Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/270/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316206270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5316206270.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne V.. Q. S., N..
XX.X.XXXX, A. Y.F. XXXX, XXX XX Y., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners,
s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192 proti žalovanému V. S., N..
XX.XX.XXXX, A. Y. XXXX, XXX XX Y., W. A. V.. T.. Š. XXXX/XX, XXX XX Č., právne zastúpenému Mgr.
Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Ul. Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863, v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Č.,
obec Y.Š., katastrálne územie Y., evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Č., katastrálnym odborom, pre okres Č., obec Y., katastrálne územie Y., a to k parcele registra „C“ č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2 a k stavbe - rodinnému domu súp. č. XXXX,
postavenému na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2 z r
u š u j e a vyporiadanie vykonáva tak, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnostiam sumu vo výške 60.000,- €, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 9.104,86 € v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.8.2016, podanou na súde dňa 18.8.2016, domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. XXXX,
postavenému na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2, kat.
úz. Y., zapísanému na LV č. XXXX, vrátane parcely, na ktorej je postavený. Uvedené nehnuteľnosti
navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanému vyplatí na vyrovnanie podielu
sumu 60.500,- €, v zmysle znaleckého posudku, ktorý k posudku pripojila. Požadovala i náhradu trov
sporového konania, v rozsahu 100 %. K žalobe pripojila výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zmluvu o OTP
refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU čl. 10, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti čl. 20 a
znalecký posudok č. 127/2016 vyhotovený J.. W. W. čl. 28. V podaní zo dňa 31.3.2017 čl. 83 poukázala
na to, že vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhrádza žiadne náklady spojené s užívaním predmetu
vyporiadania, žalobkyňa sa domáha na tunajšom súde voči nemu i vydania bezdôvodného obohatenia,
vo veci 8C 281/2016. V priebehu sporu, podaním zo dňa 3.7.2018 čl. 277, predmet sporu rozšírila, keď
požadovala vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. V rámci neho žiadala, aby bol

žalovaný zaviazaný k úhrade polovice zostatku spoločného úveru zo zmluvy o úvere zo dňa 13.9.2013 č.
XXX/XXXX/XXSU, ktorý bol stranám poskytnutý vo výške 29.500,- € a ktorý bol zabezpečený zmluvou o
zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam zo dňa 13.9.2013. Ku dňu podania predstavoval
zostatok úveru 20.919,54 €. Žalobkyňa v priebehu sporu uvedený úver priebežne naďalej splácala,
preto na pojednávaní, na ktorom súd rozsudok vyhlásil, vzhľadom k aktuálneho zostatku úveru ku dňu
29.3.2019, ktorého polovica predstavovala už len sumu 9.104,86 €, žalobu v uvedenej časti upravila.
K návrhu na vyporiadanie v širšom zmysle doručila aj výpisy z jej účtu z OTP banky Slovensko, a.s., z
ktorých vyplýva, že do septembra 2016 mesačne uhrádzala splátku vo výške 238,13 € a od októbra 2016
vo výške 224,85 €. V priebehu sporu v rámci skutkových tvrdení uviedla, že sporné nehnuteľnosti boli
pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a žalovaného, ktoré bolo rozsudkom
súdu vydaným vo veci 16C 85/2012 za trvania manželstva zrušené. Nakoľko po zrušení BSM do troch
rokov v súlade s § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nedošlo k jeho vyporiadaniu, nastúpila zákonná
domnienka existencie podielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo rozvedené v konaní vedenom
na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5P 59/2015, právoplatne dňom 13.7.2016. Spornú nehnuteľnosť
užíva žalobkyňa spolu s dvoma maloletými deťmi a jedným plnoletým dieťaťom, ktoré jej boli rozsudkom
súdu vydaným v rozvodovom konaní 5P 59/2015 zverené do jej osobnej starostlivosti. Nakoľko všetky
pokusy a snahy o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou zlyhali, podala žalobu.
Zároveň uviedla, že disponuje peňažnými prostriedkami na vyplatenie podielu žalovaného. Na námietku
žalovaného predložila znalecký posudok doplnený o znaleckú doložku, v súlade s § 209 ods. 2
CSP (čl. 111). Vo vzťahu k reálnej deliteľnosti sporných nehnuteľnosti na pojednávaní dňa 3.5.2017
uviedla, že za predpokladu, že by nehnuteľnosť bola reálne rozdelená na dve časti, musí poukázať
na existenciu záväzku, ktorý spočíva v záväzku strán sporu doživotne poskytnúť bezplatné užívanie
rodičom žalobkyne. Nehnuteľnosť ani nie je možné reálne deliť, nakoľko má jeden vchod, druhý je cez
pivničné priestory. V priebehu sporu zhodne so žalovaným uviedla, že táto nehnuteľnosť bola vystavaná
ako jedna bytová jednotka a v prípade reálneho rozdelenia sa žalobkyňa ani žalovaný nemienia podieľať
na úhrade nákladov spojených s reálnym rozdelením. Podaním zo dňa 10.1.2019 čl. 313 žalobu v
dôsledku postupne uhrádzaných splátok úveru upravila. Žiadala zároveň rozhodnúť o jeho ďalšom
osude, nakoľko sa viaže k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania. Požadovala, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, tieto prikázal do jej výlučného vlastníctva s
tým, že bude povinná uhradiť žalovanému titulom vyporiadacieho podielu 50.000,- € a žalovaný bude
zaviazaný k povinnosti vyplatiť jej sumu 9.223,10 € z titulu polovice zostatku úveru, ktorý predstavuje
ku dňu 23.1.2019 sumu 18.446,19 €. K tomuto podaniu pripojila aj zmluvu o EASY OTP úvere č. XXX/
XXXX/XXSU zo dňa 1.2.2011, zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU čl. 321, potvrdenie
OTP banky zo dňa 8.10.2018 čl. 325, výpisy z účtu, ktorými preukazovala úhrady splátok čl. 326 -
335 a výpis z účtu č. 4 čl. 343. Na pojednávaní dňa 23.1.2019 predložila znalecký posudok prof. J..
W. W., W.. č. 07/2011, ktorým preukazovala svoje tvrdenia týkajúce sa investovania do rekonštrukcie
nehnuteľností, a to z prostriedkov, ktoré jej boli poukázané na účet z čerpaného prvého refinancovaného
úveru. V písomnom podaní zo dňa 22.2.2019 čl. 374 skutkové tvrdenia doplnila. Uviedla, že časť
prostriedkov z úveru č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 1.2.2011 bola použitá na splatenie predchádzajúceho
úveru, poskytnutého na kúpu rodinného domu, a časť na postupnú rekonštrukciu rodinného domu, a to
v rozsahu 19.976,59 €, teda na spoločný účel oboch manželov, pričom žalovaný mal v čase pripísania
finančných prostriedkov k bežnému účtu tiež prístup. Na pojednávaní dňa 29.3.2018 upravila výšku
sumy, ktorú jej má žalovaný uhradiť z titulu polovice zostatku úveru ku dňu rozhodovania súdu, na sumu
9.104,86 €. Vo vzťahu k uvedenému predložila i tri výpisy zo svojho účtu v OTP banke, z ktorých vyplýva,
že v mesiacoch január, február a marec 2019, po predchádzajúcom pojednávaní, uhradila 3 splátky
po 224,85 €. O sumu ich súčtu sa zostatok úveru preto ponížil, v porovnaní so sumou predstavujúcou
zostatok úveru v zmysle pripustenej zmenenej žaloby. Na pojednávaní dňa 29.3.2019 prostredníctvom
svojho zástupcu uviedla, že z úveru z roku 2011 bola suma 11.323,41 € použitá plne na refinancovanie
úveru z roku 2003. Zvyšok použila žalobkyňa na rekonštrukciu domu. Tretí úver vo výške 29.500,-
€ bol plne použitý na refinancovanie úveru z roku 2011, k čomu použila žalobkyňa sčasti aj vlastné
peňažné prostriedky. K refinancovaniu došlo len z dôvodu poníženia úrokovej sadzby, iný dôvod na to
nebol. Žalovaný v jednom z podaní dokonca uviedol, že z úveru v roku 2013 mala byť použitá suma
7.000,- € na kúpu vozidla. Toto tvrdenie nepreukázal. Naopak, žalobkyňa svoje tvrdenia v tomto smere
preukázala. Žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko dodnes sa nepodieľa na úhrade úveru,
ktorý si zobrali spoločne. V priebehu sporu predložila aj znalecký posudok č. 7/2011 W.. J.. W. W., W..,
ktorý bol vypracovaný na účely druhého úveru, jeho predmetom bolo rovnako ocenenie oboch sporných
nehnuteľností. K námietkam žalovaného uviedla, že kolaudačné rozhodnutie, ktoré je súčasťou posudku,
bolo vydané na základe stavebného povolenia z roku 2003, ktorého predmetom bola rekonštrukcia,

