Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612219973
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7612219973.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: B. V., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX,
zastúpený Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, proti žalovanému:
Q.. G. V., nar. 30.7.1982, bytom Buglovce 26, zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom, so sídlom
Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Spišská Nová Ves z 31. októbra 2016, č. k. 9C/331/2012-124

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku uznesenia o zamietnutí návrhu na čiastočné zastavenie konania.

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi stranami.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
rozsudkom sp. zn. 9C/331/2012-86 zo dňa 12.5.2015 v znení opravného uznesenia zo dňa 8.6.2015
nahradil vyhlásenie vôle žalovaného v hmotnoprávnom postavení predávajúceho previesť na žalobcu
ako kupujúceho za odplatu 1,81 Eur spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/72 k celku na nehnuteľnostiach
evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. E. ako pozemky registra „E“ parc. č. XXX

- L. trávnaté porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXX -L. trávnaté porasty o výmere XXX m2, parc. č.
XXX - L. trávnaté porasty o výmere XXX mX a parc. č. XXX - L. trávnaté porasty o výmere XXX mX (ďalej
tiež len „nehnuteľnosti“). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal ochrany svojho zákonného
predkupného práva k nehnuteľnostiam s tvrdením, že žalovaný prevodom svojho spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/12 k celku na tretiu osobu nerešpektoval jeho predkupné
právovyplývajúcezospoluvlastníctvanehnuteľností.Zporušeniapredkupnéhoprávaknehnuteľnostiam

sa žalobca pôvodne domáhal prevodu celého žalovaným scudzeného spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/12 k celku; v priebehu konania, v nadväznosti na právny názor
zaujatý v inštančnom postupe Krajským súdom v Košiciach v uznesení sp. zn. 3Co/155/2013 zo
dňa 30.7.2014 žalobu so súhlasom súdu zmenil a domáhal sa nahradenia prejavu vôle žalovaného
už len vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/72 k celku, zodpovedajúcemu pomeru
veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu k spoluvlastníckym podielom ostatných spoluvlastníkov, ktorí

k nehnuteľnostiam mali rovnako ako žalobca predkupné právo. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie
rozhodol tiež o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal s odôvodnením,
že hoc plne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
(zák. č. 99/1963 Zb., v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý platil do 30.6.2016), skutočnosť, že
žalobca sa v konečnom dôsledku domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného vo vzťahu k menšiemu
(1/72kcelku)akopôvodnežalovanémuspoluvlastníckemupodielu(1/12kcelku)posúdilakoskutočnosť

hodnú osobitného zreteľa, pre ktorú s použitím ust. § 150 ods. 1 žalobcovi nárok na náhradu trov konanianepriznal. Vyjadril pritom názor, že nebyť tejto kvantitatívnej zmeny žaloby v priebehu konania, rovnaké
rozhodnutie by znamenalo len čiastočný procesný úspech žalobcu v spore.

2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 11Co/540/2015 zo dňa
29.7.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 12.5.2015 v znení opravného uznesenia zo dňa
8.6.2015 v časti výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie. Odvolací súd sa podľa odôvodnenia zrušujúceho uznesenia nestotožnil s úvahou súdu prvej
inštancie, podľa ktorej predstavuje kvantitatívna zmena žaloby smerujúcej k ochrane predkupného

práva dôvod hodný z hľadiska rozhodnutia o trovách konania osobitného zreteľa. Konštatoval, že v
okolnostiach prípadu z hľadiska skutkového nebolo v konaní sporné, že došlo k porušeniu predkupného
práva žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka a že z obsahu spisu vyplýva tiež, že žalobca sa
domáhal realizácie svojho predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 161
ods. 3 O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016. Na tomto základe odvolací súd k ďalšiemu konaniu
vyslovil právny názor, že v konaní bol žalobca plne úspešný a vysvetlil pritom, že predmetom konania

bol návrh žalobcu na ochranu jeho predkupného práva, ktoré bolo porušené, v spojení s návrhom, aby
bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade
chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd teda vyšiel z toho, že bez
ohľadu na rozsah žiadaného a priznaného rozsahu ochrany predkupné právo žalobcu bolo porušené
a jeho žaloba smerujúca k ochrane tohto porušeného práva bola dôvodná. Odvolací súd v zrušujúcom

uznesení napokon skonštatoval, že žaloba nebola ani v časti zamietnutá a zo strany žalobcu nedošlo
ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania pre jeho prípadné procesné zavinenie.

