Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010505
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718010505.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr.
Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovanej I. E., pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2, písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení?účinnom do 31.7.2017, prejednal
na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2019 odvolanie obžalovanej I. E. proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/99/2018 zo dňa 8.4.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej I. E. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/99/2018 zo dňa 8.4.2019 bola obžalovaná I. E., uznaná
vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení?
účinnom do 31.7.2017, na tom skutkovom základe, že v období od 13. 05. 2018 do 15. 05. 2018 vo X. D.,
okr. X., Z. v dome bez popisného čísla, vedľa radovej výstavby, kde v súčasnej dobe bývajú neoprávnene

odberali elektrickú energiu, pričom boli napojení priamo z elektrického stĺpa do inštalácie rodinného
domu a to káblom typu CY 2,5 mm, čím spôsobili neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 zákona č.
251/2012Z.z.oenergetikevplatnomznení sfakturácioupodľapríslušnýchustanovenívyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. pre spoločnosť Stredoslovenská distribučná a.s., so
sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151 škodu vo výške 197,05 Eur, pričom uvedeného
konania sa obvinená 2/ I. E. dopustila aj napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 3T 90/2017 zo dňa 25.07. 2017 právoplatným dňa 05. 08. 2017 uznaná vinnou z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), m) Tr. zákona,
§ 37 písm. m) § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov,

na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradená do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku jej bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne s
už odsúdeným I. E., nar. XX. XX. XXXX, nahradiť poškodenej spoločnosti Stredoslovenská distribučná,
a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, škodu vo výške 197,05 Eur.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným v zákonnej lehote napadla
čo do výroku o treste obžalovaná. Svoje odvolanie písomne odôvodnila, jednak sama a jednak
prostredníctvom svojho obhajcu. V podanom odvolaní poukázala, že na opakovaný neoprávnený
odber elektrickej energie mala veľmi závažný dôvod, pretože je matkou piatich maloletých detí. Manžel
spoločnú domácnosť opustil, keďže sa s manželom nerozviedli nemala zamestnanie, ostala bez príjmu.

Starostlivosť o rodinu musela sama zabezpečovať len z prídavkov na deti a výživného. Dávku v hmotnej
núdzisivybaviťnemohla,pretožejestálespoluposudzovanásmanželom,atoajnapriektomu,ženežijúspolu. Príležitostné mala prácu, ktorá načas zlepšila situáciu v rodine, peniaze ale využívala na stravu,
ošatenie a veci pre deti. Načierno odoberanú elektriku využívala na úkony súvisiace so starostlivosťou
o deti. Vie, že jej konanie nie je správne, ale nemala na výber. Svoje konanie veľmi ľutuje a začala robiť

všetky kroky k tomu, aby svoje podlžnosti začala splácať.
V ďalšom vyslovila názor, že dôvod uloženia trestu odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov nie je
daný a to najmä s poukazom na skutočnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznala, oľutovala
ho a súčasne napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti. Je nepochybné, že v danom prípade
sú dané výnimočné okolnosti prípadu a súd môže v zmysle ust. § 39 mimoriadne znížiť trest pod

dolnú hranicu trestnej sadzby. Tieto výnimočné okolnosti sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa
a určitých okolnosti prípadu. Je presvedčená, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
vo výške šiestich mesiacov je voči jej osobe neprimerane tvrdé. Pokiaľ ide o uloženie trestu, Trestný
zákon v každom prípade vychádza z predpokladu, že účel trestu nemusí byť vždy splnený len uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z toho plynie záver, že účinnosť postihu nemožno hodnotiť
iba podľa toho, že páchateľ bol už v minulosti trestaný, ale vždy podľa toho, či trestný postih v každom

konkrétnom prípade zodpovedá správnemu zhodnoteniu zásad uvedených ustanovení § 34 a § 35 Tr.
zákona. Záverom uviedla, že považuje zhodnotenie prípadu súdom prvého stupňa za príliš prísne, aj keď
je zrejmé, že sa dopustila prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, ale
má za to, že pre jej nápravu by úplne postačil podmienečný trest odňatia slobody. Navrhla aby odvolací
súd, vo veci rozhodol tak, že jej výkon trestu podmienečne odloží na skúšobnú dobu.

