Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116211318
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116211318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: H. J., R. XX, IČO XX XXX XXX
zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice,
IČO 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova
17, Bratislava, IČO 31 595 545 zastúpenému Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1,
Košice o zaplatenie 885,42 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 18.12.2017 č. k. 31Cb/43/2016-195 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 885,42 eur, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 885,42 eur od 3.4.2016 do zaplatenia, 40 eur
titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie zistením, vychádzajúc aj z obsahu žaloby, že dňa
30.12.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Fiat
Croma 194, EČV: KS XXX G. ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému - žalobcovi a ktorý
mal so žalovaným uzavreté havarijné poistenie. Táto škodová udalosť bola poškodeným žalovanému
riadne oznámená a zaevidovaná pod číslom 8810101678. Poškodený si dal svoje motorové vozidlo
opraviť v servise E. F. C. CZ a náklady na opravu motorového vozidla boli vo výške 2618,24 eur s DPH

(2.181,87 eur bez DPH) a boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. FV160019. Žalovaný Oznámením o
poistnom plnení zo dňa 21.3.2016 oznámil žalobcovi, že dňa 18.3.2016 bolo šetrenie poistnej udalosti
ukončené a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Tvrdil žalobca, že aj keď fakturovaná suma
za opravu poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti predstavovala sumu vo
výške 2618,24 eur s DPH, suma uznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 1296,45 eur.
Z výpočtu výšky plnenia ako prílohy Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný nepriznal
sumu 977,13 eur ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX a sumu 144,05 eur z dôvodu

nezabezpečenia vozidla proti jeho samovoľnému pohybu. Celková nepriznaná suma spolu (po odpočte
DPH), ktorú si žalobca uplatnil žalobou je vo výške 885,42 eur s prísl. Žalovaný krátil náklady na
náhradné diely, a to z dôvodu, že boli využité použité náhradné diely, nezohľadnil však, že cena týchto
náhradných dielov aj zodpovedala skutočnosti, že náhradné diely neboli nové ale použité. Žalobca akovlastník motorového vozidla súhlasil s ich použitím, preto oponovanie žalovaného nepovažoval žalobca
za relevantné. Zároveň uviedol, že kalkulácia žalovaného je iba predbežná, nakoľko likvidátori majú
možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre.

Žalovaný krátil aj náklady na prácu, pričom servis si účtoval normohodinu 26,50 eur/NH (bez DPH),
čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi v danom regióne výhodnejšia a nižšia cena, preto žalobca
považoval aj toto krátenie žalovaným za nedôvodné. Tvrdil, že žalovaný rovnako nedôvodne krátil
poistné plnenie z dôvodu nezabezpečenia vozidla proti jeho samovoľnému pohybu a s poukazom na
čl. 13 VPP KAS žalobca uviedol, že toto ustanovenie sa však vzťahuje na zabezpečenie vozidla proti

krádeži.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že krátil poistné plnenie v súlade s článkom 12 ods. 5
VPP a ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K výške hodinovej sadzby uviedol, že poistné plnenie
bolo krátené z dôvodu navýšenia ceny za normohodinu práce za karosárske, lakovnícke práce, ako

aj vedľajšie práce, že dôvodom krátenia teda boli neprimerané náklady na cenu práce v porovnaní
s kalkulačným programom nákladov na opravu. Tvrdil, že pri určení priemernej sadzby za NH prác
vo výške 23 EUR s DPH pre neznačkové servisy vychádza z cien cca 7000 položiek obvyklých pre
neznačkové zmluvné servisy, že pri kalkulácii nákladov na opravu vozidiel je potrebné rozlišovať, či
oprava vozidla bola vykonaná v autorizovanej, resp. neautorizovanej opravovni, že referenčná jednotka

lakovacíchjednotiek-koeficient100%-bolastanovenáváženýmpriemeromzdoporučenýchpredajných
cien jednotlivých lakovacích materiálov od vybratých dodávateľov a pokiaľ servis/lakovňa preukáže,
že pri lakovaní použili dodávateľa zo schválenej výrobkovej línie, môžu opätovne prehodnotiť výšku
priznanej lakovacej konštanty. /napr. Servind Slovakia s.r.o., Color Slovakia, Toplac SK/. Ďalej tvrdil,
že žalobca obdržal zoznam partnerských opravovní žalovaného a predloženým zoznamom žalovaný

určil okruh opravovní a zároveň bol poškodený poučený o tom, aká bude výška poistného plnenia v
prípade opravy vozidla v zmluvnom servise, a aká v prípade opravy v inom ako zmluvnom , resp.
autorizovanom servise. S poukazom na čl. 12 ods. 5 VPP KAS, s ktorými poškodený vyslovil súhlas
uviedol, že poisťovňa nie je povinná hradiť akékoľvek zmluvne dojednané ceny medzi servisom a
poškodeným, pokiaľ sa poškodený rozhodne nechať si opraviť svoje motorové vozidlo v inom servise,

ako v servise určenom poisťovňou. Pokiaľ žalobca uviedol, že primeranou cenou v danom regióne pre
opravu predmetného vozidla je cena 26,50 EUR bez DPH, túto skutočnosť nepreukázal. Zo žalovaným
predložených cenníkov, vyjadrení servisov k cene práce všeobecne pre opravu všetkých motorových
vozidiel a pre porovnanie aj ceny práce za opravu vyšších tried , je táto cena nižšia, ako účtoval žalobca.
Ďalej tvrdil, že predmetom konania nie je nárok na náhradu škody, ale nárok na poistné plnenie v zmysle

dojednanej poistnej zmluvy a VPP KAS-2, že predložená faktúra servisu spolu so zákazkovým listom č.
J68447 je tak bez rozhodnej právnej relevancie. Ďalej uviedol, že žalobca odvodzuje svoj nárok výlučne
od vystavenej faktúry č. FV160019 zo dňa 10.3.2016, pričom nepredložil doklad o jej úhrade, preto má
žalovaný za to, že uhradená nebola. Žalobca zároveň nezohľadnil ani krátenie poistného plnenia vo
výške 144,05 EUR z dôvodu nedostatočného zabezpečenia motorového vozidla. Žalovaný má pritom

oprávnenie plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo porušenie povinností poisteného na
vznik poistnej udalosti a to s poukazom na čl. 10 bod 18 VPP KAS-2 v spojení s čl. 10 ods. 1 písm. f)
VPP KAS-2. Zabezpečenie motorového vozidla voči možnému spusteniu nebolo dostatočné, čo uviedol
žalobca v uplatnenom nároku zo dňa 30.12.2015. Tým porušil povinnosť danú mu ust. § 24 ods. 2
zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Tvrdil, že návrh žalobcu je nezrozumiteľný a neurčitý, pretože

sa vôbec nevyjadruje k tomu, že časť poistného plnenia bola krátená pre nevykonanie opravy podľa
zápisu o obhliadke a pre účtovanie položiek (servisom), ktoré pri obhliadke po oprave boli zistené ako
nezodpovedajúce realite. Zadná kapota a kľučka bola namontovaná ako použitý diel, zadné čelné sklo
nebolo vymenené, ale len opravené a ochranná lišta zadného nárazníka chýbala.

4. V priebehu konania žalobca okrem iného uviedol, že kalkulačný program, resp. kalkulácia žalovaného,
nie je objektívnym nástrojom pre výpočet výšky opravy, likvidátor má možnosť zasahovať a vstupovať do
jednotlivých výpočtov, nakoľko môže vkladať a vybrať rôzne parametre (napr. svojvoľné určenie výšky
normohodiny a lakovacieho koeficientu, najlacnejšie (originálne) náhradné diely, ktoré sú ponúkane od

rôznych predajcov náhradných dielov v rámci SR, napr. jeden diel od predajcu z Prešova druhý od
predajcu z Bratislavy, či ďalší od predajcu z Námestova, a to v jednej kalkulácii). Kalkulácia má slúžiť ako
pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia. V
poistnýchpodmienkachvšakniejeuvedené,oakýkalkulačnýprogramsajednáalebosakýmivstupnýmiúdajmi pracuje, preto dané ustanovenie považoval za neurčité a nejasné a v tomto zmysle poukázal na
ustálenú judikatúru ohľadne výkladu neurčitých a nejasných formulácii a pojmov.
K tvrdeniu žalovaného, že „pri kalkulácii nákladov na opravu vozidiel je potrebné rozlišovať, či oprava

vozidla bola vykonaná v autorizovanej, resp. neautorizovanej opravovni.“ žalobca uviedol, že v poistných
podmienkach nie je výslovne ustanovené, že na opravu je oprávnený iba „autorizovaný“ alebo zmluvný
servis. „Nezávislé“ servisy sú podstatne lacnejšie, čo by malo byť výhodnejšie pre poistených ale
zároveň aj pre poisťovne, ktoré tak nemusia poskytnúť podstatne vyššie plnenie, ktoré by vzniklo pri
autorizovaných servisoch. Z vyjadrenia žalovaného však vyplýva, že rešpektuje iba dohodnutú cenu

určitých opravovní. Takýto postup žalovaného v priamom určení ceny práce navodzuje porušovanie
zásad a podmienok hospodárskej súťaže a zároveň zmluvnej voľnosti poistených. Aj súčasná
európska legislatíva poukazuje na ochranu hospodárskej súťaže medzi „nezávislými“ a „autorizovanými“
opravovňami, zákazníci si majú vybrať servis podľa svojho slobodného uváženia a tým ovplyvniť
náklady na opravu a údržbu vozidla. Nevyhnutný konkurenčný tlak zabezpečujú najmä „nezávislé“
opravovne, pretože svojím modelom podnikania, a s tým súvisiacimi prevádzkovými nákladmi, sa

odlišujú od opravovní v „autorizovaných“ sieťach. Navyše, na rozdiel od „autorizovaných“ opravovní,
ktoré do značnej miery využívajú náhradné diely s ochrannou známkou výrobcu automobilov, „nezávislé“
opravovne vo všeobecnosti viac využívajú iné značky, čím umožňujú majiteľovi motorového vozidla
vyberať si medzi konkurenčnými náhradnými dielmi. (Oznámenie Komisie - Doplňujúce usmernenia
o vertikálnych obmedzeniach v dohodách o predaji a opravách motorových vozidiel a o distribúcii