3. V ďalšom konaní súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu (I), v rovnakom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania tiež štátu (II)

a zamietol návrh žalovaného (III), ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd po posúdení
podania žalobcu zo dňa 13.1.2015 ako čiastočného späťvzatia žaloby (pozn. odvolacieho súdu: a teda
nie ako zmeny žaloby, ktorú súd prvej inštancie pripustil), zastavil konanie v časti žaloby smerujúcej k
nahradeniu prejavu vôle žalovaného vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach nad
rozsah, v akom bolo žalobe vyhovené (1/72 k celku). Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi

stranami súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol v
ďalšom konaní viazaný, plným procesným úspechom žalobcu v spore, zakladajúcim nárok na náhradu
trov konania žalobcovi podľa ust § 255 ods. 1 C.s.p. za súčasného nezistenia dôvodov pre moderovanie
tohto nároku s použitím ust. § 257 C.s.p. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na čiastočné
zastavenie konania s odôvodnením, že by tak mohol urobiť len v prípade čiastočného späťvzatia žaloby,

k čomu však v prejednávanej veci podľa jeho vysvetlenia nedošlo. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
v súlade s už zmieneným právnym názorom odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
skonštatoval, že žalobe smerujúcej k ochrane predkupného práva žalobcu bolo vyhovené v celom
rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti výrokov o trovách konania vo vzťahu medzi stranami (I) a o zamietnutí
návrhu na čiastočné zastavenie konania (III) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom,
aby ho odvolací súd zmenil tak, že konanie v časti žaloby prevyšujúcej rozsah v akom jej súd prvej
inštancie vyhovel zastaví a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v percentuálnej výške
66,66%. V odvolaní žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o plnom procesnom úspechu

žalobcu v spore a za nesprávnu považoval k tomuto záveru vedúcu rozhodujúcu úvahu, že zníženie
spoluvlastníckehopodieluvovzťahukuktorémusažalobcadomáhalnahradeniaprejavuvôlevpriebehu
konania nepredstavuje čiastočné späťvzatie žaloby. Odvolateľ zastával názor, že takúto kvantitatívnu
zmenu mal súd prvej inštancie posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby, na jeho základe mal pristúpiť
k zastaveniu konania v časti, v ktorej už žalobca na žalobe netrval a zodpovednosť žalobcu za takto

zastavenú časť konania mal zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania v kontexte procesného
úspechu žalobcu vo vzťahu k ostatnej časti žaloby. Žalovaný v odvolaní vytkol Krajskému súdu v
Košiciach, že v uznesení sp. zn. 3Co/155/2013 zo dňa 30.7.2014 neprípustne poučil žalobcu o hmotnom
práve, čím narušil rovnováhu spravodlivého konania, keďže žalobca podľa tohto návodu odvolacieho
súdu upravil žalobu bez súčasného vyvodenia procesnej zodpovednosti za túto kvantitatívnu zmenu. V

odvolaní žalovaný poukázal na to, že i odvolací súd v zmienenom zrušujúcom uznesení vyšiel z toho,
že žalobcovi prináleží ochrana predkupného práva len v pomernom rozsahu zodpovedajúcom veľkosti
jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach s konštatovaním, že v prevyšujúcom rozsahu je
jeho nárok neopodstatnený. Akcentoval v tejto súvislosti, že sporným medzi stranami nebolo to, žek porušeniu predkupného práva ako takého došlo a že ťažiskom sporu bola práve skutočnosť, že
žalobca si z porušenia predkupného práva nárokoval viac než mu patrilo. Žalovaný v tejto súvislosti
upriamil pozornosť na svoje vyjadrenie, prednesené na pojednávaní dňa 12.12.2012, z ktorého podľa

