Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222972
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114222972.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci navrhovateľky/

manželky: T.. Q. K., G.. XX.X.XXXX, bytom C., B. XX, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou
so sídlom Štúrova 20, Košice a manžel : T.. Z. K., G.. XX.XX.XXXX, bytom C., B. XX, C., zast.
JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou so sídlom Žižkova 6, Košice, v konaní o rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Q. K., G.. XX.XX.XXXX a Z. K., G..
XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa X.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým

číslom XXX r o z v á d z a.

II. Maloleté deti Q. K., G.. XX.XX.XXXX Q. Z. K., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti striedavo v týždňových intervaloch. Ako prvá je v zmysle tohto rozsudku
povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť matka v období od piatka od 17.00 hod. kalendárneho týždňa,
ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú deti

odovzdávať za každým v piatok každý týždeň v čase o 17.00 hod..

III. Každý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý maloleté deti v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná
maloleté deti v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca. Každý z rodičov je povinný v stanovenom
čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne
ich pripraviť.

V. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. K., G.. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne a
mal. Z. K., G.. XX.X.XXXX sumou 90 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
od právoplatnosti rozsudku.

VI. U p r a v u j e styk rodičov s maloletými deťmi nasledovne:

VII. Každý rok počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. u otca.
Od 16.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. u matky, v mesiaci august od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8.
do 18.00 hod. u otca, od 16.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod. u matky.

VIII. Počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. u
otca, od 31.12. od 9.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. u matky, počas vianočných prázdnin každý párny
rok od 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. u matky, od 31.12. od 9.00 hod. do 6.1. do 18.00

hod. u otca.IX. Počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin do posledného dňa prázdnin u otca,
počas jarných prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdni do posledného dňa prázdnin u matky.

X. Počas veľkonočných sviatkov párny rok od Veľkonočného štvrtka od 9.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18.00 hod., u matky každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok
od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. u otca.

XI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

XII. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 548,16 Eur na účet Okresného súdu
Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

XIII. Manžel je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 548,15 Eur na účet Okresného súdu Košice
I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným súdu dňa 11.9.2014 žiadala, aby rozviedol manželstvo,
nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva žiadala zveriť maloleté deti Q. K., nar. XX.XX.XXXX a Z. K., G..

XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. Q. sumou 150 Eur
mesačne a mal. Z. sumou 120 Eur mesačne. Úpravu styku nežiadala.

3. Manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2014.
S návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. V priebehu konania sa manžel k návrhu na rozvod

manželstva pripojil.

4. V prípade rozvodu manželstva žiadal zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným

súdu dňa 10.11.2014 v prípade rozvodu manželstva navrhol rozhodnúť v záujme maloletých detí.

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v
knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice- Staré mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX,
strana XX, pod por. č. XXX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to Q., G.. XX.XX.XXXX a Z.,

G.. XX.X.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania Z.
C., B.Á. Č.. XX.

7. Navrhovateľka/manželka uviedla, že krátko po uzatvorení manželstva si uvedomila, že manžel sa v
prvom rade pozerá len na svoje záujmy, nevidí ostatných a to ešte v čase keď čakala prvú dcérku a keď

sama nosila ťažké nákupy. Po narodení dcéry to bolo pre ňu veľmi ťažké, pretože odchádzal skoro ráno,
vracal sa neskoro večer, s ničím jej nepomáhal, o všetko sa v domácnosti starala sama. Dospelo to až
tak ďaleko, že keď dcéra mala rok, odsťahovala sa ku svojim rodičom, nakoľko nevládala a chcel prinútiť
manžela, aby zmenil spôsob svojho myslenia a správania. Keď po týždni sa ani nespýtal kde sú, poslala
mu SMS-správu s tým, že jej odpísal, že sa má vrátiť domov, že sa zmení, na čo sa ona vrátila. Manžel

sa zmenil na tri dni a potom bolo všetko po starom, neustále tvrdil, že je v robote. Keď sa vrátil domov,
očakával navarené jedlo. Všetko muselo byť upratané, vypraté a vyžehlené. Bola to samozrejmosť
a samozrejmé bolo aj to, že nestaral sa o to či majú nakúpené veci čo rodina potrebuje. Spätne si
uvedomila, že ho ani nezaujímali deti, nepýtal sa čo ich teší, či sú zdravé. Manželka medzičasom chodila
na vysokú školu. Manželovi to oznámila, povedal, že dobre, avšak mala ďalšie povinnosti, ktoré nebral

do úvahy. Manželke pomáhali rodičia a brat, ktorý v tom čase nemal deti. Kedykoľvek ho požiadala, aby
zostalsdeťmi,alebosaimvenoval,nikdynemalčas,vždytvrdil,žechodídoroboty.Manželmalpomerne
veľký počet kamarátov a manželstvo vyzeralo tak, že namiesto toho, aby cez víkend venoval rodine,
odchádzal s priateľmi na celé víkendy a nezaujímalo ho, či dievčatá nepotrebujú aj jeho ako otca. Pre
objektívnosť uviedla, že raz v roku išli na spoločnú rodinnú dovolenku do zahraničia, tam ale rovnako sa

nevenoval deťom, venoval sa svojim záujmom. Na Veľkú noc chodievali do Tatier, kde však naňho čakalijeho kamaráti, ktorým sa venoval. Neskôr večer prišiel na izbu patrične unavený a v podstate deti videl
iba ráno. Najkritickejšie obdobie bolo v roku 2013 keď boli na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, kde
išli spolu s jeho bratom a priateľom z ich rodinami, kde znovu trávenie času vyzeralo tak, že ich nechal,