nešlo o novú stavbu. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na bytovú jednotku vytvorenú na druhom
podlaží.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.4.2017 čl. 84 uviedol, že podielové spoluvlastníctvo strán
k predmetným nehnuteľnostiam je nesporné. Žalovaný bol však žalobkyňou z ich užívania vylúčený.
Spoločnú nehnuteľnosť neužíva od 22.6.2015, kedy opustil spoločnú domácnosť. Pravdou je, že
maloleté deti K. P. V. boli zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, s ktorými žijú v spoločnej
domácnosti aj rodičia žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne o zaťažení predmetnej nehnuteľnosti záložným
právom zabezpečujúcim úver je pravdivé, avšak až do opustenia spoločnej domácnosti sa žalovaný
podieľal na splácaní úveru spolu s nákladmi spoločnej domácnosti, a to z príjmov zo spoločnej firmy,
ktorej jedinou konateľkou v tom čase bola žalobkyňa. Po uvedenom dátume ho účelovo o príjem obrala,
čím mu zamedzila na nákladoch spojených s úverom sa podieľať. K poskytnutému úveru uviedol, že
skutočne bol poskytnutý obom manželom v roku 2013. Jeho podstatná časť bola však použitá vo firme
V., B..T..Y.., z čoho zhruba 7.000,- € bolo použitých na nákup motorového vozidla značky Audi do
vlastníctva tejto spoločnosti, ktoré sám žalovaný počas jeho pôsobenia v tejto firme užíval. Následne
po jeho predaji sa prostriedky použili na nákup vozidla Mercedes, ktorý po neoprávnenom prevode zo
spoločnosti V., B..T..Y.. momentálne užíva žalobkyňa, po tom, ako bez súhlasu žalovaného ako druhého
spoločníka previedla uvedené vozidlo na inú spoločnosť s.r.o. (V. D.), v ktorej už žalovaný spoločníkom
nie je. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažuje záväzok voči OTP banke, zaťažujúci ich spoločnú
nehnuteľnosť, za taký, ktorý by mal zaťažovať jeho prípadný podiel. Rozhodnutie súdu však považuje
za jediné možné a zákonné riešenie. Zhodne so žalobkyňou nemieni zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu,
avšak žiada primeranú náhradu. Tú, ktorú požaduje žalobkyňa v žalobe, považuje za neadekvátnu a
znalecký posudok ňou predložený za podhodnotený. Namietal tiež absenciu doložky o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Vzniesol návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa nemá záujem uplatniť spoločný záväzok voči
OTP banke, a.s. pri vyporiadaní spoločného majetku v tomto spore, čo považuje za rozpor, poukazujúc
aj na prebiehajúce konanie 8C 281/2016, v ktorom si uplatňuje úhradu údajných nevyhnutných nákladov
vynaložených na spornú nehnuteľnosť vo výške 7.481,97 €. Na pojednávaní dňa 3.5.2017 vo vzťahu
k návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania poukázal i na to, že v rámci neho je možné zistiť, či
investície, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa v druhom spore domáha, boli do nehnuteľnosti skutočne
vložené. Žalovaný vyporiadanie v širšom zmysle namietal, aj s poukazom na časový odstup od podania
žaloby, i s poukazom na druhý prebiehajúci spor. Namietal aj prekážku litispendencie. Na pojednávaní
dňa 29.3.2019 uviedol, že čerpané peňažné prostriedky z úveru žalobkyňa použila do spoločnosti V..
Majetok tejto spoločnosti si svojvoľne previedla do ďalšej spoločnosti, v súvislosti s čím podal žalovaný i
trestné oznámenie. Záver orgánu činného v trestnom konaní však bol taký, že sa nejedná o trestný čin.
Žalobkyňa aj svoj podiel bez súhlasu žalovaného previedla na ďalšiu spoločnosť. Žalovaného zbavila
i jeho podielu. Spoločnosti žalobkyne zlúčením zanikli. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi.
Nemožno žalobkyni preto priznať nárok na úhradu polovice predmetných nákladov, lebo žalovaný nemal
z takéhoto plnenia žiadne výhody. Poukazoval na kolaudačné rozhodnutie, ktoré je prílohou oboch
znaleckých posudkov, v znaleckom posudku J.. W. obsahuje ako príloha 8. Len tento dôkaz jednoznačne
hovorí o tom, že nehnuteľnosť bola skolaudovaná už v roku 2009, preto tvrdenie žalobkyne ohľadom
investícii po tomto roku nie sú pravdivé.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Každé z pojednávaní v priebehu sporu vykonal v
prítomnosti oboch strán, vrátane ich právnych zástupcov. Na pojednávaniach vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov, výsluchom strán, v spore vykonal i znalecké dokazovanie. Na základe
vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Y., z časti B vyplýva, že žalobkyni i žalovanému svedčí
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 545 m2 a k stavbe - rodinnému domu súp. č. XXXX postavenému na parcele č. XXXX, obom v
1/1-ine. Titulom je kúpnopredajná zmluva V 700/03 zo dňa 26.3.2003.

