Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Csp/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201772
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618201772.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudcom JUDr. Lucia Šupenová, v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zast.
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom kancelárie: Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava -
Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: Š. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. XXXX/X, XXX
XX Q., štátny občan SR v konaní o zaplatenie 1441,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1441,20 Eur spolu s kapitalizovaným
úrokom vo výške 76,65 Eur a úrokom z omeškania zo sumy 1441,20 Eur vo výške 5,25% ročne od
08.06.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku vo výške 943,75 Eur a úroku zo
zostatku nesplatenej istiny zo sumy 1441,20 Eur vo výške 24,50 % ročne od 08.06.2017 do
zaplatenia sa z a m i e t a.

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a od žalovaného náhrada trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej
súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou na tunajší súd dňa 19.04.2018 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu dlžnú istinu v sume 1441,20 Eur, úrok z
istiny vo výške 962,84 Eur a 57,56 Eur, zmluvný úrok vo výške 24,5 % ročne zo žalovanej
sumy od 08.06.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od
08.06.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2.Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 12.07.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ
a žalovaný ako dlžník Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné

podmienky a Obchodné podmienky pre úver, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 2000,-Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť spolu s úrokmi a poplatkami.
Žalovaný ku dňu podania žaloby svoj dlh voči žalobcovi neuhradil.

3.Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o postúpení na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi právnym predchodcom Poštová banka a.s.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.

4.Žalovaný si žalobu a jej prílohy prevzal, avšak k samotnej žalobe ani k skutočnostiam
v nej uvedeným sa žiadnym spôsobom nevyjadril.5.Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 09.10.2018 uviedol, že žalovaný splnil svoj
záväzok len čiastočne a jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine aktuálny
stav úveru ku dňu 07.06.2017. Právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný dňa

10.11.2014 Žalovanému okrem iného vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky aj
zmluvné úroky vo výške dohodnutej na 24,50 % ročne. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo
výške 2217,20 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere započítaná vo výške 196,88 Eur na poplatky,
vo výške 1461,52 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a vo výške 558,80
Eur na istinu a to v zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver. Suma zmluvných úrokov

do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1377,-Eur a suma úrokov z omeškania
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumu 8,92 Eur, hoc est spolu vo výške 1385,92 Eur, od
ktorej žalobca odrátal úhrady žalovaného vo výške 1309,27 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a
úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 76,65 Eur.
Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 902,57
Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 193,41 Eur,

hoc est spolu vo výške 1095,97 Eur, od ktorej žalobca odpočítal úhrady žalovaného vo výške 152,22
Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
predstavuje sumu 943,75 Eur.

6.Súd na deň 08.04.2019 nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom boli žalobca ako aj jeho právny

zástupca neprítomní, svoju neprítomnosť neospravedlnili žiadnymi dôvodmi. Žalovaný, ktorému bolo
predvolanie riadne doručené bol prítomný na pojednávaní.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to s aktuálnym stavom
úveru ku dňu 07.06.2017 č.l. 5 - 6, kópiou obálky o doručení tohto žalobcom žalovanému č.l. 6 z opaku

a č.l. 7, Obchodnými podmienkami pre úver Dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva č.l.
7 z opaku až č.l. 8 z opaku, zmluvou o postúpení pohľadávok č.l. 9 z opaku - č.l. 12 z opaku, predpisom
splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX č.l. 19 z opaku a č.l. - 20, úvery pre obyvateľstvo
Dostupná pôžička č.l. 21 - 23 z opaku, Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo
dňa 24.10.2014 č.l. 24, Všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 26 - 46, kópiou obálky adresovanej

žalobcom žalovanému č.l. 47, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10.11.2014 č.l. 48, Zmluvou o
úvere Dostupná pôžička č.l. 49 - 50, Zmluvnými úrokmi z istiny, sankčným úrokom z omeškania splátok,
vkladmi na úroky, úrokmi po zosplatnení, úhradami úrokov po zosplatnení, vyčíslenými v tabuľke č.l. 74
- 76, kalkulačka pre výpočet RPMN zaslaná žalobcom č.l. 77, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa
10.11.2014 s kópiou obálky č.l. 85-87 a zistil nasledujúci skutkový stav:

8.Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 12.07.2011
uzatvorená Zmluva o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
pôžičky vo výške 2000,- Eur, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 70 mesačných splátkach po 57,29
Eur, dátum prvej splátky 12.08.2011, dátum konečnej splatnosti bol dojednaný na 12.05.2017. Úroková

sadzba bola dojedaná na 24,50 %, RPMN na 29,08 % a priemerná RPMN na 17,62 %. Dátum každej
ďalšej platby bol dojednaný k 12. dňu v mesiaci a výška celkových nákladov 1862,92 Eur.