ona sa venoval priateľom, chodil na pivo a dokonca sa stalo aj také, že keď boli pozrieť Aquapark, z
ničoho nič ich nechal a vrátil sa po štyroch hodinách. Manželka bola na manželovi ekonomicky závislá a
to až do marca 2013 keď nastúpila do zamestnania, pričom manžel nemal výhrady ale už jej nechcel dať
žiadne finančné prostriedky, pretože tvrdil, že zarába. On platil nájom a ostatné nech uhrádza manželka,
takže spolu nikdy spoločne nehospodárili. Úhrada za rodinu bola taká, že manžel platil nájom, inkaso,

hypotéku, pričom všetky náklady na stravu, oblečenie a iné uhrádzala manželka. V poslednom období
ho len prinútila, aby platil škôlku pre obidve dcéry. Bolo obdobie kedy potrebovali strážiť mal. Z.. Mala
dohodnutú pani, avšak tejto platila zo svojich peňazí. Od mája 2014 sa intímne nestretávajú a to z
dôvodu, že ho odmietala, nakoľko začal tvrdiť, že má inú známosť, že ju vyhodí z domu a rôzne žiarlivé
scény. Keďže k manželovi stratila kladný vzťah, intímne sa nestýkajú, nevedú spoločnú domácnosť.
Žiada, aby súd manželstvo rozviedol, nakoľko ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne.

8. Mal. Q. mala 6 rokov, navštevovala materskú škôlku. V septembri 2015 nastúpila do školy. Výdavky v
škôlke na obe maloleté deti boli vo výške 50 Eur mesačne, strava mal. Q. 30-40 Eur. Výdavky na mal. Q.
sa týkali zabezpečenia liekov, probiotík, lieky v súvislosti s alergiou 50 Eur mesačne, strava, ošatenie pre
obe maloleté deti vo výške 800 Eur štvrťročne. V uvedenej sume je zahrnutá aj kozmetika a iné náklady.

9. Mal. Z. navštevovala materskú škôlku. Výdavky boli 15 Eur mesačne. Výdavky na obe maloleté deti
800 Eur štvrťročne.

10. Manželka je zamestnaná v spoločnosti T-systems s príjmom vo výške 620 Eur mesačne vrátane

odmien. Býva u rodičov, ktorým na bývanie neprispievala, zabezpečovala stravu pre seba a deti.

11. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, nakoľko ho
nepovažovalzanatoľkorozvrátenéamalzáujemnajehozachovanípredovšetkýmkvôliobommaloletým
deťom.Vpriebehukonaniasnávrhomnarozvodmanželstvasúhlasil.Mávedomosťomimomanželskom

pomere manželky, ktorá odmieta priznať a akýmkoľvek spôsobom to riešiť. Manžel sa v záujme
zachovania manželstva a hlavne kvôli deťom viackrát pokúšal o zachovanie manželstva. Manželka sa
snažila v návrhu na rozvod manželstva ho prezentovať ako typického pracovne zaneprázdneného otca,
ktorý sa svojim deťom venuje len príležitostne. Voči tomuto však sa ohradil, nakoľko bol zamestnancom v
pracovnom pomere a jeho pracovný čas bol od 7,30 hod. do 16,00 hod. s možnosťou jeho prispôsobenia

aktuálnym potrebám rodiny. Každý deň je preto v zásade schopný a ochotný odprevadiť aj vyzdvihnúť
svoje deti do škôlky a zo škôlky a plne sa im venovať. S prebiehajúcim rozvodovým konaním sa
situácia v rodine viackrát vyostrila, keďže sa snažil manželstvo zachrániť. Snažil sa s manželkou o tom
komunikovať, čo však vyvolávalo čoraz odmietavejšie a negatívnejšie reakcie z jej strany, aj keď v tom
čase ešte žili v spoločnej domácnosti. Manželka dňa 27.12.2014 spoločnú domácnosť svojvoľne opustila

aj s maloletými deťmi počas jeho neprítomnosti a to aj napriek tomu, že vedela, že na ďalší deň majú
všetci odísť do Bratislavy na rodinnú návštevu, kam sa obe maloleté deti tešili. Manželovi neoznámila
kam a na akú dlhú dobu odišla a keď sa domáhal vysvetlenia s tým, že nesúhlasí, aby zobrala deti
proti jeho vôli preč a zabránila im tak návšteve rodiny odpovedala mu, že staršia dcéra má teplotu a
nikam nepôjdu. Odmietla mu oznámiť kde s deťmi sa nachádza. Keďže neprišla domov ani v nedeľu

28.12., prišla len pre nejaké osobné veci, že sa chce zo spoločnej domácnosti odsťahovať. Manžel
navštívil 29.12.2014 ÚPSVaR v Košiciach so žiadosťou o poradenstvo ako postupovať. Od toho času
manželka systematicky zabraňuje manželovi v intenzívnom kontakte s maloletými deťmi, ak mu vôbec
dovolí stráviť s maloletými istý čas, diktuje nelogické podmienky, kde a ako dlho môže byť s deťmi,
že nesmú u neho prespávať. Do celej situácie navyše nežiaduco zasahujú aj rodičia manželky, ktorí