jeho názoru vo svojej podstate vyplýva, že jeho nesúhlas so žalobou bol vyvolaný práve tým, že žalobca
sa neopodstatnene domáhal nároku z predkupného práva v rozsahu celého spoluvlastníckeho podielu
žalovaného. Žalovaný ďalej v odvolaní s odkazom na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/215/2010 zo dňa 22.6.2011 argumentoval, že zistenie procesného
ne/úspechu spočíva podľa právnej praxe na porovnaní žalobného petitu s výrokom rozhodnutia

vo veci samej. Tento zaužívaný postup nebol podľa názoru odvolateľa uplatnený ani súdom prvej
inštancie a ani odvolacím súdom, z právneho názoru ktorého napadnuté uznesenie vyšlo. Pritom, podľa
presvedčenia odvolateľa, veľkosť spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým
žaloba smerovala, predstavuje obdobu peňažného plnenia a takto sa mal podľa jeho názoru súd prvej
inštancie s kvantitatívnou zmenou žaloby i s otázkou procesného úspechu žalobcu v konaní vysporiadať.
Žalovaný v tejto súvislosti upriamil pozornosť i na to, že výmera pozemkov, voči ktorej žaloba pôvodne

smerovala bola 180,67m2 a výmera, vo vzťahu ku ktorej súd žalobe vyhovel predstavovala len 30,11m2.
Podľa názoru odvolateľa možno porovnaním týchto údajov vyvodiť, že procesný úspech žalobcu
v spore predstavoval len 17% a teda len necelú šestinu toho, čo pôvodne žiadal. Žalovaný ďalej
v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu v rozpore so zákonom zmenu žaloby nedoručil a
dozvedel sa o nej až z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12.5.2015. Následkom

tohto procesného pochybenia žalovaný namietal, že mu bolo znemožnené na nové okolnosti adekvátne
reagovať. Žalovaný v odvolacej argumentácii prezentoval názor, že nakoľko o kvantitatívnej zmene
žaloby predstavujúcej späťvzatie žaloby nebolo procesne predpísaným spôsobom rozhodnuté, keďže
nedošlo k čiastočnému zastaveniu konania, v tejto časti nebolo o žalobe rozhodnuté. Z toho odvolateľ
ďalej vyvodzoval, že nakoľko súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol o celom predmete konania

nemohol pristúpiť ani k rozhodnutiu o trovách konania. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že jeho úmyslom
pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2010 nebolo obísť predkupné právo žalobcu a akcentoval v
tejto súvislosti, že dotknuté nehnuteľnosti predstavovali len nepatrnú časť predmetu kúpy (3%). I so
zreteľom na zanedbateľnú hodnotu dotknutých spoluvlastníckych podielov odvolateľ vyjadril názor, že
skutočným cieľom žaloby nebolo napraviť porušenie predkupného práva žalobcu, ale že z jeho strany

sa jednalo o šikanóznu žalobu prostredníctvom ktorej žalobca riešil osobnú animozitu voči nemu. O
uvedenompodľanázoružalovanéhosvedčítiežskutočnosť,žežalobcanapriekznačnémuodstupučasu
neinicioval realizáciu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností k spoluvlastníckym podielom na
nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým súd prvej inštancie jeho žalobe na ochranu predkupného práva
vyhovel. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť postupu a právneho posúdenia

veci súdom prvej inštancie, žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p.

5. Výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania štátu (II) nebol
odvolaním napadnutý; v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods.
3 C.s.p. a preto v nej nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa ust. § 357 ods. 1 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a)
zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na

opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí
návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu
na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť
zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku
na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie

cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu
cudzieho rozhodnutia.9. Výpočet uznesení, vydaných v civilnom sporovom konaní, proti ktorým je prípustné odvolanie, je v
citovanom ustanovení § 357 ods. 1 C.s.p vymedzený taxatívne, z čoho s použitím citovaného ust. §
355 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že možnosť napadnúť odvolaním uznesenie v tomto taxatívnom výpočte

neuvedené, právna úprava vylučuje - odvolanie je neprípustné.

