Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/39/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010482

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010482.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci
obžalovaného C. C., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona
(v znení účinnom od 01.01.2019), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.10.2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

obžalovaný
C. J A N A T A narodený XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., H. č. XXXX/XX,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 19.01.2018 v čase okolo 17:30 hodine v Bratislave na Živnostenskej ulici č. 5, neoprávnene vnikol a
následne zotrval v byte, ktorý má v prenájme poškodená G. L., a to takým spôsobom, že ako poškodená
vychádzala z bytu a otvorila vchodové dvere, poškodený stál za dverami, pričom poškodená, keď to
zbadala, pokúsila sa zabrániť obvinenému vo vstupe do bytu a chcela vchodové dvere zatvoriť tým, že
váhou svojho tela tlačila z vnútornej strany dverí, avšak obvinený ju svojou silou pretlačil a vošiel do
kuchyne nachádzajúcej sa vo vzdialenosti cca 5 metrov od vchodových dverí a napriek jej opakujúcim
sa protestom, ako aj bez súhlasu poškodenej v tomto byte neoprávnene zotrval po dobu cca 20 minút,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval,

č í m s p á c h a l

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 01.01.2019 s použitím § 38 odsek 2
Trestného zákona v znení účinnom od 01.01.2019 na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom od 01.01.2019 súd obvinenému
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 01.01.2019 súd určuje obžalovanému

skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/, § 74 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 01.01.2019 súd
obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 28.06.2018 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 26.06.2018, č. k. 4 Pv 36/18/1101-23 na obvineného C. C., pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe

uvedenom v predmetnej obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie (po tom, čo obvinený
podal proti vydanému trestnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor), na ktorom obžalovaný
C.urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku (že je nevinný zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe), pričom súd následne vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanéhoC.,
výsluchom svedkyne - poškodenej L., výsluchom svedkyne C., ďalej výsluchom MUDr. Lucie Žlnayovej,
PhD., znalkyne z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, za súčasného prečítania ňou
písomne vyhotoveného znaleckého posudku č. 18/2018 zo dňa 25.05.2018, prečítaním zápisnice o
výsluchu svedkov z prípravného konania, a to Q. O. a D. C. (tieto zápisnice boli na hlavnom pojednávaní

prečítané v súlade s § 263 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko prokurátor v podanej obžalobe navrhol
zápisnice o výsluchu týchto svedkov prečítať a obžalovaný bezodkladne nenavrhol vykonať výsluch
niektorého z menovaných svedkov), ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku,
a to trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/165/2017 zo dňa 25.10.2017 (č. l. 98 -
99), záznamu o odložení veci Okresného úradu Bratislava, č.: OU-BA-OVVS2-2014/074443 (č. l. 102

- 105), uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I ČVS: ORP-999/SMS-B1-2014 (č. l. 107 -
110), uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I ČVS: ORP-1252/SMV-B1-2017 (č. l. 113 - 116),
záznamu o dychovej skúške (č. l. 119), ambulantnej správy - nálezu (č. l. 121), pracovného posudku
(č. l. 122), výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 128
- 129), aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, obsahu pripojených spisov Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 2Tp/1/2018 a sp. zn. 0T/165/2017 a sms správy medzi obžalovaným a poškodenou
zo dňa 29.08.2019.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek

12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal,
napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1 Trestného zákona a že tento skutok spáchal práve obžalovaný C.

Pokiaľ ide o ďalší návrh obžalovaného na dokazovanie, a to výsluch svedka D. C., súd uvádza, že tento
nepovažoval za dôvodný a potrebný pre posúdenie skutočností rozhodných pre meritórne rozhodnutie.
Ako už súd vyššie uviedol, návrh na vykonanie výsluchu tohto svedka ani nebol podaný bezodkladne po
doručení výzvy na návrhy na dokazovanie, ale až oveľa neskôr, pričom vzhľadom na to, že tento svedok
nebol priamo prítomný na mieste činu, bolo plne postačujúce zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného

konania prečítať postupom podľa § 263 odsek 2 v spojení s § 240 odsek 3 Trestného poriadku.K výroku o vine

