Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204476
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816204476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Prima banka Slovensko a.s., so
sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným 1/ D. M., nar. XX.X.XXXX a 2/ O. M., nar.
X.X.XXXX, obaja bytom E., B.. armády XXX, o zaplatenie 9.157,42 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 12C/99/2016-129 z 24.10.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o lehote na plnenie uloženej peňažnej povinnosti.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ( ďalej aj „súd“) rozsudkom zastavil konanie v časti 1.800 € ďalším výrokom

žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 7.207,42 €, kapitalizovaný úrok
237,21 €, úrok z omeškania 7,26 € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny
9.157,42 € od 19.2.2016 do 16.1.2017, z nezaplatenej istiny 9.007,42 € od 17.1.2017 do 21.2.2017, z
nezaplatenej istiny 8.857,42 € od 22.2.2017 do 23.3.2017, z nezaplatenej istiny 8.707,42 € od 24.3.2017
do 18.4.2017, z nezaplatenej istiny 8.557,42 € od 19.4.2017 do 23.5.2017, z nezaplatenej istiny 8.407,42
€ od 24.5.2017 do 30.6.2017, z nezaplatenej istiny 8.257,42 € od 1.7.2017 do 24.7.2017, z nezaplatenej
istiny 8.107,42 € od 25.7.2017 do 16.10.2017, z nezaplatenej istiny 7.957,42 € od 17.10.2017 do

27.11.2017, z nezaplatenej istiny 7.807,42 € od 28.11.2017 do 17.1.2018, z nezaplatenej istiny 7.657,42
€ od 18.1.2018 do 11.5.2018, z nezaplatenej istiny 7.507,42 € od 12.5.2018 do 26.9.2018, z nezaplatenej
istiny 7.357,42 € od 27.9.2018 do 12.10.2018, z nezaplatenej istiny 7.207,42 € od 13.10.2018 do
zaplatenia ako aj nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 6,46 €, všetko spolu v povolených
mesačných splátkach po 250 €, splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, odo dňa
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť
celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi proti žalovaným priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 9.157,42 €, úroku z omeškania
z tejto istiny vo výške 5 % od 19.2.2016 do zaplatenia, úroku 237,21 €, úroku z omeškania vo výške
5 % ročne z nezaplatených úrokov 237,21 € od 19.2.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 7,26 €,
nezaplatených poplatkov za poistenie v sume 6,46 € ako aj náhrady trov konania.

3. Skutkovo žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovanými 1/, 2/ uzavrel dňa 6.8.2014 úverovú zmluvu
č. 0000000000148282 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky
vo výške 10.000 €, ktoré sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach
a celý úver mali splatiť do 15.7.2024. Žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti a dňa 18.2.2016boli vyzvaní na predčasné splatenie úveru, čomu predchádzalo zaslanie upozornenia na omeškanie
a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou z 21.12.2015. Pohľadávka žalobcu ku dňu
predčasného zosplatnenia predstavovala celkom sumu 9.498,35 €, z toho istina 9.157,42 €, úroky

237,21 € (úroková sadzba vo výške 9,9 % ročne vyplývala zo zmluvy), z kapitalizovaných úrokov z
omeškania vo výške 7,26 € a odo dňa splatnosti s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne a poplatkov
vo výške 90 € za upomienky, ktoré si však žalobca v konaní neuplatňuje a rovnako aj poplatky za
poistenie schopnosti splácať úver vo výške 6,46 €. Po zosplatnení úveru, žalovaní nezaplatili žiadnu
sumu. Úrokov z omeškania sa žalobca domáha z titulu omeškania žalovaných s úhradou peňažného

záväzku, s poukazom na ust. § 369 v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).

4. Súd po zrušení svojho skoršieho rozsudku uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 11Co/206/2017-86
zo 16.2.2018 vykonal dokazovanie a skutkovo uzavrel, že strany sporu uzavreli dňa 6.8.2014 úverovú
zmluvu č. 0000000000148282, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovaným 1/
a 2/ vo výške 10.000 € s fixnou výškou úrokovej sadzby 9,9 % ročne, poplatkom za poskytnutie úveru

500 € a poplatkom za poistenie schopností splácať úver 3,23 € mesačne. Výška anuitnej splátky bola
vo výške 131,65 € mesačne, počet splátok bol 120. Prvá splátka mala byť uhradená k 15.8.2014 a
splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Splatnosť celého úveru bola
do 15.7.2024. Výška RPMN bola 11,91 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 11,89 %.
Celková čiastka, ktorú mali žalovaní zaplatiť bola 16.298 €. Po druhej upomienke žalobcu z 20.11.2015,

boli žalovaní žalobcom vyzvaní na predčasné splatenie úveru listom z 18.2.2016 s lehotou zaplatenia do
28.2.2016. Výška celého úveru bola vyčíslená na 9.498,35 € s prísl. Z predloženého prehľadu splácania
(do predčasného zosplatnenia) súd zistil, že žalovaní na úver zaplatili sumu 2.109 €, z toho na istinu
sumu 842,58 €, na úroky 1.230,89 € a na poistné 35,53 € a k 15.12.2015 nesplatená istina bola vo výške
9.157,42 €. So žalobcom predloženého prehľadu splácania súd zistil, že žalovaní uhradili po podaní

