Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201763
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6617201763.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu Q.. K. I., narodená

XX.XX.XXXX, bytom E. S., Č. S. XXX, E., štátna občianka SR, zast. Mgr. Martin Čižmár, advokát
so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 1617/24 proti žalovanej Q.. B. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., U. XXXX/XX, štátna občianka SR, zast. Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát
so sídlom Lučenec, M. Rázusa 19, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I.Žaloba o určenie povinnosti žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné
náklady zverejnenie na úradnej tabuli Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka Lučenec a
listom adresovaným generálnemu riaditeľovi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,

ospravedlnenie žalobkyni v tomto znení:
"Ospravedlňujem sa Q.. K. I., zato, že som svojim neprofesionálnym a protiprávnym konaním poškodila
jej dobré meno, znížila jej autoritu u jej podriadených zamestnancov, voči Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Lučenci, ako aj voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.", s a z a m i e t a .

II. Žalovanej s a p r i z n á v a od žalobkyni náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 08.02.2017 domáhala svojho práva na ochranu

osobnosti. Uviedla, že podala žalobu, nakoľko žalovaná svojimi ďalej opísanými tvrdeniami a konaním
intenzívne a neoprávnene zasiahla do zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti žalobkyne, v
značnej miere znížila jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, ohrozila jej možnosť riadne sa uplatniť v
pracovnom procese u iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy
a vážne poškodila jej občiansku česť a dobré meno.

2. V celom okruhu difamujúcich tvrdení a konaní žalovanej namierených voči osobe žalobkyne,

ktoré sú podrobne opísané v žalobe, sú z najzávažnejších zásahov spočívajúcich v nepravdivých
tvrdeniach žalovanej o tom, že dňa 11.11.2013 v presne nezistenom čase mala žalobkyňa v Lučenci,
v budove ÚP,SVaR verbálne atakovať žalovanú ako svoju priamu nadriadenú, a to so slovami, že
je nekompetentná politická nominantka, že udržiava intímny pomer s vysoko postavenou osobou a
tieto informácie o menovanej mala žalobkyňa údajne šíriť v rámci ÚP,SVaR Lučenec, a že následne
dňa 14.01.2014 mala počas pracovného stretnutia oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej
kurately na ÚP,SVaR v Lučenci počas diskusie opätovne verbálne atakovať Q.. B. B., pričom na ňu mala

neúmerne zvyšovať hlas, urážať ju ako človeka a ako vedúceho zamestnanca a uvedeným konaním
mala Q.. B. B. uraziť na cti.3. Tieto nepravdivé tvrdenia voči osobe žalobkyne vzniesla žalovaná tak v obsahu jej trestného
oznámenia zo dňa 22.11.2013, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Lučenci ČVS: ORP-1689/LC-
LC-2013 a najmä aj v obsahu jej návrhu na prejednanie priestupku voči občianskemu spolunažívaniu,

OU-LC-OVVS-2014/003402 Okresného úradu Lučenec, Odbor všeobecnej vnútornej správy, zo
dňa 15.05.2014. Ako bolo v priebehu dokazovania vykonaného v uvedených veciach (trestnom i
priestupkovom konaní) preukázané z výpovedí jednotlivých vo veci vypočutých svedkov aj tieto tvrdenia
voči osobe žalobkyne sa preukázali ako nepravdivé. V tomto bode treba z hľadiska intenzity zásahu do
osobnej integrity žalobkyne zdôrazniť, že žalovaná nepravdivo prisudzovala žalobkyni konania, ktoré

mali dosahovať až úroveň trestnej činnosti. Ďalšie zásahy do zákonom chráneného práva na ochranu
osobnosti žalobkyne sú opísané v článku II. žaloby, kde sú opísané aj širšie súvislosti a pozadie udalosti
spočívajúcich v dlhodobom a cielenom prenasledovaní a šikane žalobkyne, ktorej sa aktívne - svojim
konaním zúčastnila aj žalovaná, a ktorým konaním významným spôsobom a v značnej miere znížila
jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, ohrozila jej možnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese u
iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a vážne poškodila jej

občiansku česť a dobré meno. Tvrdenia a konanie žalovanej sa preukázali ako nepravdivé, pričom tieto
majú difamačnú povahu.

4. Dala do pozornosti, že aj protiprávne konanie žalovanej vo vzájomnej postupnosti vyústilo
do nezákonného odvolania žalobkyne z funkcie vedúceho zamestnanca - vedúcej oddelenia

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, listinou
vydanou dňa 07.11.2014, spis č.: LCl/OSU/OSB/2014/19-34, ktorej neplatnosť je predmetom konania
vedeného pred Okresným súdom Bratislava I, sp. zn.: 17C/143/2015, ako aj nezákonného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 17.08.2015, ktorej neplatnosť je tiež predmetom
konania pred Okresným súdom Bratislava I. sp. zn.: 15Cpr/l/2016.

5. Difamujúcimi výrokmi a konaním žalovanej bolo zásadným spôsobom poškodené dobré meno
žalobkyne a jej autorita, tak pred jej podriadenými zamestnancami ako aj pred inými zamestnancami
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Taktiež bolo poškodené jej dobré meno a povesť vo
verejnosti,čosaprejavilotým,žeosoby,ktoréprvsožalobkyňouudržiavalipriateľskévzťahysadôsledku

nepravdivých výrokov začali žalobkyne strániť a prerušili s ňou osobné kontakty. Narušenie dobrého
mena a povesti žalobkyne v ponímaní širšej verejnosti sa prejavilo aj tým, že po nezákonnej strate
zamestnania na ÚP,SVaR Lučenec, napriek tomu, že žalobkyňa je odborne erudovaná osoba so 17
ročnou odbornou praxou v oblasti sociálnej práce, si nemohla a nemôže nájsť zamestnanie vo svojom
odboreatotonijaknesúvisísotázkouzamestnanostivdanomregióneajevýsledkomkonaniažalovanej.

V dôsledku difamujúcich výrokov a konaní žalovanej žalobkyňa prežívala a prežíva psychické útrapy,
ktoré sa v konečnom dôsledku prejavili aj na jej celkovom zdravotnom stave a sťaženej rodinnej situácii.
Možno nepochybne konštatovať, že výroky a konania žalovanej mali a doposiaľ majú deštruktívny vplyv
na jednotlivé zložky života žalobkyne.

6. Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalobu na Q.. B. B. podala ako na jednu z osôb, ktorá bola vykonávateľom
nezákonného spolčenia, ktorého organizátorom bol jej stranícky nadriadený, a to predseda strany
SMER-SD a prednosta Okresného úradu H.. O. Z., pričom na tomto spolčení sa podieľala aj Okresná
prokuratúra pod vedením X.. V., Obvodné oddelenie PZ v Lučenci pod vedením bývalého riaditeľa O..
Z., pričom žalobkyňa poukazuje na to, že dotknuté inštitúcie, sú práve tie, ktoré majú chrániť zákon a

poriadok, a tieto sa rôznou mierou podieľali na tomto zločine voči osobe žalobkyne. Žalovaná ako bývalá
sekretárka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec bola dosadená práve pánom Z. do funkcie
riaditeľky odboru sociálnych vecí Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Fakticky Q.. B. B. je jednou z
vykonávateľov horeuvedeného sprisahania, ktorá svojím konaním poškodila dobré meno žalobkyne na
verejnosti a v pracovnej oblasti vo vzťahu k podriadeným zamestnancom, a na jednotlivých pracoviskách

Úradu práce v okrese Lučenec, aj vo vzťahu k osobe žalobkyne, ktorej spôsobila následné vážne
zdravotné ťažkosti.

7. Žalobkyňa je presvedčená, že je potrebné jasne a ucelene popísať sled udalostí, na ktorých sa
žalovaná podieľala. Osobné prenasledovanie žalobkyne započala Q.. B. B. fakticky dňa 14.10.2013,

keď si žalobkyňu zavolala k sebe do kancelárie a ukázala jej anonymné podanie na syna žalobkyne P.Á.
I. podané na pošte v Y. dňa 10.10.2013 doručené dňa 11.10.2013 Úradu práce v Lučenci. Odosielateľ
aj adresát neexistujúci.8. Dňa 14.10.2013 žalobkyňa osobne podala žiadosť dotknutej základnej škole vo E. s odôvodním, aby
sa k anonymnému podaniu vyjadrili.

9. Odpoveď základnej Školy vo E. zo dňa 15.10.2013 na jej žiadosť bola jasná a zrozumiteľná.
Cituje: "zástupcovia rodičov žiadnu otázku ohľadom sociálnej siete facebook nevzniesli, ani v súvislosti
s registráciou žiaka P. I.. Nežiadali sme ani nežiadame prešetrenie uvedenej veci. Horeuvedenú
skutočnosť považujeme za vykonštruovanú a znevažujúcu dobré meno školy."

10. Následne žalobkyňa doručila uvedené vyjadrenie vedeniu základnej školy vo E. Úradu práce, soc.
vecí a rodiny v Lučenci. V liste ústredie práce upozornila na znemožnenie vykonávať riadne prácu
vedúcej oddelenia SPODaSK.

11. Žalovaná, napriek tomu, že stanovisko školy bolo jasné a zrozumiteľné, a teda že syn žalobkyne sa
ničoho nedopustil, pokračovala v šikane žalobkyne a určila pracovisko V. vedúcu H.. S., aby vykonali

pohovor s jej synom - maloletým P. I. v základnej škole. Dáva do pozornosti, že takéto konanie
je v rozpore s platnou právnou úpravou, pretože nie je možné vykonať pohovor s maloletým bez
upovedomenia rodičov. K uvedenej veci zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko i Najvyšší kontrolný
úrad, ktorý konštatoval v uvedenej veci, že anonymné podania sa neprešetrujú. Dňa 16.10.2013 bolo
doručené anonymné podanie na ústredie práce Bratislava. Následné vyjadrenie Základnej školy bolo

doručené 24.10.2013.

12. Žalovaná 08.11.2013 ju telefonicky kontaktovala (vtom čase na dovolenke) s tým, že či poslala list
na ústredie do Bratislavy. Zastrašovala ju s tým, že ak list pošle bude veľmi, veľmi zle. Žiadala žalobkyňu
aby jej dala vedieť, či svoje stanovisko poslala, lebo ona sa to aj tak dozvie.

13. Dňa 08.11.2013 žalobkyňa podala trestné oznámenie na anonymného páchateľa Okresnej
prokuratúre v Lučenci. Uznesenie OO PZ vo Fiľakove, citovaný výňatok uznesenia: "Anonym Q.. K. I.
zamestnanej na úrade práce v Lučenci preukázateľne znížil vážnosť u spoluobčanov u zamestnávateľa
a priamo ju vystavil hrozbe poškodenia nielen v rodine, ale aj v práci.

14. Dňa 11.11.2013 žalovaná zneužívajúc svojej postavenie zakázala žalobkyni podpisovať príslušnú
pracovnú agendu v rozpore so Zákonom o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. o čom upovedomila
žalobkyňa listom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

15. Dňa 18.11.2013 obdržala žalobkyňa dva záznamy porušenia služobnej disciplíny, ktoré v zmysle
zákona sú nevyhnutné pre odvolanie z funkcie.

16. Dňa 18.11.2013 sa jasne a zrozumiteľne vyjadrila žalobkyňa k hore uvedeným záznamom o porušení
služobnejdisciplíny.Vovyjadreniachuviedlavšetkypotrebnédôkazyotom,žesajednáocielenýútokna

jej osobu. Z vyjadrenia k záznamu o porušení služobnej disciplíny, citát: "Vedúci kontrolyJ. sa ma snažil
presviedčať, aby som vo veci ďalej nekonala, že úrad mi chce pomôcť, a oni vedia, že to pravdepodobne
poslal niekto z úradu, vedia, že je to vykonštruované a nepravdivé". V konaní pred okresným úradom
sa jasne preukázalo, že išlo o výmysly žalovanej.