10. Nakoľko uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na čiastočné zastavenie konania
nepatrí medzi uznesenia, proti ktorým je podľa ust. § 357 ods. 1 C.s.p. odvolanie prípustné a nakoľko
voči tomuto uzneseniu, keďže bolo vydané sudcom (nie súdnym úradníkom) nie je prípustná ani

sťažnosť podľa ust. § 239 ods. 1 C.s.p., odvolací súd ako objektívne neprípustné odvolanie žalovaného
proti nemu postupom podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p., odmietol. Odvolací súd v tejto súvislosti pre
úplnosť upriamuje pozornosť na potrebu rozlišovať z hľadiska prípustnosti odvolania medzi uznesením o
zastavení konania, s ktorým zákon výslovne počíta v ust. § 357 ods. 1 C.s.p. a medzi uznesením, ktorým
súd návrhu na zastavenie konania nevyhovel, voči ktorému podľa právnej teórie odvolanie prípustné nie
je ( por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.

Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1196).

11. V ostatnej časti Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie
žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a s prihliadnutím
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h) C.s.p. učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia otázky vzniku
a rozsahu nároku strán na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení
aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením

je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové
zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý
tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v
skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

13. Odvolací súd sa bez výhrad stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia otázky rozloženia
zodpovednosti za trovy konania súdom prvej inštancie a za správny považuje jeho záver, že v
okolnostiach prípadu je potrebné žalobcu považovať za procesne plne úspešný subjekt, ktorému nárok
na náhradu vynaložených trov konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. V podrobnostiach odvolací

súd vo vzťahu k spôsobu právneho posúdenia tejto otázky odkazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia, ktoré vychádza z právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom už v skoršom uznesení
sp. zn. 11Co/540/2015 zo dňa 29.7.2016, na ktorom odvolací súd bez zmeny zotrváva. Na zvýraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia v kontexte odvolacích námietok žalovaného odvolací súd dodáva:

14. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo
spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel
na tretiu osobu. Jeho účelom je zabrániť vstupu tretej osoby do spoluvlastníckeho vzťahu s existujúcim
spoluvlastníkom. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a
má vecno-právnu povahu. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi a pre spoluvlastníka veci zakladá

povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na
kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Po
tom čo si povinný z predkupného práva splní mu vyplývajúce povinnosti v súvislosti s ponukou
ostatným spoluvlastníkom, zákon umožňuje oprávneným spoluvlastníkom dohodnúť sa o výkone
predkupného práva a v prípade, ak by k takejto dohode medzi nimi nedošlo, majú spoluvlastníci právo

vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ak porušil niektorý z podielových
spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom
oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má 3 zákonné možnosti svojej ochrany: 1/ môže sa
domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu,2/ môže sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol
za rovnakých podmienok, a ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania
rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa, k čomu došlo i v prejednávanej

veci, alebo 3/ si môže ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.
Je na vôli oprávneného, teda osoby, ktorej predkupné právo k nehnuteľnosti bolo porušené, ktorú
voľbu z niektorých z vyššie uvedených právnych prostriedkov na ochranu svojho vlastníckeho práva
uplatní s tým obmedzením, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je z právnej povahy veci vylúčené. Každú z týchto do úvahy prichádzajúcich alternatív i

napriekcelkomzrejmejodlišnostinimivyvolanýchnásledkovjepotrebnévnímaťakoprostriedokochrany
predkupného práva. Takto je potrebné nazerať na nároky uplatnené z porušenia predkupného práva i z
hľadiska posudzovania hodnoty sporu i rozloženia úspešnosti strán v spore. Podľa názoru odvolacieho
súdu za situácie keď k porušeniu predkupného práva došlo, nie len výber alternatívy ochrany, ale aj
kvantitatívne vymedzenie nároku v medziach veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý mal byť povinným
z predkupného práva ponúknutý, je potrebné vnímať ako jeden a ten istý prostriedok právnej ochrany