5. Z rozsudku Okresného súdu Čadca č. konania 16C 85/2012-16 zo dňa 25.7.2012 mal súd zistené,
že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, strán sporu, bolo právoplatne dňom 10.8.2012 za trvania
manželstva zrušené.

6. Z rozsudku Okresného súdu Čadca č. konania 5P 59/2015-319 mal súd zistené, že manželstvo
strán sporu bolo rozvedené právoplatne dňom 13.7.2016. Žalobkyni ako matke boli zverené do osobnej
starostlivosti na čas po rozvode maloleté deti K. P. V..

7. Zo zmluvy o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU mal súd zistené, že dňa 13.9.2013 žalobkyňa
v postavení dlžníka a žalovaný v postavení spoludlžníka uzavreli zmluvu o úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie účelového spotrebného úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou - rodinným domom
zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. Y., vo výške 29.500,- €. Účelom, na ktorý bol úver poskytnutý, bolo
splatenie úveru.

8. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti D. Č.. XXX/XXXX/XXSU mal súd zistené,
že dňa 13.9.2013 bola zároveň uzavretá medzi OTP bankou Slovensko, a.s. v postavení záložného
veriteľa a žalobkyňou a žalovaným v postavení záložcu zmluva o zriadení záložného práva k sporným
nehnuteľnostiam, a to za účelom zabezpečenia predmetného OTP refinanc úveru č. XXX/XXXX/XXSU.

9. Z výzvy na mimosúdne riešenie veci zo dňa 27.7.2016 čl. 24, vyplýva, že žalobkyňa pred podaním
žaloby vyzvala žalovaného k mimosúdnemu vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva s tým, že mu
navrhla na vyrovnanie podielov vyplatiť sumu 42.374,- €, vychádzajúc zo znaleckého posudku J..
T., ktorý ocenil nehnuteľnosť sumou 121.000,- €, od ktorej odpočítala neuhradené splátky úveru za
obdobie od júla 2014 do júla 2016 zodpovedajúce jednej polovici, a to vo výške 1.913,- € a nevyhnutne
vynaložené investície do opráv nehnuteľností, najmä rodinného domu, vo výške 3.450,- € a nedoplatok
elektrickej energie vo výške 763,- €, vrátane zostatku úveru OTP banka Slovensko, spolu vo výške
12.000,- €.

10. Zo znaleckého posudku J.. W. T. č. 127/2016 čl. 28, konkrétne jeho záveru čl. 41 rub, 42 a 42
rub, vyplýva, že predmetom znaleckého dokazovania bolo stanovenie všeobecnej hodnoty objektu -
predmetu vyporiadania podľa stavu aktuálneho v čase obhliadky a vypracovania znaleckého posudku,
pričom ide o znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny ku dňu 5.7.2016, ktorá by mala byť dosiahnutá
na voľnom trhu s nehnuteľnosťami v podmienkach voľnej súťaže. Zaokrúhlená všeobecná hodnota
predmetu vyporiadania spolu predstavuje 121.000,- €. Z listu č. 10 a 11 znaleckého posudku vyplýva,
okrem iného, pri dverách rok užívania 2004, pri oknách rok 2004, pri povrchu podláh rok 2005,
pri vykurovaní rok 2007, vonkajšia úprava povrchov nadzemného podlažia začiatok užívania 2013,
prístrešok pre autá na parcele CKN XXXX začiatok užívania 2013. Základné podlažie pozostávajúce
z položiek: základy a podmurovka, zvislé konštrukcie, krov, krytina strechy na krove, klampiarske
konštrukcie, vonkajšia a vnútorná úprava povrchov 1.895,- €, začiatok užívania rok 2013. Drevený sklad
palivo na parcele CKN XXXX začiatok užívania 2013. Nadzemné podlažie: zvislé konštrukcie, stropy,
krytina na plochých strechách, klampiarske konštrukcie, vonkajšia a vnútorná úprava povrchov, začiatok
užívania 2013. Spevnené plochy pod prístreškom pred autá na parcele XXXX začiatok užívania 2013.
Spevnená plocha z kamennej bridlice na parcele č. XXXX začiatok užívania rok 2013. Z kúpnopredajnej
zmluvy so zriadením vecného bremena, ktorá je prílohou znaleckého posudku doručeného žalobkyňou
k žalobe čl. 48 spisu, konkrétne z bodu 6, vyplýva, že žalobkyňa i žalovaný v postavení kupujúcich v
kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol prevod predmetu vyporiadania, zriadili vecné bremeno v podobe
práva doživotného bývania pre predávajúcich manželov Q.N. Š. P. T. Š., T.. Č., a to rodičov žalobkyne.