Obžalovaný C. C. na hlavnom pojednávaní poprel vinu za spáchaný skutok. V rámci svojej obhajoby
uviedol, že do bytu na Xv Bratislave, ktorý užívala poškodená, vôbec nevošiel. Po tom, čo zazvonil na
zvonček pri vstupnej bráne do daného bytového domu, vyšiel výťahom na 4. poschodie, kde poškodenej
zaklopal na vchodové dvere vedúce do jej bytu, na čo mu poškodená otvorila, pričom on ostal stáť na

chodbeapoškodenámedziotvorenýmidverami.Tusajejpýtalnato,akojemožné,žedcérapoškodenej
išla do Amsterdamu, keď od jej triednej učiteľky sa dozvedel, že má vymeškaných 85 hodín a má zlý
prospech. Taktiež od nej požadoval 1.600,-Eur, nakoľko ju aj jej deti živil počas toho, ako bola dva a
pol mesiaca práceneschopná a taktiež od nej požadoval 30.000,-Eur za to, že ich všetkých troch živil 8
rokov. Poškodená mu na to povedala, že to nie je problém, ale že teraz nemá peniaze. Následne začala
po ňom poškodená kričať, že zavolá policajtov, na čo sa on otočil a odišiel domov. Celý rozhovor trval

asi 5 minút. Následne asi o 19:30 hodine mu volal jeho syn D. C., že mu na mobilný telefón volala pani
W., ktorá sa mu mala vyhrážať, že ho dá zničiť, že ho dá zavrieť do basy a následne zlikvidovať. D. W.
je priateľka poškodenej a partnerka vlastníka bytu, ktorý užíva poškodená. Čo sa týka poškodenej G.
L., túto spoznal v roku 2008 a spolu žili asi 8 rokov, keď sa poškodená s ním presťahovala do bytu na
R. ulici v R. a následne asi o rok na Q. ulicu č. X v R., kde žili aj s dvomi deťmi poškodenej. Tu s ňou

žil do 15.10.2017, kedy ho poškodená vyhodila z bytu z dôvodu, že sa s deťmi sťahuje do iného bytu
naX a on s nimi bývať nemôže. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodenú v živote fyzicky nenapadol,
pričom v tejto súvislosti dodal, že dňa 21.10.2017 prišiel za ňou do práce, kde pracovala ako čašníčka
v podniku Divný Janko, a to z dôvodu, že si chcel vziať jej okuliare, za ktoré on zaplatil a pre prsteň,
ktorý jej daroval. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku, potiahol si ju k sebe a druhou svojou rukou jej dal

dole okuliare a odišiel preč. Podľa obžalovaného poškodená následne nahovorila svojich kolegov, aby
svedčili proti nemu, že sa jej vyhráža zabitím, za čo bol riešený ako za priestupok. Pokiaľ ide o požívanie
alkoholických nápojov obžalovaný uviedol, že dochádzalo k tomu iba príležitostne, pričom v tomto smere
zdôraznil, že je vodič z povolania a nemohol si dovoliť požívať alkohol vo zvýšenej miere a nikdy ani
nebol postihnutý za alkohol za volantom. Alkohol požíval asi raz za týždeň v piatok.

S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovaného sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky
vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších
rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za
spáchaný skutok. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili

rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie
skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú
zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť
akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za spáchaný skutok.

Vina obžalovaného za spáchaný skutok je preukázaná predovšetkým skutočnosťami, ktoré vyplynuli z
výpovede poškodenej G. L., ktorej vierohodnosť súd nemal žiaden dôvod spochybňovať, resp. počas
celého konania nebola zistená žiadna taká okolnosť, pre ktorú by bolo možné pochybovať o pravdivosti
jej tvrdení. Naopak jej výpoveď bola podporená aj ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Poškodená
zrozumiteľne a presvedčivo popísala, ako jej v deň skutku syn povedal, že niekto zvoní zdola, pričom

následne zistil, že je to obžalovaný. Neskôr jej syn išiel na školskú akciu, pričom sa s ním dohodla, že
keď bude na ceste späť, pôjde po neho. Následne po tom, čo jej syn zavolal, že je už na ceste, chcela
ísť po neho, avšak po otvorení dverí zistila, že na chodbe je obžalovaný, ktorý bol opitý a ktorý od nej
požadoval 30.000,-Eur. Povedala mu, aby odišiel, inak zavolá políciu, on však tlačil na dvere a pretlačil
ju. Takto sa presunuli až do kuchyne, pričom obžalovaný stále kričal, že chce od nej 30.000,-Eur. Ona

mu povedala, že mu ich dá, ale nemá z čoho, pričom následne mu uviedla, že o chvíľu príde jej syn.
Potom obžalovaný odišiel. Obžalovaný ju po rozchode kontaktuje z dôvodu, že chce naspäť veci, ktoré
on do domácnosti kúpil, ktoré jej daroval, pričom žiada aj vyplatenie 30.000,-Eur, ktoré do nej investoval.

