Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010183
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4216010183.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obž. C. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom
pojednávaní konanom v Komárne dňa 19. marca 2019 pred samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: C. T., narodený XX. januára XXXX v L., trvale bytom O. na O. XXX, na slobode

s a u z n á v a za v i n n é h o, ž e
dňa 8. februára 2015 v čase okolo 13.00 hod. v obci O. na O. na ulici pred rodinným domom číslo XX

fyzicky napadol poškodeného D. Q., narodeného 1. novembra XXXX tak, že ho udrel päsťou ruky do
oblasti tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie ľavého oka (očnej gule) s krvným výronom a opuchom okolo
ľavého oka s malou odreninou nad očnicou vľavo, minimálna pneumoorbilita, hemosinus po preliačení
bočnej steny čuchovej dutiny vľavo (fractura papyracea I. sin), ktoré si vyžiadali dobu liečenia cca 10 až
14 dní, s dĺžkou práceneschopnosti 10 dní, obmedzený v bežnom spôsobe života 3 až 5 dní,

t e d a

dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. za použitia ustanovenia § 38 ods. 2, Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný je povinný nahradiť škodu poškodenej spoločnosti: DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava vo výške 581,66 eur.Súd prejednal trestnú vec obžalovaného JJ.o na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Komárno pod spisovou značkou 1Pv 221/15/4401 zo dňa 30. marca 2016.

Po podaní obžaloby bol vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obvinený C. T. uznaný vinným skutkovo aj
právne v zmysle obžaloby okresnej prokuratúry. Proti uvedenému trestnému rozkazu v lehote podal
odpor obvinený. Vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie kde boli vypočutí obžalovaný C. T.,
poškodený D. Q., svedkovia C. T., C. E., T. I. a L. L., ako aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia G..
D.E.,prečítanéaoboznámenélistinnédôkazy,následnebolvyhlásenýrozsudok,ktorýmbolobžalovaný

C. T. uznaný vinným skutkovo aj právne v zmysle obžaloby okresnej prokuratúry a bol mu uložený
podmienečný trest odňatia slobody a uložená mu povinnosť nahradiť zdravotnej poisťovni spôsobenú
škodu. Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením
sp. zn. 1To/13/2017 - 306 zo dňa 25.4.2017, zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal.

Súd s poukazom na závery uznesenia Krajského súdu v Nitre vo veci pribral do konania znaleckú
organizáciu forensic.sk z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, aby v predmetnej veci
vypracovala znalecký posudok z dôkazov, ktoré boli prípustné. Následne predmetnú vec v potrebnom
rozsahu prejednal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C. T., poškodeného D. Q.,
svedkov C. T., C. E., T. I. a L. L., a znalca G.. U. G., D.., ako aj prečítaním ostatných listinných dôkazov,
a to lekárske správy o poškodenom, odborné vyjadrenie MUDr. H. L., správu od MUDr. I. H., MUDr. F. T.,
lustrácie na obžalovaného: ZVJS, STA, sociálnej poisťovne, REGOB, Generálnej prokuratúry, CESDAT,
v databáze súdov, odpis z registra trestov.

Obžalovaný C. T. na hlavnom pojednávaní spáchanie činu poprel. Uviedol, že bol doma, keď po neho
prišiel otec, lebo sa chystali spolu so susedkou L. L. na nákupy do L.. V. sa zastavili u C. E., lebo tam mal
predtým jeho otec nezhody s poškodeným D. Q. ohľadne práce, lebo poškodený sa do nich navážal, že
obžalovaný nepracuje dobre, a podobne. Išli tam autom, zastavili asi 15 metrov od brány domu. Jeho

otec vošiel dovnútra, zatiaľ čo obžalovaný čakal spolu so susedkou v aute. Následne vyšli von jeho otec
a poškodený cez bránu na ulicu, pričom sa hádali a sácali do seba. To, ako obaja spadli, to nevidel,
lebo práve otváral dvere na aute. Pribehol k nim, pričom oni zápasili na zemi, ale vtedy tam už bol aj
C. E.. E. sa snažil odtiahnuť poškodeného a obžalovaný svojho otca. Potom si spolu s otcom sadli do
auta a odišli domov.

Poškodený D. Q. uviedol, že v uvedený deň prišiel za ním starý T. a poprosil ho, aby s ním išiel za
C. E., keďže pracoval v jeho firme. Žiadal ho, aby s ním išiel k E. a pomohol mu nájsť si prácu u E.,
pretože nemajú prácu a nemajú doma z čoho žiť. Dohodli sa, že sa stretnú u E. o 13.00 hod, poobede,
a tak sa aj stalo. Rozprávali sa o práci na dvore s pánom E., ale potom došlo k slovnej hádke medzi
poškodeným a svedkom C. T., po čom C. T. odišiel z miesta preč. Asi po 5-10 min. sa C. T. vrátil a zavolal

na poškodeného, aby vyšiel von na ulicu pred dom C. E.. Ako poškodený vyšiel na ulicu, mysliac si, že
sa normálne porozprávajú o veciach, tak ho chytil za pulóver v oblasti krku, obaja spadli na zem, ale
predtým ešte počul ako C. T. zakričal na syna „C.oď“, a potom sa stalo, že ležiac na zemi dostal úder od
obžalovaného do ľavej časti tváre a už si viac nepamätá. Len toľko, že ho E. zdvihol zo zeme a následne
ho zobral so svojím osobným motorovým vozidlom domov, keďže sa necítil dobre a točila sa mu hlava.

