Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200165
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu

L.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č. X, XXX XX R. proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych
vecíarodiny,Špitálskač.8,81267Bratislavaopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.UPS/
US5/SSVODPPKPC /SOC/2019/3587 V. zo dňa 12. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen rozhodnutím č. ZV1/KP /SOC/2018/10515-97 zo dňa

11. decembra 2018 rozhodol podľa § 40 ods. 1, 8, 15 a § 45 ods. 3, 9 zákona č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
postihnutia dodatočne spätne znížil s účinnosťou od 1.7.2018 peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý
poberá p. L.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. X, XXX XX R. na opatrovanie fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je mal. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. X, XXX XX R.
na sumu 326,16 Eur mesačne. Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa vypláca mesačne
pozadu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že úrad poskytuje žalobkyni príspevok na opatrovanie dcéry,

ktorý jej bol s účinnosťou od 1.7.2018 zvýšený na sumu 369,36 Eur mesačne. Kontrolou spisu bolo
zistené, že maloletej M. T. sa poskytujú v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb, Z. W. Z.
sociálne služby ambulantnou formou nad 20 hodín týždenne. V zmysle citovaného zákona peňažný
príspevok na opatrovanie je mesačne 326,16 Eur a fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín
týždenne. Ďalej poukázal na znenie § 40 ods. 13 a § 40 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že z
predložených dokladov bolo zistené, že priemerný mesačný príjem opatrovanej osoby a osôb spoločne

posudzovaných za rok 2017 bol 209,40 Eur na osobu, keď ročný príjem M. T. bol 2 400.-Eur (výživné),
ročný príjem pána H. A. do 06/2018 bol 2 884,40 Eur (výživné + pracovná činnosť), ročný príjem matky
p. L.. M. A. bol 1 323,12 Eur (živnosť + 2 671,98 Eur z peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý
sa nezapočítava do príjmu), ktorý trojnásobok sumy životného minima (t.j. 615,21 Eur) neprevyšuje.
Príspevok nebol zvýšený o pevnú sumu 100.-Eur z dôvodu, že opatrovaná osoba je nezaopatrené dieťa
a poberateľka príspevku v čase opatrovania má príjem zo živnosti.

2. Na základe odvolania žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC /
SOC/2019/3587 V. zo dňa 12. februára 2019 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán
znížil žalobkyni výšku poskytovaného peňažného príspevku na opatrovanie maloletej M. T. na sumu326,16Eursúčinnosťouod1.7.2018nazákladepredloženéhopotvrdeniaoposkytovanísociálnejslužby
zariadením Domov dôchodkov a domov sociálnych služieb, R., Z. W. Z. R. zo dňa 20.12.2018 bola
poskytovaná maloletej sociálna služba v rozsahu nad 20 týždenne. Odvolateľka žiadala prehodnotenie

rozhodnutiazdôvodu,žeM.T.sivrámciposkytovanejsociálnejslužbyplnípovinnúškolskúdochádzkuv
Špeciálnej základnej škole, ktorá je elekovaná v W. Z.. Dopoludnia si plní školskú dochádzku a popoludní
zostáva v tomto zariadení do 14.30 hod. z dôvodu, že žalobkyňa je zamestnaná. Podľa prvej vety § 40
ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 326,16 Eur, ak
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná

forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Rozsah poskytovaných sociálnych služieb
je vecou dohody poskytovateľa a prijímateľa a preukazuje sa písomnou zmluvou uzatvorenou podľa § 74
zákonač.448/2008Z.z.osociálnychslužbách.Podľa§45ods.3zákonaopakovanýpeňažnýpríspevok
na kompenzáciu sa odníme, jeho sa výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu
alebo na jeho výplatu. Podľa § 45 ods. 9, písm. b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu

peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme a zastaví sa jeho výplata,
zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný
príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok
priznal vo vyššej sume ako patril.

3. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že v rámci správnej úvahy v medziach platného práva vyhodnotil, že
je dôvodné znížiť výšku poskytovaného peňažného príspevku na opatrovanie, nakoľko maloletej M.
T. sa poskytuje sociálna služba ambulantnou formou v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Táto
skutočnosť bola preukázaná Dodatkom k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenej dňa
1.3.2013 zo dňa 22.9.2015, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu predložený 10.12.2018, ako aj

v rámci odvolacieho konania doloženým potvrdením o poskytovaní sociálnej služby zariadením Domov
dôchodcov a domov sociálnych služieb, R., Z. W. Z., R. zo dňa 20.12.2018. V uvedenom v čl. II.
Dodatku k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenej 1.9.2013 je jednoznačne konkretizované,
že maloletej M. T. sa sociálna služba poskytuje ambulantnou formou nad 20 hodín týždenne. Súčasťou
sociálnej služby poskytovanej v domove sociálnych služieb je podľa § 38 ods. 2, písm. c), bod 1 zákona

o sociálnych službách aj utváranie podmienok na vzdelávanie. Uvedená skutočnosť bez ohľadu na
počet hodín, počas ktorých si maloletá M. T. plní povinnú školskú dochádzku, má za následok zníženie
peňažného príspevku na opatrovanie v takom rozsahu, ako rozhodol správne prvostupňový správny
orgán, preto bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

Žalobné body

4.Žalobkyňasažaloboudoručenousúduvzákonomstanovenejlehotedomáhalazrušenianapadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že jej dcéra maloletá
M. T., nar. XX.XX.XXXX je žiačkou Špeciálnej základnej školy R., variant Y. Hoci má táto škola sídlo na

Z. ulici č. XXX vo R., vyučovanie vo variante Y. sa realizuje v priestoroch Domova dôchodcov a domova
sociálnych služieb, Z. W. Z.. M. sa v týchto priestoroch strediska fyzicky nachádza každý pracovný deň
od 7.50 do 14.30 hod., t. j. menej ako 34 hodín týždenne. Každý deň o 8.00 hod. jej začína vyučovanie,
ktorétrváštyrivyučovaciehodinypo45minút,t.j.spolutrihodinydenne.Ztohojezrejmé,žezcelkového
počtu 34 hodín, ktoré M. týždenne fyzicky strávi v W. Z., predstavuje 15 hodín vyučovanie. Žalobkyňa

ďalej uviedla, že zmluvu o poskytovaní sociálnej služby uzatvorila z dôvodu, že riaditeľka Špeciálnej
základnej školy tvrdila, že ju musí uzatvoriť, aby mohla navštevovať školu, nakoľko škola má uzatvorenú
zmluvusDomovomdôchodcovadomovomsociálnychslužiebR.,vzmyslektorejvyučovanievovariante
C prebieha v W. Z.. Podľa riaditeľky škola nemá dostatok zamestnancov, ktorí by sa mohli pred a po
vyučovaní a počas prestávok vykonávať obslužné činnosti, ktoré M. pre svoj zdravotný stav vyžaduje,

napr. prebaľovanie, kŕmenie, prezliekanie a pod.. M. bola pre svoje ťažké mentálne a fyzické postihnutie
uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázanou na opatrovanie a žalobkyni bol priznaný
peňažný príspevok na opatrovanie. Napadnutým rozhodnutím bol tento príspevok znížený.

5. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia školského zákona č. 245/2008 Z. z. a to § 19 ods. 1 a 2, §

20 ods. 1, § 95 ods. 1, písm. b) a ods. 2, § 97 ods. 1, 5 písm. c). Z týchto ustanovení je zrejmé,
že výchovu a vzdelávanie žiakov s mentálnych postihnutím začleneným do variantu Y. uskutočňuje
špeciálna základná škola podľa vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím.
Podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia preprimárne vzdelávanie, vydaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
počet vyučovacích hodín v prípravnom až desiatom ročníku je 20 vyučovacích hodín týždenne. Podľa
predloženého potvrdenia o návšteve školy M. navštevuje školu aj v školskom roku 2018/2019, pričom z

predloženého rozvrhu hodín je zrejmé, že v školskom 2018/2019 je vzdelávaná Špeciálnou základnou
školou R. v rozsahu 20 vyučovacích hodín týždenne. Zo znenia § 15 ods. 1 a § 18 ods.1, písm. a),
bod 7 zákona o sociálnych službách vyplýva, že poskytovateľ sociálnej služby je oprávnený utvárať
podmienky na vzdelávanie, nie je však oprávnený uskutočňovať vzdelávanie. Uskutočňovať vzdelávanie
žiaka prijatého do špeciálnej školy je podľa školského zákona oprávnená výlučne špeciálna základná