Poškodená taktiež popísala aj iné incidenty s obžalovaným po ich rozchode, kedy obžalovaný pod

vplyvomalkoholuchodildovchodudomuavyzváňalajspredbrány,načoonazavolalapolicajtov.Taktiež
poukázala na jeho správanie pod vplyvom alkoholu počas ich spolužitia vo vzťahu k jej deťom, ktorým
v tomto stave hovoril, že sú leniví, že sú handry, vytrhával im wifi pripojenie a pod. V stave opitosti sa
obžalovaný prejavoval aj agresívne napr. tým, že prevrátil stôl, rozbil pohár alebo rozkopal rádio, ktorébolo jej syna. Po vytriezvení bol obžalovaný vždy milý, vždy sa aj ospravedlnil, pričom keď bol triezvy,
bol v pohode. Po tom, čo jej dal facku, si povedala dosť, že už musí myslieť na seba a na svoje deti.
Napokon poškodená poukázala aj na to, ako obžalovaný prišiel za ňou do práce a chcel od nej okuliare,

ktoré jej kúpil a keď mu ich nechcela dať z dôvodu, že potrebuje dioptrie, načiahol sa za nimi, chytil ju
za ruku a strhol jej ich dolu z očí a následne utiekol.

Výpoveď poškodenej najmä pokiaľ ide o požívanie alkoholických nápojov je podopretá výpoveďou
svedkyne Q. O. - dcéry poškodenej, ale aj znaleckým psychiatrickým posudkom a výpoveďou znalkyne

MUDr. Lucie Žlnayovej, PhD.

Svedkyňa Q. O. v zhode s tvrdením poškodenej uviedla, že pokiaľ bol obžalovaný v triezvom stave, tak
bol dobrý, avšak keď mal vypité, tak im robil zle. Keď obžalovaný došiel opitý z práce, tak na ňu a na jej
brata nakričal a oni sa radšej zavreli do izby. Obžalovaný C. C. začal častejšie požívať alkoholické nápoje
asi v roku 2014, pričom doma nepil, ale už z roboty chodil domov v podnapitom stave. Aj v čase, keď

začala brigádovať v café Jasmín, tak obžalovaný za ňou chodil v podnapitom stave, sadol si k ľuďom,
ktorých poznal a pred nimi začal ju aj jej mamu ohovárať a vulgárne sa o nich vyjadrovať. Inak, teda
keď nemal vypité, tak bol príjemný a staral sa o nich. Po tom, ako sa obžalovaný a poškodená rozišli,
obžalovaný k nim chodil zvoniť na zvonček, alebo stál za dverami, pričom aj potom chodil za ňou do
práce, kde robil rozruch a niekoľko krát sa stalo, že ho musel jej šéf vyhodiť z podniku.

Z psychiatrického znaleckého posudku č. 18/2018 vypracovaného MUDr. Luciou Žlnayovou, Phd.,
znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria, vyplýva, že obžalovaný C. C. v čase
spáchania skutku zneužíval alkohol, čo sa v jeho správaní prejavilo zníženou kritickosťou, narušením
sebakontroly, sklonom k presadzovaniu si svojich názorov, sklonom k expanzivite a agresivitou voči

okoliu. U obžalovaného sa jedná o rozvinutú závislosť od alkoholu, pričom správanie obžalovaného je
po požití alkoholu pre spoločnosť a jeho okolie nebezpečné.

Hoci obžalovaný sa snažil spochybňovať závery znalkyne ohľadne jeho závislosti od alkoholu,
menovaná znalkyňa ich pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zrozumiteľne a presvedčivo

vysvetlila, v dôsledku čoho bolo možné všetky námietky obžalovaného považovať za neopodstatnené.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že znalkyňa podrobne popísala, na základe čoho dospela k svojim
záverom, pričom okrem iného vychádzala aj z vyšetrenia MUDr. Matisovou, ktorého výsledky taktiež
viedli k zisteniu abstinenčného syndrómu u obžalovaného s deliriantnými prejavmi.