Svedok C. T., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli s poškodeným kolegovia,
pričom bol u neho v doobedňajších hodinách, kedy sa dohodli, že poobede pôjdu k pánovi E. dohodnúť
robotu. Na dvore u pána E. však medzi nimi došlo k roztržke, pričom svedok T. dostal od poškodeného
facku a následne odišiel domov, kde porozprával svojmu synovi, čo sa stalo u E.. U. nasadli spolu so
susedkou L. L. do auta, keďže plánovali ísť na nákupy do L., ale ešte cestou sa rozhodli vyjasniť si

s poškodeným predchádzajúce nedorozumenie. Svedok zastavil motorové vozidlo cca XX metrov od
domu C. E. vo vedľajšej uličke. Vystúpil a zavolal poškodeného von na ulicu, kde si pamätá na to, že
spolu zápasili, pričom spadli na zem a potom ich rozdeľoval pán E. a obžalovaný.
Svedkyňa L. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v kritický deň išli spolu so svedkom T. a obžalovaným
na nákupy do L., pričom ona sedela v aute na zadnom sedadle. Cestou sa zastavili u E., kde svedok

C. T. vystúpil, pričom situáciu vonku veľmi nesledovala. M. počula ako spolu s poškodeným zápasili a
následne videla ako boli obaja na zemi, na ľadovom asfalte. Potom povedala obžalovanému, aby tam
išiel pomôcť, aby ich rozobral, pričom uvidela, že E. držal poškodeného a obžalovaný držal svojho otca.Následne odišli domov. Úder päsťou pri tomto incidente nevidela, pričom ohľadne zranení poškodeného
uviedla, že mohli vzniknúť asi pádom poškodeného na zamrznutý sneh.
Svedkyňa T. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva so svojím druhom D. v jednej domácnosti a dňa

08.02.2015 k nim prišiel v ranných hodinách svedok C. T. s tým, že sa chce rozprávať s poškodeným o
práci u E., lebo niečo musí robiť, pričom nemá peniaze a potrebuje zaplatiť elektrinu. Dohodli sa, že sa
stretnú o 13.00 hod., a spolu pôjdu za šéfom, aby sa o tom porozprávali. Poškodený odišiel a asi za pol
hodinu, resp. po pol hodine ho priniesol domov jeho šéf pán E.. Po zazvonení a otvorení dverí uvidela,
že má opuchnuté oko a krváca mu z nosa. Poškodený jej potom porozprával, že ho fyzicky napadol C.

spolu s obžalovaným. Následne zavolala na policajnú stanicu a po príchode policajnej hliadky podala
trestné oznámenie a poškodeného zobrali na pohotovosť.
Svedok C. E. uviedol, že dňa 08.02.2015 v čase okolo 13.30 hod. prišli k nemu domov poškodený a
svedok C. T., aby sa dohodli ohľadom práce, nakoľko obaja pracovali u neho v minulosti. Rozprávali sa
na dvore jeho rodinného domu. Uviedol, že poškodený a svedok mali medzi sebou nezhody a začali si
navzájom trhať šaty a následne ich poslal on na ulicu. C. T. vtedy odišiel a poškodený ešte u neho zostal

na dvore. Išiel dovnútra domu a po niekoľkých minútach počul ako sa mu otvára brána a že poškodený
a svedok C. T. sa hádajú na ulici. Ako vyšiel z dvora, videl ako poškodený strhol C. T. nohavice a tiež
ako obaja spadli na betón a ľad, pričom v tom čase bolo snehu minimálne XX cm. On prišiel k bijúcej sa
dvojici skôr ako obžalovaný, pričom úder päsťou pri tomto incidente zo strany obžalovaného nevidel. D.
rozdeľovaní dvojice stál po jeho pravej strane poškodený a po jeho ľavej strane stál svedok C. T., teda

stál chrbtom k C. a tvárou k poškodenému.

Na hlavom pojednávaní bol vypočutý znalec znaleckej organizácie forensic.sk G.. U. G., D.., ktorý sa
odvolal na vypracovaný znalecký posudok, v záveroch ktorého bolo uvedené, že poškodenému D. Q.
boli spôsobené zranenia, a to pomliaždenie ľavého oka (očnej gule) s krvným výronom a opuchom okolo