9.Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 2217,20
Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere započítaná vo výške 196,88 Eur na poplatky, vo výške

1461,52 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a vo výške 558,80 Eur na istinu a to v
zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver.

10.Výzvou zo dňa 10.11.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy 1522,23 Eur, nakoľko žalovaný bol v omeškaní a zároveň ho upozornil, že banka vyhlasuje

úver predčasne splatným a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní odo dňa
doručenia výzvy.

11.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že
na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.12.Podľa § 503 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, záväzok platiť úroky je
splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

13.Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
(„zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

14.Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej

jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

15.Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,

b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

16.Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch,
(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak za
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17.Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

18.Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19.Podľa § 53 ods. 1 Občiansky zákonník, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20.Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občiansky zákonník, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti:

22.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba v časti
uvedenej vo výroku tohto rozsudku je dôvodná, keďže v tejto časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd

mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
dňa 12.07.2011 uzatvorená Zmluva o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej
bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2000,- Eur, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 70 mesačných
splátkach po 57,29 Eur, dátum prvej splátky 12.08.2011, dátum konečnej splatnosti bol dojednaný na12.05.2017. Úroková sadzba bola dojedaná na 24,50 %, RPMN na 29,08 % a priemerná RPMN na
17,62 %. Dátum každej ďalšej platby bol dojednaný k 12. dňu v mesiaci a výška celkových nákladov
1862,92 Eur. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského
práva, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na
právnu povahu strán sporu. Uzavretie zmluvy o pôžičke, výška pôžičky, spôsob jej splácania,
suma žalovaným vykonaných úhrad a porušenie povinností žalovaným splácať pôžičku riadne a včas

medzi stranami sporu neboli sporné.

23.Taktiež mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017
uzavretej medzi spoločnosťou poštová banka a.s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom došlo
k postúpeniu zosplatnenej pohľadávky voči žalovanému.

24.Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 2217,20
Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere započítaná vo výške 196,88 Eur na poplatky, vo
výške 1461,52 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a vo výške 558,80 Eur na istinu
a to v zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver. Výzvou zo dňa 10.11.2014 právny
predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1522,23 Eur, nakoľko žalovaný bol v

omeškaní a zároveň ho upozornil, že banka vyhlasuje úver predčasne splatným a vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.

25.Po zosplatnení má však právny predchodca žalobca a aj samotný žalobca nárok len na zaplatenie
sumy čistej istiny, keďže po tomto dátume už žalobcovi úroky z úveru neprislúchajú. Podľa názoru súdu

zmluvné úroky sú splatné spolu s istinou a doba ich splatnosti sa zhoduje s dobou splatnosti úveru v
zmysle §503 Obchodný zákonník. Úrok z úveru je cenou za úver. Po vyhlásení celého úveru
za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za
užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Po lehote splatnosti
už veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi neposkytuje.

26.Je pravdou, že v zmysle zmluvných podmienok bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj
dohodnutý úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy dlžných splátok úveru až do zaplatenia, avšak čo
do samotného zmluvného úroku vo výške 24,50 % ročne zo zapožičanej sumy požadovaného odo dňa
mimoriadnej splatnosti úveru súd žalobu zamietol poukazujúc na publikované rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný iba úroky
z omeškania. Z tohto dôvodu má žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úveru iba do
dňa kedy vyhlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na
zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania.

27.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

28.Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úroku z
úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
konania.

29.Zároveň v tejto veci súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.6.2015
sp.zn. 6Co/190/2014, s ktorým je potrebné súhlasiť a v ktorom sa okrem iného uvádza aj nasledovné:
splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok
preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňažní v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,

ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý aj od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkovv podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody
splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu

zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva a dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov

spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav kedy spotrebiteľ už nemá právny titulu mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne

nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenie
povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu
nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny
obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo. Zatiaľ čo však
spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou

zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nerovnováhy dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívateľa svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.Akbynavyšesúdtakútozmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadváhuveriteľa,alezároveň

by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti veriteľa vrátiť požičanú
istinu jednorázovo. Takéto konanie veriteľa však nepomína v Slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd
prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže

jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uplatnenej
sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len

so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok
v spotrebiteľskej zmluve. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné úroky patriace len v právne súladnom stave, je táto
právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občiansky zákonník robí absolútne

neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občiansky zákonník v spojení s § 3 a § 3a
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu
neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli
mu tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády alternatívne

(podľa povahy zmluvnej úpravy), subsidiárne ani testom § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka.