náhradných dielov pre motorové vozidlá).
Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí
žalovaný pri krátení poistného plnenia uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovnícky koeficient,
ako ten, ktorý použil žalobca, čo však žalovaný v predmetnej právnej veci neuviedol. Tvrdenie,
že lakovaciu konštantu v danej výške nepovažuje za primeranú, lebo sa nezhoduje s váženým

priemerom z doporučených cien jednotlivých lakovacích materiálov, je len strohé konštatovanie, bez
relevantného zdôvodnenia alebo podloženia dôkazov. Lakovací koeficient zohľadňuje kvalitu použitej
farby technológiu lakovania, vrátane spotrebného materiálu. Zároveň kalkulačný program AUDANET
žalobca nepovažoval za správny program na výpočet nákladov na lakovanie. Ako sám žalovaný uviedol,
tento program rozlišuje pri výpočte nákladov na opravu typ použitej opravovne, nezohľadňuje typ a

značku motorového vozidla, používa systém AZT, ktorý uplatňuje u všetkých vozidiel rovnaké pravidlá
pri tvorbe časových noriem, nezávisle od výrobcu vozidla.
K námietke žalovaného poukazujúcej na „neurčitosť predloženej faktúry č. FV160019 zo dňa 10.03.2016
v spojení so zákazkovým listom č. J68447 „ žalobca uviedol, že riadne predložil žalovanému faktúru
za opravu vozidla. Ak žalovaný mal nejaké pripomienky alebo nezrovnalosti k predloženej faktúre, mal

dopytovať žalobcu v čase šetrenia poistnej udalosti, a nie teraz, po viac ako roku a pol od ukončenia
šetrenia. K námietke žalovaného doplnil, že je absurdné, aby servis mal cenník na všetok materiál, ktorý
zahŕňa aj náhradné diely, nakoľko náhradné diely servis zabezpečuje priamo ku konkrétnej oprave.
K tvrdeniu žalovaného, že „Návrh navrhovateľa je nezrozumiteľný a neurčitý, pretože sa vôbec
nevyjadruje k tomu, že časť poistného plnenia bola krátená pre nevykonanie opravy podľa zápisu

o obhliadke a pre účtovanie položiek (servisom), ktoré pri obhliadke po oprave boli zistené ako
nezodpovedajúce realite. Zadná kapota a kľučka bola namontovaná ako použitý diel. Zadné čelné sklo
nebolo vymenené, ale len opravené. Ochranná lišta zadného nárazníka chýbala.“, žalobca uviedol,
že zadná kapota a kľučka boli namontované ako použitý diel, ale táto skutočnosť bola zohľadnená
aj vo faktúre. Kľučka nie je v prílohe faktúry účtovaná vôbec, iba práce s ňou súvisiace, keďže bola

opravovaná. Zadná kapota bola aj v prílohe faktúry uvedená a účtovaná ako „použitý diel“ nie ako nový.
Zadné čelné sklo nebolo vymenené, ale len opravené, čo však taktiež bolo zohľadnené vo faktúre. Servis
diely,ktorépoužilaprácuakúvykonal,zohľadnilvofaktúreapoisťovňunezavádzal.Poistený,tj.žalobca,
bol oboznámený s postupom pri oprave (čo bolo opravené a čo vymenené) aj s náhradnými dielmi, ktoré
boli použité, tj. či už úplne nové alebo použité, voči predmetnej oprave nemal žalobca žiadne námietky.

Zdôraznil, že žalobca je oprávnený rozhodovať o tom, aké diely budú namontované do jeho motorového
vozidla, nakoľko on je vlastníkom motorového vozidla, a nie poisťovňa. Poisťovňa, tj. žalovaný, nemá
právo určovať, aký náhradný diel má byť použitý na opravu, či originálny nový, originálny použitý alebo
alternatívny diel rôznej kvality, právo voľby má poistený ako vlastník vozidla. Toto právo mu vyplýva z
podstatyvlastníckehoprávaakotakého,nakoľkoibavlastníkvozidlajeoprávnenýrozhodovaťaurčovať,

aké diely môžu byť pri oprave použité.
K tvrdeniu žalovaného, že „pri krátení vychádzal z obhliadky vozidla poškodeného, o ktorej vyhotovil
protokol a fotodokumentáciu, z ktorých vyplýva rozsah oprávnenia k oprave a zároveň technológia,
ktorou mala byť oprava vykonaná.“ žalobca uviedol, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákonavykonávať šetrenie, a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát, a ktorý má riadne zdôvodniť
dôvody krátenia. Žalovaný ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je poistenie
majetku, by mal pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný musí

relevantne podložiť a zdôvodniť svoje závery. Z dôvodov krátenia, ktoré uvádza žalovaný, však doposiaľ
nie je žalobcovi známe, čo konkrétne a v akej výške bolo krátené. Žalovaným uvádzané dôvody krátenia
sú len strohé konštatovania, bez relevantného zdôvodnenia a predstavujú iba štandardnú formulku
uplatňovanú žalovaným takmer pri každom krátení poistného plnenia. Zároveň žalobca poukázal aj na
účel poistenia, ktorého zmyslom je poskytovať ochranu poistenému, ak dôjde k skutočnostiam, ktoré

sú špecifikované v poistnej zmluve a nahradiť mu vzniknutý úbytok na majetku, resp. nahradiť škodu.
Poisťovňa musí znášať riziko vyplývajúce z predmetu jeho činnosti. Z podstaty poistenia vyplýva, že
stačí ak poistný predloží kalkuláciu opravy (nemusí byť výslovne faktúra a reálna oprava motorového
vozidla), a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa ma
nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. Žalobca po zastavení vozidla
a vzhľadom na skutočnosť, že zaparkoval na kopci, riadne zatiahol ručnú brzdu a až následne opustil

vozidlo. Zatiahnutie ručnej brzdy samo o sebe je dostačujúce zabezpečenie proti pohybu. Keby nebola
ručná brzda zatiahnutá, pri vystupovaní z vozidla pohlo by sa vozidlo v súlade s fyzikálnymi zákonmi
dolu ešte pri vystupovaní žalobcu z neho a nie až po vystúpení s odstupom času. Dotazoval sa aké
ďalšie zabezpečenie by malo byť obvyklé, pokiaľ ide o krátkodobé parkovanie? Bol žalobca povinný
dať pod koleso tehlu alebo kameň alebo iné bremeno? Žalobca sa domnieva, že takú povinnosť nemal.

Síce žalobca v Uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 30.12.2015 uviedol: „Predpokladám, že
pravdepodobnou príčinou samovoľného pohybu vozidla mohla byť nedostatočne zatiahnutá brzda.“,
avšak tento záver bol len hypotetická domnienka hľadania príčiny vzniku poistnej udalosti. Ak žalovaný
krátil plnenie z dôvodu nedostatočného zabezpečenia motorového vozidla proti jeho samovoľnému
pohybu, mal v tejto časti vykonať riadne šetrenie a overiť tieto skutočnosti, t.j. či a ako bola zatiahnutá

ručná brzda, možnosť zásahu tretích osôb alebo vecí a pod, a nie len prijať teoretické závery žalobcu.
Ak žalovaný krátil poistné plnenie z vyššie uvedeného dôvodu, tak podklady, ktoré boli výsledkom tohto
záveru, by sa mali nachádzať v likvidačnom spise.
K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil žiaden doklad o úhrade faktúry č. FV160019 zo dňa
10.03.2016, čím žalovaný má za to, že táto uhradená nebola, a teda žalobca nepreukázal, že by sa

jednalo o vynaložené náklady, žalobca uviedol, že požiadavka žalovaného, aby žalobca predložil doklad
o úhrade faktúry za opravu motorového vozidla, nemá oporu v zákone, poistných podmienkach, prieči
sa princípom spravodlivosti a je vyslovene v rozpore so samotnou podstatou poistenia ako aj v rozpore
s praxou poisťovní. Pohľadávka predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený
v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený ako žalobca na

základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným. Poistiteľ môže
právo zníženia plnenia uplatniť len ak sú splnené zákonné a zmluvné podmienky, pričom dôkazné
bremeno o príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a škody vzniknutej poistiteľovi nesplnením
povinností je na poistiteľovi, t.j. žalovanom. Poistiteľ však neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, pričom takúto príčinnú súvislosť

nie je možné ani objektívne preukázať, keďže zo strany poisteného, t.j. žalobcu k porušeniu povinnosti
ani nedošlo.
Vo vzťahu k výške normohodiny a predloženými cenníkmi v priebehu konania žalobca uviedol, že dané
dôkazy sú v súlade s argumentáciou žalobcu, nakoľko ceny normohodín predložených žalovaným sa
pohybujú v rozsahu normohodín 16,60 DPH až po 28 EUR s DPH, čo značí, že cena normohodiny v

danom regióne je v uvedenom rozmedzí. To tvorí cenu obvyklú v regióne v zmysle poistných podmienok
aniecenapriemernáakotovypočítalžalovaný.Ideolistinnédôkazynachádzajúcesavspise.Čosatýka
vyjadrenia likvidátora zo dňa 30.10.2017, ktoré predstavuje rozpis nejakých krátených častí, poukázal
na skutočnosť, že v poistných podmienkach nie je definovaný kalkulačný program, poisťovňa použila
kalkulačný program Audatex a žalobca na výpočet nákladov na opravu, ktoré boli súčasťou faktúry

použil program SilverDat. Tieto programy pracujú na odlišných princípoch, avšak samotné programové
rozdelenia môžu byť na škodu poistenému, ak v poistných podmienkach nie je špecifikovaný kalkulačný
program. K zatiahnutiu ručnej brzdy zdôraznil, že v likvidačnom spise sa nenachádzajú žiadne podklady
preukazujúce,čibola,alebonebolazatiahnutádanábrzdaačiškodavzniklanedostatočnýmzatiahnutím
danej ručnej brzdy. Poisťovňa je subjekt, ktorý má vykonávať šetrenie a zjavne šetrenie v tejto časti

vykonané nebolo. Ku kráteniu ako celku uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie s poukazom na to, že
podľa neho neboli na opravu použité práce v súlade s technológiou. Mal však za to, že táto skutočnosť
nie je podstatná, nakoľko žalobca fakturoval iba to, čo vykonal. Ak nebolo niečo vymenené, ale ibaopravené, tak bola fakturovaná oprava a nie výmena. Čo sa týka ochrannej lišty zadného nárazníka, tá
vymenená nebola a nebola ani účtovaná.