často bez akéhokoľvek upovedomenia manžela v škôlke predbehnú a vyzdvihnú deti pred ním, pričom
jeho už následne učiteľky len informujú o tom, že po deti boli starí rodičia z matkinej strany, ktorí s
manželom detí odmietajú komunikovať a s deťmi sa nemôže ani telefonicky spojiť. S oboma deťmi má
veľmi blízky citový vzťah. Byt, v ktorom býva je stále ich domovom, v ktorom žili od narodenia. U oboch
detí badal veľký zmätok v tom čo sa deje, pričom sa snažil tento zmätok ešte nezväčšovať. O manželke

a rodičoch sa pred deťmi vyjadroval len v dobrom, manželku rešpektuje a vedie k tomu aj deti, uznáva
jej starostlivosť o deti a ničím ju nespochybňuje. Má však dôvodné podozrenie, že manželka robí presný
opak, keďže od doby odchodu zo spoločnej domácnosti presviedča deti o tom, že doma už nemôžu
spať. Viackrát sa pokúsil o dohodu, že je to v záujme maloletých detí. Dohoda však s matkou detí bolaveľmi problematická. Keď matke dôjdu argumenty, zaťahuje do toho nezmyselného sporu obe deti, čo
ich neprimerane zaťažuje. Má záujem zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti striedavo s manželkou,
t.j. s matkou detí. O rodinu sa vždy starala, tak po finančnej stránke, keďže hradil všetky podstatné

výdavky spojené so životom rodiny ( bývanie, strava, ošatenie, dovolenky, poistenie, auto, hypotéka )
ako aj pokiaľ ide o participovanie na rodinnom živote a starostlivosť o domácnosť. Stále hradí výdavky
spojené s bývaním, dochádzkou, s dcérou do škôlky, školy, stravou, výletmi. Keďže manželka počas
manželstva absolvovala vysokoškolské štúdium, pomáha jej so starostlivosťou o deti, v tomto období
aj jeho rodičia, tak aj rodičia manželky. Pravidelne ako rodina chodievali na výlety, chaty, dovolenky

častokrát aj s priateľmi a ich deťmi. Manželka vždy disponovala bankovou kartou k jeho účtu, na ktorú
dostávala výplatu, kde s ňou mohla voľne disponovať. Mal za to, že jediným dôvodom, pre ktorý sa
manželka chce rozviesť, je existencia jej mimomanželského pomeru.

12. V priebehu konania s prihliadnutím na manželské spolužitie a situáciu, ktorá sa vyhrotila, s návrhom
na rozvod manželstva súhlasil.

13. Súd sa pokúsil o zmierlivé vyriešenie sporu tak, že manželom uložil povinnosť zúčastniť sa
psychologického poradenstva. S oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené,
že obaja rodičia proklamovali snahu pri rozhodnutiach o kontakte rešpektovať prianie detí, analyzovali
možné riziká pre emocionalitu detí, ak sú opakovane zaťažované situáciami, ktoré môžu vnímať, že si

musiavybraťmedzirodičmi. Bolimvenovanýpriestorvpotrebevytváraniaaspoňdočasnekompromisov
a predchádzaniu emočne vypätých alebo konfliktných situácií, ktorých by boli účastné deti. Manžel
sa zúčastňoval poradenských stretnutí podľa dohodnutých termínov. Opakovane vyjadroval, že sa cíti
obmedzovaný v možnostiach kontaktu s dcérami v miere ako by chcel. Mal možnosť stráviť s nimi
každý druhý víkend a stredy niekedy aj menej keď sú deti choré. S prespaním detí u neho manželka

nesúhlasila. Stalo sa však, že si ich cez noc nechal. V tejto oblasti dochádzalo medzi rodičmi ku
kontroverzii. Očakával možnosť diadického stretnutia s možnosťou dohodnúť sa s manželkou. Manželka
sa zúčastnila individuálnych stretnutí podľa dohodnutých termínov. Venovali sa analýze aktuálnej
situácie a identifikácii oblastí v komunikácii a emocionálnej reaktivite, ktoré sťažujú možnosť dohody
rodičov ohľadom kontaktu s deťmi. Aktuálne manželka vnímala, že manžel nerešpektuje dostatočne

jej názory a rozhodnutia ako matky, cíti sa zraniteľná. Na diadické stretnutie nie je pripravená, čo bolo
rešpektované zo strany psychológa.

14. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností. Z tohto dôvodu súd nariadil
znalecké dokazovanie a ustanovil znalca PhDr. Z. E. PhD..

15. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. X/XXXX dňa 19.1.2016.

16. Znalec na zadané otázky uviedol, že u mal. Q. ide osobnostne o neurostabilnú osobnosť,
introvertne orientovanú bez psychickej záťaže s miernou tendenciou javiť sa v lepšom svetle. Dominujú
úzkostné tendencie v larvovanej forme. Mal. Z. bola v čase šetrenia na úrovni štvorročného dieťaťa.