11. Súd na návrh žalovaného uznesením č. konania 8C 270/2016-122 zo dňa 15.5.2017 nariadil
znalecké dokazovania znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností. Za
znalkyňu ustanovil J.. V. Č., ktorej uložil vypracovať znalecký posudok, v ktorom určí súčasnú všeobecnú
hodnotu sporných nehnuteľností - predmetu vyporiadania a zároveň s poukazom na návrh žalovaného
porovná a odôvodní rozdiely medzi zistenými hodnotami a hodnotami uvedenými v znaleckom posudku
č. 127/2016, ktorý vypracoval J.. W. T. dňa 5.7.2016, ktorý žalobkyňa k žalobe pripojila, a to vo vzťahu
k jej tvrdeniam týkajúcim sa investícii, ktoré mali spočívať v investovaní do rekonštrukcie dvier, okien,
vykurovania a podobne. Zo znaleckého posudku č. 213/2017 čl. 130, konkrétne z jeho záveru na čl. 146
rub a 147, vyplýva, že zaokrúhlená všeobecná hodnota sporných nehnuteľností predstavuje 120.000,-
€. Pri položke dvere určila znalkyňa rok užívania 2003, v porovnaní so znaleckým posudkom J.. T., ktorý
určil pri tejto položke rok užívania 2004. Rovnako vo vzťahu k položke povrchy podláh a vykurovanie učila
rok užívania 2003, teda skôr, než bolo určené znaleckým posudkom J.. T.. Vo vzťahu k nadzemnému
podlažiu určila začiatok užívania rok 2012, vo vzťahu k skladu na parcele 3870 rok užívania 2014. Vo

vzťahu k nadzemnému podlažiu rovnako rok 2014. Pri spevnených plochách zo zámkovej dlažby určila
začiatok užívania rok 2015, pri spevnených plochách kamenných rok 2013.

12. Žalobkyňa podala proti znaleckému posudku J.. Č. námietky čl. 246, v ktorých vyjadrila nesúhlas
s konštatovaním znalkyne na strane 7 prvý odsek s názvom „Zistené nedostatky a závady“: „V čase
ohodnotenia bol dom obývaný a dokončený. Z vizuálnej obhliadky nie sú známe žiadne nedostatky a
závady.“ Konštatovanie znalkyne, že nie sú známe žiadne nedostatky a závady žalobkyňa považuje
za nepravdivé, pretože znalkyňu výslovne upozornila na nedostatky a závady spočívajúce v zatečení
prvého podzemného podlažia spôsobené prienikom spodnej vody do obvodových stien, čo má za
následok vlhnutie stien. Aj napriek tomuto upozorneniu znalkyňa na mieste konštatovala, že prienik vody
a vlhnutie stien nepovažuje za nedostatok, ale za „normálnu vec,“ nakoľko nehnuteľnosť sa nachádza
v blízkosti rieky. Žalobkyňa tiež namietala rok užívania, ktorý určila znalkyňa rokom 2003 vo vzťahu
k položkám schody, vnútorný vodovod a vnútorná kanalizácia, pričom správne mal byť rok užívania
1967. Namietala aj nesprávne údaje vo vzťahu k položke murivo a rozvod vody. Hodnotu, ktorú určila
znalkyňa vo vzťahu k položke základy vo výške 520,- € považuje za nesprávnu. Nesúhlasila tiež s ďalšími
údajmi, či vyjadrením znalkyne, ktorá uviedla, že súčasný technický stav nehnuteľnosti nevyžaduje
opravu, ale len bežnú údržbu, pričom do nehnuteľnosti podľa tvrdení žalobkyne zateká a vlhne, preto
je presvedčená, že je nevyhnutná oprava, resp. rekonštrukcia nehnuteľnosti. Žiadala znalkyňu vypočuť
za účelom odstránenia nejasností a rozporov.

13. Súdom ustanovená znalkyňa vo vyjadrení k námietkam žalobkyne uviedla, že v skladových
priestoroch omietka zodpovedala jej veku a umiestneniu, žiadna voda nebola spozorovaná. Prvé
prízemné podlažie je potrebné chápať ako priestor pod úrovňou upraveného terénu, kde priestory
majú inú vlhkosť ako priestory s murivom nad úrovňou terénu. Tak isto plesne alebo iné závady
neboli pri obhliadke zistené. Na rodinnom dome je vykonávaná bežná údržba a určite si rodinný dom
nevyžaduje opravu. Stav nehnuteľnosti je zrejmý aj z fotodokumentácie. Rodinný dom je zrekonšruovaný
a udržiavaný bez viditeľných nedostatkov.

14. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU čl. 321 vyplýva, že dňa 15.4.2003 uzavreli
žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako spoludlžník, zároveň manžel dlžníka (pozn. súdu: teda
počas trvania manželstva i bezpodielového spoluvlastníctva manželov) zmluvu o hypotekárnom úvere,
predmetom ktorej bol hypotekárny úver za účelom nadobudnutia nehnuteľností - rodinného domu súp.
č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. Y., ako i pozemku parcelného čísla XXXX - zastavané
plochy o výmere 454 m2. Výška hypotekárneho úveru predstavovala 650.000,- Sk, čo je 21.576,- €.

