Dopĺňací rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219047
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117219047.3

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov 1. M. Y., T.. XX.X.XXXX, H.
N. XXX, XXX XX R., 2. Z. Y., T.. X.X.XXXX, H. N. XXX, XXX XX R., právne zastúpení JUDr. Jozefom
Karabašom,advokátomsosídlomRužová10,08301Sabinov,protižalovanémuOTPBankaSlovensko,
a.s., Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zdržanie sa výkonu záložného práva a
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 16C/31/2017-91 zo dňa 28.3.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení neprijateľných zmluvných podmienok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu záložného

práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, a to rodinný dom, súp. č. XXX,
postavený na parc. č. XXX zapísaný na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX, vedený Okresným úradom
G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., k.ú. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 3/4 a Z. Y.Í. v podiele
1/4, pozemok parc. reg. „C“ zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX o výmere 1130 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R.,
k.ú. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1 a pozemok parc. reg. „C“ zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX o
výmere 1924 m2, druh pozemku - záhrady, vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres

G., obec R., k.ú. R. vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. V.
Poplatky bod 2 písm. a/ Zmluvy o OTP REFINANC úvere č. XXX/XXXX/A. zo dňa 25.2.2014 uzatvorenej
medzi žalobcami a žalovaným v znení: „Dlžník je povinný zaplatiť Banke poplatok za: I. upomienku vo
výške 25.00 € a za každú ďalšiu upomienku 25.00 € v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú
splatné v deň odoslania upomienky“, je neprijateľná. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, ďalej poukázal na doplnenie
dokazovania po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie č.k. 16C/31/2017-49 zo dňa 20.2.2018
uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/63/2018-80 zo dňa 13.11.2018, okrem zamietavého
výroku a v rozsahu zrušenia o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s tým, že uviedol, že žalobcovia 1. a 2. ako dlžníci uzatvorili so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o
OTP REFINANC úvere č. XXX/XXXX/A. dňa 25.2.2014, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcom

účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 76.160,10 eura s tým, že úver je
poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu ustanovenú ako súčet základnej úrokovej sadzby pre OTP
REFINANC úvery s fixáciou na 3 roky a hrubej marže 0,60 % p.a. Základná úroková sadzba ku dňu
podpísania zmluvy bola stanovená vo výške 4,59 % ročne, t.j. výsledná úroková sadzba spotrebnéhoúveru ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 4,79 % ročne. Počas obdobia fixácie je úver úročený
akciovou výslednou úrokovou sadzbou vo výške 3,59 % ročne. Úver bol zabezpečený záložným právom
na nehnuteľnosti, predmet zabezpečenia spolu s poistením týchto nehnuteľností minimálne vo výške

úveru a vinkuláciou poistného plnenia v prospech banky. Po splnení podmienok mohol dlžník čerpať úver
postupne v lehote od 25.2.2014 do 23.4.2014 s tým, že nárok na čerpanie úveru končí uplynutím dňa
25.8.2015. Dlžník je povinný splatiť podľa tejto zmluvy banke istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných
anuitných splátkach v počte splátok 358 s tým, že 1. splátka splatná 25.5.2014 je vo výške 346,91 eura a
2.-357. splatná vždy k 25-temu dňu v mesiaci je vo výške 346,91 eura a posledná 358. splatná 25.2.2044

bola stanovená vo výške 344,98 eura. Súd prvej inštancie poukázal na čl. V. bod 2, v ktorom bol
vymedzený jednorázový poplatok za spracovanie úveru vo výške 0,- eur, ďalej v zmluve bolo upravené,
že dlžník je povinný zaplatiť banke poplatok za a/ I. upomienku vo výške 25,- eur a za každú ďalšiu
upomienku v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky,
b/ zmenu zmluvných podmienok na žiadosť dlžníka a následné vypracovanie dodatku k tejto zmluve
vo výške 150,- eur, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku, c/ nečerpanie alebo nedočerpanie úveru