17. Dňa 12.11.2013 bola žalovaná odvolaná z funkcie zástupkyne riaditeľky odboru sociálnych vecí a
rodiny v J.

18. Dňa 22.11.2013 podala žalovaná na žalobkyňu vyfabrikované a nepravdivé trestné oznámenie
podané OO PZ v Lučenci. Podľa Trestného poriadku § 62 ods. 2 bola žalovaná poučená o

trestnej zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia a uvedenú zápisnicu s poučením podpísala
vlastnoručným podpisom. Poverená policajtka K.. V. Y. v deň spísania zápisnice o trestnom oznámení
bez akéhokoľvek čo i len náznaku, že by mohlo dôjsť k popisovaným skutkom a bez vypočutia Q.. K.
I. (čo možno považovať za štandardný postup) vydala dňa 22.12.2013 uznesenie o trestnom stíhaní, z
ktorého bola obvinená žalobkyňa. V uznesení K.. V. Y. fakticky opísala a nekriticky prevzala, to čo uviedla

žalovaná v trestnom oznámení. V poučení uvádza policajtka: "Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je
prípustná". Takýto postup poverenej policajtky považuje za postup v rozpore s Trestným poriadkom. Dňa
22.12.2013 zaslala upovedomenie žalovanej o začatí trestného stíhania na základe jej oznámenia. V
zápisnicizodňa25.02.2014žalovanánapriekpoučeniuvosvojejvýpovediopakujúcouvádzanepravdivétvrdenia difamujúceho charakteru, tak ako sú tieto opísané v uvedenej zápisnici, pričom tieto sa ukázali
ako nepravdivé. V ďalšom konaní pred Okresným úradom v Lučenci svedkovia, ktorých žalovaná
označila a boli okresným úradom predvolaní, vyvrátili jej tvrdenia popísané v trestnom oznámení.

Následne dňa 19.11.2013 žalobkyňa spracovala a podala sťažnosť na vedúcu pracoviska V.Y. H.. S. v
súvislosti s anonymným podaním, kde pracovisko V. porušilo zákon pri takzvanom šetrení iniciovanom
žalovanou. V súvislosti so sťažnosťou, ktorú podala žalobkyňa na H.. S. dňa 10.januára 2014 vykonal
osobnú návštevu žalobkyne vedúci oddelenia kontroly Úradu práce v Lučenci H.. Č. a prehováral
žalobkyňu, aby svoje podanie - sťažnosť stiahla, pretože by musel úrad vyvodiť sankcie voči vedúcej

pracoviska V.. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa už v tom čase disponovala dôveryhodnými
informáciami o tom, že má byť odvolaná za pomoci trestného oznámenia podaného žalovanou, pričom
udalosti, ktoré sa udiali potvrdzovali tieto informácie a H.. S. bola vykonávateľkou príkazov žalovanej a
v osobnom rozhovore sa žalobkyni ospravedlnila. Žalobkyňa Q.. K. I. svoju sťažnosť stiahla. Vzhľadom
k neustálemu prenasledovaniu a porušovaniu zákona o štátnej službe žalovanou sa zdravotný stav
žalobkyne (v dôsledku neustáleho stresu) zhoršoval, a preto žiadala žalovanú, aby mohla navštíviť

lekára. Žalovaná toto nedôvodne odmietla. Žalobkyňa napísala sťažnosť riaditeľovi úradu V.. Š., kde
uviedla porušenie zákonníka práce s presným citovaním paragrafu. Policajtka K.. V. Y., ktorá viedla voči
osobe žalobkyne, na základe klamlivých tvrdení žalovanej a jej nepodložených výmyslov obsiahnutých
v trestnom oznámení podanom žalovanou trestné stíhanie, kontaktovala telefonicky riaditeľa V.. Q.
Š., V.. a oznámila mu, že voči žalobkyni je vedené trestné stíhanie. Oznámenie K.. V. Y., riaditeľ Š.

podľa jeho výpovede odmietol a uviedol, že uvádzané skutočnosti nesúvisia s pracovnou činnosťou
a odmietol žalobkyňu odvolať z funkcie. Vzhľadom ku skutočnosť, že riaditeľ V.. Q. Š., V.. odmietol
odvolať žalobkyňu stanovený úmysel na veci spolčených osôb bol neúspešný a účelové trestné stíhanie
stratilo opodstatnenie a bez ďalšieho bolo trestné stíhanie zastavené dňa 26.03.2014 a bol zvolený
iný postup, prostredníctvom diskreditácie žalobkyne v priestupkovom konaní vedenom pred Okresným

úradomLučenec.Šokujúcesúaledôvody,prektorébolodstúpenýspisOOPZvLučencinapriestupkové
konanie na Okresný úrad v Lučenci. Na strane 3 predmetného uznesenia zo dňa 26.03.2014 sa uvádza:
"V priebehu skráteného vyšetrovania bolo preukázané, že konanie Q.. K. I. nemožno posudzovať ako
prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, a to z dôvodu, že konanie Q.. K. I. nespôsobilo
žiadny následok v rámci pracovného pomeru, ani v rodinných vzťahov, teda nedošlo k naplneniu

zákonných znakov skutkovej podstaty tohto prečinu. Konanie, respektíve správanie Q.. I. je potrebné
kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb., na ktorého prejednanie je príslušný obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy
Lučenec, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

19. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na nezákonnom spolčení sa podieľal aj Okresný úrad v Lučenci, ktorého
prednostom je regionálny predseda skorumpovanej organizácie SMER-SD O. Z.. V liste vyzýva H.. X.
Q. žalovanú, aby podala návrh na prejednanie priestupku, pretože takýto návrh sa v spise nenachádza.
Z listu je zrejmé, že okresný úrad manipuloval so spisom a svojvoľne prekvalifikoval údajný priestupok
z kvalifikácie K.. V. Y. z § 49 ods. l písm. d) na § 49 ods. l písm. a/. V zmysle zákona o priestupkoch § 68

sa tento typ priestupku prejednáva len na návrh dotknutej osoby. Okresný úrad svojvoľne manipuloval a
prispôsoboval spisovú dokumentáciu. Podstatné je však to, že aj obsahom svojho návrhu na prejednanie
priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, OU-LC-OVS-2014/003402 Okresného úradu Lučenec,
Odbor všeobecnej vnútornej správy doručeného OÚ Lučenec 15.05.2014 žalovaná pokračovala vo
svojich nepravdivých a difamujúcich výrokoch. Na pojednávaní dňa 03.06.2014 sa preukázalo zhodnými

výpoveďami viacerých svedkov navrhnutých žalovanou, že nedošlo k žiadnemu skutku popisovanému
žalovanou, čo by i v náznaku mohlo byť považované za priestupok. Okresný úrad napriek tomu, že
žalobkyňa požadovala verdikt, že skutok sa nestal okresný úrad, aby zachránil situáciu skonštatoval,
(aby zachránil žalovanú), že skutok sa stal, ale nie je priestupkom. Žalobkyňa v rámci procesu podala
odvolanie OÚ, odboru opravných prostriedkov Banská Bystrica, ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia

odvolanie zamietol. Následne podala žalobkyňa Q.. K. I. žalobu na Krajský súd Banská Bystrica na
preskúmanie rozhodnutí správneho orgánu.