15. Zo zmluvy o EASY OTP úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 1.2.2011 vyplýva, že žalobkyňa v
postavení dlžníka a žalovaný v postavení spoludlžníka (pozn. súdu: rovnako počas trvania manželstva
i bezpodielového spoluvlastníctva manželov) uzavreli s OTP bankou Slovensko, a.s. zmluvu o úvere,
účelom ktorej bolo splatenie úveru a údržba nehnuteľnosti - rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX.
Výška úveru predstavovala 31.300,- €.

16. Zo zmluvy o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 13.9.2013 vyplýva, že žalobkyni a
žalovanému v postavení spoludlžníkov bol veriteľom OTP bankou Slovensko, a. s. poskytnutý úver vo
výške 29 500 €, za účelom splatenia úveru.

17. Z potvrdenia OTP banky zo dňa 8.10.2018 čl. 325 vyplýva, že OTP refinanc úver č. XXX/XXXX/XXSU
zo dňa 13.9.2013 je splácaný z bežného účtu žalobkyne, a to IBAN: B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
vždy k 28. dňu v mesiaci, v dobe od 28.10.2013 do 28.8.2016 v sume 238,13 € a v dobe od 28.9.2016
doposiaľ v sume 224,85 €. Z potvrdenia OTP banky čl. 346 zo dňa 15.1.2019 tiež vyplýva, že zostatok
dlhu je splatný ku dňu 28.8.2026. Uvedený OTP refinanc úver bol použitý na zaplatenie úveru na sumu
31.300,- € s príslušenstvom poskytnutého na základe zmluvy o OTP EASY úvere č. XXX/XXXX/XXSU
zo dňa 1.2.2011. Týmto úverom v roku 2011 bol v rozsahu zostatku pohľadávky splatený hypotekárny
úver č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 17.4.2003 poskytnutý na sumu 21.576,05 € s príslušenstvom na kúpu
nehnuteľnosti.

18. Z výpisu z účtu žalobkyne č. 4 vedeného v OTP banka Slovensko, a.s. čl. 343 vyplýva, že konečný
stav - zostatok úveru ku dňu 31.12.2018 predstavuje 18.884,30 €.

19. Súd o zmene žaloby vznesenej žalobkyňou podaním zo dňa 10.1.2019 čl. 313 rozhodol na
pojednávaní dňa 23.1.2019 čl. 358, keď uznesenie vyhlásil ústne do zápisnice, bez potreby jeho
písomného vyhotovenia, s poukazom na prítomnosť oboch strán a na to, že proti pripusteniu zmeny
žaloby nie je prípustné odvolanie. Keďže došlo k opakovanej zmene, o zmene učinenej podaním zo
dňa 3.7.2018 čl. 277 samostatne nerozhodoval. Rozhodol teda len o naposledy upravenej žalobe,
konajúc zároveň v súlade s čl. 17 CSP. V zmysle pripustenej zmeny žaloby popri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, i popri povinnosti žalobkyne vyplatiť žalovaného sumou 50 000 € bolo
uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 9.223,10 €, titulom polovice zostatku úveru.

20. Zo znaleckého posudku č. 07/2011, vypracovaného W.. J.. W. W., W.. čl. 360, ktorý žalobkyňa
v priebehu sporu predložila, vyplýva všeobecná hodnota sporných nehnuteľností 115.000,- €, ku dňu
23.1.2011. Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný za účelom poskytnutia skoršieho úveru, pričom
pri jednotlivých položkách, príslušenstve, určil znalec začiatok užívania najneskôr v roku 2009.

21. Z potvrdenia OTP banky zo dňa 7.2.2019 čl. 365, ktoré súd vyžiadal na návrh žalovaného, vznesený
na pojednávaní dňa 23.1.2019, za účelom preukázania jeho tvrdenia, že z refinancovaného úveru boli
poskytnuté peňažné prostriedky na účet, ktorého majiteľkou a disponentkou bola žalobkyňa, vyplýva, že
na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/XXXX/XXSU bola poskytnutá čiastka vo výške 31.300,- €.
Na bežný účet žalobkyne SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX boli dňa 9.2.2011 preúčtované finančné
prostriedky vo výške 19.976,59 €, vo výške 11.323,41 € bol splatený úver č. L.. Spotrebný úver č. L.
vo výške 30.876,81 € bol splatený úverom č. L. vo výške 29.500,- €. Rozdiel vo výške 1.376,81 € bol
zúčtovaný z bežného účtu žalobkyne. Úver na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. L. bol poskytnutý vo
výške 29.500,- €. Z okamžitých (priebežných) výpisov z účtu čl. 367 - 371 vyplývajú uvedené skutočnosti
uvedené OTP bankou v uvedenom potvrdení.

22. Z potvrdenia OTP banky zo dňa 1.3.2019 čl. 348 vyplýva, že majiteľkou bežného účtu SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX je žalobkyňa. Bežný účet založila dňa 14.4.2003. Disponentom účtu
od 14.4.2003 do 6.5.2012 bola iba žalobkyňa, od 7.5.2012 do 28.6.2015 i žalovaný a od 29.6.2015
naďalej opäť iba žalobkyňa. Splátky úveru sú realizované z bežného účtu žalobkyne.

23. Podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku.

Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

24. Predmetom tohto sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pri ktorom súd
aplikuje kogentné ustanovenie § 142 OZ a ustanovenie § 77 ods. 1 CSP. Súd sa najskôr zaoberal
existenciou podielového spoluvlastníctva k predmetu vyporiadania, pričom vychádzal z aktuálneho
výpisu z listu vlastníctva v zmysle § 185 ods. 2 CSP, z ktorého mal potvrdené údaje vyplývajúce
z výpisu listu vlastníctva doručeného spolu so žalobou. V zmysle listu vlastníctva č. XXXX, kat.
úz. Y., predmet vyporiadania - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele XXXX, vrátane
tejto parcely, predstavujúcej druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2, patrí do
vlastníctva žalobkyne a žalovaného v podiele 1/1-ina. Súd vo vzťahu k uvedenému vychádzal i z
rozsudku vydaného vo veci 16C 85/2012, z ktorého mal preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaného bolo rozhodnutím súdu za trvania ich manželstva zrušené, právoplatne ku dňu
10.8.2012. Bolo nesporné, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote 3 rokov
v súlade s § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nedošlo. Nastúpila preto zákonná domnienka existencie
podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorej podiely oboch manželov k uvedeným nehnuteľnostiam sú
rovnaké. Obaja žiadali podielové spoluvlastníctvo zrušiť, a to aj vzhľadom k tomu, že ich manželstvo
bolo právoplatne rozvedené, ako aj v dôsledku zhoršených vzájomných vzťahov.