vo výške 3 % z nečerpanej alebo nedočerpanej čiastky úveru, max. 200,- eur, ktorý je splatný v deň
nároku na čerpanie úveru. V prípade, ak došlo k vypovedaniu čerpania úveru je tento poplatok splatný v
deň účinnosti výpovede čerpania úveru, d/ posun termínov čerpania - I. posun vo výške 10,- eur/každý
nasledujúci posun vo výške 33,- eur, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku k zmluve, e/ vyhotovenie
potvrdenia na základe individuálnej žiadosti klienta vo výške 17,- eur + daň z pridanej hodnoty, ktoré

je splatné v deň prevzatia potvrdenia, f/ poplatok za hotovostnú splátku vo výške 2,- eura, ktorý je
splatný v deň realizovania hotovostnej splátky, g/ splatenie úveru alebo jeho časti pred lehotou splatnosti
vo výške 5 % z predčasne splatenej čiastky úveru, min. 166,- eur, ktorý je splatný v deň realizácie
predčasnej, alebo mimoriadnej splátky, to neplatí v prípadoch, keď banka nie je oprávnená požadovať
od dlžníka úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením úveru

podľa čl. IV. tejto zmluvy, h/ vystavenie súhlasu so zriadením záložného práva v prospech inej banky
na druhom mieste v poradí (okrem ŠFRB) a vzdanie sa záložného práva vo výške 33,- eur, ktorý je
splatný v deň prevzatia potvrdenia. Ďalej poukázal na čl. VIII., v ktorom je uvedené, že v zmysle ust. §
551 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky banky vo výške 76.160,10 eura s príslušenstvom
a poplatkami z tejto zmluvy o úvere, resp. z odstúpenia od zmluvy o úvere zrážkami zo mzdy alebo

iných príjmov, ktoré poberá alebo bude poberať u platiteľa mzdy je rovnako zabezpečený tento úver. V
rovnaký deň bola medzi účastníkmi podpísaná aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/A., kde zabezpečovanou pohľadávkou je úver z predmetnej úverovej zmluvy vo
výške 76.160,10 eura. K zabezpečeniu pohľadávky v uvedenej zmluve zmluvné strany zriadili záložné
právo pre záložného veriteľa zálohu - k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. V čl. V. tejto záložnej

zmluvy je upravený výkon záložného práva v tom zmysle, že v rámci výkonu záložného práva, ak
pohľadávkanebuderiadneavčasplnená,sazáložnýveriteľmôžeuspokojiťa/priamympredajomzálohu
na dražbe, b/ priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného práva, c/ alebo domáhať
sauspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov(napr.vexekučnomkonaní,vkonaníosúdny
výkon rozhodnutia) s tým, že uvedené spôsoby môže záložný veriteľ použiť v ľubovoľnom poradí. Ďalej

súd prvej inštancie poukázal na to, že písomným podaním zo dňa 6.10.2016 označeným ako vyhlásenie
úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, žalovaný požadoval od
žalobcov úhradu celého záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, ktorý predstavuje k 5.10.2016 sumu
76.074,95 eura pozostávajúcu z istiny vo výške 74.198,24 eura, úrokov vo výške 1.817,42 eura, úrokov z
omeškania vo výške 9,29 eura a poplatkov vo výške 50,- eur s tým, že v prípade nevyrovnania záväzkov

do stanoveného termínu sa tento list mal považovať za oznámenie o začatí výkonu záložného práva
(predaja zálohu) podľa § 151l Občianskeho zákonníka s tým, že banka sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu formou predaja na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
Poukázal na stanovisko žalovaného, ktorý nesúhlasil so žalobou v celom rozsahu. Poukázal na ust. §
151a Občianskeho zákonníka s tým, že uviedol, že neexistuje žiadna zákonná povinnosť, aby veriteľ

musel uplatniť svoj nárok najskôr v súdnom konaní, pričom samotný zákon priznáva veriteľovi právo
uspokojiť pohľadávku z predmetu záložného práva. Záložné právo slúži na zabezpečenie úveru, žiadna
finančná inštitúcia by takýto úver klientovi neposkytla, ak by nedokázal veriteľovi istými prostriedkami
zaručiťnávratnosťúveru,pričomtátoskutočnosťjedlžníkoviznáma.Poukázalnato,ževýkonzáložného
práva dobrovoľnou dražbou je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a preto navrhol

