientka ( ktorá sa
pojednávania zúčastnila, ale bez poverenia na zastupovanie) doručila súdu vyjadrenie matky (bez

uvedenia dátumu) v ktorom uvádza, že nesúhlasí, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez prítomnosti jej
právnej zástupkyne a nesúhlasí s jej zastúpením iným právnikom z dôvodu náročnosti prípadu jej syna
a tým súvisiacich konaní. Konanie o nariadenie výchovného opatrenia je skutkovo aj právne nenáročné
konanie,vktoromužbolopojednávanierazodročenézdôvodovnastranematky.Vuvedenomkonaníuž
bola matka aj právna zástupkyňa v konaní pred súdom vypočuté, nebol teda daný žiadny dôvod pre ktorý

by nemohla byť advokátska koncipientka, ktorá sa pojednávania aj zúčastnila, poverená zastupovaním
v tomto konaní. Z uvedených dôvodov, nakoľko právna zástupkyňa neosvedčila žiadne dôležité dôvody
pre odročenie pojednávania, súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a podľa § 180 CSP vec
prejednal v neprítomnosti matky a jej právnej zástupkyne.

21. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd
dospel k záveru, že uloženie výchovného opatrenia obom rodičom je dôvodné. Je síce pravdou, že
návrh otca bol podaný ešte v čase keď neexistovalo právoplatné rozhodnutie, ktorým by boli upravené
rodičovské práva k maloletému T., dôvody pre ktoré však bol podaný návrh naďalej pretrvávajú a rozpory
medzi rodičmi nepominuli. Postoj a dôvody matky pre odmietnutie výchovného opatrenia vo vzťahu k

maloletému dieťaťu možno označiť za dôvodné (v tejto časti však otec zobral návrh späť), nelogicky
však pôsobí jej odmietanie výchovného opatrenia vo vzťahu k obom rodičom. Od realizácie pôvodného
výchovného opatrenia uplynul dlhší čas, zmenili sa okolnosti na strane dieťaťa a aj na strane oboch
rodičov. V samotných záveroch subjektu, ktorý vykonával pôvodné výchovné opatrenie je uvedené,
že komunikácia medzi rodičmi sa do určitej miery otvorila, ale nie je ešte pripravená vecne a bez

napätia kooperovať a je potrebné naďalej pokračovať v procese vylaďovania rodičovskej komunikácie a
vzájomnej akceptácie. Obaja rodičia majú rozdielne predstavy akou cestou by sa mal uberať styk otca
s maloletým dieťaťom. Kým na strane matky ide skôr o predstavu, aby bol rozsah čo najviac zúžený
(o čom svedčí aj návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia o zákaz styku otca s maloletým
T.), na strane otca je to snaha o rozvíjanie vzťahu s maloletým T.. Bez ohľadu na to, či sú relevantné

dôvody na strane matky alebo na strane otca, komunikácia medzi rodičmi stagnuje. Hoci matka uvádza,
že otca o všetkom informuje, je ťažko predstaviteľné ako si môžu rodičia vyjasniť predstavy o ďalšom
smerovaní starostlivosti vo vzťahu k T. (či už ide o zdravotný stav, denný režim, prístup k dieťaťu,
zvyklosti dieťaťa... a pod.), keď obaja zhodne uviedli, že komunikujú len formou sms. Konfrontácia zaprítomnosti dieťaťa, v čase keď sa otec stretáva so synom, je absolútne nevhodná a rozhodne nie v
záujme dieťaťa, keďže má ísť o čas, v ktorom má mať otec vytvorený priestor na budovanie a rozvíjanie
vzťahu s dieťaťom a nie na riešenie vzájomných postojov rodičov. Rovnako je ťažko predstaviteľné, že

správy, ktoré matka posiela otcovi o zdravotnom stave dieťaťa môžu nahradiť konštruktívnu diskusiu
rodičov. V tomto smere práve výchovné opatrenie má byť nápomocné v hľadaní prienikov v predstavách
rodičov ohľadom starostlivosti o ich ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Súd ohraničil rozsah výchovného
opatrenia aj konkrétnym počtom hodín pre každého rodiča aj dĺžkou jeho trvania na 6 mesiacov od
právoplatnosti uznesenia, tak aby bolo výchovné opatrenie účinné a nedochádzalo pri jeho realizácii

k zbytočným prieťahom. Pri určení miesta, kde sa bude výchovné opatrenie realizovať súd prihliadol
na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a zástupkyne Úradu komisára pre deti, podľa ktorého pôvodný
subjekt už nemôže realizovať výchovné opatrenie a Úrad práce má dostatočný priestor a kapacity na
realizáciu výchovného opatrenia. V časti o nariadenie výchovného opatrenia vo vzťahu k maloletému T.,
súd vzhľadom na späťvzatie návrhu, konanie v tejto časti zastavil.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie otca a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa tohto práva
po vyhlásení a odôvodnení uznesenia vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie matka a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.