ľavého oka s malou odreninou nad očnicou vľavo, minimálna pneumoorbilita, hemosinus po preliačení
bočnej steny čuchovej dutiny vľavo (fractura papyracea I. sin). Diagnóza otras mozgu bola síce uvedená
medzi diagnózami, avšak pre túto diagnózu nie sú dostupné v zdravotnej dokumentácii žiadne zjavné
patognomické odborné argumenty, a to príznaky poúrazového následku otrasu mozgu. Poškodený
po úraze nebol v bezvedomí, nemal nauzeu, ani bolesť hlavy, tieto všetky skutočnosti nepodporujú

diagnózu otrasu mozgu. Mechanizmus vzniku zranení poškodeného D. Q. v oblasti hornej etáže tváre
a oka vľavo spôsobilo vonkajšie mechanické násilie tupého charakteru stredne silnej až silnej intenzity,
ktorého dôsledkom vzniklo pomliaždenie očnej gule vľavo s okolitým opuchom a zakrvácaním, ako aj
malou odreninou nad očnicou. Tupé násilie sa prenieslo v tomto prípade na kostenú štruktúru jemnej
bočnej platničky čuchovej kosti, ktorá sa preliačila, čím došlo k zakrvácaniu do čuchovej a čiastočne

aj čeľustnej dutiny. Toto násilie malo charakter tupého nárazu produkovaného ohraničeným pevným
tupým predmetom bez
výčnelkov. Uvedené poranenie zodpovedaná z hľadiska biomechaniky najpravdepodobnejšie jedinému
úderupäsťou,zranenievznikloaktívnymkonaníminejosoby. Poranenieľavéhookaokolianezodpovedá
biomechanike pádu na zemský plošný povrch a teda rovnú podložku, pretože je ohraničené na relatívne

malú kontaktnú plochu so zraňujúcim predmetom. Poranenie vzniklo vysoko pravdepodobne pôsobením
tupého vonkajšieho násilia charakteru úderu päsťou, pričom práve energia dopadajúceho ohraničeného
menšieho predmetu akým je ľudská päsť, viedla prenosu násilia, v tomto prípade na najzraniteľnejšiu,
najmenej pevnú časť skeletu tváre, čuchovú dutinu a jej bočnú stenu. Ide o pomerne typické poškodenie
skeletu tváre pri údere päsťou do oblasti očnice. Pádový mechanizmus vzniku s dopadom na rovnú

podložku považuje znalecká organizácia za nepravdepodobný. Pád tvárou na plošný zemský povrch,
či zamrznutý sneh sám o sebe nevysvetľuje
konkrétny rozsah a charakter poranenia poškodeného. A. tak neprítomnosť iných poranení na tele
poškodeného výrazne favorizuje úder päsťou do oblasti ľavého oka. Z forenzného hľadiska utrpel
poškodený poranenia ľahkého charakteru. Poškodený vzhľadom k utrpeným poraneniam mohol byť

počas niekoľkých dní najpravdepodobnejšie 3 až 5 dní obmedzení v bežnom spôsobe života, a to
jednak nemožnosťou otvárania ľavého viečka, možným krátkodobým neostrým videním na ľavé oko. V
neskoršom období mohla ešte pretrvávať aj mierna bolesť v oblasti nosa prínosovej dutiny. Celkovo išlo
o mierne poúrazové príznaky s krátkodobým obmedzením v bežnom spôsobe života počas ukončenia
antibiotickej liečby. Poúrazový stav si vyžiadal liečenie dobu cca. 10 až 14 dní, dĺžka PN je pri takomto

type poradení ohraničená spravidla 10 dňami. Dĺžka PN a liečba 21 dní by bola podmienená najmä
pripustením a uznaním diagnózy otras mozgu, o ktorú však nie je možné na základe analýzy zdravotnej
dokumentáciepovažovaťzapreukázanújasnýmpoúrazovýmpriebehomporuchyzdraviapoškodeného.
Aj diagnóza hemosímusu môže byť dôvodom na vystavenie PN a trvanie liečby viac ako 7 dní.Vyhodnotením všetkých vykonaných prípustných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne dospel súd
k záveru, že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal
obžalovaný C. T., ktorý svojim protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a to spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto
rozsudku, keď dňa 8. februára 2015 v čase okolo 13.00 hod. v obci O. na O. na ulici pred rodinným
domom číslo 47 fyzicky napadol D. Q. tak, že ho udrel päsťou ruky do oblasti tváre, čím mu spôsobil
zlomeninu prínosovej dutiny a zakrvácanie okolo ľavého oka, zlomeninu kosti lebky. Uvedený skutok sa
stal na mieste verejnosti prístupnom na ulici pred rodinným domom.

Uvedené okolnosti bez závažných pochybností preukazujú vo veci vykonané dôkazy a to hlavne
výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že ležiac na zemi na ulici pred rodinným domom, dostal úder
od obžalovaného do ľavej časti tváre, pričom zranenia, ktoré utrpel boli na základe znaleckého
posudku znalca z odboru chirurgia znaleckej organizácie forensec.sk s najväčšou pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou spôsobené útokom jednej osoby, zo strany ktorej bol poškodený jedenkrát udretý
päsťou do tváre - do ľavého oka a jeho okolia. Poranenie vzniklo vysoko pravdepodobne pôsobením

tupého vonkajšieho násilia charakteru úderu päsťou, pričom práve energia dopadajúceho ohraničeného
menšieho predmetu akým je ľudská päsť, viedla prenosu násilia, v tomto prípade na najzraniteľnejšiu,
najmenej pevnú časť skeletu tváre, čuchovú dutinu a jej bočnú stenu. Ide o pomerne typické poškodenie
skeletu tváre pri údere päsťou do oblasti očnice. Pádový mechanizmus vzniku s dopadol na rovnú
podložku považuje znalecká organizácia za nepravdepodobný. Pád tvárou na plošný zemský povrch,