škola. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ktorú uzatvorila s Domovom
dôchodcov a domovom sociálnych služieb R. je dohodnutý rozsah poskytovanej sociálnej služby určený
nad
32 20 hodín týždenne. Vzhľadom na skutočnosť, že M. sa v tomto zariadení fyzicky nachádza
menej ako 34 hodín týždenne, z ktorých 15 hodín predstavuje vyučovanie, nie je možné, aby rozsah
poskytovania sociálnej služby určený zmluvou zodpovedal skutočnosti. Rozsah poskytovania sociálnej

služby stanovený zmluvou odporuje školskému zákonu, ktorý nepripúšťa, aby vzdelávanie vykonával
iný subjekt ako základná škola. Vzdelávanie realizujú pedagogickí zamestnanci školy, do ktorej bol
žiak prijatý. Z toho žalobkyňa vyvodila, že ustanovenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, podľa
ktorej je služba poskytovaná v rozsahu nad 20 hodín týždenne, je neplatné. Žalobkyňa poukázala na
to, že zákonom č. 191/2018 Z. z. ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia bolo s účinnosťou od 1. júla 2018 zo
zákona vypustené ustanovenie zakotvujúce zníženie peňažného príspevku na opatrovanie, ak fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevovala školu alebo školské zariadenie v rozsahu viac
ako 20 hodín týždenne. Dôvodom pre túto úpravu bolo zohľadnenie podnetov organizácií zastupujúcich
rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré poukazovali na skutočnosť, že postihovať rodinu

krátením príspevku za to, že si dieťa plní povinnú školskú dochádzku uloženú mu právnymi predpismi,
je v hrubom rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovorom o právach
dieťaťa. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nijako nemôže ovplyvniť skutočnosť, že trieda jej dcéry bola
elokovaná do DSS Z.. Preto považuje napadnuté rozhodnutie za absurdné.

6. Žalobkyňa namietala tiež, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavuajevrozporesnavrhovanýmidôkazmi,ktorévodvolacomkonanípredložila.Žalobkyňanamietala,
že žalovaný sa odvoláva na skutočnosť, že utváranie podmienok na vzdelávanie je podľa zákona o
sociálnych službách súčasťou sociálnej služby, čo podľa žalovaného za následok zníženie peňažného
príspevku na opatrovanie „bez ohľadu na počet hodín, počas ktorých si maloletá M. T. plní povinnú

školskú dochádzku“. Podľa žalobkyne žalovaný tak bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch
stotožňuje utváranie podmienok na vzdelávanie so vzdelávaním, pričom si mechanicky osvojuje rozsah
sociálnej služby uvedený v zmluve o jej poskytovaní bez toho, aby predmetné ustanovenie zmluvy
preskúmal v kontexte žalobkyňou uvádzaných námietok, čím žalovaný rezignoval na svoju elementárnu
povinnosť hľadania materiálne pravdy v správnom konaní.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu žalobkyne zamietol. K žalobným dôvodom
uviedol, že podľa platnej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenej medzi poskytovateľom

a mal. M. T. zastúpenou žalobkyňou sú maloletej M. T. poskytované sociálne služby ambulantnou
formou v rozsahu na 20 hodín týždenne. Nakoľko sa jedná o dvojstranný právny akt, ktorý podľa
vyhlásenia oboch strán je prejavom slobodnej vôle zmluvných strán a nebola uzatvorená v tiesni ani za
nápadne nevýhodných podmienok, nemožno spochybňovať jeho platnosť a záväznosť. Skutočnosť, že
v rámci poskytovania sociálnych služieb sú v zariadení vytvorené aj podmienky pre vzdelávanie klientov,