25. V tomto spore je súd viazaný žalobou, nie však navrhovaným spôsobom vyporiadania. Žalobou
je viazaný len v tom smere, čo má byť predmetom vyporiadania. V danom prípade bol teda súd
viazaný len tým, že predmetom vyporiadania má byť nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXXX,
postavený na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2, kat. úz.
Y., zapísaný na LV č. XXXX, vrátane parcely, na ktorej je postavený. Z kogentného ustanovenia §
142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva aj kogentné poradie vyporiadania BSM, ktorým je súd
viazaný. Z toho dôvodu súd sa necítil byť viazaný spôsobom vyporiadania a výškou vyporiadacieho
podielu, pretože v tomto smere sa cítil byť viazaný kogentným ustanovením zákona § 142 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k dohode podľa § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka o vyporiadaní BSM nedošlo. Tvrdila to aj žalobkyňa, aj žalovaný. Nebolo právne
relevantné skúmať, z akých dôvodov a koho zavinením k uzavretiu dohody nedošlo. Dôležitý bol fakt
ku dňu rozhodovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, že dohoda o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva uzavretá nebola. Podľa kogentného poradia vyporiadania v nadväznosti na § 142
Občianskeho zákonníka prioritne je potrebné vyporiadať spoluvlastníctvo reálnou deľbou podľa výšky
podielov. Keďže predmetom vyporiadania je stavba, reálne rozdelenie je treba posudzovať v súlade
so stavebným zákonom. Treba dbať na to, aby reálnym rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými
vecami (§ 118 Občianskeho zákonníka). Samostatné budovy, ktoré by mali vzniknúť reálnou deľbou, by
mali byť spojené pevným základom so zemou, teda prichádza do úvahy deľba v línii vertikálnej. Deľba v
línii horizontálnej neprichádza do úvahy. V tomto smere strany zhodne uviedli, že dom bol postavený ako
jedna bytová jednotka s jedným vchodom. V tomto smere strany nepredložili dôkaz - znalecký posudok
o tom, či stavba je reálne deliteľná vo zvislom smere tak, aby vznikli dve samostatné budovy spojené
pevným základom so zemou v zmysle stavebného zákona. Taktiež je zrejmé, že žalobkyňa i žalovaný,
obidvaja spoluvlastníci, nie sú ochotní vynaložiť na reálne rozdelenie predmetu vyporiadania finančné
prostriedky, napokon, nebolo preukázané ani splnenie druhej podmienky, teda ochota spoluvlastníkov
vynaložiť náklady spojené s reálnym rozdelením, pričom výška týchto nákladov by mala taktiež vyplývať
zo znaleckého posudku, ktorý žiadna zo strán nepredložila. V nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR R 45/91 skôr, než súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k stavbe jej
reálnym rozdelením, je povinný zaoberať sa tým, či sú doterajší spoluvlastníci ochotní hradiť náklady
na rozdelenie veci. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoluvlastníci nie sú ochotní hradiť
náklady na rozdelenie veci a nie je preukázané, či vôbec vec je deliteľná v zmysle stavebného
zákona a v zmysle § 118 Občianskeho zákonníka tak, aby vznikli 2 samostatné veci v právnom
slova zmysle, spojené pevným základom so zemou. Ak žiadny zo spoluvlastníkov nie je ochotný
nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba z tohto hľadiska
považovaná za nedeliteľnú. Rovnako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 61/1968, podľa ktorého
pred prípadným reálnym rozdelením veci súdnym rozhodnutím treba uvážiť, do akej miery možno
od účastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením stavby; keby reálne
rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, z tohto hľadiska by bolo potrebné
považovať vec za reálne nedeliteľnú. V tomto smere teda súd dospel k záveru, že nebola nepreukázaná
reálna deliteľnosť stavby v zmysle stavebných predpisov, v zmysle § 118 Občianskeho zákonníka,
teda že by vznikli dve samostatné veci v občiansko-právnom zmysle, spojené pevným základom so
zemou a nebolo preukázané, že by strany konania, spoluvlastníci, mali záujem a mali aj finančné
prostriedky na vynaloženie nákladov na reálnu deľbu. Preto mal za to, že čo do vlastníckeho práva je
predmet spoluvlastníctva - rodinný dom nedeliteľný. Vo vzťahu k uvedenému spôsobu vyporiadania súd
považuje za potrebné uviesť, že tento spôsob by nebolo možné považovať zároveň ani za spravodlivý,
vzhľadom k zhoršeným vzájomným vzťahom i k nespornej existencii osobného záväzku poskytnúť
doživotné bývanie rodičom žalobkyne, s ktorými žalovaný nemá dobré vzťahy, minulo by sa to zároveň
spravodlivému usporiadaniu vzťahov strán. V nadväznosti na § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v poradí druhý spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za
primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi, pričom súd prihliadne na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči druhému spoluvlastníkovi. Žalobkyňa žiadala prikázať nehnuteľnosť do svojho
výlučného vlastníctva, jednak preto, že v nej spolu s deťmi žije a jednak preto, že vo vzťahu k nej
majú jej rodičia právo doživotného bývania. Zároveň uviedla, že disponuje finančnými prostriedkami
na výplatu žalovaného. Žalovaný s takto navrhnutým vyporiadaním súhlasil. Túto zhodu tvrdení súd
subsumoval pod § 186 ods. 2 CSP. Považoval teda za zhodné tvrdenie strán, že nehnuteľnosť
má byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne. Tým bol splnený v poradí druhý spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a nebolo potrebné skúmať a teda ani zdôvodňovať tretí
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (predaj tretím osobám a rozdelenie výťažku podľa
výšky podielov).