5. Žalovaný v konaní zotrval na svojom stanovisku k uplatnenej pohľadávke. Okrem iného uviedol, že
v danom prípade došlo k plneniu poistného plnenia v zmysle všeobecných poistných podmienok, ku
kráteniu poistného plnenia tak ako to interpretuje právna zástupkyňa žalobcu nedošlo, keďže v zmysle
všeobecných poistných podmienok sa hradia primerané náklady, ktoré sú účelne vynaložené a ktoré sa

porovnajú s kalkulačným programom žalovaného. Takisto v zmysle všeobecných poistných podmienok
žalovaným, nie je povinný hradiť servisu, alebo poškodenému iba to, čo je uvedené vo faktúre. Vo
vzťahu ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu nedostatočného zatiahnutia ručnej brzdy bolo poistné
plnenie krátené práve z tohto dôvodu. Rovnako vo vzťahu k vykonanej cene práce zotrval na tom, že
žalovaný dopytom preukázal cenu práce Fiat Croma, rok výroby 2008, v roku 2015.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovania oboznámením predložených listinných dôkazov - poistnou
zmluvou zo dňa 5.6.2014 a Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových
vozidiel (VPP KAS) a to s odkazom na jednotlivé články, zápisom o obhliadke poškodeného motorového
vozidla, faktúrou č.FV160019 z 10.3.2016 a zákazkového listu J 68447, kalkuláciou opravy- systému
DAT/SilverDATII,kalkuláciouopravy-systémuAudatex,dodacieholistu,cenníkmiautoservisov, vrátane

emailovej komunikácie žalovaného, uplatnením nároku z 30.12.2015, obsahom likvidačného spisu,
Oznámením o poistnom plnení z 21.3.2016, listiny- vyjadrenia k likvidácii z 30.10.2017, ako aj ďalším
obsahom spisu.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, 8, 9, § 324, § 365, § 369, ods. 1,2, §

369c ods.1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 788 ods. 1,3, § 790
písm. a), § 791 ods. 1, § 797 ods. 1,2,3, § 799 ods. 1,2,3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 24
ods. 2 a § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a uzavrel, že nárok žalobcu je v celom
rozsahu dôvodný.

8. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uviedol, že nespornými
skutočnosťami bol vznik škodovej udalosti a následne vykonaná oprava vozidla, existencia poistnej
zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie
motorových vozidiel (VPP KAS). Rovnako nespornou skutočnosťou bolo vyplatenie časti poistného
plnenia žalovaným vo výške 1296,45 EUR.

9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní, či si poškodený splnil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej
zmluvy a osobitných poistných podmienok a následne, či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie,
uviedol, že v danom prípade bol pre súd rozhodujúci obsah zmluvne dohodnutých poistných podmienok
a likvidačný spis v čase rozhodnutia žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Prípadné iné

dôkazy predložené stranami sporu v tomto konaní, ktoré sa nenachádzajú v danom likvidačnom spise
boli pre zistenie, či si strany sporu splnili vyššie uvedené povinnosti irelevantné, preto na tieto v
konaní neprihliadal, teda ani na listinu vypracovanú žalovaným až dňa 30.10.2017, a to pre účely
tohto konania. Z rovnakého dôvodu nevykonal, resp. upustil od vykonania dokazovania týkajúceho
sa takýchto dôkazov. Ďalej uviedol, že z predloženého likvidačného spisu okrem toho, že obsahuje

listiny špecifikované v odsekoch 8, 11, 14 odôvodnenia rozhodnutia a fotodokumentáciu, obsahuje
Výzvu na doloženie dokladov zo dňa 8.1.2016 a 26.2.2016 a v nej bol žalobca žalovaným vyzvaný
iba na predloženie originálu faktúry za opravu vozidla a na žiadne iné doklady žalobca vyzvaný
nebol. Z Oznámenia o poistnom plnení adresovaného poškodenému okrem iného vyplýva, že po
ukončení šetrenia poistnej udalosti (ŠU) žalovaný poukázal poistné plnenie vo výške 1296,45 EUR,

obsahuje vyjadrenie likvidátora, že obhliadka vozidla po oprave preukázala, že oprava nebola vykonaná
technológiou podľa zápisu: Zadná kapota a kľučka použitý diel. Zadné čelo nemenené len opravené.
Ochranná lišta zadného nárazníka chýba. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady
na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací
materiál(výškalakovacejkonštanty100%),zníženiepoistnéhoplneniavzmyslevšeobecných poistných

podmienok pre nezabezpečenie vozidla po jeho odstavení proti jeho samovoľnému pohybu. Z celkového
vyúčtovania nepochybne vyplýva, že žalovaný teda krátil poistné plnenie o sumu 885,42 EUR. Žalovaný
nepriznal poistné plnenie vo výške 1033,79 EUR, z toho nepriznal sumu 977,13 EUR ako rozdiel medzi
faktúrou a kalkuláciou AUDATEX a sumu 144,05 EUR z dôvodu nezabezpečenia vozidla proti jehosamovoľnému pohybu. Zdôraznil súd prvej inštancie, že dôvody krátenia uvedené v tomto Oznámení sú
uvedené iba ako „rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX č. 8810101678 vo výške -977,13 EUR
a nezabezpečenie vozidla proti samovoľnému pohybu -144,05 EUR“ bez akejkoľvek bližšej špecifikácie

preukazujúcejopodstatnenosťzáverovžalovanéhoosprávnostitohtokráteniapoistnéhoplneniaavýšky
tohto krátenia. Z listiny na čl. 33 spisu vyplýva, že táto neobsahuje pečiatku a podpis toho, kto ju
vypracoval a že sa má jednať o listinu k ŠU.

10. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že spis neobsahuje ani relevantné dôkazy preukazujúce
opodstatnenosť použitia čl. 18 VPP KAS-2 v spojení s preukázaním porušenia povinnosti žalobcom
vyplývajúcej mu z čl. 10 písm. f) VPP KAS - 2. Žalovaný sa totiž uspokojil iba s tvrdením žalobcu, ktorý
iba predpokladal, že pravdepodobnou príčinou samovoľného pohybu vozidla mohla byť nedostatočne
zatiahnutáručnábrzda-beználežitéhopreskúmaniaskutočnejpríčinyvznikupoistnejudalostiarovnako
nebolo zrejmé, na základe čoho došlo ku kráteniu poistného plnenia o sumu 144,05 EUR, keďže spôsob

výpočtu neobsahuje ani likvidačný spis a v Oznámení o poistnom plnení je iba stroho uvedené - zníženie
poistného plnenia v zmysle všeobecných poistných podmienok pre nezabezpečenie vozidla po jeho
odstavení proti jeho samovoľnému pohybu.

11. Rovnako súd prvej inštancie s poukazom na Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla

a predloženej listiny z 4.1.2016 uviedol, že zo zmluvy už vyššie uvedenej, VPP KAS - 2, a to aj s
poukazom na čl. 12 bod 7 VPP KAS - 2, v žiadnom prípade nebolo preukázané, žeby poškodený
dostal zoznam poisťovateľom odporučených zmluvných neautorizovaných servisov. To vyplýva až zo
Zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla. Aj v prípade, ak by takýto zoznam spolu so
zmluvou poškodený aj obdržal - takýto zoznam sám o sebe - môže mať pre poškodeného, ktorý bol

v danom prípade aj spotrebiteľom, iba odporúčací charakter. Vyhradzovanie si práva určiť poisťovňou
servis, kde sa má oprava poškodeného vozidla vykonať spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi zmluvnými stranami a je to zároveň diskriminačné voči poisťovňou neurčeným
(nezmluvným) autoservisom, čo je obmedzovaním hospodárskej súťaže. Vyhradzovanie si práva určiť
poisťovňou servis, kde sa má oprava poškodeného vozidla vykonať a následné ničím nepreukázané,

riadne neodôvodnené krátenie ceny práce uvedené iba v Oznámení žalovaného o poistnom plnení
súd považoval - voči poškodenému - za svojvoľné krátenie ceny práce žalovaným. Pre úplnosť súd
poznamenáva,žesamotnáKalkuláciaopravy ŠU -systémuAudatex,zktorejmajúvyplývaťkalkulované
náklady na opravu s DPH, neobsahuje žiaden relevantný údaj o tom, kto ju vypracoval, preto nemohla
byť ani relevantným podkladom pre prípadné určenie výšky poistného plnenia.

12. ZFaktúryčísloFV160019vystavenejservisomE.poškodenémudňa10.3.2016nepochybnevyplýva
fakturácia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla (ŠU) v celkovej výške 2.618,24 EUR a
zo Zákazkového listu J 68447 vyplýva špecifikácia použitých náhradných dielov, ako aj práca - lakovanie
oprav. dielov v celkovej výške 2.618,24 EUR. Z Kalkulácie opravy - systému DAT/Silver DAT II týkajúcej

sa ŠU vyplýva špecifikácia kalkulovaných nákladov na opravu s DPH vo výške 2618,24 EUR, pričom
cena za prácu je stanovená vo výške 26,50 EUR/hod. Táto kalkulácia je riadne opatrená pečiatkou a
podpisomvypracovateľatejtokalkulácie.ZDodacieholistudanéhoservisuodspoločnostiTROSTAUTO
SERVICE TECHNIK s.r.o. zo dňa 4.2.2016 vyplýva dodanie dvoch kusov náhradných dielov týkajúcich
sa opravy daného motorového vozidla. Z uvedených listín mal súd nepochybne za preukázané, žeby

si servis účtoval ako nové náhradné diely tie náhradné diely, ktoré sú uvádzané vo vyjadrení likvidátora
v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 22.3.2016 - Zadná kapota a kľučka použitý diel. Zadné čelo
nemenené len opravené. Ochranná lišta zadného nárazníka nebola ani účtovaná, a preto uzavrel, že za
opravu bolo servisom účtované iba to, čo bolo aj reálne realizované.