Navrhovateľka/manželka ide o osobnostnú neurostabilnú štruktúru, osobnosť je s vysokým trendom k
sociálnej žiadúcnosti s tendenciou javiť sa v lepšom svetle, čo neznamenalo živosť v priamom význame
ale skôr istú formu obrany a ochrany pred vzniknutou situáciou. Jej snaha je navonok ospravedlniť
únik z manželstva z rozpadu rodiny, preukázanie vlastnej nezainteresovanosti z rozpadu rodiny. Má
vysoké skóre empatie, čo predstavuje vysokú vnímavosť a citlivosť na prežívanie emócií a citové prejavy

u jej - detí. Manžel ide o osobnostnú neurostabilnú štruktúru. Osobnosť je s miernou tendenciou k
sociálnej žiadúcnosti, mierne sa javiť v lepšom svetle, čo nie je symptomatické vo vzťahu k populačnej
norme v situácii, v ktorej je vypĺňaný daný osobnostný dotazník. Daný fakt sa dá vysvetli skôr jeho
vysokým, morálny a etickým prístupom k životu, nie ako reálne skresľovanie skutočnosti, či klamanie
v pravom zmysle slova. Snaží sa o pozitívny a optimistický prístup k riešeniu vzniknutého problému.

Rovnako má na to vytvorené optimálne racionálne prostredie a všetky osobnostné a materiálno -
ekonomické predispozície. Má vysoké skóre empatie, čo predstavuje vysokú vnímavosť a citlivosť na
prežívanie emócií a citové prejavy u jeho blízkych - detí. Zo psychologického vyšetrenia a znaleckého
dokazovania možno konštatovať, že obe osobnosti rodič - matka a otec sú osobnostne na úrovni
schopností inteligencia a vlastností, štruktúra povahových charakteristík veľmi podobné. Rovnako aj obe

maloleté deti sú na svoj vek nadpriemerné vo vzťahu k populačnému priemeru. Z daných informácií
s vysokou pravdepodobnosťou je možné predpokladať, že vzniknutej situácii maloleté deti rozumejú,
akceptujú ju a čiastočne sa už na isté vzorce správania u oboch rodičov pripravili.17. Psychologický vývin maloletých je vo vzťahu k populačnému priemeru nadpriemerný. Obe maloleté
deti prežívajú obdobie vyrovnávania sa so situáciou, ktorá v ich rodine nastala. Pri rozhovore a hre sa
obe vyjadrili, že k matke aj k otcovi majú výrazne pozitívny vzťah. Vyjadrili sa, že tak narovnako. V

interakcii s mamou boli dievčatá zdržanlivejšie a nechceli sa pred ňou vyjadriť k osobe otca ani k tomu,
či s ním chcú tráviť viac času. V herni sa ale osmelili a povedali, že áno, že chcú byť s otcom častejšie,
ale nehovoria to mamke, ani nechcú pred ňou o tom hovoriť, aby nebola smutná. Teda v ich prežívaní
a správaní navonok je isté napätie, ktoré zatiaľ maskujú. Týmto maskovaním vzniká v ich psychike tlak
a napätie, ktoré sa môže neskôr transformovať do vzniku afektívnej poruchy. Už v súčasnosti majú obe

v kresebnom prejave prvky latentnej úzkosti.

18. Citová väzba a vzťah maloletých k matke je vysoko pozitívna. Tento fakt vyplýva aj z nízkeho veku,
najmä Z., ktorá matku vo veku štyroch rokov vníma ako jednu z najdôležitejších osôb v živote. U Q.
sa tieto prvky závislosti na matke neprejavujú. Maloletá už funguje ako samostatný subjekt, pretože
navštevuje základnú školu a tam je už separácia od matky, otca prirodzená. Ich vzájomná interakcia je

spontánna, úprimná a citovo dobre saturovaná. Pri interakcii s matkou sú zdržanlivejšie.

19. Citová väzba maloletých k otcovi je rovnako vysoko pozitívna, napriek dôležitosti matky vo vzťahu
k veku oboch maloletých detí. Otec v konkrétnom prípade maloletých rovnocenne nahradil pozíciu
druhého rodiča aj u Q., aj u Z., lebo situácia v rodine si to vynútila. Otec sa rovnako o dievčatá vie

postarať po stránke emocionálnej, výchovnej, ekonomickej ako aj sociálnej. Obe deti na otca reagujú
spontánne aj napriek tomu, že sú dievčatá. Je im prirodzený, je vidieť v ich interakcii nepredstieraný
záujem z oboch strán o vzájomný kontakt. S pozorovania je zrejmé, že ich vzťah je nadštandardne
saturovaný pozitívnymi emóciami.

20. Pri psychologickom vyšetrení a znaleckom dokazovaní nebol zistený negatívny vzťah detí k
niektorému z rodičov, naopak obe maloleté sa k otcovi aj k matke vyjadrili vysoko pozitívne. V ich
správaní neboli zaznamenané ani tendencie k negativizmu v zmysle zložitosti situácie, ktorá v ich
rodine nastala. Nie sú hostilné, hnevlivé ani podráždené. V ich správaní je prítomná pozitívna nálada
radostnosť. Sú vyrovnané, pretože je im poskytovaný komfort zo strany matky ako aj otca. Sú si vedomé,

že ich rodičia sa v miere, ktorá im v súčasnosti prináleží adekvátne o nich starajú, sú pri nich.