Uvedené skutočnosti nepochybne svedčia v prospech tvrdení poškodenej, u ktorej súd opakovane
konštatuje, že nezistil žiaden ani najmenší dôvod, pre ktorý by bolo možné pochybovať o pravdivosti
jej tvrdení.

Tomu napokon nasvedčuje nielen záznam o dychovej skúške, kedy u obžalovaného bola v minulosti dňa

21.10.2017 nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,09 mg/l (t. j. vyše 2 promile), ale aj jeho právoplatné
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 0T/165/2017,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa v uvedený deň (21.10.2017)
dopustil práve voči poškodenej G. L..

Žiadnu rozumnú pochybnosť o vine obžalovaného neboli spôsobilé založiť ani tvrdenia svedkyne R.
C., ktorej výsluch navrhol obžalovaný až v štádiu konania pred súdom. Tu považuje súd za potrebné
zdôrazniť, že menovaná svedkyňa je manželkou obžalovaného (podľa jej vyjadrenia už 31 rokov), ku
ktorej sa obžalovaný vrátil po rozchode s poškodenou. Táto svedkyňa si až nápadne dobre pamätala

deň,kedydošlokuskutku,atosodôvodnením,žeobžalovanýbolnaPN,ležalvposteliabralantibiotiká.
V súvislosti s uvedeným incidentom svedkyňa uviedla, že o ňom vie od obžalovaného v tom smere,
že nič také, ako uvádza poškodená sa nestalo, pričom tento išiel von za poškodenou z dôvodu, že jej
chcel povedať o problémoch jej dcéry v škole. Asi do pol hodiny bol doma, pričom nejavil známky požitia
alkoholu. Obžalovaný v ten deň nepožíval alkoholické nápoje práve z dôvodu, že bral antibiotiká. Aj

inokedy obžalovaný požíval alkoholické nápoje iba príležitostne v rámci nejakých udalostí, a to asi dva
- tri krát do mesiaca v rozsahu možno 1 - 2 pivá.Výpoveď menovanej svedkyne nemohol súd hodnotiť inak, ako zjavne účelovú vedenú snahou
napomôcť obžalovanému v rozpore so skutočným stavom veci. Tu je na mieste uviesť, že ani táto
svedkyňa nebola prítomná pri samotnom skutku, pričom jej tvrdenia ohľadne požívania alkoholu zo

strany obžalovaného sú vyvrátené už zmieneným znaleckým posudkom a skutočnosťami uvedenými
znalkyňou psychiatričkou. Jej výpoveď je poznačená aj inými nezrovnalosťami (napr. že obžalovaný bol
PN a bral antibiotiká, v dôsledku čoho nepožíval alkohol, ale napriek tomu v tomto stave mal byť schopný
ísť za poškodenou) a už uvedeným vzťahom k samotnému obžalovanému, s ktorým v súčasnosti žije
v spoločnej domácnosti.

Napokon ani zo zápisnice o výsluchu svedka D. C. z prípravného konania nevyplynuli žiadne také
skutočnosti, ktoré by mohli vniesť akúkoľvek pochybnosť o vine obžalovaného za spáchaný trestný čin.

Pokiaľ obžalovaný v rámci svojej obhajoby argumentoval tým, že poškodenej išlo o peniaze za polovicu
jeho bytu, súd uvádza, že podanie trestného oznámenia zo strany poškodenej nie je v nijakom smere

spôsobilé ovplyvniť riešenie takých majetkových otázok, aké sa snažil prezentovať obžalovaný.

Vo svetle týchto skutočnosti nemá súd žiadnu rozumnú pochybnosť o tom, že skutok sa stal presne
tak, ako to uviedla poškodená G. L. a ako sa to premietlo do podanej obžaloby, ako ani o tom, že
tento skutok spáchal obžalovaný C. C., pričom tento skutok napĺňa všetky zákonné znaky prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky
mal súd preukázané úmyselné zavinenie obžalovaného, a to vo forme priameho úmyslu (§ 15 písmeno
a/ Trestného zákona), čomu nasvedčujú všetky rozhodné skutočnosti ohľadne konania obžalovaného
popísané v skutkovej vete rozsudku.