13. K výške ceny práce za normohodinu súd prvej inštancie uviedol, a to s odkazom na stranami
sporu predložené cenníky autoservisov, že cenníky autoservisov monitorujú ceny normohodín obvyklé
v košickom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla. Mal za nepochybné, že servis
vykonávajúci opravu daného motorového vozidla neprekročil cenu normohodín obvyklú v košickom
regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla.

14. K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry, súd prvej inštancie zastával
názor, že povinnosť predložiť takýto doklad nemá oporu v zákone a je vyslovene v rozpore so samotnou
podstatou poistenia, ako aj v rozpore s praxou poisťovní. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetomsporu medzi žalobcom a žalovaným totiž predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok
uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený/poistený
na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným a ktorú postúpil

na žalobcu zmluvami o postúpení časti pohľadávky.

15. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených dôkazov mal nepochybne preukázané, že
poškodený splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, splnil zároveň aj doručenie tých listín,
ktoré tvorili obsah Výziev na doloženie dokladov, teda poškodený neporušil žiadnu zo svojich zmluvných

povinností a predložil relevantné dôkazy za opravu daného motorového vozidla, a to práve podľa
pokynov žalovaného. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný dostal s úhradou
sumy 885,42 eur do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania a
sumu 40 eur titulom paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky.

16. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že mal nepochybne preukázaný nárok žalobcu čo do dôvodu a

výšky, preto upustil od vykonania ďalšieho, stranami sporu navrhnutého dokazovania.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 a
2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu 100%.

18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, teda dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/, písm. f/, písm. h/ a písm. b/ CSP. Žalovaný v odvolaní
okrem toho, že poukázal na predmet konania, ktorým je žalobcom uplatnená peňažná pohľadávka vo

výške 885,42 eur s prísl. a to titulom poistného plnenia z havarijného poistenia v dôsledku poistnej
udalosti z 30.12.2015 č. 8810101678, poukázal aj na svoju doterajšiu argumentáciu, na ktorej zotrval
a čiastočne aj na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa nestotožnil. Žalovaný sa v podanom
odvolaní nestotožnil s postupom a závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odseku 34 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že pre súd je rozhodujúci obsah zmluvne dohodnutých poistných podmienok

a likvidačný spis žalovaného v čase rozhodnutia žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie a na
prípadne iné dôkazy predložené v konaní, ktoré sa v likvidačnom spise nenachádzajú, súd v tomto
konaní neprihliada. V nadväznosti na to žalovaný poukázal na skutočnosť, že likvidačný spis je interným
dokumentom žalovaného, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje, čo má resp.
nemá likvidačný spis obsahovať, že likvidačný spis je iba jedným z dôkazných prostriedkov, ktorým sa

preukazuje aj postup poisťovne počas likvidácie poistnej udalosti a že súd prvej inštancie nemôže v
konaní a rozhodovaní o sporných otázkach právnej veci stanoviť, že preň bude rozhodujúci iba obsah
likvidačného spisu. Mal za to, že úlohou súdov je vyriešiť spor, teda či poistné plnenie poskytnuté
žalovaným je alebo nie je postačujúce bez ohľadu na to, či likvidačný spis v danej veci existuje, resp. čo
je jeho obsahom. K správnemu zisteniu skutkového stavu a následnému právnemu posúdeniu veci mal

súd prvej inštancie vykonať komplexné dokazovanie a nie obmedziť sa iba na obsah likvidačného spisu.
Neprihliadanie na jeho skutkové tvrdenia, ktoré mali súdu slúžiť na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností, považoval za znemožnenie strane sporu uskutočňovať jej patriace procesné práva podľa §
149 a nasl. CSP. S poukazom na základné princípy civilného procesu, hlavne na prejednaciu zásadu,
ktorá je základným pilierom smerujúcim k vydaniu zákonného rozhodnutia, považoval postup súdu

prvej inštancie, ktorý nevykonal dôkazy predložené procesnými stranami počas súdneho konania za
právne neakceptovateľný. Žalovaný citujúc čl. 10 ods. 18 a čl. 10 ods. 1 písm.f/ VPP KAS-II, § 24
ods. 2 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke nesúhlasil s hodnotením súdu prvej inštancie v odseku
35 odôvodnenia napadnutého rozsudku o žalovaným nedostatočnom preukázaní porušenia povinnosti
žalobcom. Uviedol žalovaný, že z listinného dôkazu - uplatnenie škody/nároku na náhradu škody

zo dňa 30.12.2015, ktoré podpísal žalobca je jednoznačne preukázané a nesporné, že zabezpečenie
motorového vozidla voči možnému samovoľnému pohybu nebolo dostatočné a žalobca tak porušil
svoju povinnosť vykonať všetko, čo vykonať mal a čo bolo možné od neho očakávať s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti prípadu na to, aby poistná udalosť nenastala. V nadväznosti na to vytýkalsúdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a to výsluch žalobcu, ktorý by mohol objasniť okolnosti poistnej udalosti, keďže sporným bolo krátenie
poistného plnenia z dôvodu „nezabezpečenia vozidla proti jeho samovoľnému pohybu“. Žalovaný ďalej

tvrdil, že právna úvaha a skutkové zistenia súdu prvej inštancie v ods. 37 odôvodnenia rozsudku
sú nesprávne a zmätočné, že poškodený obdŕžal zoznam poisťovateľom odporučených zmluvných
neautorizovaných servisov, ako to vyplýva zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla
a zároveň konštatoval, že nie je v žiadnom prípade preukázané, že by poškodený dostal zoznam
poisťovateľom odporučených zmluvných neautorizovaných servisov spolu so zmluvou. Zastával názor,

že v tomto odseku si tieto dve vety navzájom odporujú. Následne žalovaný uviedol, že zoznam
odporučených zmluvných neautorizovaných servisov a jeho obsah sa v časovom horizonte mení,
a preto je podstatné či ho žalovaný obdŕžal v čase, keď bola riešená (likvidovaná) poistná udalosť.
Nad rámec uvedeného uviedol, že poškodený má absolútnu a voľnú možnosť rozhodnutia pri výbere
servisu, že svoje motorové vozidlo má možnosť opraviť v autorizovanom servise alebo v zmluvnom
neautorizovanom servise, v ktorom má zaručenú garanciu odbornej opravy vo výške stanovenej

kalkuláciou žalovaného. V tomto prípade je pre poškodeného zabezpečená komplexná a odborná
oprava motorového vozidla v servisoch, ktoré sú žalovanou preverené a práve pre tento prípad klient
vždy obdrží pri obhliadke poškodeného motorového vozidla aj zoznam poisťovateľom odporučených
zmluvných neautorizovaných servisov. Ak sa ale poškodený rozhodne svoje motorové vozidlo opraviť
v inom neautorizovanom servise je upozornený, že žalovaný bude hradiť opravu jeho motorového

vozidla iba do výšky stanovenej kalkuláciou. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako tak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil v odseku 39 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že za opravu bolo servisom účtované iba to, čo bolo aj reálne realizované,

predmetné konštatovanie považoval žalovaný za zmätočné, keď tvrdil žalovaný, že v predchádzajúcich
vetách tohto odôvodnenia súd konštatoval nesúlad medzi použitými a servisom účtovanými novými
dielmi. Žalovaný v ďalšej časti odvolania citujúc čl. 12 ods. 5 a čl. 12 ods. 6 VPP KAS- II uviedol, že
poisťovňa nie je povinná hradiť akékoľvek zmluvne dojednané ceny medzi servisom a poškodeným
t.j. poistený nemá automatický nárok na poistné plnenie vo výške faktúry vystavenej servisom. Tvrdil,

že účelne vynaložené náklady účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s
autorizovaným a certifikovaným kalkulačným programom nákladov na opravu. Žalovaný tak vyplatil
poškodenému poistné plnenie v celom rozsahu v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a všeobecných
poistných podmienok. Poukázal na to, že upraviť práva a povinnosti medzi poisťovateľom a poistníkom
je založené na zásade zmluvnej voľnosti a zmluvnej slobody, že žiaden poistník nie je nútený uzatvárať

zmluvný vzťah so žalovaným a žiadnemu poistníkovi sa nebráni, aby sa náležite oboznámil so všetkými
poistnými podmienkami. V zmysle havarijného poistenia má poistník/poistený nárok na poistné plnenie
podľa dojednanej poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť. Rovnako sa žalovaný nestotožnil s konštatovaním súdu v odseku 45 odôvodnenia napadnutého
rozsudku a uviedol, že žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry od ktorej si v konaní odvodzuje svoj

nárok, pritom primárnou podmienkou plnenia zo strany žalovaného je, že došlo k vynaloženiu nákladov
a ďalšou podmienkou je účelnosť vynaloženia týchto nákladov. Keďže žalobca v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by faktúru bol uhradil a teda „de facto“ by v prípade plnenia žalovanej sumy
zo strany poisťovne došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Žalovaný teda postupoval pri likvidácii
poistnej udalosti v súlade s poistnou zmluvou, Všeobecnými poistnými podmienkami k poistnej zmluve.