žaloby 11 úhrad po 150 €, spolu 1.650 €. Žalobca preto vzal žalobu čiastočne späť v tejto sume, ktorá
bola započítaná na istinu. Po zaplatení sumy 150 € žalovanými dňa 26.9.2018, vzal žalobca žalobcu
späť aj o túto sumu. Žalovaní dňa 12.10.2018 zaplatili ďalšiu splátku vo výške 150 €, ku ktorej žalobca do
rozhodnutia vo veci nezaujal žiadne stanovisko. Súd konštatoval, že žalovaní uznali nárok žalobcu, tak
ako bol upravený po čiastočnom späťvzatí žaloby, vrátane istiny, aj úrokov, opakovane žiadali o možnosť

zaplatenia dlžnej sumy v splátkach, vzhľadom na ich osobné, majetkové a finančné pomery, ktoré súdu
dokladovali. Navrhovali výšku splátky pôvodne v sume 150 €, ktorú platili už aj po rozhodnutí súdu prvej
inštancie, následne navrhli splátku po 250 € mesačne. Priemerný spoločný príjem žalovaných je 885 €
mesačne, inkasné náklady predstavujú podľa pripojených SIPO dokladov 78,86 €, Poštovej banke, a.s.
splácajú po 45 € mesačne, pre Prima Banku 50 € mesačne, okrem sumy 150 €. Náklady na kúrenie

majú cca 300 € (25 € mesačne) ročne na kúpu paliva, náklady na lieky asi 30 € až 40 €. Po úhrade
uvedených nákladov, ostáva žalovaným na zabezpečenie všetkých ostatných bežných nákladov (strava,
ošatenie, hygiena, cestovné, telefón, atď.) suma 541,14 €. Pokiaľ ide o majetkové pomery žalovaných
sú bezpodielovými vlastníkmi len rodinného domu v k. ú. Plešivec, bez záhrady. Žalobca nesúhlasil s
navrhovanými splátkami, mal za to, že žalovanými navrhnutá splátka je neadekvátna, pretože lehota

na zaplatenie by sa predĺžila na 3 roky, čím by sa nezohľadnil aj záujem žalobcu. Navrhol uzavretie
zmieru, v zmysle ktorého by žalovaní platili mesačne sumu 614 €.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., § 232 ods. 3, 4, čl. 6
ods. 1, 2 CSP súd dospel k záveru, že aj keď úverová zmluva bola uzatváraná ako tzv. absolútny
obchod, podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na právny vzťah účastníkov úverovej zmluvy je
potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy, pretože účastníkmi tohto úverového
vzťahu bol spotrebitelia - fyzické osoby. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd zaviazal žalovaných

na zaplatenie istiny 7.207,42 €, keď odpočítal splátku150 € zaplatenú žalovanými dňa 12.10.2018, v
ktorej časti žalobu zamietol a takisto priznal žalobcovi príslušenstvo tak, ako je uvedené v bode 1.
odôvodnenia. V časti čiastočného späťvzatia súd konanie zastavil v súlade s ust. § 144, § 145 ods. 2
CSP. Súd uviedol, že nerozhodol vec rozsudkom na základe uznania z dôvodu, že medzi stranami nebol
konsenzuspokiaľideovýškumesačnejsplátkyazdôvodu,žežalobcaneupravilžalobupoďalšejúhrade

zo strany žalovaných. Aplikujúc čl. 6 ods. 1, 2, § 232 CSP súd povolil vzhľadom na nepriaznivú sociálnu
situáciu žalovaných, zaplatenie dlhu v mesačných splátkach po 250 € do konca každého kalendárneho
mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktorú súd v zmysle preukázaných pomerov žalovaných
považoval za plniteľnú. Pri rozhodovaní o splátkach súd zobral do úvahy pomery žalovaných, z ktorýchmu vyplynulo, že splnenie uloženej povinnosti v lehote do troch dní by žalovanými bolo objektívne
nemožné. Splácanie splátok v lehote splatnosti a v určenej výške súd povolil pod podmienkou, že v
prípade ak sa žalovaní dostanú do omeškania s plnením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celé

plnenie jednorazovo.

6. Súd konštatoval, že povolením splátok žalovaným vo výške 250 € mesačne, neporušil zásadu
spravodlivosti, pretože dlžná suma bude splatená skôr (do cca 3 rokov), nakoľko posledná splátka
dohodnutá v zmluve, mala byť splatená do 15.07.2024 (od rozhodnutia súdu by lehota ešte trvala

7,5 roka). Naviac dôsledným skúmaním schopnosti žalovaných splácať úver pri uzatváraní zmluvy, sa
mohol žalobca vyvarovať ich problémom so splácaním úveru. Do akej miery žalobca splnil uvedenú
povinnosť, je otázne, pretože mal brať do úvahy aj ďalšie úverové záväzky žalovaných (v Prima Banke
a v Poštovej banke) a samozrejme aj potrebu uspokojovania ich bežných životných potrieb žalovaných,
čo zjavne žalobca neurobil dôsledne.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania.