21. Styk u oboch rodičov v prípade maloletých detí neohrozuje ich zdravie, zdravý vývoj. V prípade
maloletých detí je najvhodnejšia pre ich vysoko pozitívny vzťah k obom rodičom zveriť ich do striedavej
starostlivostivintervalochprvýtretítýždeňvmesiaciumatkyadruhý,štvrtýtýždeňvmesiaciuotca.Táto

forma styku by sa mohla zabezpečiť v týždňovom intervale, styk s oboma rodičmi čo by mohlo pozitívne
ovplyvniť ich súčasný deficit stretávania sa s otcom. Otec by v danom prípade mohol adekvátne plniť
rolu rodiča, o ktorú sám prejavil záujem. Maloleté deti samé neodmietajú kontakt ani s jedným s rodičom.
K obom majú vytvorené pevné citové väzby a vysoko pozitívny emocionálny vzťah. Vzťah maloletých k
rodičom je budovaný na dôvere, záujme o deti, prirodzenosti a úprimnosti. Obe maloleté sú vo vzťahu

k osobnostným dispozíciám nadpriemerné vo vzťahu k populačnému priemeru. Sú oboznámené so
situáciou, ktorá v ich rodine nastala. Na základe ich výpovede pociťujú istý deficit pri výchove a to pre
nedostatočnú intenzitu styku s otcom. Podľa ich predstavy a výpovede si obe želajú, aby sa s otcom
stretávali rovnako ako s mamou, resp. povedané ich možnosťami, že chcú byť u ocka, s ockom častejšie.
Rovnako sa vyjadril, že najradšej by boli tak ak predtým s oboma rodičmi spolu jedna rodina a bývali

by spolu na B..

22. Navrhovateľka/manželka s vypracovanými závermi znaleckého posudku nesúhlasila.

23. Súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom Mgr. L. L.. Znalec vypracoval

znalecký posudok pod č. XX/XXXX zo dňa 27.9.2016.

24. Znalec v závere uviedol, že osobnosti oboch rodičov sú zdravé, bez známok závažnej
psychopatológie v psychickej regulácii, rozumovo aj emočne sú dostatočne diferencovaní a obaja sú aj
primerane a rovnocenne rodičovský zrelí. Ani u jedného z rodičov nenašla nič, čo by ich diskvalifikovalo

z role rodiča. Psychický vývin mal. Q. sa javí v rámci interindividuálnej širšej normy zodpovedajúci
vývinu mladšieho školského veku. V rámci špecifík klinického obrazu je v popredí kolísavá pozornosť aj
nadmerný motorický nekľud, symptomatika z okruhu ADHD. Rovnako ale môže usudzovať na emočný
pôvod ťažkosti vzhľadom k tomu, že sa dieťa vyrovnáva s rozpadom rodiny. Klinické obrazy sú si veľmipodobné. Osobnosť mal. Q. je vo vývine, je detsky egocentrická, hyperaktívnejšia, hráva s diskrétnymi
náznakmi regresu v emočnej regulácii, ľahko dráždivá a vnútorne viac napätá. Psychický vývin mal.
Z. sa javí v rámci ineterindividuálnej širšej normy zodpovedajúci vývinu predškolského veku. Osobnosť

maloletej je vo vývine, detská vnímavá sugestibilná, senzitívna, srdečná ale smelá a priebojná.

25. Mal. Q. situáciu prežíva tak, že v rozchode rodičov hlbšie dôvody nepozná, eviduje rozdielne
bývanie rodičov. Emočne sa však stále nevysporiadala so situáciou a podvedome si želá urovnanie
konfliktov a úplnosť rodiny a túto predstavu v sebe udržuje živú. Vzťahové väzby má vybudované k obom

rodičom a tieto sa javia pozitívne a rovnocenné. Styk maloletej s otcom ako aj s matkou sa javí v jej
najlepšom záujme. Obaja rodičia prejavujú úprimný a hlboký záujem o výchovu svojich detí. Akékoľvek
obmedzovanie detí v kontakte s jedným alebo druhým rodičom je kontraproduktívne.

26. Z komplexných výsledkov usúdila, že obe deti majú veľmi blízky citový vzťah k obom rodičom. Nedá
sa určiť citová preferencia rodiča, skôr sa dá usudzovať na to, že jej otec aktuálne veľmi chýba. Deti

vnímajú konflikty medzi rodičmi, želajú si urovnanie ich hádok a obnovu spolužitia, ktoré by ich veľmi
potešilo a upokojilo. Vzťahové väzby majú obe dievčatá vybudované k obom rodičom a tieto sa javia
pozitívne a rovnocenné. Deti sa len vysporiadavajú s rozpadom rodiny, stále ešte dúfajú, že sa rodičia
udobria.

27. Z rozhovoru, vyšetrenia aj pozorovania znalec usúdil, že maloletá je do značnej miery ovplyvňovaná
matkou, resp. prejavov emocionalitou matky, čím sa dostáva do konfliktu lojality, má strach, aby sa
mama na ňu nehnevala, nebola smutná, čiže najskôr ide o nepriamu formu vplyvu, kedy primerane
rozumelo vyspelé dieťa. Zachytáva pocity svojho rodiča a trápi sa nimi. Matka priamo v styku s otcom
deťom nebráni. Deti majú vybudovaný kladný vzťah k otcovi, aktívne ho vyhľadávali v rámci vyšetrenia,

zachytila ale aj neverbálne signály blokov spontánnych pohnútkach, korigujúce behaviorálne prejavy,
teda sa dá usudzovať, že deti vedia, že mama nie je nadšená s kontaktov s otcom a to vytvára
ambivalentnosť prejavovaného správania a narastania konfliktu lojality. Obaja rodičia sú primerane
rozumovo a osobnostne kompetentní rolu rodiča zastávať, vnímať deti a ich potreby, dbať na bezpečnosť
a orientovať sa v problémoch, ktoré nároky rodičovstva prinášajú.