žalobu zamietnuť. Žalobcovia v rámci účastníckych výpovedí poukázali na ich sociálne a majetkové
pomery s tým, že nie je pravdou, že by nemali záujem splácať predmetnú úverovú zmluvu, avšak
dostali sa do finančných problémov. Poukázali na to, že úver brali z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľnosti,
ktorá slúži na bývanie. V dome bývajú X svokrovci, žalobcovia, ich deti, sestra manžela - žalobcu 1.spolu s mal. dieťaťom, a teda celkom v dome býva X ľudí, z toho X dospelých a X deti. Úver bol
refinancovaný z pôvodného veriteľa zo G. na žalovaného. Na nehnuteľnosti viazne právo doživotného
užívania svokrovcov, ako aj švagrinej s mal. dieťaťom.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 151a, § 151b ods. 1,
2, 3, 4, § 151c ods. 1, 2, 3, § 151j Občianskeho zákonníka a uviedol, že záložné právo je v
podmienkachtrhovéhohospodárstvavýznamnýmaveľmifrekventovanýmvecno-právnymprostriedkom
zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Je nespochybniteľné, že zákon č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že záväzky je potrebné si plniť v zmysle dohodnutých zmluvných dojednaní, avšak
za predpokladu, že tieto zmluvné dojednania sú súladné so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi
sa spotrebiteľského práva a sú tiež eurokonformné. Poukázal na to, že osobitnú pozornosť treba
venovať okolnosti, že majetkom dotknutým záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie
spotrebiteľa a jeho rodiny, celkom X dospelých ľudí a X deti. Právo na obydlie v práve únie predstavuje

základnéprávozaručenéChartouzákladnýchpráv,ktorévnútroštátnysúdmusízohľadniťprivykonávaní
smernice 93/13. Nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonal
mimosúdne - dobrovoľnou dražbou (v prípade ochrany obydlia - prípad Stanková c/a Slovenská
republika). Súd prvej inštancie poukázal na čl. V., v ktorom sú uvedené rôzne poplatky, na ktoré
poukázal v bode 12. odôvodnenia s tým, že tieto nepredstavujú žiadne skutočne dodané plnenie, resp.

službu. Súhlasil s názorom žalobcov, že výkon záložného práva v čl. V. zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2014 je koncipovaný široko, čo rovnako spôsobuje „mocenskú“
disproporciu medzi zmluvnými stranami. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax
nielen bytové záujmy podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R
1/1989). Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj čl. 17 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova, alebo korešpondencie, ani útokom na svoju
česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje čl. 11 Medzinárodného paktu o
hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach s tým, že oba pakty boli publikované ako vyhláška
Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku nadobudli

platnosť 23.3.1976. Napokon aj právo na ochranu domova zaručené čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
právazákladnýchslobôd,ktorýnadobudolplatnosťprebývalúČeskúaSlovenskúFederatívnurepubliku
18.3.1992, pre Slovenskú republiku záväzný od 1.1.1993 bol zverejnený v Oznámení Federálneho
ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992. Aj v zmysle tohto článku má každý právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova a korešpondencie). S ohľadom

