Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205754
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118205754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne U.. K. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
Sov.hrdinov163/66,08901Svidník,protižalovanémuPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
875,39 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp/95/2018-67 zo
dňa 17.10.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
875,39 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vyslovil, že žalobkyňa má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 3 ods.3 a ods.5 a § 4 ods.2 Zákona o
ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z.).

3. Súd prvej inštancie považoval za spravodlivé priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
875,39 Eur, ktorú žalobkyňa požadovala. Pri úvahe o výške priznaného finančného zadosťučinenia
súd vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv zohľadňujúc tiež časový aspekt závadného
konania žalovaného. K porušeniu spotrebiteľských práv došlo v dôsledku (i) neuvedenia všetkých

náležitostiúverovejzmluvyvzmysleZákonaospotrebiteľskýchúveroch,(ii)naformulovanianeprijateľnej
zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a (iii) „dohode“ o úrokoch odporujúcich dobrým mravom
(70,01 % p.a.). Z činnosti súdu je pritom známe, že sa nejedná o ojedinelé porušenie spotrebiteľských
práv zo strany žalovaného. Spotrebiteľ sa musel svojich práv domáhať na súde, pričom v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bol úspešný.
Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia zohľadňuje sumu, o ktorú sa žalovaný na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a tiež zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný vopred naformuloval

neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v
tomto prípade prijatím peňažných prostriedkov veriteľom, na ktoré nemal nárok, došlo k zásahu do
majetkovej sféry žalobkyne, ktorá bola nútená za účelom ochrany svojich práv podať žalobu na súde.4. Možno preto zhodnotiť, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 875,397
Eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke primeranú satisfakciu.
Súd prvej inštancie na záver pripomenul, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže

slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí
zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/137/2016 zo dňa 24.05.2017). V danom prípade podľa názoru súdu
priznaním primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 875,39 Eur nedôjde na strane žalobkyne
k majetkovému obohateniu, ale bude slúžiť ako odškodnenie za to, že sa žalobkyňa na súde musela

domáhať svojich práv voči veriteľovi. Preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 875,39 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods.1,2 v spojení s ust.§ 262 ods.1,2
Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Súd priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Zároveň konštatoval, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o vzniku nároku na primerané finančné

zadosťučinenie a výške tohto nároku. Jeho vznik odôvodňuje súd tým, že žalobca preukázal v konaní
porušenie svojho práva - spotrebiteľa. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tvrdenie a námietku
žalovaného týkajúcu sa vedenia viacerých konaní o finančné zadosťučinenie. Účelom finančného
zadosťučinenia má byť náhrada, či satisfakcia spotrebiteľa za to, že uplatnil voči dodávateľovi porušenie
svojho práva a v tomto postupe bol úspešný. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp.zn. 11Co159/2015 zo dňa 25. 05. 2015 a Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 14Co/91/2012. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, že
rozdeľovanie sporu do viacerých čiastkových žalôb, teda iniciovanie samostatných konaní a následne
iniciovanie viacerých konaní o finančné zadosťučinenie je v rozpore s účelom § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. Súd prvej inštancie by nemal mechanicky pristupovať k posudzovaniu žaloby spôsobom,

kedy každá žaloba resp. každé samostatne iniciované konanie rovná sa vznik samostatného nároku
na finančného zadosťučinenie. Rozhodnutie konajúceho súdu je predčasné a nevyvážané. Súd prvej
inštancie nekonkretizuje aké právo bolo porušené a vo vzťahu ku ktorému sa priznáva nárok na
finančné zadosťučinenie. Žalovaný napáda aj výšku primeraného finančného zadosťučinenia, vzhľadom
na okolnosti prípadu je priznaná suma neprimeranou. Zároveň tvrdí, že súd prekročil rozsah podanej

žaloby, v ktorej žalobca nezdôvodnil požadovanú výšku žiadnou skutočnosťou. Žalovaný napáda aj
výrok o trovách konania. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 365 ods.1 písm.b/, d/ f/ a h/ C.s.p.
Navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % a zároveň priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolanie žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobkyne. Vyjadrenie zo
strany žalobkyne zaslané nebolo.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.11.2019 a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistenej

skutočnosti vyvodil aj správne právne závery. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenom
nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací

súd uvádza, že nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých
zákonných podmienok v zmysle § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. Podmienky ohľadom úspešného
uplatnenia porušenia práv alebo povinnosti splnené boli.11. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 24C/90/2015 - 60 zo dňa 14.06.2016 uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 875,39 eura s príslušenstvom a vyslovil
neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvej

inštancie poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky obsahové náležitosti
v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, dohoda o úrokoch je absolútne neplatná a súčasne
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S uvedenými závermi sa stotožnil odvolací súd, ktorý
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1C.s.p.

12. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v prejednávanej veci je predmetom konania
nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto

právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez

právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto
ujmy.

13. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým

žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

14. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní
porušenie práva, alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má
právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.

15. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý
na tom, či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby súd priznal spotrebiteľovi nárok na
primerané finančné zadosťučinenie úplne postačuje samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas

účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. Preto odvolací súd konštatuje, že za daného stavu vzhľadom na
závažné a viacnásobné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa
úspešne domohla na všeobecnom súde sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako plne dôvodné.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu priznaná výška finančného zadosťučinenia je primeraná povahe
a rozsahu porušenia práv žalobkyne a zodpovedá účelu, teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a

odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov. Odvolací súd má za to, že finančné zadosťučinenie
vo výške 875,39 Eur je vo vzťahu k žalobkyne ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a
neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa.

16. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s námietkou žalovaného, že nárok na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňa uplatnila s výrazným časovým odstupom, keď
konštatoval, že rozsudok č.k. 24C/90/2015-60 nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2018 a žaloba o
primerané finančné zadosťučinenie bola na súd podaná dňa 23.05.2018, teda približne viac ako 3
mesiace po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo konštatované porušenie spotrebiteľskýchpráv. Preto nie je možné uvažovať o uplatnení nároku žalobkyne s výrazným časovým odstupom.
Správne sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s námietkou žalovaného ohľadom uplatnenia nároku na
primeranéfinančnézadosťučinenieajvkonaniachvedenýchpodsp.zn.7Csp/55/2018a14Csp/49/2018

súd konštatuje, že zo súdneho registra vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7Csp/55/2018 si
žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 541,66
Eur z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/89/2015 bola ako
žalobkyňa úspešná a žalovaný bol povinný jej vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 541,66 Eur s
príslušenstvom a súd zároveň určil, že bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

26.01.2012 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V konaní vedenom pod sp. zn. 14Csp/49/2018
si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 381,42 Eur
nakoľko vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/321/2015 bola v konaní úspešná
nakoľko súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 381,42 Eur s
príslušenstvom. V konaní vedenom pod sp. zn. 9C/321/2015 súd posudzoval zmluvu o revolvingovom
úvere č. 830008817 zo dňa 12.05.2011. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom konania vedeného

podsp.zn.32Csp/95/2018niejetotožnýnárokakovprípadekonanívedenýchpodsp.zn.7Csp/55/2018
a 14Csp/49/2018 aj keď sa týkajú tých istých strán sporu a vo všetkých prípadoch ide o nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. Predmetom každej žaloby je však iný skutkový základ žalôb. Preto
ani odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobkyňa si mala uplatniť
nároku na primerané finančné zadosťučinenie v konaní sp. zn. 7Csp/55/2018, resp. 14Csp/49/2018, za

dôvodnú.

17.Hodnotiacaúvahasúduprvejinštancienebolaľubovoľná.Súdprvejinštancievychádzalzovšetkého,
čo v konaní vyšlo najavo a nevidel dôvod žalobe nevyhovieť a považoval za primerané finančné
zadosťučinenie v požadovanej výške 875,39 Eur vzhľadom na skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo.

Preto odvolacia námietka žalovaného o neprimeranosti výšky primeraného finančného zadosťučinenia
nie je relevantná. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je podľa názoru odvolacieho súdu
v rozpore s jednou zo všeobecných právnych zásad vlastných európskej právnej kultúre medzi ktoré
patrí princíp primeranosti a to vzhľadom na žalobkyňou tvrdené aj prezentované dôkazy, ktoré v konaní
predložila.

18. Súd prvej inštancie správne rozhodol. Správny je i výrok o trovách konania. Preto odvolací súd
postupom podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s ust. § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nebola priznaná
náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu, že jej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania
zo spisu nevyplývajú. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto
odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.