28. Znalec po zhodnotení všetkých zistených okolností sa domnieva, že najoptimálnejšia forma úpravy
styku rodičov s deťmi na čas po rozvode bude striedavá osobná starostlivosť v týzdňových intervaloch,
kedy dňom výmeny bude piatok tak, aby nasledujúci víkend mohol byť pre deti adaptačný. Maloleté
deti kontakt s rodičmi neodmietajú, práve naopak, želajú si kontakt s oboma rodičmi. Deti v rámci

vyšetrenia vyjadrili priamo v rozhovore ale aj nepriamo v projektívnych testoch tak, že si želajú byť s
oboma rodičmi narovnako, čo je detská predstava striedavej osobnej starostlivosti. Znalkyňa sa vyjadrila
aj k námietkam matky voči predchádzajúcemu znaleckému posudku, ktorá namietala, že otec nevie
zabezpečiť celodennú starostlivosť o deti, navariť im, vykonávať domáce práce, zabezpečiť prípravu
na vyučovanie, vyšetrenie u lekára. Konštatuje, že nezistila nič čo by ju oprávňovalo konštatovať, že

otec rozumovo, emočne, motivačne, sociálne alebo inak nezvládne starostlivosť o svoje deti. Je možné,
že ju bude zvládať inak ako ju zvláda matka, inak si veci zariadi a zorganizuje, ale nie je nutné, aby
deti zažívali identické skúsenosti (dve mamy, dvaja otcovia). Vhodnejšie sa javí mať svoju skúsenosť s
mamou a skúsenosť s otcom a ich odlišnosťami. V čase znaleckého vyšetrenia napriek téme, rozvodu
a rezonujúcim konfliktnejším vzťahom medzi rodičmi, deti prejavovali kladné citové väzby k rodičom.

Zachovanie tohto pozitívneho vzťahu a jeho ďalšie rozširovanie cez nové skúsenosti detí len bude
posúvať vo vývine. Toto je absolútne najdôležitejšie v kontexte rozpadu rodiny a pohľadu do budúcnosti.

29. Po vypracovaní znaleckých posudkov, súd sa opätovne pokúsil o zmierlivé vyriešenie sporu ohľadne
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Účastníkom bol poskytnutý priestor zúčastniť

sa pedagogicko-psychologického poradenstva prostredníctvom Mgr. L. L..

30. Psychologického poradenstva sa zúčastnil manžel. Manželka sa ani jedného sedenia nezúčastnila.

31. Z pripojenej správy Mgr. L. L. bolo zistené, že mal. Q. bola vyšetrená v ambulancii. Uviedla, že

sú rovnako u mamky ako aj u ocka. Je to tak dobré, vyhovuje jej to, bojí sa však o tom rozprávať,
lebo naposledy keď hovorila o ockovi, bola mamka na ňu nahnevaná a štyri dni sa s ňou nerozprávala.
Nechce, aby sa mamka na ňu hnevala. Z tohto dôvodu s ohľadom na etiku postupu nebolo s dieťaťom
na túto tému viac hovorené. V rámci ostatného vyšetrenia sa dieťa javí ako inhybovanejšie, náladasmutnejšie,emočnýprejavopatrnejší,dieťavnekomfortepravdepodobneprevnímaniekontextuotázok.
Pri forsirácii otázok intrapsychický tlak je tak zreteľný, že sú exponované len neutrálne témy. Dieťa
sa javí v realizovanej striedavej starostlivosti spokojné ale vulnerabilné voči reakciám matky, na ktorej

je pochopiteľne citovo závislá. Konflikt lojality pretrváva, napätie medzi rodičmi neumožňuje naplno
realizovať striedavú starostlivosť v jej dôsledkoch. Zachovanie väzby k obom rodičom bez prežívaných
pocitov viny a straty. Nutné je však realizovať aj rozhovor s matkou a doplniť záver.

32. Znalkyňou bola vyšetrená aj Z. K., ktorá uviedla, že je takto spokojná. Najviac na svete by chcela,

aby rodičia boli znovu spolu. Každý je však takto spokojný, asi mamka najmenej, myslí si to podľa toho,
lebo ak im balí hračky je smutná. To, že je smutná vie podľa toho lebo to hovorí a maloletá nad tým
potom chvíľu rozmýšľa. Ak by mala nakresliť ako je jej u mamky a ako u ocka. Obom by dala usmiatych
smajlíkov, chce aby boli spolu. Keď sú u mamky, pozerajú youtube a hrajú hry. Mamka im robí jedlo, býva
sama s babkou a dedkom. Mama má kamaráta, je to mamkin pán učiteľ, je kamarátsky, veselý ale nevie
povedať, či sa jej páči. V prejave je mal. Z., veselšie, bezprostrednejšia, prejav bez zvláštností, dieťa

sa javí byť v dobrej psychickej kondícii. Dieťa sa javí v realizovanej striedavej starostlivosti spokojné,
zachytáva matkine emócie, od ktorých sa nevie odpojiť a môže ju zbytočne zaťažovať. Znalkyňa by
doporučila spoločné konzultácie rodičov u psychológa, ktorému obaja dôverujú a príjmu jeho spätné
väzby. Ak rodičia súhlasia, možno realizovať aj v jej ambulancii podľa voľných terapeutických termínov.