Vzhľadom na to, že v danej trestnej veci sa jedná o prečin, súd sa zaoberal aj materiál-nou stránkou
trestného činu v podobe materiálneho korektívu vyjadreného v § 10 odsek 2 Trestného zákona, a
to z hľadiska všetkých do úvahy prichádzajúcich kritérií (hodnotených v celku) v tomto ustanovení
obsiahnutých. V tomto smere súd s poukazom na spôsob vyko-nania činu, okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, následok a mieru zavinenia (priamy úmysel) nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by

bolo možné považovať konkrétnu závažnosť činu za nepatrnú. V danom prípade je podľa názoru súdu,
vychádzajúc zo všetkých preukázaných skutočností, konkrétna závažnosť činu obžalovaného v zhode
s typovou závažnosťou činu vyjadrenou už samotnou základnou skutkovou podstatou daného prečinu.

K výroku o treste.

Pokiaľ ide o určenie druhu a výmery trestu, súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1
Trestného zákona, ako aj zo všetkých relevantných zásad pre ukladanie trestu, upravených okrem iného
aj v § 34 odsek 4 Trestného zákona.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36 Trestného zákona, ako ani
žiadnu priťažujúcu okolnosť upravenú v § 37 Trestného zákona (na predchádzajúce odsúdenie súd
nemohol prihliadať z dôvodu jeho zahladenia a fikcie neodsúdenia), v dôsledku čoho bol u obžalovaného
zistený rovnovážny pomer medzi týmito okolnosťami. Trestná sadzba upravená v § 194 odsek 1
Trestného zákona (0 až 2 roky) tak zostala nezmenená

Vychádzajúc z uvedenej trestnej sadzby považoval súd za adekvátne (primerané) uložiť obžalovanému
C. C. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa názoru súdu na dosiahnutie účelu trestu nie je nevyhnutný
priamy výkon trestu odňatia slobody, ale na obžalovaného je možné výchovne a preventívne pôsobiť aj

podmienečným odsúdením s primeranou skúšobnou dobou, nakoľko obžalovaný bol doposiaľ trestne
prejednávaný jeden krát (avšak hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený), pričom vzhľadom na
jeho osobu a na jeho pomery, ako aj na povahu spáchaného trestného činu a okolnosti, za ktorých
bol spáchaný (vplyv alkoholu), možno očakávať nápravu obžalovaného aj takýmto druhom trestu za
súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.

So zreteľom na osobu obžalovaného je plynutie skúšobnej doby s hrozbou premeny podmienečného
odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade, že obžalovaný nebude viesť riadny život,
dostatočnou zárukou, že obžalovaný v budúcnosti upustí od akéhokoľvek protiprávneho konania.Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda v
dolnej polovici trestnej sadzby, možno považovať vo vzťahu k spáchanému trestnému činu a osobe

obžalovaného za adekvátny, reflektujúci účel trestu a všetky zásady významné pre určenie druhu trestu
a jeho výmery.

S prihliadnutím na to, že podľa 50 odsek 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2019 nie je možné
v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody ukladať obmedzenia a povinnosti

podľa § 51 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, súd mu takéto obmedzenia a povinnosti neuložil.
Aplikácia ustanovení Trestného zákona účinných od 01.01.2019 (resp. v čase rozhodovania) je daná
ustanoveniami § 2 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona o časovej pôsobnosti Trestného zákona.

K výroku o ochrannom opatrení.

Vzhľadom na zistenia uvedené v psychiatrickom znaleckom posudku, v ktorom sa konštatuje, že u
obžalovanéhosajednáorozvinutúzávislosťodalkoholu,pričomstíhanéhotrestnéhočinusaobžalovaný
dopustil pod vplyvom návykovej látky (alkoholu) a v súvislosti s jej užívaním, boli splnené zákonné
podmienky na uloženie ochranného protialkoholickéholiečenia upravené v § 74 odsek 2 písmeno d/

Trestnéhozákona,pričomsúdvzhodesozisteniamiznalcadospelkzáveru,žeúčelochrannéholiečenia
možno dosiahnuť ambulantnou formou, t. j. ambulantným spôsobom liečenia.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia a uvedené právne úvahy, súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený
môže podať odvolanie iba proti výroku rozsudku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.