s tou istou hodnotou. Ani prípadné kvalitatívne (zmena alternatívy) alebo kvantitatívne (zmena veľkosti
podielu) korekcie v priebehu konania nemajú podľa úvahy odvolacieho súd vplyv na záver o úspechu
žalobcu v spore, pokiaľ mu súd ochranu pred porušením predkupného práva poskytne. V tejto súvislosti
odvolací súd opätovne upriamuje pozornosť na to, že účelom predkupného práva medzi spoluvlastníkmi
je zamedzenie nadobudnutia spoluvlastníctva treťou osobou. Tomu zodpovedá tiež povaha a dopad

prostriedkov ochrany pred porušením predkupného práva. Treba si v tejto súvislosti uvedomiť, že v
konaní o ochranu pred porušením predkupného práva nejde o spor majetkovej povahy v pravom slova
zmysle, ale o usporiadanie, pri ktorom v každej variante riešenia žiadna z dotknutých strán hodnotovo
nič nestratí. I táto skutočnosť determinuje bezvýznamnosť kvantitatívneho vymedzenia uplatneného
nároku k výsledku konania, samozrejme za predpokladu, že žaloba nepresahuje spoluvlastnícky podiel,

vo vzťahu ku ktorému došlo k porušeniu predkupného práva a prirodzene tiež za splnenia predpokladu,
že k porušeniu predkupného práva došlo a žalobcovi nárok z porušenia ako taký prináleží. Z pohľadu
i týchto skutočností súd prvej inštancie celkom správne posúdil podanie žalobcu zo dňa 13.1.2015,
ktorým vymedzil predmet ochrany nižším ako v žalobe uvedeným spoluvlastníckym podielom na
nehnuteľnostiach, ako zmenu žaloby. Nevyhnutne nesprávnym je preto názor žalovaného, že súd prvej

inštancie doposiaľ nerozhodol o celom predmete konania a celkom nedôvodnou v tejto súvislosti je i
jeho námietka, ktorou vytýka nedoručenie zmienenej zmeny žaloby, keďže podľa obsahu zápisnice o
pojednávaní dňa 13.1.2015 bola táto zmena zástupcovi žalovaného doručená krátkou cestou na tomto
pojednávaní, a to ešte pred rozhodnutím o nej súdom prvej inštancie. Na margo odvolacej argumentácie
odvolateľa, zdôrazňujúcej malú hodnotu nehnuteľností, pohnútky, vedúce žalobcu k uplatneniu nároku

na súde a akcentujúcej tiež skutočnosť, že vzhľadom na spôsob vymedzenia spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach v žalobe iný ako v priebehu konania prezentovaný postoj k uplatnenému
nároku žalobcu nemohol zaujať, odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ si žalovaný tieto skutočnosti,
predovšetkým však hodnotu nehnuteľností skutočne uvedomoval, tak ako ich uviedol v odvolaní už
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, možno z hľadiska rozhodnutia o trovách konania len

odsúdiť, pokiaľ za tohto stavu svojím správaním sa po začatí konania i procesným stanoviskom v
celom priebehu konania pri inak zrejmom porušení predkupného práva, v konečnom dôsledku ponechal
riešenie sporu strán na meritórne rozhodnutie súdu.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému výroku

o trovách konania medzi stranami nie je opodstatnené z hľadiska ani jedného z ním uplatnených
odvolacích dôvodov. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania medzi
stranami ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

17. V súlade s citovaným ustanovením zákona vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v ňom
plne procesne úspešnému žalobcovi. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobcovi v odvolacom konaní
trovy nevznikli a ich vynaloženie vzhľadom na pasivitu v celom jeho priebehu nemožno ani rozumne

predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na
ich náhradu nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.