či zamrznutý sneh sám o sebe nevysvetľuje konkrétny rozsah a charakter poranenia poškodeného.
Rovnako tak neprítomnosť iných poranení na tele poškodeného výrazne favorizuje úder päsťou do
oblasti ľavého oka. Čo sa týka výpovede otca obžalovaného, svedka C. T., ktorý bol k veci vypočutý
na hlavnom pojednávaní, tak túto súd vyhodnotil ako účelovú, pretože práve on vtiahol svojho syna -
obžalovaného do tohto konfliktu, pričom obžalovaný už mal aj v minulosti konflikt s poškodeným, a tento

impulz bral tak, že má možnosť sa pomstiť za krivdu, ktorú na sebe pociťoval, a ktorá vyplynula z konania
poškodenéhovminulosti,atokonkrétneúderhlavouojehohlavu,akoajtáskutočnosť,žemuselísťpešo
domov z R., lebo ho poškodený vyhodil z auta. Uvedený spôsob vzniku zranení poškodeného potvrdzuje
aj skutočnosť, ktorá vyplynula z výpisu z evidencie priestupkov, kde má obžalovaný záznam z roku 2013,
kedy sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde fyzicky napadol C. H. údermi päsťou

do tváre so spôsobením zranení pohmoždenia hlavy, odreniny tváre, pohmoždenie hrudného koša bez
zlomenín. Výpoveď svedka C. E. vyhodnotil súd tak, že svedok si počas rýchleho incidentu, stojac
medzi poškodeným a svedkom T. nemusel v zlomku sekundy všimnúť jeden rýchly úder, ktorý učinil
obžalovaný do tváre poškodeného. Rovnako svedkyňa L. uviedla, že žiadny úder nevidela, a zranenia
poškodenéhopodľajejnázorumohlivzniknúťasipádompoškodenéhonazamrznutýsneh,alevzhľadom

na rozhľadové pomery svedkyne a tiež výpoveď znalca, zabezpečenú správu od SHMÚ a obce ohľadne
množstva snehu bola táto jej varianta výpovede jednoznačne vylúčená. Čo sa týka svedkyne I. tak tá
opisovala udalosti bitky tak, ako jej to uviedol poškodený, pričom súd v týchto výpovediach nevzhliadol
žiadne markantné rozdiely. Poškodený vo svojich výpovediach od začiatku tvrdil, že ho zbili obaja T. a
na otázku, kto mu spôsobil zranenie, ktoré je opísané vo výroku tohto rozhodnutia jednoznačne uviedol,

že obžalovaný. Na základe vyššie vykonaných dôkazov bola obrana obžalovaného úplne vyvrátená. Z
dôkazov tiež vyplýva, že vyššie popísaného protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil úmyselne (§
15 písm. a/ Tr. zák.), keď chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, v danom prípade záujem na ochrane verejného poriadku.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť

mesiacov až dva roky.
Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák., ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poš-kodeného.
Pracovná neschopnosť je dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným,

ani rozhodujúcim. V niektorých prípadoch ublíženia na zdraví nemusí mať vôbec za následok pracovnú
neschopnosť. Treba vychádzať z toho, že sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného musí trvať
najmenej sedem dní. Podmienkami ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 Tr zák.
sú a) porucha alebo poškodenie zdravia, b) objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo
liečenia, c) nie krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie krátky

čas sa rozumie doba okolo 7 dní.
V danom prípade bola znalcami znaleckej organizácie vylúčená diagnóza otrasu mozgu, tým pádom
zostali iba zranenia, ktoré najpravdepodobnejšie obmedzili poškodeného v bežnom spôsobe života v
trvaní 3 až 5 dní. Tým nie je splnená jedna zo základných podmienok ublíženia na zdraví v zmysleustanovenia § 123 ods. 2 Tr zák., a preto súd obžalovaného neuznal vinným aj za prečin ublíženia na
zdraví v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože neboli splnené všetky obligatórne znaky
uvedeného trestného činu.

Pri právnom posúdení žalovaného skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby v rozpätí až na 3 roky. U obžalovaného nebola zistená
poľahčujúca a ani priťažujúca okolnosť. Poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr.
zák., že viedol riadny život pred spáchaním skutku mu nebola priznaná s poukazom na priestupok,
ktorého sa mal dopustiť dňa 27.4.2013 proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/

zákona č. 372/1990 Z.z., a malo ísť o fyzické napadnutie údermi päsťou do tváre. Pri určení druhu
a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona súd
uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s určením skúšobnej doby
v trvaní 16 mesiacov s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceapoľahčujúceokolnosti,osobupáchateľa,jehopomeryamožnosťnápravy,keďsúddospelk
záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti

pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu
a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň
vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného. Odsúdený počas celého konania popieral spáchanie skutku,
neprejavil akúkoľvek ľútosť nad uvedenými následkami a zároveň nevedel logicky vysvetliť akým iným
spôsobom mohli poškodenému uvedené zranenia vzniknúť.

Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej zdravotnej poisťovni podľa § 287
ods. 1 Tr. por. škodu vo výške 581,66 eur, nakoľko škoda v takejto výške vznikla a v súvislosti
s protiprávnym konaním obžalovaného. Poškodená poisťovňa si škodu uplatnila riadne a včas,
pričom nebolo pochybnosti o jej výške, dôvode a príčinnej súvislosti medzi touto škodou a konaním
obžalovaného.

Čo sa týka uplatnenej náhrady škody zo strany poškodeného D. Q., ktorý si neuplatnil nárok na náhradu
škody riadne a včas do skončenia vyšetrovania, preto o nej súd nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho

oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho
obhajca,akoajodvolanie,ktorépodávazapoškodenéhoalebozazúčastnenúosobuichsplnomocnenec
musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby

sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť
zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného C. T. na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Komárno pod spisovou značkou 1Pv 221/15/4401 zo dňa 30. marca 2016.

Po podaní obžaloby bol vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obvinený C. T. uznaný vinným skutkovo aj
právne v zmysle obžaloby okresnej prokuratúry. Proti uvedenému trestnému rozkazu v lehote podal
odpor obvinený. Vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie kde boli vypočutí obžalovaný C. T.,
poškodený D. Q., svedkovia C. T., C. E., T. I. a L. L., ako aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia

MUDr. D. E., prečítané a oboznámené listinné dôkazy, následne bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol
obžalovaný C. T. uznaný vinným skutkovo aj právne v zmysle obžaloby okresnej prokuratúry a bol
mu uložený podmienečný trest odňatia slobody a uložená mu povinnosť nahradiť zdravotnej poisťovni
spôsobenú škodu. Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre
uznesením sp. zn. 1To/13/2017 - 306 zo dňa 25.4.2017, zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I.

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal.

Súd s poukazom na závery uznesenia Krajského súdu v Nitre vo veci pribral do konania znaleckú
organizáciu forensic.sk z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, aby v predmetnej veci
vypracovala znalecký posudok z dôkazov, ktoré boli prípustné. Následne predmetnú vec v potrebnom

rozsahu prejednal.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C. T., poškodeného D. Q.,
svedkov C. T., C. E., T. I. a L. L., a znalca G.. U. G., D.., ako aj prečítaním ostatných listinných dôkazov,

a to lekárske správy o poškodenom, odborné vyjadrenie MUDr. H. L., správu od MUDr. I. H., MUDr. F. T.,
lustrácie na obžalovaného: ZVJS, STA, sociálnej poisťovne, REGOB, Generálnej prokuratúry, CESDAT,
v databáze súdov, odpis z registra trestov.

Obžalovaný C. T. na hlavnom pojednávaní spáchanie činu poprel. Uviedol, že bol doma, keď po neho

prišielotec,lebosachystalispolusosusedkouL.L.nanákupydoL..CestousazastaviliuC.Szabadosa,
lebo tam mal predtým jeho otec nezhody s poškodeným D. Q. ohľadne práce, lebo poškodený sa do nich
navážal, že obžalovaný nepracuje dobre, a podobne. Išli tam autom, zastavili asi 15 metrov od brány
domu. Jeho otec vošiel dovnútra, zatiaľ čo obžalovaný čakal spolu so susedkou v aute. Následne vyšli
von jeho otec a poškodený cez bránu na ulicu, pričom sa hádali a sácali do seba. To, ako obaja spadli,
to nevidel, lebo práve otváral dvere na aute. Pribehol k nim, pričom oni zápasili na zemi, ale vtedy tam

už bol aj C. E.. E. sa snažil odtiahnuť poškodeného a obžalovaný svojho otca. Potom si spolu s otcom
sadli do auta a odišli domov.
Poškodený D. Q. uviedol, že v uvedený deň prišiel za ním starý T. a poprosil ho, aby s ním išiel za
C. E., keďže pracoval v jeho firme. Žiadal ho, aby s ním išiel k E. a pomohol mu nájsť si prácu u E.,
pretože nemajú prácu a nemajú doma z čoho žiť. Dohodli sa, že sa stretnú u E. o 13.00 hod, poobede,

a tak sa aj stalo. Rozprávali sa o práci na dvore s pánom E., ale potom došlo k slovnej hádke medzi
poškodeným a svedkom C. T., po čom C. T. odišiel z miesta preč. Asi po 5-10 min. sa C. T. vrátil a zavolal
na poškodeného, aby vyšiel von na ulicu pred dom C. E.. Ako poškodený vyšiel na ulicu, mysliac si, že
sa normálne porozprávajú o veciach, tak ho chytil za pulóver v oblasti krku, obaja spadli na zem, ale
predtým ešte počul ako C. T. zakričal na syna „C. poď“, a potom sa stalo, že ležiac na zemi dostal úder od

obžalovaného do ľavej časti tváre a už si viac nepamätá. Len toľko, že ho E. zdvihol zo zeme a následne
ho zobral so svojím osobným motorovým vozidlom domov, keďže sa necítil dobre a točila sa mu hlava.
Svedok C. T., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli s poškodeným kolegovia,
pričom bol u neho v doobedňajších hodinách, kedy sa dohodli, že poobede pôjdu k pánovi E. dohodnúť
robotu. Na dvore u pána E. však medzi nimi došlo k roztržke, pričom svedok T. dostal od poškodeného

facku a následne odišiel domov, kde porozprával svojmu synovi, čo sa stalo u E.. Následne nasadli spolu
so susedkou L. L. do auta, keďže plánovali ísť na nákupy do L., ale ešte cestou sa rozhodli vyjasniť
si s poškodeným predchádzajúce nedorozumenie. Svedok zastavil motorové vozidlo cca 20 metrov od
domu C. E. vo vedľajšej uličke. Vystúpil a zavolal poškodeného von na ulicu, kde si pamätá na to, že
spolu zápasili, pričom spadli na zem a potom ich rozdeľoval pán E. a obžalovaný.