na tieto skutočnosti súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zdržanie sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou, nakoľko zdržanie sa výkonu nemôže byť ani pri dobrovoľnej dražbe bez limitné.
Skonštatoval, že v prípade neuhrádzania zmluvných záväzkov je pochopiteľne výkon záložného práva
možný a v zásade sa realizuje, avšak so zreteľom na oprávnené záujmy nielen záložného veriteľa, ale
aj žalobcov, zvlášť v situácii, keď ide o obydlie viacčlennej rodiny, je nutné právny stav posudzovať

citlivo a uvážene. Z charakteru záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu jednoznačne vyplýva,
že na to, aby bolo záložné právo pre veriteľa efektívne, hodnota predmetu záložného práva musí byť
rovnaká alebo vyššia ako hodnota zabezpečenej pohľadávky. Len v takom prípade má veriteľ istotu
uspokojenia svojej pohľadávky aj v prípade, že dlžník by dobrovoľne neplnil ani len čiastočne. Pokiaľ sa
týka vyhodnotenia zásady proporcionality, súd prvej inštancie poukázal na viazanosť právnym názorom

odvolacieho súdu a konštatoval, že pri nesporných faktoch, t.j. výške úveru 76.160,10 eura a nesplatenej
istine 74.198,24 eura je zrejmé, že predmetom zálohu je 60-ročný rodinný dom, nedochádza za vyššie
uvedených premenných k výraznej disproporcii medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou pohľadávky
žalovaného, čo však nič nemení na tom, že súd je povinný skúmať oprávnenosť dobrovoľnej dražby z
pohľadu ochrany spotrebiteľských práv.

Ďalej súd prvej inštancie preto podrobil skúmanie tejto zmluvy aj z pohľadu prijateľnosti zmluvných
podmienok, a to najmä čl. V, v ktorom sú zakomponované rôzne poplatky uvedené v bode 12.
odôvodnenia tohto rozhodnutia s tým, že nepredstavujú žiadne skutočné dodané plnenie, resp. službu.
Okrem toho výkon záložného práva v čl. V. zmluvy o zriadení záložného práva nehnuteľnosti zo dňa

25.2.2014 je koncipovaný široko, čo spôsobuje „mocenskú“ disproporciu medzi zmluvnými stranami.

Poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v
spotrebiteľských veciach poplatky za upomienky/upozornenia umožňujú získať na úkor spotrebiteľamajetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo
pohľadávky označuje náklady na uplatnenie pohľadávky, predpokladá teda presné výdavky. Paušálna
výška za upomienku/výzvu bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Taktiež žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, aby uvedené
upomienky boli zaslané, a preto v tejto časti ani neuniesol dôkazné bremeno, čo nijako neznižuje
neprijateľnosť dojednanej zmluvnej podmienky. Sám žalovaný v písomnom podaní zo dňa 13.11.2017
uviedol, že aj v prípade, že by bola sporná výška príslušenstva (s čím nesúhlasil), v žiadnom prípade
nemôže byť sporný nárok žalobcu na vrátenie istiny úveru. Žalobcovia síce argumentovali spornosťou

pohľadávkyžalovanéhočodovýšky,pretosohľadomnavyhlásenúneprijateľnúzmluvnúpodmienkusúd
prvej inštancie bol toho názoru, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nie je možný, nakoľko
takýmto výkonom práva by boli postihované aj finančné čiastky, na ktoré by žalovaný nemal nárok.

2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku tak, že uviedol, že žalobcovia boli v konaní čiastočne úspešní a to v rozsahu

zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, žalovaný bol taktiež čiastočne úspešný a
to v rozsahu zamietnutia zdržania sa výkonu záložného práva všeobecne, a preto súd prvej inštancie
vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci, pričom poukázal na bod 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré
považoval za nesprávny. Zdôraznil, že zmluvná podmienka odrážajúca zákonné ustanovenie nemôže
byť neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle čl. 1 ods. 2 Smernice
93/13/EHS, na čo už upozorňoval v rámci svojej rozhodovacej činnosti aj Súdny dvor Európskej únie,
napr. vo veci C-359/11 a C-400/11. Ďalej poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia uvedené v