Prokurátor krajskej prokuratúry, na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné
zamietnuť.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch uvedených v

písomne spracovanom odvolaní. Poukázal, že obžalovaná je tehotná, a preto je namieste jej uložiť trest
pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí navrhla, aby jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody,
alebo alternatívne trest za použitia technických prostriedkov, pretože má 5 detí, teraz si založila novú

rodinu a žije s novým partnerom. Dlžnú čiastku chce zaplatiť.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k

vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezrušírozsudokpodľa§316ods.3Tr.por.,preskúmazákonnosť aodôvodnenosťnapadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovanej nie je
dôvodné.

Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa

ustanovením § 168 Tr. por., podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k
výroku o vine a treste.

Odvolací súd v rámci preskúmavacej činnosti zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala

dňa 20. 08. 2018 na Okresného súd Zvolen pod sp. zn. 1Pv/254/18/6611 obžalobu na obvinených I. E.
a I. E. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Okresný súd
vo veci dňa 30. 08. 2018 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal oboch obvinených za vinných, pričom vo
vzťahu ku obvinenému I. E. sa stal trestný rozkaz dňa 27. 09. 2018 právoplatný a obžalovaná I. E. proti
trestnému rozkazu podala odpor, preto sa vo veci nariadilo hlavné pojednávanie.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd zistil, že súd
prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné
rozhodnutie vo veci. Okresný súd výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, keď dospel kzáveru, že obžalovaná I. E., svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2, písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení?účinnom do 31.7.2017. V tomto smere
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na podrobné dôvody uvádzané v písomnom vyhotovení

napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa, pričom odvolanie
obžalovanej nesmerovalo do výroku o vine, ale iba do výroku o treste.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd preskúmaval len odvolaním napadnutý výrok o treste a
dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovanej vo vzťahu k výroku o

treste. Okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité
z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej jej pomery a možnosti nápravy. K osobe
obžalovanej bolo zistené, že doposiaľ bola 5 krát súdne trestaná, naposledy jej bol trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/152/2017 zo dňa 21.9.2017 uložený trest odňatia slobody vo výmere
20 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 28 mesiacov, do

5.12.2019. Z uvedeného je zrejmé, že prejednávaný trestný čin (skutok) obžalovaná spáchala počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Krajský súd konštatuje, že okresný súd správne
obžalovanej priznal existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala) a podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona (napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Na druhej

strane obžalovanej priťažovalo podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bola za trestný čin
odsúdená. Obžalovanej za spáchanú trestnú činnosť podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona v znení?účinnom do
31.7.2017, hrozil trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Súd prvého stupňa uložil obžalovanej
trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, preto ho
nemožno považovať za neprimerane prísny. Pokiaľ obžalovaná navrhovala, aby jej bol takto uložený

trest podmienečne odložený, tak odvolací súd pripomína, ustanovenie § 49 ods. 1 Tr. zákona, podľa
ktorého, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a)
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľavýkontrestuodňatiaslobodyniejenevyhnutný,alebob)prijmezárukuzanápravupáchateľaa

akvzhľadomnavýchovnývplyvtoho,ktozárukuponúkol,mázato,ževýkontrestuodňatiaslobodynieje
nevyhnutný. Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona, ustanovenie ods. 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Keďže sa obžalovaná prejednávaného
trestného činu dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd prvého stupňa bol povinný

v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona uložiť takto vymeraný trest ako nepodmienečný, preto
námietky obžalovanej v tomto smere sú právne irelevantné. Nakoľko obžalovaná v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, správne ju súd prvého
stupňa zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ obhajoba obžalovanej navrhovala znížiť trest v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby, krajský súd poznamenáva, že obžalovaná sa opakovane dopúšťa
rovnakej trestnej činnosti pričom nemožno prehliadnuť, že na obžalovanú bola v priebehu tohto súdneho
konania podaná ďalšia obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Zvolen dňa 6.3.2019 pre prečin

krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.7.2017, preto
nie sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu a aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože len
nepodmienečný trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní šesť mesiacov spĺňa účel trestu sledovaný § 34 ods. 1 Tr. zák.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a
zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovanej v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.