nespôsobujú zníženie rozsahu poskytovaných sociálnych služieb zariadením sociálnych služieb.
Nepriamo to potvrdila aj žalobkyňa v žalobe, keď uviedla, že „škola nemá dostatok zamestnancov, ktorí
by mohli pred a po vyučovaní a počas prestávok vykonávať obslužné, ktoré M. pre svoj zdravotný
stav vyžaduje, napr. prebaľovanie, kŕmenie, prezliekanie a pod.“. Maloletá M. T. je fyzickou osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80% pre zdravotné postihnutie uvedené

v skupine V ods.1, písm. i), bod 2 - Z.V. G.. Z toho vyplýva, že sú jej poskytované sociálne služby
najmä pri vykonávaní sebaobslužných úkonov aj v čase, keď prebieha výučba. Podľa prvej vety §
40 ods. 8 peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 326,16 Eur, ak fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby vrozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Žiadne ustanovenie zákona o peňažných príspevkoch neukladá
príslušnému orgánu povinnosť pri zisťovaní rozsahu poskytovania sociálnych služieb ambulantnou
formou zohľadňovať čas, ktorý klient strávi v zariadení sociálnych služieb napr. vzdelávaním, ani

keď ide o plnenie povinnej školskej dochádzky. Pre posúdenie rozsahu sociálnej služby poskytovanej
ambulantnou formou je rozhodujúci a záväzný časový rozsah poskytovanej ambulantnej sociálnej
služby, dohodnutý medzi poskytovateľom sociálnej služby a klientom v zmluve o poskytovaní sociálnej
služby. Prvostupňový správny orgán pri zisťovaní rozsahu poskytovaných sociálnych služieb vychádzal
z Dodatku ku Zmluve o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 22.9.2015, ktorý bol predložený správnemu

orgánu 10.12.2018. V priebehu odvolacieho konania bolo doložené potvrdenie o poskytovaní sociálnej
služby zariadením domov dôchodcov a domov sociálnych služieb. V zmluve, resp. v predmetnom
dodatku bolo dohodnuté, že maloletej M. T. sa sociálna služba poskytuje ambulantnou formou nad
20 hodín týždenne. Podľa potvrdenia o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 20.12.2018 boli maloletej
M. T. poskytované ambulantnou formou sociálne služby v rozsahu nad 20 hodín týždenne a počas
poskytovaniasociálnychslužiebsizároveňplnípovinnúškolskúdochádzku.Tátoskutočnosťbezohľadu

napočethodín,počasktorýchsimaloletáM.T.plnípovinnúškolskúdochádzku,mázanásledokzníženie
peňažného príspevku na opatrovanie v takom rozsahu, ako bolo rozhodnuté. Od účinnosti zákona č.
191/2018 Z. z., t. j. od 1.7.2018 došlo k úprave výšky peňažného príspevku na opatrovanie na sumu
326,16 Eur mesačne, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie
sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Jedným z

cieľov tejto zmeny je vyhnúť sa situáciám, keď je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
kompenzovanádvakrát,atojednakplnýmpeňažnýmpríspevkomnaopatrovanieajednakposkytovaním
sociálnych služieb napr. v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú financované čiastočne alebo úplne
z verejných zdrojov. Preto bola mesačná výška peňažného príspevku na opatrovanie pre tieto prípady
znížená o sumu 43,20 Eur. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že dôvodom zmeny legislatívy bolo zohľadnenie

podnetov organizácií zastupujúcich rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré poukazovali na
skutočnosť, že postihovať rodinu krátením príspevku za to, že si dieťa plní povinnú školskú dochádzku
uloženú mu právnymi predpismi, je v hrubom rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným
postihnutím a Dohovorom o právach dieťaťa, žalovaný uviedol, že v tomto prípade došlo ku kráteniu
peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu, že maloletej M. T. je poskytovaná sociálna služba, ktorá

je podľa § 2 ods. 1 jednou z foriem kompenzácie. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, bral do úvahy dôvody odvolania
žalobkyne aj všetky podstatné okolnosti. Bolo dostatočne odôvodnené a v odôvodnení rozhodnutia sa
žalovaný vysporiadal so všetkými dôvodmi odvolania, a teda k porušeniu práva žalobkyne na riadne
a dôkladné odôvodnenie nedošlo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
pričom potom, ako zistil, že medzi účastníkmi neboli sporné žiadane rozhodné skutočnosti, sporné bolo

právne posúdenie veci, vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP.
Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 16.8.2019. Rozsudok bol
verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 30. augusta 2019 (§
137 ods. 3 SSP).

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. e) SSP 1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie
je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia v znení účinnom pre preskúmavané konanie (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.
z.“) (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia")
je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním
peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služiebpodľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná
starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1)

12. Podľa § 39 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (1) Opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutímpriúkonochsebaobsluhy,priúkonochstarostlivostiodomácnosťaprirealizovanísociálnych

aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

13. Podľa § 40 ods. 1, 2, 7 a 8 zákona č. 447/2008 Z. z. (1) Ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa §
15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno
fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

(2) Rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby
1a) alebo navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, 1a) zo školského zariadenia
alebo zo školy.

(7) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 369,36 eura pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 492,34 eura pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických
osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 326,16 eura, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby1a) v rozsahu

viacako20hodíntýždenne.Peňažnýpríspevoknaopatrovanieje461,81eura,akfyzickáosobaopatruje
najmenej dve fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na opatrovanie, ktorým sa
poskytuje ambulantná forma sociálnej služby1a) v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

14. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (1) Ak príslušný orgán zistí, že opakovaný peňažný

príspevok na kompenzáciu sa neprávom poskytuje alebo jednorazový peňažný príspevok sa neprávom
poskytol na základe preukázateľne nepravdivých údajov, ktoré uviedla fyzická osoba, ktorej bol tento
peňažný príspevok na kompenzáciu priznaný, alebo ak fyzická osoba použila peňažný príspevok na
kompenzáciu na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, príslušný orgán rozhodne o odňatí a zastavení
výplaty opakovaného peňažného príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňažný

príspevok.

15. Podľa § 48 zákona č. 447/2008 Z. z. právo na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu
vyplateného neprávom, alebo vo vyššej sume ako patril zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď
príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný

príspevoknakompenzáciuvyplatil;tietolehotyneplynúpočasvýkonurozhodnutiaaleboaksanaúhradu
preplatku vykonávajú zrážky z peňažného príspevku na kompenzáciu.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (1) Sociálna služba je odborná
činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na

a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo
zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,
b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej
začlenenia do spoločnosti,
c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej

osoby,
d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,
e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny,
f) zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri starostlivosti
o dieťa.

17. Podľa § 15 ods. 1, 2 a 3 (1) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách Poskytovateľ sociálnej
služby je povinný vykonávať odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti, zabezpečovaťvykonávanie týchto činností alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom, pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje.
(2) Poskytovateľ sociálnej služby popri činnostiach, ktoré je povinný vykonávať, zabezpečovať ich

vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje,
môže vykonávať, zabezpečovať vykonávanie alebo utvárať podmienky na vykonávanie aj iných činností
uvedených v § 16 až 18 a § 61 ods. 8 a 9, ktoré pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje, nie je povinný
vykonávať, zabezpečovať ich vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie podľa odseku 1.
(3) Poskytovateľ sociálnej služby môže vykonávať, zabezpečovať alebo utvárať podmienky na

vykonávanie iných činností, ktoré tento zákon neupravuje a zvyšujú kvalitu sociálnej služby.

18 Podľa § 18 ods. 1, písm. a), bod 7 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (1) Ďalšie činnosti
sú a) utváranie podmienok na 7. vzdelávanie.

19. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (3) vzdelávanie podľa odseku

1 písm. a) siedmeho bodu je utváranie podmienok na vzdelávanie prijímateľa sociálnej služby podľa
osobitného predpisu.