8. Rozsudok v časti, v ktorej súd povolil splácať dlh v splátkach napadol včas podaným odvolaním
žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a h/ CSP, t.j. neboli splnené procesné

podmienky a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a žalovaných zaviazal na
zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil si aj náhradu trov
odvolacieho konania. Dôvodil, že oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie
a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane

zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Uvedená výhoda povinného musí byť podložená
zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom
na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (R
87/1966). Citujúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo/116/2012 z 18.3.2013 rozobral
hľadiská pre úvahu súdu, či sa žalovaným, ktorým platobnú povinnosť určil, má priznať výhoda splátok.

Vyjadril názor, že ak by súd priznal možnosť plnenia dlhu v splátkach po 250 €, postupoval by v rozpore
so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na
úkor druhej. Priznaním splátok po 250 € mesačne by žalovaní získali možnosť splácať úver, pri splácaní
ktorého porušili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy. Takéto rozhodnutie by bolo motiváciou
pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom

dôsledku získajú výhodnejšie postavenie ako pôvodne zmluvne dohodnuté. Naviac súd nedostatočne
zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaných uhradiť dlžnú pohľadávku, keď sa vôbec nezaoberal
majetkovými pomermi žalovaných, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na uvedenie, že mesačný príjem
žalovaných je 885 €, mesačné inkasné náklady podľa pripojených SIPO dokladov 78,86 €, splátky pre
Poštovú banku 45 € mesačne, Prima banku 50 e mesačne, okrem sumy 150 €, náklady na kúrenie cca

300 € ročne (25 € mesačne), náklady na lieky 30 - 40 €. Poznamenal, že posúdenie finančných možností
žalovaných pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného
núteného výkonu súdneho rozhodnutia, pri ktorom dôjde k dôslednému zisteniu majetku žalovaných
a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Odvolateľ má teda za to, že žalovaní
nijakým spôsobom nepreukázali tvrdenia o zlej finančnej situácii a súd rozhodoval len na základe

nepodložených tvrdení. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia iných odvolacích
súdov, z ktorých citoval (napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15/185/2017-136 z 27.9.2017,
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/116/2017-64 z 30.1.2018, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/49/2018-135 z 26.2.2018, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/135/2017-86 z 25.5.2017, sp. zn.
8Co/157/2017-47 zo 7.9.2017, sp. zn. 8Co/34/2017-97 z 15.6.2017).

9. Žalovaní v písomnom vyjadrení uviedli, že naďalej žiadajú o možnosť uhradiť dlh v splátkach po 250
€. Aj táto suma je pre nich dosť vysoká a bohužiaľ viac platiť nemôžu, hotovosťou nedisponujú.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) s
tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 11.7.2019 na úradnej tabuli súdu v
súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnenýchodvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku je vecne správny, preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP).

12. Odvolaním bol napadnutý rozsudok len v časti lehoty na plnenie uloženej peňažnej povinnosti
(splátky), preto rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti o uložení povinnosti plniť a trovách konania
sa stal právoplatným a v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

13. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je

túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len výnimočne v odôvodnených
prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka
sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane
zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo
na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide

o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu
nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením
všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966).
Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda

splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená
snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš
ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné

pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo
v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v
smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených
záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.3.2013).

14. Súd prvej inštancie správne zohľadnil príjem žalovaných preukázaný mzdovými listami, ich platobnú
schopnosť, preukázané výdavky a umožnil im plniť dlh v splátkach. Odvolací súd naviac dopĺňa, že
súdom určená splátka 250 € je vyššia ako splátka dohodnutá v úverovej zmluve 131,65 € a zdôrazňuje,
že žalovaní svoj dlh neignorujú, stavajú sa k jeho splneniu zodpovedne, o čom svedčí aj to, že po
prvom rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci, žalobca oznámil čiastočné späťvzatie žaloby (o 1.800 €)

z dôvodu plnenia žalovanými ako aj zamietnutie žaloby v časti o 150 € z dôvodu zaplatenia tejto sumy
žalovanými.

15. Žalobca v odvolaní označil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a h/ CSP), t.j. že neboli
splnené procesné podmienky rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

16. Aj keď žalobca formálne uviedol, že napáda rozhodnutie z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. a/ CSP, z obsahu odvolania vyplýva, že argumentačne namieta iba odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP.

17.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.18. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je dôvodný.

19. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho ako žalobcu
privodili priaznivé rozhodnutie v napadnutom výroku. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o splátkach z hľadiska zistených
skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o napadnutej časti rozsudku.

29. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu v napadnutom výroku ako vecne
správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania a úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.