Svedkyňa L. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v kritický deň išli spolu so svedkom T. a obžalovaným
na nákupy do L., pričom ona sedela v aute na zadnom sedadle. Cestou sa zastavili u E., kde svedok
C. T. vystúpil, pričom situáciu vonku veľmi nesledovala. Len počula ako spolu s poškodeným zápasili a
následne videla ako boli obaja na zemi, na ľadovom asfalte. Potom povedala obžalovanému, aby tam
išiel pomôcť, aby ich rozobral, pričom uvidela, že E. držal poškodeného a obžalovaný držal svojho otca.

Následne odišli domov. Úder päsťou pri tomto incidente nevidela, pričom ohľadne zranení poškodeného
uviedla, že mohli vzniknúť asi pádom poškodeného na zamrznutý sneh.
Svedkyňa T. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva so svojím druhom D. Q. v jednej domácnosti a
dňa 08.02.2015 k nim prišiel v ranných hodinách svedok C. T. s tým, že sa chce rozprávať s poškodeným
o práci u E., lebo niečo musí robiť, pričom nemá peniaze a potrebuje zaplatiť elektrinu. Dohodli sa, že sa

stretnú o 13.00 hod., a spolu pôjdu za šéfom, aby sa o tom porozprávali. Poškodený odišiel a asi za pol
hodinu, resp. po pol hodine ho priniesol domov jeho šéf pán E.. Po zazvonení a otvorení dverí uvidela,
že má opuchnuté oko a krváca mu z nosa. Poškodený jej potom porozprával, že ho fyzicky napadol C.
T. spolu s obžalovaným. Následne zavolala na policajnú stanicu a po príchode policajnej hliadky podala
trestné oznámenie a poškodeného zobrali na pohotovosť.

Svedok Jozef E. uviedol, že dňa 08.02.2015 v čase okolo 13.30 hod. prišli k nemu domov poškodený a
svedok C. T., aby sa dohodli ohľadom práce, nakoľko obaja pracovali u neho v minulosti. Rozprávali sa
na dvore jeho rodinného domu. Uviedol, že poškodený a svedok mali medzi sebou nezhody a začali si
navzájom trhať šaty a následne ich poslal on na ulicu. C. T. vtedy odišiel a poškodený ešte u neho zostal
na dvore. Išiel dovnútra domu a po niekoľkých minútach počul ako sa mu otvára brána a že poškodený

a svedok C. T. sa hádajú na ulici. Ako vyšiel z dvora, videl ako poškodený strhol C.ovi T.mu nohavice a
tiež ako obaja spadli na betón a ľad, pričom v tom čase bolo snehu minimálne 15 cm. On prišiel k bijúcej
sa dvojici skôr ako obžalovaný, pričom úder päsťou pri tomto incidente zo strany obžalovaného nevidel.D. rozdeľovaní dvojice stál po jeho pravej strane poškodený a po jeho ľavej strane stál svedok C. T.,
teda stál chrbtom k C.ovi a tvárou k poškodenému.

Na hlavom pojednávaní bol vypočutý znalec znaleckej organizácie forensic.sk MUDr. U. G., D.., ktorý sa
odvolal na vypracovaný znalecký posudok, v záveroch ktorého bolo uvedené, že poškodenému D. Q.
boli spôsobené zranenia, a to pomliaždenie ľavého oka (očnej gule) s krvným výronom a opuchom okolo
ľavého oka s malou odreninou nad očnicou vľavo, minimálna pneumoorbilita, hemosinus po preliačení
bočnej steny čuchovej dutiny vľavo (fractura papyracea I. sin). Diagnóza otras mozgu bola síce uvedená

medzi diagnózami, avšak pre túto diagnózu nie sú dostupné v zdravotnej dokumentácii žiadne zjavné
patognomické odborné argumenty, a to príznaky poúrazového následku otrasu mozgu. Poškodený
po úraze nebol v bezvedomí, nemal nauzeu, ani bolesť hlavy, tieto všetky skutočnosti nepodporujú
diagnózu otrasu mozgu. Mechanizmus vzniku zranení poškodeného D. Q. v oblasti hornej etáže tváre
a oka vľavo spôsobilo vonkajšie mechanické násilie tupého charakteru stredne silnej až silnej intenzity,
ktorého dôsledkom vzniklo pomliaždenie očnej gule vľavo s okolitým opuchom a zakrvácaním, ako aj

malou odreninou nad očnicou. Tupé násilie sa prenieslo v tomto prípade na kostenú štruktúru jemnej
bočnej platničky čuchovej kosti, ktorá sa preliačila, čím došlo k zakrvácaniu do čuchovej a čiastočne
aj čeľustnej dutiny. Toto násilie malo charakter tupého nárazu produkovaného ohraničeným pevným
tupým predmetom bez
výčnelkov. Uvedené poranenie zodpovedaná z hľadiska biomechaniky najpravdepodobnejšie jedinému