19. Za nesprávne a zmätočné považoval žalovaný odôvodnenie rozsudku v odseku 45 a uviedol,
že osoba žalobcu je tá istá ako osoba poisteného/poškodeného, a teda nebola postupovaná žiadna
pohľadávka. Súd prvej inštancie teda v odôvodnení rozsudku konštatoval skutočnosti, ktoré nemajú

oporu v zistenom skutkovom stave a preto odôvodnenie rozsudku nemôže spĺňať zákonné podmienky v
zmysleustanovenia§220ods.2CSP.Súdprvejinštanciesavodôvodnenírozsudkužiadnymspôsobom
nevysporiadal so žalovaným predloženými dôkazmi a to vyjadrením - stanoviskom likvidátora poistnej
udalosti, dopytmi na autoservisy preukazujúcimi primeranú výšku normohodiny v danom regióne a čase
akalkuláciounákladovnaopravumotorovéhovozidlaaninávrhomnadoplneniedokazovaniavýsluchom

žalobcu, a preto považoval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za nedostatočné a arbitrárne.20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny. Uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na poistné plnenie z havarijného
poistenia, ktoré mu bolo neoprávnene krátené a to z poistnej udalosti č. 8810101678 vo výške 885,42

eur s prísl. Zdôraznil žalobca, že Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.3.2016 mu žalovaným
bolo oznámené, že dňa 18.3.2016 bolo ukončené šetrenie vyššie uvedenej poistnej udalosti a bol
mu predložený výpočet výšky plnenia spolu s vyjadrením likvidátora, ktorého obsah citoval. Zároveň
poukázal na výpočet výšky plnenia, s ktorým nesúhlasil, a preto neoprávnene krátené plnenie uplatnil
súdnou cestou. Pokiaľ sa žalovaný v podanom odvolaní nestotožnil s postupom a závermi súdu prvej

inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 34 uviedol žalobca, že likvidačný
spis predstavuje základný dokument poisťovne a zároveň základný dôkaz o tom, ako poisťovňa šetrila
poistnú udalosť, aké dokumenty si zabezpečila a z čoho pri svojich záveroch vychádzala. Subjekt, ktorý
má vykonávať šetrenie škodovej udalosti a zistiť relevantné skutočnosti, resp. rozsah povinností plniť
v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je v tomto prípade žalovaný. Povinnosť poisteného
resp. žalobcu je preukázať, že škodová udalosť nastala a že mu vznikla „škoda“, ktorá je v príčinnej

súvislosti so škodovou udalosťou, avšak riadne šetrenie má vykonávať žalovaná. V tejto súvislosti
poukázal žalobca aj na rozsudok NS ČR sp.zn. Rv I. 592/28 zo 17.1.1929, v zmysle ktorého „poistený
domáhajúci sa náhrady škody musí preukázať, že nastala škodová udalosť (vlámanie, krádež), že mu
vzišla škoda a že škoda je v príčinnej súvislosti s poistnou škodovou udalosťou. Na poisťovateľovi je
potom, aby dokázal dôvod, ktorý ho zbavuje povinnosti k odškodneniu.“ Zdôraznil žalobca, že žalovaný

ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je poistenie majetku by mala pristupovať
k likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Pojem „prešetrovanie poistenej udalosti“ resp.
„likvidácia poistnej udalosti“ nie je legálne definovaný, pričom literatúra a judikatúra zaoberajúca sa
poistnými udalosťami ho popisuje ako:
- „posudzovanie konkrétnej oznámenej udalosti z dôvodu preverenia oprávnenosti výplaty poistného

plneniaatosozreteľomnaustáleniečiideopoistnúudalosť,akoajurčenievýškyvyplatenéhopoistného
plnenia“,
- „likvidácia poistnej udalosti je pojem resp. proces, pri ktorom poisťovateľ posudzuje oprávnenosť
uplatňovaného nároku na poistené plnenie“,
- „likvidácia poistnej udalosti je súhrn činností spojených s vybavovaním poistnej udalostí“,

- „za šetření pojistitelé je tedy možno považovat jeho vlastní aktivitu již vykonává za účelem prověření
okolností za nichž došlo k pojistné události a pomocí ní si ověřuje údaje o průběhu škodné události.
Šetření je skončeno, jeli na základe ověření konkrétních okolností nepochybné, že k pojistné události
došlo (rozsudek NS ČR sp.zn. 25Cdo/4634/2008)“.
S poukazom na vyššie uvedené, aby bolo možné posúdiť aký bol postup žalovaného počas šetrenia

poistnej udalostí, ktorého výsledkom bol záver uvedený v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.3.2016
resp. posúdiť jeho správnosť, zdôraznil žalobca, že je potrebné vychádzať z dokumentov, ktoré sa
nachádzajú v likvidačnom spise a nie z dokumentov, ktoré boli dodatočne vytvorené počas súdneho
konania za účelom preklenutia dôkaznej núdze či nedostatočného šetrenia. Úlohou súdu je posúdiť
oprávnenosť uplatneného nároku a správnosť/nesprávnosť postupu žalovaného, nie však vyšetrovať

poistnú udalosť resp. nahradiť šetrenie poistnej udalosti a hľadať dôkazy preukazujúce odôvodnenie
krátenia plnenia, ktoré mali byť súčasťou šetrenia. Opakovane zdôraznil, že žalovaný je subjektom, ktorý
má zo zákona vykonávať šetrenie a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát, a preto sa žalobca
plne stotožnil s vysloveným právnym názorom prvoinštančného súdu.
Pokiaľ žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu „nezabezpečenia vozidla proti jeho samovoľnému

pohybu“, žalobca citujúc ust. § 24 ods. 2 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke zdôraznil, že pred
opustením vozidla a vzhľadom na skutočnosť, že zaparkoval na kopci, riadne zatiahol ručnú brzdu a
až následne opustil vozidlo. Zatiahnutie ručnej brzdy samo o sebe je dostačujúce zabezpečenie proti
pohybu.Kebynebolaručnábrzdazatiahnutáprivystupovanízvozidla,pohlobysavsúladesfyzikálnymi
zákonmi už pri vystupovaní žalobcu z neho a nie až po vystúpení s odstupom času. Žalobca si kládol

otázku, aké ďalšie zabezpečenie by malo byť obvyklé, pokiaľ ide o krátkodobé parkovanie, či bol žalobca
povinný dať pod koleso tehlu alebo kameň alebo iné bremeno a v nadväznosti na to uviedol, že sa
domnieva, že takú povinnosť nemal.
Poukázal na to, že síce žalobca v uplatnení nároku na náhradu škody z 30.12.2015 uviedol
„predpokladám, že pravdepodobnou príčinnou samovoľného pohybu vozidla mohla byť nedostatočne

zatiahnutá brzda“, avšak tento záver žalobcu bol len hypotetická domnienka hľadania príčiny vzniku
poistnej udalosti.
Zastával názor, že ak žalovaný krátil plnenie z dôvodu nedostatočného zabezpečenia motorového
vozidla proti jeho samovoľnému pohybu, mal v tejto časti vykonať v čase likvidácie poistnej udalostiriadne šetrenie a overiť tieto skutočnosti t.j. či a ako bola zatiahnutá ručná brzda, sklon vozovky, na
ktorej bolo vozidlo odparkované, či silu vetra a iné poveternostné podmienky, možnosť zásahu tretích
osôb alebo vecí a pod. a nielen nekriticky prijať teoretické závery žalobcu. Taktiež žalovaný dôvodnosť

krátenia nepreukázal ani v prvoinštančnom konaní, nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že
by vozidlo žalobcu nebolo zabezpečené proti jeho samovoľnému pohybu alebo žeby k tejto skutočnosti
vykonal akékoľvek šetrenie.
Pokiaľ žalovaný v konaní aj v podanom odvolaní odkazuje na zoznam poisťovateľom odporúčaných
servisov a zároveň poukazuje na voľnú možnosť rozhodnutia pri výbere servisu a uvádza, že „ak sa ale

poškodený rozhodne svoje motorové vozidlo opraviť v inom neautorizovanom servise je upozornený, že
žalovaná bude hradiť opravu jeho motorového vozidla iba do výšky stanovenej kalkuláciou“ a zároveň
žalovaný odkazuje na čl. 12 ods. 5 a 6 VPP KAS -II, citujúc uvedené články zdôraznil žalobca, že bola
účtovaná hodinová sadzba obvyklá v regióne, čo preukázal aj predloženými cenníkmi, a teda nedošlo
k prekročeniu podmienok dohodnutých v zmluvných dojednaniach. Žalobca si uplatnil nárok na poistné
plnenie v zmysle poistnej zmluvy, pričom náklady na opravu boli ešte nižšie ako poistné podmienky

žalovanéhoumožňujú,apretopostupžalovanéhojeprepoistenéhonepochopiteľným.Poukazujúcnačl.
12 bod 5 písm.b/ VPP KAS-II „po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady
na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje
hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR“, teda zdôraznil, že
nie do výšky stanovenej kalkuláciou, ako to žalovaný prezentuje, ale v kontexte poistných podmienok

žalovaného stále sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne t.j. žalovaný má akceptovať cenu
jednotlivých servisov ak výrazne neprevyšuje ceny v iných servisoch resp. aj ak je v rozpätí cien v danom
regióne.
Žalobca zároveň apeloval aj na skutočnosť, že množstvo vykonanej práce, jej kvalita ako aj
množstvo lakovacieho materiálu či lakovacej konštanty nezávisí od toho, či bolo vozidlo opravované v

autorizovanom alebo neautorizovanom servise, tak ako to prezentuje žalovaný a na čom v konečnom
dôsledku založil krátenie nároku žalobcu. Samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola
vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto
skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Uviedol, že
postup žalovaného výrazne deformuje trh servisných prác a je aj v rozpore s európskou legislatívou a

blokovou výnimkou. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, môže poskytovať
rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Zároveň aj podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis
dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a
náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií resp.
spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia.