20. Predmetom prieskumu správneho súdu bol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného a to
posúdenie, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, a teda či skutkové závery, ku ktorým
dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkom konania a či jeho rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti. To znamená, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávnymi predpismi. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť

orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť,
či orgán verejnej správy splnil povinnosti stanovené zákonom. Z obsahu správneho spisu vyplývajú
rozhodné skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi tohto konania sporné. Žalobkyňa je poberateľkou
príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej dcéry maloletej M. T., ktorý jej bol napadnutým
rozhodnutím spätne znížený na sumu 326,16 Eur z dôvodu, že opatrovanej osobe sú poskytované

sociálne služby ambulantnou formou v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Maloletá M. T. je fyzickou
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80% pre zdravotné postihnutie
uvedené v skupine V. ods. 1, písm. i), bod 2, Z. K. G.. Nebolo sporné, že mal. M. T. navštevuje špeciálnu
základnúškoluvškolskomroku2018/2019vrozsahu20vyučovacíchhodíntýždenne.Nebolosporné,že
vyučovanietátošpeciálnazákladnáškolaposkytujearealizujevzariadeníposkytujúcomsociálneslužby

a to v Domove dôchodcov a v domove sociálnych služieb W. Z., R., R.. Nesporná bola aj skutočnosť, že
M. T., resp. v zastúpení žalobkyňou uzatvorili s Domovom dôchodcov a domovom sociálnych služieb,
R., R. Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s rozsahom poskytovania služby nad 20 hodín týždenne.
Nebolo sporné ani to, čo žalobkyňa uvádza v žalobe, že M. T. sa v W. Z. nachádza v pracovných dňoch
od 7.50 hod. do 14.30 hod., a teda jej pobyt v tomto zariadení presahuje 20 hodín týždenne. Medzi

účastníkmi konania bolo sporné len právne posúdenie skutočností, že M. T. je v rámci jej pobytu v W. Z.
poskytované vzdelávanie špeciálnou základnou školou za účelom povinnej školskej dochádzky v zmysle
školského zákona.

21. Podľa žalobkyne bolo potrebné vyučovacie hodiny, počas ktorých si maloletá M. T. plní povinnú

školskú dochádzku odpočítať z času stráveného M. T. v DSS Z. z dôvodu, že DSS Z. M. neposkytuje
vzdelávanie a ani ho poskytovať v zmysle školského zákona nemôže. Žalobkyňa z toho dôvodu videla
aj rozpor zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb so školským zákonom a dovolávala sa je čiastočnej
neplatnosti.

22. Žalovaný svoje rozhodnutie založil aj na potvrdení W. Z., podľa ktorého toto zariadenie poskytuje
sociálne služby M. T. ambulantnou formou v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

23. Žalobné námietky nezákonnosti boli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. V zmysle vyššie
citovaného § 2 zákona o sociálnych službách je sociálnou službou odborná činnosť, obslužná činnosť

alebo ďalšia činnosť, alebo súbor týchto činností, pričom v zmysle § 18 tohto zákona ďalšou činnosťou je
aj utváranie podmienok na vzdelávanie prijímateľa sociálnej služby podľa osobitného predpisu, ktorým
je školský zákon. Keďže je vzdelávanie podľa školského zákona maloletej M. T. poskytované Špeciálnou
základnou školou vo R. v zariadení poskytovateľa sociálnych služieb W. Z. a súčasne je vytváraniepodmienok na vzdelávanie sociálnou službou, tak v zmysle tohto ustanovenia ako aj podľa zmluvy o
poskytovaní sociálnych služieb platí, že sú jej sociálne služby poskytované vytváraním podmienok pre
vzdelávanie aj počas vyučovania. Poskytovanie sociálnej služby spočívajúce vo vytváraní podmienok

pre vzdelávanie, nie je poskytovaním vzdelávania, a preto nemôže byť v rozpore so školským zákonom
dohoda o poskytovaní sociálnych služieb, ktorej obsahom je aj poskytovanie sociálnej služby vytváraním
podmienok pre vzdelávanie. Treba zdôrazniť, že posúdenie či činnosť, ktorou je utváranie podmienok
prevzdelávaniepodľaosobitnéhopredpisu,ktorýmješkolskýzákon,jesociálnouslužbou,niejedanéna
úvahu orgánu verejnej správy. Naopak, táto činnosť je vyššie citovaným zákonom o sociálnych službách

priamo vymedzená ako sociálna služba. Podmienky na vzdelávanie logicky musia byť utvárané počas
doby - času vzdelávania.