úderupäsťou,zranenievznikloaktívnymkonaníminejosoby. Poranenieľavéhookaokolianezodpovedá
biomechanike pádu na zemský plošný povrch a teda rovnú podložku, pretože je ohraničené na relatívne
malú kontaktnú plochu so zraňujúcim predmetom. Poranenie vzniklo vysoko pravdepodobne pôsobením
tupého vonkajšieho násilia charakteru úderu päsťou, pričom práve energia dopadajúceho ohraničeného
menšieho predmetu akým je ľudská päsť, viedla prenosu násilia, v tomto prípade na najzraniteľnejšiu,

najmenej pevnú časť skeletu tváre, čuchovú dutinu a jej bočnú stenu. Ide o pomerne typické poškodenie
skeletu tváre pri údere päsťou do oblasti očnice. Pádový mechanizmus vzniku s dopadom na rovnú
podložku považuje znalecká organizácia za nepravdepodobný. Pád tvárou na plošný zemský povrch,
či zamrznutý sneh sám o sebe nevysvetľuje
konkrétny rozsah a charakter poranenia poškodeného. Rovnako tak neprítomnosť iných poranení na

tele poškodeného výrazne favorizuje úder päsťou do oblasti ľavého oka. Z forenzného hľadiska utrpel
poškodený poranenia ľahkého charakteru. Poškodený vzhľadom k utrpeným poraneniam mohol byť
počas niekoľkých dní najpravdepodobnejšie 3 až 5 dní obmedzení v bežnom spôsobe života, a to
jednak nemožnosťou otvárania ľavého viečka, možným krátkodobým neostrým videním na ľavé oko. V
neskoršom období mohla ešte pretrvávať aj mierna bolesť v oblasti nosa prínosovej dutiny. Celkovo išlo

o mierne poúrazové príznaky s krátkodobým obmedzením v bežnom spôsobe života počas ukončenia
antibiotickej liečby. Poúrazový stav si vyžiadal liečenie dobu cca. 10 až 14 dní, dĺžka PN je pri takomto
type poradení ohraničená spravidla 10 dňami. Dĺžka PN a liečba 21 dní by bola podmienená najmä
pripustením a uznaním diagnózy otras mozgu, o ktorú však nie je možné na základe analýzy zdravotnej
dokumentáciepovažovaťzapreukázanújasnýmpoúrazovýmpriebehomporuchyzdraviapoškodeného.

Aj diagnóza hemosímusu môže byť dôvodom na vystavenie PN a trvanie liečby viac ako 7 dní.
Vyhodnotením všetkých vykonaných prípustných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne dospel súd
k záveru, že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal
obžalovaný C.os T., ktorý svojim protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a to spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto

rozsudku, keď dňa 8. februára 2015 v čase okolo 13.00 hod. v obci O. na O. na ulici pred rodinným
domom číslo XX fyzicky napadol D. Q. tak, že ho udrel päsťou ruky do oblasti tváre, čím mu spôsobil
zlomeninu prínosovej dutiny a zakrvácanie okolo ľavého oka, zlomeninu kosti lebky. Uvedený skutok sa
stal na mieste verejnosti prístupnom na ulici pred rodinným domom.
Uvedené okolnosti bez závažných pochybností preukazujú vo veci vykonané dôkazy a to hlavne

výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že ležiac na zemi na ulici pred rodinným domom, dostal úder
od obžalovaného do ľavej časti tváre, pričom zranenia, ktoré utrpel boli na základe znaleckého
posudku znalca z odboru chirurgia znaleckej organizácie forensec.sk s najväčšou pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou spôsobené útokom jednej osoby, zo strany ktorej bol poškodený jedenkrát udretý
päsťou do tváre - do ľavého oka a jeho okolia. Poranenie vzniklo vysoko pravdepodobne pôsobením

tupého vonkajšieho násilia charakteru úderu päsťou, pričom práve energia dopadajúceho ohraničeného
menšieho predmetu akým je ľudská päsť, viedla prenosu násilia, v tomto prípade na najzraniteľnejšiu,
najmenej pevnú časť skeletu tváre, čuchovú dutinu a jej bočnú stenu. Ide o pomerne typické poškodenie
skeletu tváre pri údere päsťou do oblasti očnice. Pádový mechanizmus vzniku s dopadol na rovnúpodložku považuje znalecká organizácia za nepravdepodobný. Pád tvárou na plošný zemský povrch,
či zamrznutý sneh sám o sebe nevysvetľuje konkrétny rozsah a charakter poranenia poškodeného.
Rovnako tak neprítomnosť iných poranení na tele poškodeného výrazne favorizuje úder päsťou do

oblasti ľavého oka. Čo sa týka výpovede otca obžalovaného, svedka C.a T.ho, ktorý bol k veci vypočutý
na hlavnom pojednávaní, tak túto súd vyhodnotil ako účelovú, pretože práve on vtiahol svojho syna -
obžalovaného do tohto konfliktu, pričom obžalovaný už mal aj v minulosti konflikt s poškodeným, a tento
impulz bral tak, že má možnosť sa pomstiť za krivdu, ktorú na sebe pociťoval, a ktorá vyplynula z konania
poškodenéhovminulosti,atokonkrétneúderhlavouojehohlavu,akoajtáskutočnosť,žemuselísťpešo

domov z R., lebo ho poškodený vyhodil z auta. Uvedený spôsob vzniku zranení poškodeného potvrdzuje
aj skutočnosť, ktorá vyplynula z výpisu z evidencie priestupkov, kde má obžalovaný záznam z roku 2013,
kedy sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde fyzicky napadol C. H. údermi päsťou
do tváre so spôsobením zranení pohmoždenia hlavy, odreniny tváre, pohmoždenie hrudného koša bez
zlomenín. Výpoveď svedka C. E. vyhodnotil súd tak, že svedok si počas rýchleho incidentu, stojac
medzi poškodeným a svedkom T.m nemusel v zlomku sekundy všimnúť jeden rýchly úder, ktorý učinil

obžalovaný do tváre poškodeného. Rovnako svedkyňa L. uviedla, že žiadny úder nevidela, a zranenia
poškodenéhopodľajejnázorumohlivzniknúťasipádompoškodenéhonazamrznutýsneh,alevzhľadom
na rozhľadové pomery svedkyne a tiež výpoveď znalca, zabezpečenú správu od SHMÚ a obce ohľadne
množstva snehu bola táto jej varianta výpovede jednoznačne vylúčená. Čo sa týka svedkyne I. tak tá
opisovala udalosti bitky tak, ako jej to uviedol poškodený, pričom súd v týchto výpovediach nevzhliadol

žiadne markantné rozdiely. Poškodený vo svojich výpovediach od začiatku tvrdil, že ho zbili obaja T.ovci
anaotázku,ktomuspôsobilzranenie,ktoréjeopísanévovýrokutohtorozhodnutiajednoznačneuviedol,
že obžalovaný. Na základe vyššie vykonaných dôkazov bola obrana obžalovaného úplne vyvrátená. Z
dôkazov tiež vyplýva, že vyššie popísaného protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil úmyselne (§
15 písm. a/ Tr. zák.), keď chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený

týmto zákonom, v danom prípade záujem na ochrane verejného poriadku.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.
Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák., ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého

bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poš-kodeného.
Pracovná neschopnosť je dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným,
ani rozhodujúcim. V niektorých prípadoch ublíženia na zdraví nemusí mať vôbec za následok pracovnú
neschopnosť. Treba vychádzať z toho, že sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného musí trvať
najmenej sedem dní. Podmienkami ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 Tr zák.

sú a) porucha alebo poškodenie zdravia, b) objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo
liečenia, c) nie krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie krátky
čas sa rozumie doba okolo 7 dní.
V danom prípade bola znalcami znaleckej organizácie vylúčená diagnóza otrasu mozgu, tým pádom
zostali iba zranenia, ktoré najpravdepodobnejšie obmedzili poškodeného v bežnom spôsobe života v

trvaní 3 až 5 dní. Tým nie je splnená jedna zo základných podmienok ublíženia na zdraví v zmysle
ustanovenia § 123 ods. 2 Tr zák., a preto súd obžalovaného neuznal vinným aj za prečin ublíženia na
zdraví v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože neboli splnené všetky obligatórne znaky
uvedeného trestného činu.
D. právnom posúdení žalovaného skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby v rozpätí až na 3 roky. U obžalovaného nebola zistená
poľahčujúca a ani priťažujúca okolnosť. Poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr.
zák., že viedol riadny život pred spáchaním skutku mu nebola priznaná s poukazom na priestupok,
ktorého sa mal dopustiť dňa 27.4.2013 proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zákona č. 372/1990 Z.z., a malo ísť o fyzické napadnutie údermi päsťou do tváre. D. určení druhu a

následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona súd
uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s určením skúšobnej doby
v trvaní 16 mesiacov s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceapoľahčujúceokolnosti,osobupáchateľa,jehopomeryamožnosťnápravy,keďsúddospelk
záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti

pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu
a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň
vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného. Odsúdený počas celého konania popieral spáchanie skutku,neprejavil akúkoľvek ľútosť nad uvedenými následkami a zároveň nevedel logicky vysvetliť akým iným
spôsobom mohli poškodenému uvedené zranenia vzniknúť.
Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej zdravotnej poisťovni podľa § 287

ods. 1 Tr. por. škodu vo výške 581,66 eur, nakoľko škoda v takejto výške vznikla a v súvislosti
s protiprávnym konaním obžalovaného. Poškodená poisťovňa si škodu uplatnila riadne a včas,
pričom nebolo pochybnosti o jej výške, dôvode a príčinnej súvislosti medzi touto škodou a konaním
obžalovaného.
Čo sa týka uplatnenej náhrady škody zo strany poškodeného D. Q., ktorý si neuplatnil nárok na náhradu

škody riadne a včas do skončenia vyšetrovania, preto o nej súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,

ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.