Zdôraznil žalobca, že k nezákonnosti rozlišovania servisov sa už vyjadril v podaní z 28.9.2017, na ktoré
v plnom rozsahu odkazoval.
K námietke žalovaného týkajúcej sa úhrady faktúr, žalobca citujúc ust. § 797 ods. 2 Občianskeho
zákonníka uviedol, že nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa
na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik

škodovej udalosti. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy,
keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených
na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalobca zastával názor, že pokiaľ by tomu tak
bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise
súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poškodený museli najprv uhradiť náklady a tak

žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného povinného zmluvného poistenia,
čo vyplýva nielen z Občianskeho zákonníka ale aj z celospoločenského záujmu a aj z logického či
systematického výkladu. Zastával teda názor, že požiadavka žalovaného, aby žalobca predložil doklad o
úhrade faktúry za opravu motorového vozidla nemá oporu v zákone a prieči sa princípom spravodlivosti
a je vyslovene v rozpore so samotnou podstatou poistenia ako aj v rozpore s praxou poisťovní. V

nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na publikáciu s názvom „Poistné zmluvy“ Ing. H.. J. a H.. Y.,
kde autori na str. 1 tejto publikácie uvádzajú „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z
jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu)“, „úlohou poistenie je najmä prostredníctvom poistného plnenia
zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“
Zdôraznil žalobca, že pokiaľ by mal teda zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného

plnenia alebo náhrady škody, splnenie povinnosti poisteného alebo poškodeného predložiť doklad o
tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto
požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade ustanovenia § 449 ods. 3 OZ a § 810 OZ, ktoré
žalobca zároveň citoval.Žalobca zároveň poukázal na to, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii
poistnej udalosti od svojich klientov - poistených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry
za opravu vozidla. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil (na základe oznámenia

o poistnom plnení zo dňa 21.3.2016), pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto
považoval žalobca námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu a zároveň poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 25.10.2017 sp.zn. 4Cob/60/2017, kde sa Krajský súd v
Košiciach v bode 21. odôvodenia zaoberal aj touto otázkou.
Záverom svojho vyjadrenia žalobca zdôraznil, že ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp.

ak neakceptuje predloženú faktúru aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo
zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenie relevantne preukázať a zdôvodniť a neprenášať túto
povinnosť na žalobcu. Obrana žalovaného je iba v rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol
dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny
názor, že krátenie je dôvodné. Ak žalovaný kráti nárok poškodeného, jeho konanie musí mať oporu v
zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. Žalobca zastával názor, že žalovaný iba spochybňuje

všetko čo žalobca predložil alebo tvrdí, avšak svoje tvrdenia a pochybnosti nijako nepreukázal a neoprel
o relevantné objektívne a nestranné dôkazy, či zákonné ustanovenia a judikatúru.

21. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval v celom rozsahu na dôvodoch,

argumentácii i záveroch, ktoré sú obsiahnuté v jeho odvolaní a opakovane uviedol, že vyplatil poistné
plnenie v celom rozsahu, a to v zmysle dojednaných poistných zmlúv a Všeobecných poistných
podmienok. Žalobca žiada dôvodne nepriznané plnenie, pričom dôvodnosť a ani existenciu svojho
nároku nepreukázal. Uviedol, že argumentácia žalobcu môže navodiť zdanie, že pri likvidácii poistnej
udalosti išlo o neoprávnené konanie žalovaného, avšak žalovaný sa ohradzuje proti účelovým a

nepravdivým tvrdeniam žalobcu. Napriek tomu, že žalobca nie je poisťovňou argumentuje „rozporom s
praxou poisťovne“ a opakovane so samotnou podstatou poistenia. Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu
odvodzuje od publikácie autorov - Poistné zmluvy (A.. H.. J. a Mgr. Y.), táto publikácia nie je súčasťou
spisu a môže slúžiť nanajvýš na pedagogické účely. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je nárok
na poistné plnenie z havarijného poistenia, rozsudok prezentovaný žalobcom nemá žiadnu právnu

relevanciu k prejednávanej veci a rozsudok NS ČR vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od jeho vydania,
je možné konštatovať jeho neaktuálnosť.

22. Žalobca sa k stanovisku žalovaného z 23.4.2018 písomne nevyjadril.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

24. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Predmetné konanie sa začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a to podaním žaloby dňa
20.5.2016, súd prvej inštancie rozhodol v roku 2017 a odvolanie bolo žalovaným podané v roku 2018,
teda za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval
správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

26. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.e/, f/, h/ a b/ CSP teda, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.e/ CSP je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy
stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva
nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané

iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu veci je
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v

odvolaní uplatní tento odvolací dôvod súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný
a uvedie právne významné skutočností, ktoré hoci boli tvrdené súd prvej inštancie nezisťoval najmä
preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, nezodpovedá ust. § 191 CSP, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z

vykonaného dokazovania a nevyšli najavo inak v priebehu konania alebo neprihliadol na rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo inak alebo že je v hodnotení
dôkazov alebo skutočností z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti logický rozpor.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je uplatnený dôvodne vtedy, keď rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na
daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval
alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu

sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska žalovaným uplatnených odvolacích
dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením
prejednávanej veci ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s ust.

§ 387 ods. 2 CSP poukazuje.

32. Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené, a preto odvolanie žalovaného nemožno
považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu
dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191

CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje
rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne
vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať
jemu patriace procesné práva, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

33. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky
sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý
rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy
hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd

prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal teda so všetkými pre správne
rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu. Ani odvolacie námietky žalovaného
nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutéhorozsudku, keďže v odvolaní žalovaný zopakoval len dôvody uvádzané už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal.

34. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd udáva:

35. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku poistného plnenia voči žalovanému ako
poisťovni, a to na základe poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Žalobca sa v

konaní domáha úhrady zostatku poistného plnenia vo výške 885,42 eur s prísl., pretože podľa tvrdenia
žalobcu mu žalovaný poistné plnenie neoprávnene krátil, čo malo vyplývať z Oznámenia o poistnom
plnení z 21.3.2016 a z prílohy k oznámeniu o poistnom plnení. Žalovaný požadované poistné plnenie
okrem iného krátil s poukazom na ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v súlade s čl. 12 ods.
5 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej len „VPP KAS
- 2“).

36. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne a v súlade s príslušnou právnou
úpravou,zmluvnýmidojednaniamistránsporuapredloženýmidôkazmiposúdilnárokžalobcunapoistné
plnenie.

37. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom a závermi súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní, či
poškodený splnil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy a osobitných poistných podmienok a
či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie, je pre súd rozhodujúci obsah zmluvne dohodnutých
poistných podmienok a likvidačný spis žalovaného v čase rozhodnutia žalovaného poskytnúť žalobcovi
poistné plnenie. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že likvidačný spis predstavuje základný dokument o

tom, ako poisťovňa šetrila poistnú udalosť, aké dokumenty si zabezpečila a z čoho pri svojich záveroch
vychádzala. Žalovaný má zo zákona vykonávať šetrenie škodovej udalosti a zistiť relevantné skutočnosti
resp.rozsahpovinnostíplniťvzmysle§797ods.3Občianskehozákonníkaapovinnosťpoistenéhoresp.
žalobcu je preukázať, že škodová udalosť nastala a že mu vznikla „škoda“, ktorá je v príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že závery súdu prvej inštancie sú v tomto

smere správne, pretože aby bolo možné posúdiť, aký bol postup žalovaného počas šetrenia poistnej
udalosti, ktorého výsledkom bol záver uvedený v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.3.2016 resp.
posúdiť jeho správnosť, je potrebné vychádzať z dokumentov, ktoré sa nachádzajú v likvidačnom spise
a nie z dokumentov, ktoré boli dodatočne vytvorené, prípadne vyhotovené v dôsledku nedostatočného
šetrenia. Úlohou súdu je posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku a ne/správnosť postupu žalovaného,

nie však nahradiť šetrenie poistnej udalosti a hľadať dôkazy preukazujúce odôvodnenie krátenia plnenia,
ktoré mali byť súčasťou šetrenia. Preto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná.

38. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

39. Súd prvej inštancie hodnotil dôkazy predložené stranami sporu v súlade s citovaným zákonným
ustanovením. Skutočnosť, že hodnotiac dôkazy vo vzájomnej súvislosti priznal vyššiu váhu a tým aj
podstatný význam pre rozhodnutie vo veci dôkazom predloženým žalobcom, čo aj odôvodnil v rozsudku,
neznamená porušenie rovnosti strán sporu v konaní, ani porušenie prejednacej zásady ako to tvrdil

žalovaný.
Princíp rovnosti strán sporu zakotvený v čl. 6 CSP spočíva v takom procesnom postupe súdu, aby
sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia. To, či
sporová strana svoje procesné oprávnenia aj reálne využije a v akej kvalite, už netvorí obsah princípu
rovnosti sporových strán.

Článok 9 CSP, podľa ktorého strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a
dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon, je vyjadrením
prejednacieho princípu, ktorý súvisí s princípom rovností zbraní.
V posudzovanej veci súd prvej inštancie umožnil žalovanému realizovať jemu patriace procesné práva,
tiež oboznámiť sa s podaniami a dôkazmi predloženými žalobcom a vyjadriť sa k nim, čo v konečnom

dôsledku nespochybnil ani žalovaný, a preto procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k
porušeniu uvedených princípov, a teda odvolanie žalovaného je v tomto smere nedôvodné.40. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

41. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec
alebo ak ho síce poprela ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako

pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená že protistrana v tomto prípade žalovaný musí nielen
poprieť tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať resp. predložiť alebo
navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.

42. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo
výške 885,42 eur aj z dôvodu, že bola nadhodnotená cena práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu

23,00 eur/ NH s DPH v prípade opravy motorového vozidla. Namietal aj vyúčtovanú cenu lakovacieho
materiálu a účtovanú cenu náhradného dielu. Na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne
relevantné dôkazy a neuviedol žiadne relevantné dôvody. Tento postup žalovaný v priebehu konania na
súde prvej inštancie resp. jeho dôvodnosť nevedel relevantným spôsobom odôvodniť a takéto krátenie
nemáoporuanivzákone. ŽalovanýtotižneuviedoldôvodyokremodkazunasystémAudatex.Neuniesol

teda dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, čo má v konaní za následok neúspešnosť jeho obrany
a úspech žalobcu v konaní, ktorý preukázal poškodenie motorového vozidla a následne jeho opravu,
vrátane ceny.

43. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah

opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Žalovaný namietal
neprimerané účtované práce a cenu, za ktorú mali byť práce vykonané resp. cenu lakovacieho materiálu
a tiež náklady na náhradného diely, bez toho aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady.
Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne
vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich náklady potrebné na opravu poškodeného

motorového vozidla.

44.Odvolacísúdvzhodesosúdomprvejinštanciepovažujezapotrebnézdôrazniť,ženepostačujúcimje
strohé vyjadrenie likvidátora obsiahnuté v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.3.2016, že pri výpočte
poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške

23,00 eur/NH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%), zníženie
poistnéhoplneniavzmyslevšeobecnýchpodmienokprenezabezpečenievozidlapojehoodstaveníproti
jeho samovoľnému pohybu. V súvislosti s týmto žalovaným odôvodnením krátenia poisteného plnenia
obsiahnutého v Oznámení o poistnom plnení z 21.3.2016 odvolací súd udáva, že v zmysle ust. § 799
ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, bolo povinnosťou žalovaného

v prípade jeho zjavných pochybností, predtým ako sa rozhodol krátiť poistné plnenia, vykonať šetrenie a
vyžiadať si potrebné doklady, a to aj na objasnenie použitej lakovacej konštanty servisom vykonávajúcim
opravu poškodeného motorového vozidla, pretože toto ustanovenie explicitne vymedzuje, že kto má
právo na plnenie je povinný predložiť takýto doklad, ktorý si žalovaný vyžiada (čiže až po jeho vyžiadaní
žalovaným). Nedodržanie tohto zákonného postupu žalovaným má logicky za následok nemožnosť

žalovaného preukázať, že by fakturované náklady na opravy boli neúčelne vynaloženými nákladmi a
zároveň že by nezodpovedali škode na motorovom vozidle.

45. Podľa zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, ktorým sa spravuje poistný vzťah medzi
poisteným (žalobcom) a žalovaným je v čl. 12 bodu 5 uvedené, že po vzniku poistnej udalostí je

poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne:
a/ účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál účtované podľa opravcu sa posudzujú tak,
že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami
náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na
náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy;

b/ v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ
a značku v opravovniach SR;
c/zaprimeranénákladynaopravusapovažujútaké,ktorénepresiahnucenynáhradnýchdielovačasové
normy stanovené výrobcom pri príslušnú značku a typ MV.46.Podľačl.12bod6uvedenýchzmluvnýchdojednaní,primeranýminákladminaopravuniesúzmluvné
ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným, okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v

autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto VPP KAS II.

47. Podľa čl. 12 bodu 7 zmluvných dojednaní, poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa
má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte
náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.

48. Zo znenia čl. 12 bodu 7 zmluvných dojednaní je zrejmé, že žalovaný mohol pri výpočte náhrady
škody (poistného plnenia) uplatniť ceny platné v určenej konkrétnej opravovni, výlučne za kumulatívneho
splnenia dvoch podmienok, a to ak opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať určil a zároveň, ak poistený
v tejto určenej opravovni opravu nevykonal. Uvedené podmienky pre „krátenie“ poistného plnenia neboli
v prejednávanom spore splnené, nakoľko žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že by poistenému

určilopravovňu,vktorejmáopravuvykonať.Akžalovanýtvrdil,žesvojeprávourčiťžalobcoviopravovňu,
v ktorej má vykonať opravu vozidla využil predložením zoznamu zmluvných opravovní, nie je možné sa s
jehotvrdenímstotožniť.Článok12bod7zmluvnýchdojednanítotižúplnepresnestanovuje,žepoisťovňa
má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať (teda jednu a konkrétnu opravovňu), a tento
článok nie je možné vykladať v rozpore s jeho znením vyššie uvedeným spôsobom, prezentovaným

žalovaným. Predloženie zoznamu zmluvných opravovní totiž v žiadnom prípade nemožno stotožňovať
s určením konkrétnej opravovne na vykonanie opravy. Napokon, ak by aj žalovaný tvrdil, že poistenému
opravovňu určil, v priebehu konania neuviedol, ktorú opravovňu poistenému na vykonanie opravy určil.
Potom je možné uzavrieť, že žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal a určenie konkrétnej opravovne
naviac ani netvrdil. Odvolací súd navyše dodáva, že nevykonanie opravy v žalovaným určenej opravovni

by malo za následok len tú skutočnosť, že žalovaný poskytne poistné plnenie len do výšky ceny
opravy vykonanej v ním určenej opravovni a nie ako tvrdí žalovaný, že poškodení sú upozornení, že
žalovaný bude hradiť opravu motorového vozidla iba do výšky stanovenej kalkuláciou. Žalovaný však
ani nepreukázal, ani netvrdil, že v ním určenej opravovni by bola cena opravy iná, ako v servise žalobcu,
pričom dôkazné bremeno na preukázanie týchto vyššie uvedených skutočností bolo na žalovanom.

49. Odvolací súd zároveň udáva, že za situácie, že žalovaný nepostupoval v zmysle čl. 12 bod 7
zmluvných dojednaní, nemôže byť na ťarchu poisteného, teda žalobcu, že pri výbere servisu si poistený
zvolil neautorizovaný servis, resp. nezmluvný servis žalovaného a nezvolil si autorizovaný servis resp.
zmluvnýservisžalovaného,sktorýmmážalovanýdojednanézmluvnéceny.Vprípade,akmáopravovňa

zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade je nesporné,
neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy
motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať
opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako
účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené predstavujú

náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť, prípadne že sú neúčelne vynaložené na uvedenie veci
(vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že čl. 12 bod 7 zmluvných dojednaní, ani iné
zmluvné dojednania nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u
nezmluvných servisoch v porovnaní so zmluvnými servismi, resp. autorizovanými servismi, u ktorých
žalovaný postupuje inak. Zmluvné dojednania neuvádzajú či existuje reálny rozdiel medzi kvalitou a

kvantitou práce autorizovaných resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide
o autorizovaný resp. zmluvný alebo nezmluvný servis neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda
nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je
odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti, teda nemožno bez ďalšieho vychádzať iba
z kalkulačného programu žalovaného, ktorý tieto skutočnosti nie je schopný zohľadniť.

50.Každáopravovňamáprávourčiťsivlastnúsumuzanormohodinurealizovanýchprác,čojevsúlades
právom podnikať ako aj zmluvnou voľnosťou v prípade uzavretia zmluvy o dielo na opravu poškodeného
motorového vozidla. Uvedené tak platí aj v prípade opravy veci poškodenej v dôsledku poistnej udalosti
medzi poisteným/poškodeným ako objednávateľom a opravovňou ako zhotoviteľom, ako to bolo aj v

posudzovanom prípade.

51.Súdprvejinštancietakzohľadnilvprípadeopravymotorovéhovozidlačl.12bod5písm.b/zmluvných
dojednaní, podľa ktorého je poisťovňa povinná hradiť „primerané“ náklady na opravu, kde v nákladochna prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v
opravovniach SR, teda nie do výšky stanovenej kalkuláciou, ako to žalovaný v konaní prezentoval, ale
v kontexte poistných podmienok žalovaného sa stále zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne t.j.

žalovaná má akceptovať cenu jednotlivých servisov, ak výrazne neprevyšuje ceny v iných servisoch,
resp. ak je v rozpätí cien v danom regióne. Týmto zmluvným ustanovením je pozitívne definovaný pojem
„primerané“ náklady, ako hodinová sadzba v danom regióne. V článku 12 bod 6 zmluvných dojednaní,
je zároveň uvedená negatívna definícia „primeraných“ nákladov, podľa ktorej nimi nie sú zmluvné ceny
dohodnuté medzi opravovňou a poisteným, okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu „neprekročí“

podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach.

52. Pojem „primerané náklady“, ktoré zohľadňujú hodinovú sadzbu v danom regióne, podľa zmluvných
dojednaní pritom nemožno vykladať tak, že ide o tzv. priemerné náklady, teda matematický priemer
medzi najvyššou a najnižšou cenou, ako ani náklady, ktoré zodpovedajú cenám dohodnutým medzi
žalovaným a jeho zmluvnými partnermi a ktoré ceny sú zjavne deformované jednotlivými rámcovými

zmluvami o spolupráci, kde dohodnutá cena je nižšia v dôsledku predpokladu väčšieho počtu
zákazníkov, ktorí využívajú tieto opravovne na základe odporúčania žalovaného, čo má zjavne následne
aj vplyv na samotnú úhradu poistného plnenia zo strany žalovaného.

53. Súd prvej inštancie preto pri ustálení výšky primeraných nákladov na opravu predmetného

poškodeného motorového vozidla tak v danom prípade správne určil v rozmedzí minimálnych a
maximálnych cien v danom regióne účtovaných v rozhodnom čase a správne teda vyvodil, že servis
vykonávajúci opravu daného motorového vozidla neprekročil cenu normohodín obvyklú v Košickom
regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla.