24. Žalobkyňa poukazovala na novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia, ktorá bola prijatá zákonom č. 191/2018 Z. z. s tým, že k zmene zákona došlo
z dôvodu, že predchádzajúca úprava bola v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným

postihnutím a s Dohovorom o právach dieťaťa. K tomu je potrebné uviesť, že dôvod na prijatie
zmeny zákona, ktorou bolo vypustenie predchádzajúceho pravidla, že príspevok na opatrovanie sa
kráti aj vtedy, ak opatrovaná osoba navštevuje školské zariadenie viac ako 20 hodín týždenne je
uvedený v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu navrhovanej zmeny vládneho návrhu zákona v rámci
legislatívneho procesu. Išlo o zmenu zákona prijatú na základe pozmeňovacieho návrhu Výboru NR SR

pre sociálne veci, ktorý bol odôvodnený tak, že: „navrhované má zabrániť znižovaniu rozsahu školskej
dochádzkyopatrovanejosoby“.Uvedenouzmenouzákonazákonodarcazmenilpredchádzajúcuúpravu,
podľa ktorej sa znížený príspevok na opatrovanie poskytoval vtedy, ak fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytovala ambulantná forma sociálnej služby
alebo navštevovala školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Po zmene zákona sa

z dôvodov pre znížený peňažný príspevok tak, ako vyplýva z vyššie citovaného § 40 ods. 8 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vypustil dôvod spočívajúci v
tom, že ťažko zdravotne postihnutá osoba navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín
týždenne, pričom zákon ponechal v platnosti dôvod pre znížený peňažný príspevok na opatrovanie,
ktorým je, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje

ambulantná forma sociálnej služby v rozsahu ako 20 hodín týždenne. Úprava - zníženie príspevku na
opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby sa tak viaže výlučne na skutočnosť že sa opatrovanej
osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou v počte viac ako 20 hodín týždenne.

25. Podľa § 40 ods. 8 zákona o peňažných príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktorý upravuje peňažný príspevok na
opatrovanie, peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 326,16 Eur, ak sa fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v
rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Takýto text zákona nemožno vyložiť tak, ako sa toho dožaduje
žalobkyňa, a teda že z rozsahu poskytovanej sociálnej služby sa odpočíta čas vzdelávania a teda

čas poskytovania sociálnej služby utváraním podmienok na vzdelávanie z dôvodu, že ide o utváranie
podmienok na vzdelávanie povinnou školskou dochádzkou. Nešlo by o výklad ale o doplnenie textu
zákona. Zákonodarca nestanovil, že § 40 ods. 8 prvá veta zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia neplatí, ak sa v rámci poskytovanej ambulantnej
formy sociálnej služby poskytuje aj sociálna služba prostredníctvom vykonávania ďalšej činnosti a

to utvárania podmienok pre vzdelávanie povinnou školskou dochádzkou. Žalovaný preto správne za
rozhodnú skutočnosť považoval počet hodín, počas ktorých sa M. T. poskytujú sociálne služby v DSS
Z. ambulantnou formou uvedených v zmluve o jej poskytovaní vrátane doby vyučovania, nakoľko
vyučovanie realizuje Špeciálna základná škola v zariadení poskytovateľa sociálnej služby a je to
poskytovateľ sociálnej služby, ktorý utvára podmienky pre vzdelávanie M. T. v jeho zariadení počas jej

pobytu v tomto zariadení, a teda sociálna služba je poskytovaná aj počas vyučovania, čiže aj počas
doby, kedy si plní povinnú školskú dochádzku. Navyše samotné plnenie povinnej školskej dochádzky
predstavuje 15 hodín týždenne, ako uvádza žalobkyňa v žalobe, a teda rozsah vyučovania nie je
dôvodom prekročenia zákonného limitu, po prekročení ktorého dochádza ku kráteniu príspevku.

26. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že
orgánverejnejsprávysizadovážildostatokpodkladovnazistenieskutočnéhostavu,pričomtentozistený
skutočný stav správne právne posúdil. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.27. Podľa § 167 SSP má v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý
bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa v tomto prípade úspešná nebola, preto jej súd

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.