bode 38., 39. až 43. je všeobecné, bez bližšieho zdôvodnenia. Zdôraznil, že výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou je legálnym inštitútom, ktorý je v zásade aj bežným spôsobom zabezpečenia
úveru. V prípade platnosti rozsudku by zo strany súdu došlo k časovému neobmedzenému odňatiu
práva žalovaného na realizáciu dobrovoľnej dražby. Poukázal na to, že nebol spor ohľadne výšky istiny,
ako aj právneho dôvodu medzi stranami sporu. Spochybnená bola len existencia nároku žalovaného na

zaplatenie poplatkov, ktorá suma by bola zanedbateľná vo vzťahu k stranám ohľadne nespornej výšky
istiny a príslušenstva zabezpečenej pohľadávky žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora C-34/13, z ktorého záveru vyplýva, že je prípustný výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, s ohľadom na ktoré rozhodnutie
je aj nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, že by bol výkon záložného práva formou dobrovoľnej

dražby bez limitný. Vo vzťahu k určeniu neprijateľných zmluvných podmienok poukázal na to, že
žalovaný je záložným veriteľom, ktorý má voči žalobcom 1., 2. vymáhateľnú pohľadávku zo zmluvy o
úvere, s ktorou sú žalobcovia 1., 2. v omeškaní. Zákon dáva možnosť žalovanému pre takýto prípad
uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, pričom táto možnosť vyplýva
jednak zo zákona ako spôsob realizácie záložného práva bol dohodnutý aj v zmluve o úvere a v záložnej

zmluve. Žalovaný zároveň upozornil na to, že súd prvej inštancie určením neprijateľných podmienok v
spojení s jeho odôvodnením jednoznačne vyjadril, že podľa jeho názoru, pohľadávka žalovaného zo
zmluvy o úvere je platne zabezpečená záložným právom v zmysle záložnej zmluvy a i napriek tomu,
žalobnému návrhu žalobcov v celom rozsahu vyhovel. Podľa názoru žalovaného, napadnutý rozsudok
je v rozpore s princípom právnej istoty a prekročením právomoci súdu prvej inštancie, ak neaplikoval

príslušný právny predpis bez toho, aby využil postup podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Z tohto dôvodu
namietal odvolacie dôvody vyplývajúce z ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového poriadku.
Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov celého konania.

4. Právny zástupca žalobcov sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379, § 380 a § 390 CSP bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 28.10.2019 (§378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku o
určení neprijateľných zmluvných podmienok nie je dôvodné.

6. Odvolací súd rozsudkom č.k. 4Co/55/2019-116 zo dňa 22.10.2019 rozhodol o odvolaní žalovaného
vo vzťahu k výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
a v súvisiacom výroku o trovách konania tak, že napadnutý rozsudok v tomto výroku potvrdil. Zároveň
žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Opomenul rozhodnúť o odvolaní
žalovaného proti výroku o určení neprijateľných zmluvných podmienok.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 225 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť

jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,

ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštanciesprávnezistilskutkovýstavveci,akoajsprávneprávnevecposúdil.Odvolacísúdsastotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok o určení neprijateľných zmluvných podmienok (II.)

napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že právny vzťah
medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, a preto súd prvej inštancie správne pri posudzovaní
dojednaných zmluvných podmienok skúmal ich obsah, ako aj, či zmluvné podmienky boli individuálne
dojednané. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho
právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie správne na základe

výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 191 CSP, na základe čoho
dospel k správnym skutkovým zisteniam.