30.Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť
bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie §
506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke

rovnako takéto pravidlo neuvádza (§ 657, § 658). Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným
limitom)alebozmluvné(napr.zmluvnápokuta).Doúvahyprichádzajúprípadneajinénárokyzporušenia
práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že
ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

31.Dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách sa dotýka
ponuky zákona - dispozície. Odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch
z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovanej. Ak by takejto dohody nebolo, zákon byumožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti úroky z omeškania pri pomerne novom
pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvené v § 3a Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. Pre
prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale rôzne sankčné mechanizmy za neplnenie povinnosti riešia

krízu spojenú s omeškaním. Cena musí byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení
s ukončením úverovej služby, a teda uplynutím úverového obdobia či už pôvodne dohodnutého alebo
predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne
záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu
pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému
zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so
zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným
právnym úkonom. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne
za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne

nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa
popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo

zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

32.S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré
sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa

podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak v tomto prípade existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občiansky zákonník robí absolútne neplatnou, tak ako ju súd
vyššie citoval, konkrétnymi ustanoveniami zmluvy o úvere. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek

vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania naďalej dovolával aj v čase po
jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občiansky zákonník. Je
nevyhnutné, aby úverové vzťahy boli osobitne chránené a potvrdzuje to vlastne aj osobitná smernica
o spotrebiteľských úveroch a na vnútroštátnej úrovni celý rad osobitných noriem. Úroky za poskytnutie

úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím
času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti
spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov
za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus
úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie

§ 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám nároky z porušenia práva,
napr. sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občiansky zákonník
v spojení s § 3 a § 3a Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Uvedené pravidlo predpokladá len to,
aby sa omeškanie týkalo plnenia peňažnej povahy.

33.Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014, sp. zn.
5 Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013 ako aj Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014. Súd týmto poukazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co 475/2005 zo dňa 09.09.2015 ako aj rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach v prvostupňovej veci 20C/48/2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci
sp. zn. 1Co/222/2016 zo dňa 17.05.2017.

34.Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/98 vyplýva, že dohodnuté úroky
(zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

35.V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS
476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciutakých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo
možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel
práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom

okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi
úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo
výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež
výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú
argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne

poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s
námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde.
Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“

36.Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať

túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky
(§ 53 ods.5 OZ).

37.Možno jednoznačne v závere úvah súdu uzatvoriť, že niet takého zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe
splatnosti. Obchodný zákonník a ani zákon č. 145/2010 Zb. neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky
popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka

platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. Je zároveň nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po
splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu
v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutá otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto
dohody ohľadom úrokov popri úroku z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od
dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškaniach, či iných sankciách

je v neprospech žalovaného. Dohodnuté úroky predstavujú cenu služby. Ak by zákonodarca mal úmysel
uregulovať cenu služby aj za obdobie po skončení služby, mohol to explicitne upraviť tak, ako to napr.
zakotvil pri iných spoločenských vzťahoch v § 723 ods. 1 OZ - „je nájomca povinný platiť
nájomné až do vrátenia veci“. Ustanovenie § 506 Obchodný zákonník o odstúpení od zmluvy
pre nesplácanie úveru a o vrátení dlžnej sumy s úrokmi nestanovuje presne, či sa majú platiť úroky do

odstúpenia alebo úroky aj po odstúpení. Zostala teda len rovina zmluvnej úpravy, a tá je z uvedených
dôvodov vystavená súdnej kontrole neprijateľnosti (§ 53 ods. 1 OZ).

38.Súd vzhľadom na vyššie uvedené priznal žalobcovi istinu in summa 1441,20 Eur, dlžný úrok z istiny
vo výške 76,61 Eur (vyčíslený do predčasnej splatnosti úveru), úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne

zo sumy 1441,20 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

39.Z dôvodov vide infra súd žalobu zamietol v časti čo do zaplatenia uplatnených zmluvných úrokov vo
výške 24,50 % ročne z dlžnej sumy po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, resp. od 08.06.2017.

40.Podľa § 517 ods. 1 Občiansky zákonník dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní
ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

41.Podľa 517 ods. 2 Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.42.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovení
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením
peňažného dlhu.

43.Vzhľadom na vyššie uvedené súd má taktiež za to, že žalovaný splatnú pohľadávku neuhradil riadne
a včas. Z tohto dôvodu sa dostal do omeškania a preto v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vyhovel žalobe v časti príslušenstva
pohľadávky a to úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy.

44.Z vyššie uvedených dôvodov tunajší súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

45.Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol
o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžné sumy a úrok z omeškania v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

46.Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Aj napriek tomu, že súd žalobu v časti príslušenstva, ktoré nebolo vyčíslené zamietol,
pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v
uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo žalobca nevyčísli vo svojej žalobe
(uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008).

47.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto

náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní

odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,

d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského.