Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11Pc/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202254
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719202254.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľky: V. O., rod. K.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Z.Č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD.,
advokátkou so sídlom 038 45 Malý Čepčín 5, proti plnoletej dcére: T.. V. O., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom I. A. XXXXX/XX K., XXX XX M., v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť V. O., nar. XX.X.XXXX voči T.. V. O., nar. XX.X.XXXX,

ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 9C 240/2013 zo dňa 26.6.2014 vo výške 100
Eur mesačne, a to s účinnosťou od 21.8.2018.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 17.6.2018, doručeným súdu dňa 18.6.2019, sa navrhovateľka proti svojej plnoletej

dcére domáhala zrušenia jej vyživovacej povinnosti naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu
Martin zo dňa 26.6.2014, sp. zn. 9C 240/2013, ktorým súd zaviazal matku plnoletej dcéry povinnosťou
platiť výživné v sume 100,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od 21.8.2018. Zrušenie vyživovacej
povinnosti žiadala navrhovateľka s odôvodnením, že dcéra dňa 21.8.2018 ukončila štúdium na vysokej
škole, Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulte sociálnoekonomických vzťahov,
študijný odbor Ľudské zdroje a personálny manažment. V návrhu tiež uviedla, že podľa jej vedomosti, je

plnoletá dcéra v súčasnej dobe na materskej dovolenke s dcérou Laurou. Návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti podáva až rok po ukončení vysokoškolského štúdia plnoletej dcéry, nakoľko nemala presnú
informáciu o dátume jeho ukončenia.

2. Plnoletá dcéra sa k návrhu vyjadrila v podaní zo dňa 10.7.2019, doručenom súdu dňa 15.7.2019,
v ktorom uviedla, že nie je pravda, že matka o jej ukončení vysokej školy nevedela, nakoľko matku o

ukončení školy informoval otec plnoletej dcéry formou sms správy dňa 23.10.2018. Plnoletá dcéra ďalej
vo vyjadrení uviedla, že zhruba 2 -3 týždne pred podaním návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti
sa s matkou osobne stretla. Na stretnutí matka požiadala o kópiu vysokoškolského diplomu, pričom
dcéra jej ho dala v domnení, že chce mať na ňu pamiatku ako na úspešnú absolventku vysokoškolského
štúdia, o čom ju matka presviedčala. Plnoletá dcéra matke diplom zaslala. Na stretnutí zároveň podľa
tvrdeníplnoletejdcérymatkanavrhla,žebyradaukončilavyživovaciupovinnosťdohodoukudňudátumu

narodenia plnoletej dcéry, t.j. ku dňu 22.7.2019. S tým plnoletá dcéra súhlasila, pričom podľa jej slov jej
matka sľúbila, že jej bude dobrovoľne posielať 100,- Eur mesačne. Plnoletá dcéra s tým súhlasila s tým,
že spísanie dohody nechala na matku. O to viac však bola prekvapená, keď jej zo súdu prišiel návrh
na zrušenie vyživovacej povinnosti a nie dohoda potvrdená súdom. Vo vyjadrení plnoletá dcéra ďalej
uviedla, že sa o ňu počas štúdia staral ťažko chorý a nevyliečiteľný otec spolu s jeho rodičmi. Počas
štúdia si našla rôzne brigády, aby nezaťažovala už ak malý rodinný rozpočet. Materské jej nikdy nebolo

priznané, od 1.10.2018 bola evidovaná na UPSVaR Martin ako nezamestnaná, avšak bez nároku na
dávku v nezamestnanosti. Na základe rozhodnutia ÚPSVaR Martin zo dňa 8.3.2019 jej bola od 1.2.2019priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 75,10 Eur mesačne, ktorú poberala do apríla 2019. Od apríla
2019 poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Plnoletá dcéra ďalej uviedla, že v súčasnosti
žije s ocom a s jeho rodičmi, ktorí jej pomáhajú v bežných každodenných situáciách. Uviedla tiež, že je

slobodná matka. Otcom jej dieťaťa je cudzí štátny príslušník, ktorý v súčasnosti tak na jej, ako ani na
výživu dieťaťa, neprispieva. V závere svojho vyjadrenia žiadala, aby súd zvážil všetky okolnosti, nakoľko
by jej a jej dcére veľmi pomohlo, ak by sa jej matka naďalej podieľala na výživnom, pričom výšku nechala
na zváženie súdu. Ak však súd rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti, túto žiadala zrušiť tak, ako
sa dohodla s matkou na vyššie spomínanom osobnom stretnutí, t.j. s účinnosťou od 22.7.2019.

3. Na pojednávaní dňa 1.10.2019, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti plnoletej dcéry, ktorá
súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti, súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne
navrhovateľky, ktorá zotrval na podanom návrhu a ďalej čítaním listín pripojených do súdneho spisu.
Oboznámil sa tiež s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 9C 240/2013, najmä s
rozsudkom rovnakej spisovej značky zo dňa 26.6.2014.

4. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že plnoletá dcéra dňa 21.8.2018 ukončila
vysokoškolské štúdium II. stupňa. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok a prídavok na dieťa. S otcom dieťaťa nežije, na výživu jej nijako neprispieva, ide o cudzieho
štátneho príslušníka.

5. Majúc sa preukázané tieto skutočnosti, súd vychádzal z ustanovenia § 62 Zákona o rodine.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

9. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“), rozsudok vo veciach výživného

možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

10. Keďže plnoletá dcéra navrhovateľky ukončila II. stupeň štúdia na vysokej škole, súd konštatuje, že
je schopná živiť sa ďalej sama. Zákon o rodine totiž predpokladá trvanie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom do doby, kedy je dieťa samo schopné živiť sa. Stačí pritom, aby dieťa malo schopnosť sa samo

živiť, nie je nutné, aby sa reálne dieťa aj samo živilo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona
o rodine vyplýva, že súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na
návrh a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie
vyživovacej povinnosti. Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide
o výživné na maloleté dieťa. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť,

prípadne zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene vyživovacej povinnosti (v tomto prípade k
jej zrušeniu) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i pred podaním návrhu.
Naopak, z dikcie ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a z ust. § 157 C. m. p. vyplýva, že k zmene súdneho
rozhodnutia o výživnom je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo
dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery.

Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je totiž iba zmena pomerov a nie
deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 26.9.2017, sp. zn. 6Co/348/2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2.12.2014,
sp. zn. 13Co/863/2014). S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že od poslednej súdnej úpravy
výživného k zásadnej zmene pomerov došlo tým, že plnoletá dcéra dňa 21.8.2018 ukončila II. stupeň

vysokoškolského štúdia, a teda toho istého dňa nadobudla potenciálnu i reálnu schopnosť samostatne
sa živiť v zmysle cit. ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Súd preto konštatuje, že ku dňu 21.8.2018 boli
splnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky, a preto návrhu
navrhovateľky vyhovel.10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C. m. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by boli odôvodňovali iné
rozhodnutie o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p., v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p., zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.