9. V sporoch so slabšou zmluvnou stranou súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu

aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná (§ 298 ods. 1 CSP).
Súd prvej inštancie za neprijateľné považoval dojednané zmluvné podmienky uvedené v čl. V týkajúce
sa rôznych poplatkov spojených z pravidla len s povinnosťami dlžníka za akékoľvek úkony týkajúce
sa zmluvy o úvere platiť poplatky. Obsah dojednaných poplatkov vyplýva zo štandardnej formulárovej

zmluvy. Je to nepochybné napr. z čl. V. bodu 1 písm. a), kde je napr. uvedené „jednorazový poplatok
za spracovanie úveru vo výške 0,- eur“ a následne je uvedená splatnosť takéhoto poplatku, ako aj ďalší
text, ktorý sa v danom prípade na dojednané zmluvné podmienky ani nevzťahuje vzhľadom k tomu, že
poplatok za spracovanie úveru nebol dojednaný. Súd prvej inštancie považoval za neprijateľné zmluvné
podmienky týkajúce sa povinnosti žalobcov ako spotrebiteľov platiť poplatok za každú upomienku vo

výške 25,- eur, ako aj za každú ďalšiu upomienku vo výške 25,- eur v prípade nedodržania podmienok
zmluvy a to uvedené v čl. V. bodu 2 písm. a) Zmluvy o OTP Refinanc úvere č. XXX/XXXX/A. zo dňa
25.2.2014. Je nesporné a žalovaný to v spore nepreukázal, že uvedené podmienky neboli individuálne
dojednané (§ 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka). Z obsahu dojednaných zmluvných podmienok
vyplýva, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

žalobcov - spotrebiteľov. Všetky poplatky, ktoré boli dojednané v rámci uvedeného čl. V. sa týkajú len
povinnosti dlžníkov. V prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie vychádzal zo záveru, že dojednané poplatky
neboli individuálne dojednané vzhľadom na obsah zmluvy o úvere, ako aj skutočnosť, že žalobcovia
nemohli obsah zmluvy ovplyvniť. Na neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky súd prvej inštancie správne

poukázal s jej vymedzením s tým, že jej posúdenie vyplýva aj z ust. § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho
zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 25.2.2014. Pre posúdenie neprijateľnosti
dojednanej zmluvnej podmienky nie je rozhodujúca len výška dojednaného poplatku, ale aj okolnosti
spojené s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, nemožnosť žalobcov ako spotrebiteľov oboznámiť sa s
obsahom zmluvy vzhľadom na jej štandardný formát s tým, že z obsahu textu zmluvy je nepochybné,

že sa len dopisovali konkrétne údaje vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy s tým, že je nesporné, že
žalovaný používa zmluvné podmienky pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv s rovnakým obsahom. Vo
vzťahu k žalobcom sa čl. V. dopĺňal len o bod 1 písm. a), kde bolo uvedené, že jednorazový poplatok
za spracovanie úveru je vo výške 0,00 eur.

10. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu súdu,

ktorým by došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval
štandardne pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku s tým, že ex offo vyslovil neprijateľnosť
dojednaných zmluvných podmienok vo vzťahu k čl. V. bodu 2 písm. a) v súlade s ust. § 298 ods. 1 CSP.
Uvedený postup nemá za následok porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces. Napadnutý
rozsudok je v súlade s rozhodovacou praxou súdov, ako aj v súlade s princípom právnej istoty v

súvislosti s posúdením dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej, t.j. povinnosti zdržania sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou v spojení s určením neprijateľných zmluvných podmienok.
Súd prvej inštancie svojim postupom nespochybnil právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, ani ust. § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú uplatnenú odvolaciu námietku týkajúcu sa porušenia procesných práv strán

sporu v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Z týchto dôvodov odvolací súd dopĺňacím rozsudkom potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o určení
neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 225 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej
rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 4Co/55/2019-116 zo dňa 22.10.2019 (bod 10. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia) tak, že žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nebol
priznaný i napriek ich úspechu v odvolacom konaní. V záujme rozumného usporiadania procesných
nárokov strán sporu v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 4 v spojení s čl. 17 Základných

princípov CSP) odvolací súd žalobcom 1. a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.