20. Pre dosiahnutie cieľa odvolať žalobkyňu Q.. K. I. bolo spracované ďalšie anonymné podanie na
syna žalobkyne maloletého P. I.. Opäť svoju úlohu tak, ako predchádzajúce vykonávala žalovaná

Q.. B. B.. V tomto prípade sa obálka, v ktorom bolo anonymné podanie nenašla a list bol doručený
opäť žalovanej, ktorá bez súhlasu riaditeľa úradu opäť dávala príkazy pracoviskám úradu Lučenec.
Súčasťou anonymného podania boli účelovo vyrobené fotografie, ktoré mali údajne predstavovať
nahého maloletého syna žalobkyne K. I. a list obsahoval tvrdenie, že sa tieto obrázky nachádzali nainternete. Pričom pri pohľade na fotomontážou vytvorené obrázky je zrejmé, že sa nemohli na internete
nachádzať, pretože neobsahujú známky, ktoré by potvrdzovali, že by mohli byť umiestnené na internete.
Bola to opäť diskreditácia za účelom odvolania žalobkyne z funkcie. K týmto praktikám dochádzalo

z dôvodu, že osoby spolčené na veci v odborných činnostiach vedomosťami, znalosťou zákonov,
znalosťou chodu pracoviska žalobkyne nedosahovali úrovne, aby po stránke odbornej našli nedostatky
v práci žalobkyne. Počas jej pôsobenia sa nestalo ani jedno pochybenie zo strany jej podriadených
pracovníkov. Zdôrazňuje, že tvrdeniami a konaním žalovaná veľmi intenzívne a neoprávnene zasiahla
do zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti žalobkyne, v značnej miere znížila jej dôstojnosť

a vážnosť v spoločnosti, ohrozila jej možnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese u iného
zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a vážne poškodila jej
občiansku česť a dobré meno. Žalobkyňa poukázala na to, že zadosťučinenie spočívajúce len v
písomnom ospravedlnení spôsobom uvedeným v bode 1. petitu žaloby sa vzhľadom na závažnosť a
intenzitu zásahu žalovanej do práv žalobkyne na ochranu osobnosti javí ako nedostatočné. Sú teda
dané dôvody, aby žalobkyňa podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka žiadala voči žalovanej aj

náhradunemajetkovejujmy,ktorújejžalovanáspôsobila,vpeniazoch.Zaprimeranúžalobkyňapovažuje
finančnú náhradu vo výške najmenej 10.000,--Eur.

21. Žalobkyňa ani jej zástupca sa vytýčeného termínu pojednávania na deň 12.06.2018 a na deň
04.06.2019 nedostavili, zástupca žalobkyne mal doručenie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť

neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol bez
prítomnosti žalobkyne a jej zástupcu.

22. Žalovaná na pojednávaní súdu dňa 12.06.2018 uviedla, že celú žalobu považuje za nedôvodnú a
žiada ju zamietnuť. Má za to, že žalobkyňa v predmetnom konaní žiadnym spôsobom neuniesla dôkazné

bremeno o tom, že by ona zasiahla do jej práva na ochranu osobnosti, a to ani len nejakým nepatrným
spôsobom. Celú žalobu považuje za vymyslenú, a to z dôvodu, že žalobkyňu ani nemohla pripraviť o
prácu a dať jej žiaden postih, a to z dôvodu, že v júli roku 2014 bola odvolaná z funkcie riaditeľky Úradu
práce, odboru sociálnych vecí v Lučenci, a to práve z titulu mobingu zo strany žalobkyne voči jej osobe,
keďže na ňu vypisovala rôzne klamstvá a lži, listy adresované štatutárovi úradu, Ústrediu úradu práce

ako aj Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a vtedajšiemu premiérovi. Počnúc od 01.08.2014 je
zamestnaná u iného zamestnávateľa.

23. Čo sa týka dňa 11.11.2013 kedy ju mala žalobkyňa verbálne atakovať ako svoju nadriadenú
rôznymi invektívami, klamstvami a spochybňovať jej autoritu k tomuto uviedla, že toto je skutočnosťou,

takto sa to aj stalo medzi štyrmi očami, preto neuviedla k tomuto žiadnych svedkov. Tieto skutočnosti
žalobkyňa hovorila priamo jej, a ďalej tieto informácie šírila aj všeobecne medzi zamestnancami, ktorí
jej to prišli povedať, išlo o radových zamestnancov a vedúcich zamestnancov. Dňa 14.01.2014 sa
konalo pracovné stretnutie, pracovná porada na oddelení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej
kurately, kde ju žalobkyňa opätovne atakovala, urážala ju a zvyšovala na ňu hlas, ako na človeka a

vedúceho zamestnanca. Na základe uvedeného podala na ňu na polícii oznámenie pre urážku na cti,
pričom v tejto veci bolo vedené aj priestupkové konanie, ktoré bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm.
c/ priestupkového zákona, s čím žalobkyňa nesúhlasila, odvolala sa, lebo chcela, aby bolo konanie
zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a/ priestupkového zákona. Krajský súd však potvrdil rozhodnutie o
zastavení konania ako aj Najvyšší súd SR. Dodala, že voči žalobkyni sa nedopustila žiadneho konania

s tým, že by bola porušená nejaká jej ochrana osobnosti, práve naopak, žalobkyňa sa dopustila voči
nej konania, na základe ktorého utrpela morálnu, finančnú a zdravotnú ujmu, nakoľko kvôli nej bola
prepustená, prišla o prácu a musela si obhajovať svoje meno v okrese Lučenec, aby sa zamestnala.

24. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa v samotnej žalobe uvádza, že dôkazy o

údajne jej protiprávnom konaní predloží na pojednávaní, pričom sa tak nestalo, rovnako žalobkyňa súdu
neoznačila ani žiadnych svedkov, ktorých navrhla vypočuť v predmetnom konaní. Z uvedeného má za to,
že žalobkyňa žiadnym spôsobom neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by žalovaná zasiahla
do jej práva na ochranu osobnosti.

25. Žalovaná v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 03.06.2019 uviedla, že nie je pravdou, že
by ona svojim neprofesionálnym a protiprávnym konaním poškodila dobré meno žalobkyne, alebo že
by znížila jej autoritu. Práve naopak ona bola zo strany žalobkyne opakovane verbálne napádaná a
na jej osobu opakovane žalobkyňa písala sťažnosti riaditeľovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodinyLučenec, generálnemu riaditeľovi sociálnych vecí a rodiny ako aj ministrovi práce, na základe toho,
že napriek tomu, že opakovane žiadala vtedajšieho riaditeľa Úradu práce v Lučenci, V.. Š., aby konal
vo veci a upozornil žalobkyňu na jej neprofesionálne a protiprávne konanie voči jej osobe ako jej

priamej nadriadenej. Príčinou opakovaných sťažností žalobkyni na ňu ako vtedajšiu riaditeľku bolo to,
že dňa 11.10.2013 bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec doručené podanie označené
ako zo strany Združenia rodičov a žiakov ZŠ, Školská, E. vo veci maloletého D. T., ako oznámenie
na syna žalobkyne, z ktorého malo byť zrejmé, že združenie rodičov chcelo upozorniť a upriamiť
pozornosťpríslušnýchštátnychorgánovnaskutočnosť,žemaloletýD.T.jeriadneregistrovanýmčlenom

zoznamovacej sociálnej sieti Facebook, čo je však v priamom rozpore so základnými ustanoveniami
a podmienkami registrácie na tejto sieti, a čo má negatívny vplyv na zdravý vývoj a vývin dieťaťa.
Súčasťou listu bolo aj ospravedlnenie, že list nie je podpísaný, nakoľko matka maloletého - žalobkyňa
pracuje vo vedúcej funkcii na úrade. Po obdržaní uvedeného podania, ona ako riaditeľka kontaktovala
vedúceho služobného úradu, kde dostala pokyn, aby uvedené podanie bolo postúpené úradu práce
V., ktorí mali zabezpečiť pohovor s maloletým a s jeho zákonným zástupcom - žalobkyňou, ktorá však

toto odmietla a nedovolila vykonať pohovor s jej synom. Nie je pravdou, že by žalobkyňa ako matka
maloletého nemala vedomosť o tom, že má byť vykonaný pohovor s maloletým, nakoľko pracovisko V.
oslovilo aj ju. Od tohto momentu začala žalobkyňa podozrievať každého kto by mohol uvedené podanie
na jej syna napísať, a taktiež začala na ňu písať sťažnosti. Dôvodne predpokladá, že na základe týchto
difamujúcich výrokov zo strany žalobkyne bola dňa 14.07.2014 odvolaná z funkcie riaditeľky odboru

úradupráce, atobezuvedeniadôvodu,čovyústiloaždojejodvolaniazfunkcieanáslednekrozviazaniu
pracovného pomeru na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci k 31.07.2014. Po tomto ona od
01.08.2014 nastúpila k novému zamestnávateľovi, pričom žalobkyňa naďalej zostala vo svojej funkcii
vedúcej, čiže práve ona bola tá, ktorej bolo zásadným spôsobom poškodené dobré meno a povesť, ako
aj jej autorita pred nadriadenými zamestnancami a podriadenými. Uvedeným prišla o zamestnanie a

prežívala, a aj naďalej prežíva psychické útrapy, pričom sa jej výrazne zhoršil zdravotný stav, nakoľko je
liečená na kardiovaskulárne ochorenie. Výroky a konanie žalobkyne mali a doposiaľ majú deštruktívny
vplyv na jednotlivé zložky jej života. Za oznámením na polícii voči žalobkyni si stojí a nesúhlasí s tým,
aby jej tvrdenia voči žalobkyni boli bez ďalšieho označované ako nepravdivé, napriek tomu, že na
ústnom prejednávaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu svedkovia vypovedali inak ako bola

pravdou, a to z dôvodu, že nechcú uškodiť ani jednej z nás, ale mimo záznam uviedli, že správanie
žalobkyne bolo neadekvátne voči vedúcemu zamestnancovi. Ona sa v žiadanom prípade nepodieľala
na dlhodobom a cielenom prenasledovaní žalobkyne, práve naopak. Žalobkyňa opakovane vypisovala
na ňu nepravdy na všetky možné inštitúcie. K tvrdeniu o tom, že jej konanie vyústilo do odvolania
žalobkyne z funkcie vedúceho zamestnanca, listinou vydanou 07.11.2014 uviedla, že v žiadnom prípade

sa nemohla zúčastniť na jej odvolaní, nakoľko už od 01.08.2014 nebola zamestnaná na Úrade práce v
Lučenci. Sama žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že dôkazy o údajnom protiprávnom konaní predloží
na pojednávaní, pričom sa tak nestalo, rovnako žalobkyňa súdu neoznačila ani žiadnych svedkov,
ktorých v žalobe uvádzala. Z uvedeného má preto za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, že by jej ona zasiahla do jej práva na ochranu osobnosti.

26. Na pojednávaní súdu dňa 04.06.2019 žalovaná dodala, že, aby žalobkyni mohlo byť poskytnuté
primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia, jej povinnosťou bolo preukázať neoprávnený zásah.
Žalobkyňa sa domáha ospravedlnenia s tým, že došlo k zníženiu vážnosti a autority u jej podriadených
zamestnancov, pričom žiadnu z týchto skutočností nepreukázala, že by bolo poškodené jej dobré meno,

nepreukázala že by bola znížená jej autorita u zamestnancov Úradu práce v Lučenci a ani taktiež voči
Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Má zato, že, aby žalobkyni bolo možné poskytnúť
primerané zadosťučinenie musí byť preukázané, že jednak k neoprávnenému zásahu do práva na
ochranu osobnosti došlo, ako aj skutočnosť, aké mal tento neoprávnený zásah dôsledky a následky
na jej osobnostné práva. Má za to, že ani jedno nie je preukázané žiadnym dôkazom. Žalobu žiadala

zamietnuť. Tým, že podala trestné oznámenie a zároveň návrh na prejednanie priestupku za konania,
ktoré sa mali stať 14.01.2014 a 11.11.2013 využívala len svoje zákonné práva, pričom orgány činné v
trestnom konaní, ako aj orgány prejednávajúce priestupok len konštatovali, že skutky sa síce stali, avšak
sa nejedná o trestný čin ani priestupok, a takéto konanie nemôže byť považované za neoprávnený zásah
do osobnostných práv žalobkyne.

27. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, prečítaním Oznámenia združenia rodičov žiakov
ZŠ, Školská, E. vo veci maloletého P. I., Žiadosti o zaslanie vyjadrenia zo strany žalobkyne, Odpovede
na žiadosť zo dňa 15.10.2013 žalobkyne Základnou školou, Školská 1, E., Vyjadrenia žalobkyneadresovanej O.. Q.. J. P., odbor SPOD a SK, Špitalská 8, Bratislava, Uznesenia OO PZ Fiľakovo zo
dňa 16.12.2013 ČVS: ORP-1667/Fi-LC-2013, Vyjadrenia k záznamu o prerokovaní porušenia služobnej
disciplíny, Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.11.2013 kde bola vypočutá žalovaná, Uznesenia

ČVS: ORP 1689/LC-LC-2013 zo dňa 22.12.2013, Upovedomenia o začatí trestného stíhania, Uznesenia
ČVS: ORP 1689/LC-LC-2013 z vyšetrovacieho spisu, ktorý je pripojený k spisu zo dňa 26.03.2014
o postúpení trestnej veci na prejednanie Okresnému úradu Lučenec, odboru všeobecnej a vnútornej
správy v Lučenci vo veci žalobkyne a trestného oznámenia žalovanej na žalobkyňu, z pripojeného
spisu OÚ Lučenec, OVVS-2018/000506 vo veci žalobkyne, Rozhodnutie o priestupku Okresného

úradu Lučenec zo dňa 25.06.2014 OÚ-LC-OVVS-2014-003402-608, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.08.2014, Rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OÚ-
BB-OOP1-2015/003410-007/6GM zo dňa 23.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2015,
RozsudkuKrajskéhosúduBanskáBystricaspisováznačka24S/52/2015,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 27.02.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo 70/2016 zo dňa 25.01.2018,
rozsudkuOkresnéhosúduLučenecčíslokonania12C/7/2017-207zodňa28.06.2018 azistilnasledovný

skutkový stav:

28. Dňa 10.10.2013, nepodpísané podanie označené ako zo strany Združenia rodičov žiakov ZŠ,
Školská, E. zaslalo list vo veci maloletého P. I. označené ako Oznámenie na syna žalobkyne riaditeľovi
ZŠ ÚP,SVaR oddelenie sociálnych vecí a rodiny, Q.. B. B. - žalovanej ako aj Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Lučenec, H.. Q. B. do Bratislavy, z ktorého má byť zrejmé, že Združenie rodičov Základnej
školy chce upriamiť pozornosť príslušných štátnych orgánov na skutočnosť, že maloletý P. I. je riadne
registrovaným členom zoznamovacej sociálnej siete Facebook, čo je však v priamom rozpore so
základnými ustanoveniami a podmienkami registrácie na tejto sociálnej sieti, čo má negatívny vplyv na
zdravý vývoj a vývin dieťaťa. Súčasťou listu je aj ospravedlnenie, že list nie je podpísaný, nakoľko sa

vie, že matka maloletého K. I. - žalobkyňa pracuje Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci vo
vedúcom postavení, a nechcú aby z titulu jej postavenia boli napádaní.

29. Žalobkyňa následne listom, ktorý adresovala Základnej škole, Školská 1, E. žiadala zaslať vyjadrenie
vo veci podaného oznámenia na jej syna zo strany školy, kedy zasadalo združenie rodičov, čo bolo

prejednávané ohľadne sociálnej sieti Facebook, a či bol prejednávaný a jej syn. Zároveň požiadala o
zaslanie stanoviska školy žalovanej a H.. Q. B., riaditeľovi Ústredia ÚP,SVaR, Špitálska 8, Bratislava.

30. Základná škola, Školská 1, E. listom zo dňa 15.10.2013 žalobkyni odpovedala na jej žiadosť s tým,
že Združenie rodičov a priateľov školy zasadalo 30.09.2013, pričom na uvedenom zasadnutí nebola

prejednávaná sociálna sieť Facebook a ani neboli vznesené zo strany zástupcov rodičov žiadne otázky
ohľadne sociálnej siete Facebook a registrácii jej syna. Taktiež uviedli, že oznámenie považujú za
anonymné.

31. Listom zo dňa 18.11.2013 sa žalobkyňa vo veci svojho syna maloletého P. I. vyjadrila O.. U.. Q..

J. P.Á., odbor SPODaSK, Špitálska 8, Bratislava s tým, že bol vyvíjaný na jej osobu nátlak zo strany
žalovanej ako riaditeľky, aby svoje vyjadrenie v žiadnom prípade nezasielala Ústrediu, lebo bude veľmi
zle, a taktiež, že 11.11.2013 si ju žalovaná ako riaditeľka zavolala k sebe do kancelárie a oznámila jej, že
od zajtrajšieho dňa nebude jej zástupkyňou a nemôže podpisovať korešpondenciu týkajúcu sa výkonu
práce na oddelení, čím jej znemožňuje vykonávať prácu vedúcej oddelenia.