26. V týchto súvislostiach súd tiež poukazuje na to, že platí zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaný
v nehnuteľnosti od 22.6.2015 nebýva, manželstvo strán bolo právoplatne rozvedené, k predmetu
vyporiadania dokonca existuje osobný záväzok zabezpečiť rodičom žalobkyne, ktorá v nehnuteľnosti
býva a fakticky ju užíva, právo predmet vyporiadania doživotne užívať, bývať v ňom. Pričom s rodičmi
žalobkyne žalovaný nemá dobré vzťahy. Spornou však od počiatku bola výška podielu, ktorú žalobkyňa
chcela žalovanému vyplatiť. Z pôvodne navrhnutej sumy 60 500 € v priebehu sporu navrhla k výplate
sumu 50 000 €, z dôvodu, že v priebehu sporu začalo do nehnuteľnosti zatekať a bude potrebné
vynaložiť na to ďalšie náklady. V súvislosti s týmto tvrdením preto namietala i závery znaleckého posudku
J.. Č.. Pri určovaní výšky primeranej náhrady súd vychádzal zo znaleckého posudku vyhotoveného
znalkyňou ustanovenou súdom J.. V. Č., i vzhľadom k potrebe vyporiadania podľa stavu aktuálneho
k času rozhodovania. Znalkyňa ako odborne znalá osoba, zároveň objektívna, sa vyjadrila podrobne
i k námietkam žalobkyne. Súd nemal dôvod o tomto dôkaze pochybovať. Nepovažoval za potrebné,
zároveň za hospodárne a účelné vypočutie znalkyne na pojednávaní, nakoľko mu postačovalo jej
písomné vyjadrenie, ktoré realizovala písomne na čl. 260 dostatočne podrobne. Zároveň sa stotožnil
s vyjadrením žalovaného, že žalobkyňa v priebehu celého sporu na skutočnosti týkajúce sa zatekania
nehnuteľnosti žalovaného ako podielového spoluvlastníka neupozornila a ani súdu uvedené skutočnosti
neoznámila. Namietala to až v čase, keď jej boli známe výsledky znaleckého dokazovania. Jej konanie
v tomto smere súd vyhodnotil ako účelové. Žalovaný znalecký posudok nenamietal. Pri všeobecnej
hodnote nehnuteľnosti 120.000,- €, ktorú znalkyňa J.. Č. určila, podiel každej zo strán predstavuje
60.000,- €. Túto sumu je povinná žalobkyňa uhradiť žalovanému titulom vyporiadacieho podielu.

27. Keďže žalobkyňa učinila predmetom sporu vyporiadanie v širšom zmysle, súd sa zaoberal aj
vyporiadaním spoločného úveru v OTP banke, poskytnutého žalobkyni a žalovanému, v postavení
spoludlžníkov, na základe zmluvy o úvere dňa 13.9.2013 vo výške 29.500,- €, ktorý bol zabezpečený
záložným právom viaznucim na predmete vyporiadania. Súd vyporiadanie uvedeného záväzku
považoval zároveň za spravodlivé. I vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť pripadne žalobkyni, ktorá ju
dlhodobo fakticky aj užíva a úver pravidelne od počiatku spláca. Súd rozhodol samostatným výrokom.
Podľa jeho názoru nebolo možné zaplatenie tejto sumy z dôvodu širšieho vyporiadania zahrnúť do
náhrady pripadajúcej na podiel žalovaného. Zároveň poukazuje na to, že nebolo dôvodné a napokon,
žalobkyňa to ani nepožadovala, rozhodnúť o ďalšom osude úveru, teda o jeho prevzatí žalobkyňou,
nakoľko je zrejmé, že ide o hmotnoprávny úkon žalobkyne a žalovaného vo vzťahu k tretiemu subjektu,
a to veriteľovi OTP banke Slovensko a. s. (prevzatie dlhu podľa § 531 OZ). Ide o hmotnoprávny vzťah
medzi dotknutými účastníkmi, do ktorého nie je súd oprávnený vstupovať. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že splátky úveru sú realizované žalobkyňou z účtu, ktorého je majiteľkou a
disponentkou. Zostatok úveru ku dňu 31.12.2018 predstavoval 18.884,30 € (výpis z účtu čl. 343). Po
preukázaní úhrad splátok v mesiaci január, február a marec 2019 po 224,85 €, spolu vo výške 674,55
€, zostatok úveru predstavoval 18.209,75 €. Polovica z tejto sumy predstavuje 9.104,88 €. Žalobkyňa
požadovala od žalovaného úhradu sumy 9.104,86 €. Súd rozhodol v súlade s jej žalobou, nakoľko jej
nemohol priznať nad rámec uplatneného.

28. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že žalobkyňa nepoužila peňažné prostriedky poskytnuté z úveru
na dohodnutý účel, súd poukazuje na to, že z potvrdení OTP banky mal preukázané, že časť peňažných
prostriedkov v rozsahu 11.323,41 € bola použitá na splatenie hypotekárneho úveru č. XXX/XXXX/XXHU,
ktorý bol pôvodne poskytnutý vo výške 21.576,05 € a v časti 19.976,59 € boli peňažné prostriedky
poukázané dňa 9.1.2011 na účet žalobkyne. Tento deň je dňom, ku ktorému trvalo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Okolnosť týkajúcu sa vlastníctva, či disponentúry k účtu súd nepovažoval
za podstatnú, pretože nemajú vplyv na vlastníctvo peňažných prostriedkov, ktoré patrili nesporne do
BSM, teda každému z manželov 1-ici. Súd vychádzajúc zo zmluvy o úvere zo dňa 1.2.2011, na základe
ktorej bol poskytnutý stranám sporu úver vo výške 31.300,- €, z toho, že tento úver mal byť sčasti
poskytnutý na údržbu nehnuteľnosti (čl. 317 rub). Žalobkyňa tvrdila, že tieto peňažné prostriedky použila
na rekonštrukciu nehnuteľnosti, čo žalovaný namietal, keď tvrdil, že rekonštrukcia v takomto rozsahu
vykonaná byť nemohla, vychádzajúc aj z porovnania jednotlivých znaleckých posudkov produkovaných
v tomto spore. Podľa názoru súdu znaleckými posudkami, a to i vyjadrením znalkyne J.. V. Č. k
námietkam žalobkyne, bolo preukázané, že nehnuteľnosť je udržiavaná, teda je zrejmé, že do jej údržby
žalobkyňa investuje finančné prostriedky a aj zo znaleckých posudkov vyplynulo, že došlo k úpravám, či
opravám, resp. k rekonštrukcii niektorých častí, najmä príslušenstva predmetu vyporiadania od zrušenia

BSM, a to aj od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že peňažné prostriedky poukázané
na účet žalobkyne mali byť použité na jej podnikanie, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal,
nevzniesol žiadny konkrétny dôkazný návrh. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov niektoré časti
predmetu vyporiadania boli vybudované a užívané až po roku 2011, teda po poukázaní časti úverových
prostriedkov na účet žalobkyne. Síce to bolo v čase, keď majiteľom a jediným disponentom účtu
bola žalobkyňa, ako už súd vyššie uviedol, tieto skutočnosti nemajú vplyv na vlastníctvo peňažných
prostriedkov. Bolo preukázané a súd z toho i vychádzal, že k poukázaniu týchto prostriedkov na účet
žalobkyne došlo za trvania BSM.

29. Vo vzťahu k tretiemu výroku súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Mal za preukázané,
že žalobkyňa a žalovaný dňa 17.4.2013 ako manželia uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXX/
XXXX/XXHU, kde predmetom bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 21.576,05 €. Následne
dňa 1.2.2011 uzavreli zmluvu o úvere XXX/XXXX/XXSU, ktorým refinancovali hypotekárny úver. Na
základe tejto druhej zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 31.300,- €. Z uvedenej sumy bol splatený
hypotekárny úver v rozsahu 11.323,41 €, vo zvyšku 19.976,59 € boli peňažné prostriedky z úveru
poukázané na účet žalobkyne dňa 9.2.2011, za trvania manželstva i BSM. Následne dňa 13.9.2013
strany sporu uzavreli zmluvu o úvere XXX/XXXX/XXSU, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
29.500,- €, ktorý bol v celom rozsahu použitý na pokrytie zostatku úveru druhého s tým, že z účtu
žalobkyne boli použité peňažné prostriedky titulom doplatku vo výške 1.376,81 €. Žalobkyňa tvrdila ako
dôvod druhého refinancovania predchádzajúceho úveru výhodnejšiu úrokovú sadzbu. Tieto tvrdenia
žalovaný nevyvrátil. Vo vzťahu k uvedeným úverom súd poukazuje na to, že posledný úver bol zobratý
stranami sporu po zrušení BSM. Žalobkyňa a žalovaný mali teda postavenie spoludlžníkov, ich práva
a povinností zo zmluvy, a teda ich záväzok, bol síce spoločný a nerozdielny, avšak nie v postavení
manželov. Preto súd nemohol vo zvyšku prihliadať na tvrdenia žalovaného. Napokon, nesporné bolo, že
tretí úver (poskytnutý už po zrušení BSM) bol použitý na splatenie skoršieho úveru. K uvedenému bol
produkovaný aj listinný dôkaz - potvrdenie banky (viď. ods. 21 odôvodnenia).

30. Záverom sa súd považuje za potrebné vysporiadať aj s námietkou litispendencie, vznesenou
žalovaným. Súd ustálil, že nejde o prekážku začatej veci, pretože v tomto spore je predmetom návrh
na vysporiadanie záväzku do budúcna, zatiaľ čo v druhom spore žaluje žalobkyňa splátky, ktoré už v
minulosti uhradila, nejde o totožné plnenie.

31. Zároveň súd poukazuje aj na to, že o podaniach žalobkyne (ktorými žalobu čo do výšky požadovanej
náhrady od žalovaného titulom splatenej časti úveru, ktorá bola v dôsledku postupného splácania,
ponižovaná, menila) samostatne nerozhodoval, konanie v časti nezastavoval, pretože uvedený úver
považuje za súčasť vyporiadania, je viazaný na jeho predmet, v rámci ktorého súd nie je výškou
vyporiadacieho podielu viazaný. Je viazaný len predmetom vyporiadania (ods. 25).

32. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262
ods. 1 CSP, podľa úspechu v spore. Súd žalobe žalobkyne vyhovel, odhliadnuc od výšky vyporiadacieho
podielu, pri určení ktorej súd nie je viazaný žalobou, určil ju vychádzajúc z výsledkov dokazovania
v spore, preto by žalobkyni vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov tohto sporu. Súd však
aplikoval ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Ako dôvod hodný osobitného zreteľa vyhodnotil skutočnosť, že žalobkyňa pred podaním žaloby vo
výzve navrhovala žalovanému inú výšku vyporiadacieho podielu, do ktorej si započítala či už úhrady
elektrických energií dodávaných do spornej nehnuteľnosti, alebo investície, či iné položky, ktorých
splatenia (v rozsahu 1 - ice) sa voči žalovanému domáhala v druhom spore 8C 281/2016, z ktorého mal
súd zistené, že žalobu v uvedených častiach (investícii, či úhrad elektriny) vzala v priebehu sporu späť.
Súd zároveň poukazuje na to, že žalobkyňa nežalovala všetky nároky spoločne, v jednom konaní, hoci
tak mohla urobiť, čo by bolo zároveň i hospodárne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.