54. Za správne považuje odvolací súd aj závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 35 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že likvidačný spis neobsahuje relevantné
dôkazy preukazujúce opodstatnenosť použitia bodu 18 čl. 10 VPP KAS-2 vpojení s preukázaním
porušenia povinnosti žalobcom vyplývajúcej z čl. 10 ods. 1 písm. f) VPP KAS-2, keď konštatoval, že
žalovaný sa uspokojil len s tvrdením žalobcu, ktorý iba predpokladal, že pravdepodobnou príčinou

samovoľného pohybu vozidla mohla byť nedostatočne zatiahnutá ručná brzda a to bez náležitého
preskúmania skutočnej príčiny vzniku poistnej udalosti. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť
žalobcovi v tom, že zatiahnutie ručnej brzdy samo-osebe je dostačujúce zabezpečenie proti pohybu,
pretože keby nebola ručná brzda zatiahnutá pri vystupovaní z vozidla, vozidlo by sa pohlo už pri
vystupovaní žalobcu z neho a nie až po vystúpení s odstupom času. Ak žalovaný krátil plnenie, teda ho

znížil z dôvodu nedostatočného zabezpečenia motorového vozidla proti jeho samovoľnému pohybu, mal
v tejto časti vykonať v čase likvidácie poistnej udalosti riadne šetrenie a overiť tieto skutočnosti (napr. či
a ako bola zatiahnutá ručná brzda, sklom vozovky možnosť zásahu tretích osôb a pod.) a neuspokojiť
sa len hypotetickou domnienkou hľadania príčiny vzniku poistnej udalosti uvedenej žalobcom. Pokiaľ
teda žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie dôvodnosť krátenia nepreukázal a nepredložil

žiadendôkaz,ktorýmbypreukázala,žebyvozidložalobcunebolozabezpečenéprotijehosamovoľnému
pohybu, alebo, že by ohľadne tejto skutočnosti vykonala akékoľvek šetrenie, potom nemožno vyvodiť
záver, že zo strany žalobcu išlo o porušenie povinnosti v zmyslu čl. 10 ods. 1 písm. f) VPP KAS-2.
Odvolací súd zároveň dodáva, že okrem porušenia povinnosti musí byť splnená aj ďalšia podmienka
na zníženie plnenia, t.j., že porušenie povinnosti podstatne prispelo k vzniku poistnej udalosti, alebo k

väčšiemu rozsahu jej následkov, musí tu teda ísť o vzťah príčinnej súvislosti, pričom je na poistiteľovi
dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škody vzniknutej poistenému
nesplnením povinnosti. Navyše zníženie plnenia nie je nijako ponechané na vôľu poistiteľa, ale má sa
uskutočniť primeraným spôsobom, teda v akej miere porušenie povinnosti prispelo k vzniku poistnej
udalosti, alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, čo žalovaný rovnako nepreukázal, keďže likvidačný

spis, obsahom ktorého je aj Oznámenie o poistnom plnení neobsahuje ani spôsob výpočtu, krátenia
(zníženia) plnenia.

55. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku rovnako správne uviedol, že poškodený/
žalobca, nemá povinnosť predkladať doklad o úhrade ceny vykonanej opravy, pretože právo na poistné

plnenie vzniká už vznikom škodovej udalosti a predložení výpočtu škody, čo napokon zodpovedá aj
praxi samotného žalovaného, ktorý poskytol poistné plnenie (čiastočné) bez toho, aby požadoval takýto
doklad.56.Vsúvislostisodvolacounámietkoužalovaného,žesúdprvejinštancieneprihliadolnanímpredložený
dôkaz, vyjadrenie likvidátora poistnej udalosti a nesprávne tento listinný dôkaz vyhodnotil, že nemohol
byť súčasťou Oznámenia o poistnom plnení, keďže bolo vypracované až dňa 30.10.2017, odvolací súd

uvádza, že žalovaný dňa 8.11.2017 doručil do spisu svoje stanovisko spolu s vyjadrením likvidátora,
podľa tvrdenia žalovaného E. K., t.j. vyjadrenia k poistnej udalosti likvidátora žalovaného, ktoré bolo
opatrené pečiatkou žalovaného a podľa tvrdenia žalobcu podpisom E. K., ktoré bolo vypracované dňa
30.10.2017. Tento listinný dôkaz, ktorý bol žalovaným predložený spolu s jeho stanoviskom zo dňa
7.11.2017, žalovaný predkladá, vychádzajúc z obsahu stanoviska, na preukázanie svojich tvrdení, avšak

bez ich bližšej špecifikácie. Ak súd prvej inštancie uviedol, že toto vyjadrenie nemohlo byť súčasťou
Oznámení o poistnom plnení, konštatoval len nespornú skutočnosť, že nie je dôkazom o oprávnenosti
krátenia poistného plnenia žalovaným, keďže bolo vyhotovené až dňa 30.10.2017, teda v priebehu
konania, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Uvedené vyjadrenie obsahuje len bližšie špecifikovaný
matematicky prepočet výšky krátenia plnenia s odkazom aj na kalkuláciu žalovaného, nie je dôkazom o
oprávnenosti krátenia poistného plnenia žalovaným, teda nepreukazuje, že žalovaný na základe zmluvy

o havarijnom poistení neposkytol požadované plnenie dôvodne.

57. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevypočul poškodeného / poisteného.
Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané,
rozhoduje súd. Právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom
nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie

dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného, nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť
konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie
stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý
žalovaným, nebol týmto postupom žalovaný vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré
mu patrí.

58. Súd prvej inštancie nevykonanie navrhovaného dôkazu a to nevypočutie poisteného odôvodnil,
okrem iného aj dôvodom, že výsledky dokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej.
S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. Výsluch poisteného je v civilnom sporovom konaní
iba podporným dôkazom, čo vyplýva z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať

vtedy, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak, teda, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie
ktorých nemožno iným spôsobom, V civilnom sporovom procese platí tiež zásada prejednacia, podľa
ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie bremena. Strana má povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, dôkazom a pod. Tieto úkony však môže vykonávať
aj prostredníctvom svojho zástupcu. Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu teda nie je

absolútne a ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

59. K návrhu žalovaného na výsluch žalobcu k okolnostiam poistnej udalosti odvolací súd len dodáva, že
vykonávať šetrenie škodovej udalosti v čase likvidácie poistnej udalosti a zistiť relevantné skutočnosti,

resp. rozsah povinnosti plniť v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je v danom prípade
žalovaný. Postup žalovaného počas šetrenia poistnej udalosti by mal vyplývať z likvidačného spisu a
jeho výsledkom by mal byť záver uvedený v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.3.2016. V danom
prípade teda nejde o tvrdené skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie ktorých nemožno
iným spôsobom. Napokon v danom prípade nemožno dospieť ani k záveru, že výsluch poisteného by

ozrejmil žalovaným tvrdené skutočnosti (z prednesu žalovaného nie je ani zrejmé aké skutočnosti),
keďže poistený je stranou, ktorá uplatnila nárok proti žalovanému a z prednesov žalobcu učinených
jeho zástupcom je zrejmé, že na dôvodoch žaloby z dôvodu neoprávneného krátenia poistného plnenia
trvá. Pokiaľ žalovaný navrhoval výsluch žalobcu k likvidácii poistnej udalosti odvolací súd uvádza,
že likvidáciu poistnej udalosti vykonával žalovaný a samotnú opravu realizoval servis, a teda je na

žalovanom dôkazné bremeno aby preukázal, že krátenie poistného plnenia má oporu v zákone a
v poistných podmienkach. Navyše odvolaciemu súdu ani nie je zrejmé (žalovaný to ani netvrdil), k
akým skutočnostiam týkajúcich sa likvidácie poistnej udalosti by sa mal žalobca relevantne vyjadriť. S
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval námietku odvolateľa za dôvodnú.60. Pokiaľ žalovaný označil napadnuté rozhodnutie za zmätočné a nesprávné, pretože s odkazom
na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie konštatoval skutočnosti, ktoré nemajú oporu v zistenom

skutkovom stave, a preto odôvodnenie napadnutého rozsudku následne považoval za nedostatočné a
tým arbitrárne, keď súd konštatoval, že nárok v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia,
ktoré si uplatnil poškodený / poistený na základe zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so
žalovaným a ktorú postúpil na žalobcu zmluvami o postúpení pohľadávky, odvolací súd len dodáva,
že zo žaloby, predložených listinných dôkazov a tiež z ostatného odôvodnenia napadnutého rozsudku

nepochybne vyplýva, že osoba žalobcu je tá istá ako osoba poisteného / poškodeného. Je nepochybné,
žeideozrejmýomylvpísaní,tedaozrejmúnesprávnosťpripísaní,kuktorejbysícenemalodochádzať,v
konečnomdôsledkuvšaktátozrejmánesprávnosťnemávplyvnaurčitosťazrozumiteľnosťnapadnutého
rozhodnutia a ani na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenou zrejmou nesprávnosťou
pri písaní nebolo porušené žiadne procesné právo žalovaného, a preto tento odvolací dôvod nie je
naplnený.

61. Pokiaľ súd konštatoval, že poškodený (žalobca) obdŕžal zoznam poisťovateľov odporučených
zmluvných neautorizovaných servisov ako to vyplýva zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového
vozidla a zároveň konštatoval, že nie je v žiadnom prípade preukázané, že by poškodený dostal zoznam
poisťovateľom odporučených zmluvných neautorizovaných servisov spolu so zmluvou, z čoho vyvodil

odvolateľ,žetietodvevetyodôvodneniarozsudkusinavzájomodporujú,odvolacísúdlendodáva,žesúd
prvej inštancie konštatoval len nespornú skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by poškodený
dostal zoznam poisťovateľom odporučených zmluvných neautorizovaných servisov spolu s poistnou
zmluvou ale obdržal ho až pri zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla, teda odôvodnenie
rozsudkusúduprvejinštanciezodpovedázistenémuskutkovémustavu,ktorýtextodôvodneniažalovaný

nesprávne interpretoval. Rovnako nesprávne interpretoval žalovaný aj text v odseku 39 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, keď uviedol, že súd vo svojom odôvodnení konštatuje, že má za nepochybne
preukázané, že servis si za použité diely účtoval ako za nové náhradné diely. Z textu odôvodnenia
napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že súd má za nepochybné, že by si servis účtoval ako nové
náhradné diely tie náhradné diely, ktoré sú uvádzané vo vyjadrení likvidátora v oznámení o poistnom

plnení a zároveň špecifikuje tieto diely - zadná kapota a kľučka použitý diel, zadné čelo nemenené, len
opravené a ochranná lišta zadného nárazníka nebola ani účtovaná.

62. Keďže žalovaný v konaní neuniesol bez pochybnosti bremeno dôkazu o tom, že na základe zmluvy
o havarijnom poistení neposkytol požadované plnenie dôvodne, odvolací súd preto dospel k záveru, že

súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol
správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 885,42 eur, 9% úroku z omeškania
ročne od 3.4.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,00 eur, ktorú výšku a dobu omeškania žalovaný ani nerozporoval ako rozdiel medzi
fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným

titulom poistného plnenia.

63. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

64.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).