32. Uznesením OO PZ, Biskupická 33, Fiľakovo, ČVS: ORP-1667/Fi-LC-2013 zo dňa 16.12.2013 bola
vec z podozrenia z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona na základe písomného
trestného oznámenia žalobkyne zo dňa 18.12.2013, kde anonym v mene Združenia rodičov a žiakov
ZŠ vo E., Š. podal písomné oznámenie, odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania

alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

33. Zo záznamov o prerokovaní porušenia služobnej disciplíny, ktoré do súdneho spisu predložila
žalobkyňa zo dňa 18.11.2013 vyplýva, že žalovaná ako nadriadená žalobkyni dala porušenie služobnej
disciplíny tým, že dňa 11.11.2013 ju žalobkyňa mala verbálne atakovať ako priamu nadriadenú rôznymi

invektívami,klamstvami,spochybňovalajejautorituakovedúcejzamestnankyne,urážalajuakočloveka,
čím porušila ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a/ zákona 400/2009 Z. z. o štátnej službe, a taktiež porušenie
služobnej disciplíny na tom skutkovom základe, že žalobkyňa ako matka nesúhlasila s rozhovorom
dieťaťa bez jej prítomnosti a následne nesúhlasila vykonať rozhovor ani jej v prítomnosti v rámciÚP,SVaR Lučenec, pracovisko V., čím znemožnila vykonať šetrenie vo veci maloletého P. I., jej syna na
základe anonymného podania Združenia rodičov žiakov ZŠ, ulica Školská, E.. K uvedeným záznamom
o porušení služobnej disciplíny sa žalobkyňa vyjadrila písomne.

34.Dňa22.11.2013žalovanápodalanažalobkyňutrestnéoznámenieakosúkromnáosoba,niezpozície
nadriadenej, nakoľko o nej šíri nepravdivé údaje, ktoré ju urážajú a zasahujú do jej súkromného života.
Následne OO PZ Lučenec dňa 22.12.2013 pod ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 začalo trestné stíhanie vo
veci prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona.

35. Z pripojeného spisu OO PZ Lučenec, ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 má súd preukázané, že
uznesením OO PZ Lučenec, ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 zo dňa 26.03.2014 bola vec trestného
oznámenia žalovanej postúpená na prejednanie Okresnému úradu Lučenec, odboru všeobecnej
vnútornej správy, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že vo veci nejde o trestný čin,
ale o skutok, ktorý by mohol byť posúdený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §

49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch.

36. Zo spisu Okresného úradu Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy 2018/000506 má súd
preukázané, že žalovaná bola vyzvaná listom zo dňa 05.05.2014 na podanie návrhu na prejednanie
priestupku, nakoľko takýto návrh sa v priestupkovom spise nenachádza s tým, že priestupky v zmysle

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby.
Dňa 12.05.2014 na základe výzvy žalovaná podala návrh na prejednanie priestupku voči občianskemu
spolunažívaniu proti žalobkyni, z dôvodu že žalobkyňa ju dňa 11.11.2013 a 14.01.2014 opakovane
verbálne atakovala ako svoju priamu nadriadenú aj ako človeka. Dňa 11.11.2013 v kancelárii riaditeľky v
dopoludňajších hodinách bez prítomnosti svedkov ju žalobkyňa verbálne napadla, že je nekompetentná,

politická nominantka, že nemá žiadnu autoritu o podriadených a podobne, čím toto konanie jej ohrozilo
vážnosť a jej profesionálnu česť a urazila ju na cti aj osobne ako človeka. Opakovane dňa 14.01.2014
v raňajších hodinách pred zamestnancami oddelenia SPODaSK ako aj pracovísk L. v XX.ju verbálne
atakovala, zvyšovala na ňu hlas a urážala ju ako človeka aj ako vedúceho zamestnanca, čím opätovne
ohrozila jej profesionálnu česť ako riaditeľky odboru. Účastnými pri uvedenom verbálnom ataku bola aj

H.. S., H.. S., Q.. Q., Q.. R., Q.. B., O.. T., O.. B..

37. Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 25.06.2014 vydal rozhodnutie o
priestupku č. j.: OÚ-LC-OVVS-2014/003402-608, kde predmetný návrh žalovanej voči žalobkyni ako
obvinenej podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch zastavil, nakoľko skutok, o ktorom sa

koná, nie je priestupkom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2014. Na základe odvolania
žalobkyne Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov dňa 23.01.2015 pod č. OÚ-BB-
OOP1-2015/003410-007/6GM vydal rozhodnutie, ktorým zmenil výrok rozhodnutia Okresného úradu
Lučenec, odboru všeobecnej vnútornej správy č. j.: OÚ-LC-OVVS-2014/003402-608 zo dňa 25.06.2014,
z dôvodu že prvostupňový správny orgán zahrnul do skutkovej veci výrokovej časti rozhodnutia aj popis

konania,ktorýnebolobsiahnutývnávrhunaprejednaniepriestupkuzodňa12.05.2014,akonanietaktiež
zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, z dôvodu, že skutky o ktorých sa koná, nie
sú priestupkami.

38.VočirozhodnutiuOkresnéhoúraduBanskáBystrica,odboropravnýchprostriedkovpodalažalobkyňa

žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia č. OÚ-BB-OOP1-2015/003410-007/6GM zo dňa
23.01.2015. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom číslo konania 24S/52/2015-33 zo dňa 15.04.2016
žalobu žalobkyne zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR, ktorým bol napadnutý rozsudok potvrdený dňa 27.02.2018.

39. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/7/2017-207 zo dňa 28.06.2018 súd
rozhodol tak, že žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné
náklady zverejnenie na úradnej tabuli Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka Lučenec,
listom adresovaným generálnemu riaditeľovi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
ospravedlnenie žalobkyni v tomto znení:

"Ospravedlňujem sa Q.. K. I., zato, že som svojim neprofesionálnym a protiprávnym konaním
poškodila jej dobré meno, znížila jej autoritu u jej podriadených zamestnancov, voči Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, ako aj voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava",
žalobu v časti zabezpečenia zverejnenia ospravedlnenia žalovanou žalobkyni v regionálnom periodiku,vychádzajúcom pre región okresu Lučenec zamietol, žalobkyni priznal od žalovanej náhradu trov
konania v plnom rozsahu, žalobu v časti zaplatenia sumy 10 000,--Eur z titulu náhrady nemajetkovej
ujmy zamietol a žalovanej priznal od žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti uvedenému

rozsudku podala žalovaná odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania
11Co/244/2018-240 zo dňa 29.03.2019 bol rozsudok Okresného súdu Lučenec v prvom výroku, treťom
a piatom výroku zrušený a vec bola vrátená v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok v časti, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne ohľadne zverejnenia ospravedlnenia
žalovanou v regionálnom periodiku a priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,--Eur,

nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2018.

40. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

41. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

42. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

43. Podľa § 153 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

44. Podľa § 154 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

45. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

46. V prejednávanej veci súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej
osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem

zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné
práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone
uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť
negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a
poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak určité

konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo
najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je
na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11Občianskeho zákonníka a na druhej strane
povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež

objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej
bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie,je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do
chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). Predpokladom úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej

osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil
toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených
osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom ktorom konaní vecne
legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je
jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej

povinnosti (je pasívne legitimovaný).

47. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby
vznikolprávnyvzťah,ktoréhoobsahomjeprávodomáhaťsaochranypodľa§11Občianskehozákonníka

a povinnosť súdom uložené sankcie znášať.

48. Na vznik občiansko-právnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:
a/ existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo

ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka;
b/ neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu;
c/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.
Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa
ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.

49. Základnou podmienkou pre vznik občiansko-právnych sankcií uvedených v § 13 Občianskeho
zákonníka je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej ustanoveniami § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

50. Listinné dôkazy, ktoré do súdneho spisu predložila žalobkyňa, a to rozhodnutie Okresného úradu
Lučenec číslo OU-LC-OVVS-2014/003402-608 zo dňa 25.06.2014, ktorým bolo zastavené konanie
o priestupkoch podľa § 76 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch, listinné dôkazy, ktoré sa týkali
vyjadrení zástupcov rodičov Základnej školy vo E. zo dňa 10.10.2013, ktoré boli predmetom záznamu
o prerokovaní a porušení služobnej disciplíny voči žalobkyni žiadnym spôsobom nepreukazujú, že

konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobkyni, a že práve žalovaná svojim
neprofesionálnym a protiprávnym konaním, na ktoré poukazuje žalobkyňa v texte primeraného
zadosťučinenia - ospravedlnenia zasiahla do jej osobnostných práv. Naviac čo sa týka záznamov o
prerokovaní a porušení služobnej disciplíny voči žalobkyni budú predmetom dokazovania budú v konaní
o neplatnosť skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru žalobkyni, ktorá je predmetom konania na

Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 15Cpr/1/2016, ako aj predmetom konania vedeného
pred Okresným súdom Bratislava I spisová značka 17C/143/2015, kde sa žalobkyňa domáha určenia
neplatnosti odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca.

51. Ďalšou podmienkou použitia právnych prostriedkov podľa § 13 Občianskeho zákonníka, je

neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré
zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a ktoré je v rozpore s
právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovené právnym poriadkom. Ide teda o konanie smerujúce
proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť,
vážnosť a česť, a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. K tomuto súd uvádza,

že žalobkyňa nepreukázala čo zo strany žalovanej malo spôsobiť neoprávnený zásah, ktoré bolo
jej neprofesionálne a protiprávne konanie, ktorým poškodila jej dobré meno, znížila jej autoritu u jej
podriadených zamestnancov, voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci ako aj voči Ústrediu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, keď sa žalovaná v tomto znení mala žalobkyni ospravedlniť.

52. Treťou podmienkou vzniku občiansko-právnej sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka, je
príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým
vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcom buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a
vznikom tejto nemajetkovej ujmy.53. Keďže súd mal za to, že neexistoval zásah, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu a taktiež
ani protiprávny charakter tohto zásahu, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi zásahom a

vzniknutou ujmou.

54. Súd podotýka, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti síce zásadne môže dôjsť aj objektívne,
tedasvylúčenímzavinenianarušiteľapráva,avšakkaždézverejnenienepravdivéhoúdajanutnenemusí
automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. K takému zásahu dochádza iba

vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah
v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej
spoločnosti nemožno tolerovať.

55. Súd zdôrazňuje, že ak bolo voči fyzickej osobe v súlade s podmienkami stanovenými zákonom
vznesené obvinenie z trestného činu, prípadne podaný návrh na prejednanie priestupku, a ak všetky

ďalšie úkony príslušných orgánov sú vykonávané v medziach zákona, nepredstavuje vznesenie
obvinenia, prípadne podanie návrhu na prejednanie priestupku voči obvinenej fyzickej osobe
neoprávnený zásah do osobnostných práv, chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a
to ani v prípade, že neskôr prišlo napríklad k zastaveniu konania, ako v danom prípade priestupkového
konania, keď prejednávaná vec nebola priestupkom. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní

zo strany žalobkyni nebolo preukázané, že by žalovaná obsah listiny, a to trestné oznámenie, resp.
návrh na prejednanie priestupku zverejnila, alebo verejne ním oboznámila zamestnancov Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, prípadne Bratislava. Súd preto má za to, že konanie žalovanej nespĺňa
znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne, a nie je možné za takýto zásah považovať
následok, ktorý subjektívne pociťovala žalobkyňa vo svojom pracovnom i osobnom živote.

56. Vyjadrenie subjektívneho názoru vysloveného v rámci uplatňovania procesných práv účastníka
priestupkového konania, nemožno označiť za neoprávnený zásah do osobnosti občana, i keď by sa inak
týkalo osobnosti navrhovateľa, ak sa tak stalo spôsobom primeraným okolnostiam, za akých malo dôjsť
k zásahu (R 36/1996).

57. Žalobkyňa mala jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriazviného rozhodnutia musí znášať žalobkyňa, nakoľko túto povinnosť
nesplnila. Žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala a ani nešpecifikovala ktorým neprofesionálnym
a protiprávnym konaním mala žalovaná poškodiť jej dobré meno, znížiť jej autoritu u jej podriadených

zamestnancov, voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci ako aj voči Ústrediu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Nepreukázala ako konaním žalovanej bolo poškodené jej dobré
meno, znížená autorita, ako konanie žalovanej spôsobilo u nej negatívne následky, ktoré by mali byť
zadosťučinením odstránené. V tomto smere ju zaťažovalo dôkazné bremeno a uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany včas s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1, 2 Civilného

sporového poriadku a § 154 Civilného sporového poriadku.
58. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže súd mal za to, že konanie žalovanej nebolo objektívne
spôsobilé zásahu do osobnostných práv žalobkyne, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

59. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Súd žalovanej priznal náhradu trov konania v pomere 100 %, nakoľko bola úspešná v konaní v celom
rozsahu aj s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Lučenec v tejto veci, číslo konania
12C/7/2017-207 zo dňa 28.06.2018, ktorým bola žaloba žalobkyne čiastočne zamietnutá.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.