33. Napriek snahe súdu sa rodičia nedohodli na úprave rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom.

34. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

35. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

36. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

37. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

38. Podľa ust. § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené
konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

39. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri

určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.40. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

41. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v

rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

42. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

43. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

44. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne
narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické

a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o
rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo
vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia
základných funkcií manželstva.

45. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať,
že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom
zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva
sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie

manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného
prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v
spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak
manželka ako i manžel odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto súd dospel k záveru, že
všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

47. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu

vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

48. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby
sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Maloleté deti súd
zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo

s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov
vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa.
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča, ktorý sa o
dieťa prevažne osobne sám staral. Nemožno ani podporovať chápanie ako prostriedku na vyhýbanie
sa plateniu výživného a ani ako spôsobu riešenie negatívneho postoja preferenčného rodiča k právu

stretávania druhého rodiča. Na všetky tieto výchovné problémy treba hľadať riešenie, ktoré bude najviac
v záujme dieťaťa. Z pozitívneho záväzku štátu pri ochrane rodinno-právnych vzťahov vyplýva povinnosť
súdu urobiť všetky kroky v záujme dieťaťa, teda aktívne konať a nečakať na podnety alebo návrhy
zo strany rodičov motivovaných častokrát vlastným sebeckým alebo zavrhnutia hodným záujmom.
Ochranu takémuto záujmu súd nemôže poskytnúť ani v záujme stability výchovného prostredia. Stabilné

nesprávne výchovné prostredie dieťaťa neumožňuje, aby z dieťaťa vyrástol zdravý jedinec s pozitívnou
hodnotovou orientáciou. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti sú, ak
obidvaja rodičia sú spôsobilý dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa
záujem, je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Záujmom dieťaťa v prvomrade treba chápať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom
treba prihliadnuť najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd

musídbať,abybolorešpektovanéprávodieťaťanavýchovuastarostlivosťzostranyobochrodičovaaby
bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi. Prvoradým predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti
je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a cyklicky
umiestňované do iného prostredia. Obaja rodičia by mali žiť aspoň približne v mieste, ktoré umožňuje

dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje a malo by zostať zachované dieťaťu
jeho sociálne prostredie. Súd môže nariadiť striedavú starostlivosť aj vtedy ak jeden z rodičov s jej
určením nesúhlasí, hoci majú obaja záujem ju vykonávať. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní je vždy
záujem dieťaťa. Nemôže stačiť svojvoľné, účelové alebo nelogické odmietanie striedavej starostlivosti
preferenčným rodičom, pretože takéto správanie je zneužívaním práva dieťaťa vychovávať, ktorého
obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o dieťa. Súd nemôže a to ani pri rešpektovaní práv

dieťaťa poskytnúť ochranu zneužívaniu práva na úkor niekoho iného. Dochádzalo by tak k diskriminácii
rodičov, pričom ochrana pred diskrimináciou je ustanovením, ktorým článku 14 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Z
vykonaného dokazovania vypracovaných znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že obe maloleté
deti majú vysoko pozitívny vzťah k obom rodičom, t.j. k matke aj k otcovi. Matka s návrhom na

zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila poukazujúc na nízky vek
maloletých detí. Uviedla, že maloleté deti sa nestotožňujú so striedavou starostlivosťou. Obe znalkyne
po zistení všetkých okolností sa domnievajú, že najoptimálnejšia forma úpravy rodičovských práv a
povinností po rozvode bude striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch. Maloleté deti
kontakt s rodičmi neodmietajú, práve naopak, želajú si kontakt s oboma rodičmi. Želajú si byť s oboma

rodičmi narovnako, čo je detská predstava striedavej osobnej starostlivosti. K námietkam matky ohľadne
celodennej starostlivosti otca bolo konštatované, že otec bude zvládať svoje povinnosti inak ako matka
a je dôležité, aby deti mali skúsenosť s matkou a skúsenosť aj s otcom, s ich vzájomnými odlišnosťami.
Obe deti napriek rozvodu a rezonujúcim konfliktnejším vzťahom medzi rodičmi prejavovali kladné citové
väzby k rodičom. Zachovanie tohto pozitívneho vzťahu a jej ďalšie rozširovanie cez nové skúsenosti

bude deti len posúvať vo vývine, čo je absolútne najdôležitejšie v kontexte rozpadu rodiny a pohľadu do
budúcnosti. V priebehu konania súd poskytol rodičom možnosť zmierlivého vyriešenia sporu zúčastniť
sa psychologických sedení, pričom otec sa ich zúčastnil, matka sa nezúčastnila z dôvodu pracovných
povinnosti. Napriek snahe sa javí súdu, že matka odmieta striedavú osobnú starostlivosť z dôvodov
odvolávajúcich sa na potreby maloletých detí. Vykonaním dokazovaním však súd dospel k záveru

po zhodnotení všetkých faktorov, čo je v záujme maloletých detí, že takéto tvrdenia matky nie sú v
záujme detí. Nekomunikatívnosť matky dohodnúť sa s otcom ohľadne maloletých detí, nemôže byť na
ťarchu samotného otca a rozhodnutie v prospech matky, t.j. zverenia maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti. Súd poukazuje aj na správu Mgr. L. L. ohľadne mal. Q., z ktorej vyplýva, že maloletá
sa bojí pred matkou rozprávať o otcovi, nakoľko táto sa potom na ňu hnevá a nerozpráva sa s ňou.

Konflikt lojality pretrváva, napätie medzi rodičmi neumožňuje naplno realizovať striedavú starostlivosť
v jej dôsledkoch. Rodičia by sa mali zúčastniť psychologického poradenstva. Takéto správanie matky
nie je v záujme maloletých detí. Na záver je potrebné uviesť, že pokiaľ už došlo k rozpadu rodiny, je
na rodičoch, aby kultivovaným spôsobom uvedenú situáciu zvládli a nezaťažovali deti nespracovanými
životnými situáciami. Opätovne treba zdôrazniť, že je jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní

o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri
výchove dieťaťa ak táto nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý.

49. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na
vypracované znalecké posudky je súd toho názoru, že najoptimálnejšia forma úpravy rodičovských práv

a povinností na čas po rozvode je striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch kedy dňom
výmeny bude piatok z dôvodu, aby nasledujúce víkend mohol byť pre deti adaptačný.

50. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a

zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený

rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z

nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v

čase vyhlásenia rozhodnutia.

51. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných

platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

52. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla

následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

53. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom manžela bolo zistené, že jeho priemerný

mesačný príjem za obdobie 10/2013 do 9/2014 bol vo výške 1.570,33 Eur, za obdobie 10/2014 do
12/2014 vo výške 1.991,59 Eur, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 995 Eur netto, za obdobie
1/2016 do 6/2016 vo výške 1.654 Eur netto.

54. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný

mesačný príjem za obdobie 1/2014 do 12/2014 vo výške 648 Eur netto, za obdobie 1/2014 do 9/2014
vo výške 648 Eur netto, za obdobie 10/2014 do 12/2014 vo výške 941 Eur netto, za obdobie 1/2015 do
12/2015 vo výške 852 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 10/2016 vo výške 921 Eur netto.55. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že v zmysle ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine aj pri zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti určil zo
strany otca výživné na mal. Q. vo výške 100 Eur mesačne a na mal. Z. 90 Eur mesačne, ktoré považuje

za primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch
rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností
tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti a
dospel k presvedčeniu, že tatko upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu
detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Obaja rodičia majú náklady spojené s výchovou,

výživou, ošatením, záujmovou činnosťou maloletých detí. Pri určovaní výživného súd zohľadnil, že obaja
rodičia sú zamestnaní, pričom príjem navrhovateľky činí v priemere 800 Eur mesačne a príjem otca v
priemere 1.500 Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia
citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým
schopnostiamamožnostiamotca.Súdomstanovenévýživnézohľadňujelenzákladnúmierunevyhnutný
potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého

odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného,
pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu
odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods.

5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky
na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto
možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou
výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú

úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok.
Rodičomjeuloženápovinnosťplniťichzákonnúpovinnosť,pričomzákladvyživovacejpovinnostirodičov
k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a)
Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby

dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd
zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného
stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním
nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže

byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa
dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu
pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v
minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou

formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej
približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

56. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská

pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100

Eur mesačne na mal. Q. a 90 Eur na mal. Z. je primerané.

57. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.58. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,
aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote
dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté

deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale
aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s rodičmi súd vidí v potrebe

udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,
ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).
Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože
aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska
súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými

deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich
pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí
je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom.

59. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

60. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a
empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku

s maloletými deťmi.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí nie sú schopní sa dohodnúť a zveril
maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, rozhodol autoritatívne s tým, že presne vymedzil
úpravu styku v čase striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko striedavá starostlivosť prebieha v

týždňových intervaloch. Pri rozhodovaní zobral do úvahy úpravu styku v čase letných prázdnin v mesiaci
júl a august, jarných prázdnin a veľkonočných prázdnin.

62. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

63. Podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde
o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

64. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

65. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil
aj pre konania, v ktorých účastníci nemali postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré
sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych

poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie
nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva,
že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o neúspechu alebo úspechu niektorého z
účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom
rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov v zmysle 49 ods. 2 CMP. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť
pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od
platenia súdnych poplatkov len z časti, alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnenépredpoklady na oslobodenie len z časti, náhrada trov štátu proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah
oslobodenia.

66. V tomto prípade išlo o konanie o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Znalecké dokazovanie bolo nariadené pre posúdenie osobnostných predpokladov rodičov
zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť ako i zistenia čo je v záujme maloletých detí. Pre toto
konanie platí zásada vyšetrovacia, to znamená, že súd je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné
pre úplné zistenie skutočného stavu aj bez návrhu účastníkov konania a zároveň nemôže skutkové

zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov považovať za preukázané a súd sám rozhodne, ktoré
z dôkazov označených účastníkmi konania vykoná. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa
nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania. Štát platil trovy konania pozostávajúce z priznaných a
vyplatených odmien znalkyniam v sume 545,20 Eur ako priznaná odmena znalkyni Mgr. L. L. a 551,12
Eur ako priznaná odmena znalkyni PhDr. Z. E. PhD., ktoré platil štát predbežne z jeho finančných
prostriedkov ( spolu 1.096,32 Eur : 2 = 548,16 Eur ). Štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil

od obidvoch účastníkov v rovnakom pomere, pričom nie sú u nich splnené predpoklady na oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov, preto ich zaviazal na náhradu trov v rovnakom pomere t.j. 548,16 Eur.
Povinnosť zaplatiť trovy štátu majú účastníci do troch dní pod právoplatnosti rozsudku ( § 232 ods. 3
CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.