Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27Pc/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204049
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318204049.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou, v právnej veci navrhovateľa ako osoby

oprávnenej z vyživovacej povinnosti: S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXXX/XX, XXX XX N., Š. M. D.,
v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám.
943/4, 924 01 Galanta, IČO: 47 244 160, proti odporcovi ako osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: O.
J., L.. XX.X.XXXX, J. C. N. XXXX/XX, XXX XX J., Š. M. D. o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti
pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 10C/22/02-64 zo dňa 25.9.2003 v časti výživného
odporcu voči plnoletému navrhovateľovi tak, že výživné odporcu voči navrhovateľovi z v y š u j e zo

sumy 82,98 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Výživné je z r o č n é vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľa.

III. Súd zamieta návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti a návrh na zníženie vyživovacej
povinnosti voči plnoletému dieťaťu - navrhovateľovi.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2018 žiadal, aby súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť povinného, ktorý je otcom navrhovateľa, voči navrhovateľovi ako plnoletému
synovi zo sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že
rozsah vyživovacej povinnosti bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k.
10C/22/2002-64 zo dňa 25.9.2003 na sumu 82,98 Eur (2 500,- Sk) mesačne, pričom od poslednej
úpravy výživného došlo k podstatnej zmene odôvodňujúcej jeho zvýšenie. V čase vydania rozsudku mal
navrhovateľ 3 roky, pričom toho času je študentom 4. ročníka N.Á. I. C. E. N.. Je nepochybné, že za 17

rokov sa výrazne zmenili potreby navrhovateľa a zvýšili sa výdavky na jeho výživu, ošatenie, kultúrne,
rekreačné a športové vyžitie, ale predovšetkým na školské potreby. Navrhovateľ býva v spoločnej
domácnosti s matkou, jej manželom a polorodou sestrou, ktorá má 8 rokov. Matka navrhovateľa sa
o neho osobne stará, poskytuje mu bývanie, stravovanie a ošatenie. Pravidelné mesačné výdavky
navrhovateľa (základné potreby) predstavujú sumu 339,- Eur (základná strava, výživa, pitný režim 150,-
Eur, hygienické potreby, drogéria a lieky 10,- Eur, strava v ŠJ 30,- Eur, oblečenie a obuv 40,- Eur,
voľnočasové aktivity 20,- Eur, telefón 30,- Eur, náklady na bývanie 59,- Eur, t.j. 1/4 z celkových nákladov

na bývanie). Okrem uvedených výdavkov má navrhovateľ ešte individuálne ročné výdavky v priemere vo
výške 500,- Eur (školské potreby na začiatku šk. roka 50,- Eur, náklady spojené so stužkovou a maturitou
350,- Eur, prázdninové aktivity 100,- Eur). Nakoľko priznaná suma výživného toho času už nezodpovedápotrebám navrhovateľa ako ani schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, obrátil sa navrhovateľ na
tunajší súd.

2. Povinný s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, nakoľko navrhovateľ je plnoletý, a aj napriek tomu, že
bol prijatý na vysokú škodu je schopný sám sa živiť, nemá žiadnu zdravotnú prekážku.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, povinného, prednesom právneho
zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s rozsudkom č.k. 10C/22/2002-64 zo dňa 25.9.2003, listinnými

dôkazmi predloženými navrhovateľom: rodný list navrhovateľa, potvrdenie o návšteve školy,
vysvedčenie o maturitnej skúške, vysvedčenie z ôsmeho ročníka osemročného gymnázia, potvrdenie o
prijatí na štúdium do 1.ročníka denného bakalárskeho štúdia v akademickom roku 2018/2019 na Ž. A. E.
Ž.W.,vštudijnomprogrameleteckádoprava,potvrdenieoprijmematky,listinnýmidôkazmipredloženými
povinným: zálohový mesačný predpis služieb spojených s užívaním bytu, doklad o platbe za služby TV
a internet, doklad o výške splátky hypotekárneho úveru a splátky spotrebného úveru, doklad o výške

výživnéhonajehomaloletúdcérusZŤP,potvrdenieovýškeinvalidnéhodôchodku, azistiltentoskutkový
stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 10C/22/2002-64 zo dňa 25.9.2003, právoplatným
20.11.2003 súd manželstvo rodičov navrhovateľa rozviedol a C. S. zveril do výchovy matke a otcovi

maloletého uložil povinnosť platiť na jeho výživu mesačne po 2 500,- Sk (82,98 Eur). Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že v čase rozhodovania súdu navrhovateľ navštevoval materskú školu. Priemerný
mesačný príjem matky navrhovateľa bol okolo 9 007,- Sk (298,98 Eur) a otcov 20 639,- Sk (685,09 Eur).

5. Z výpovede navrhovateľa a ním predložených listinných dôkazov súd zistil, že v priebehu konania

úspešne (s vyznamenaním) ukončil stredoškolské štúdium na osemročnom N. I. C. E. N. a bol prijatý
na Ž. A. E. Ž., na denné bakalárske štúdium v študijnom programe letecká doprava. V priebehu tohto
roka mu v súvislosti so štúdiom vznikli výdavky vo výške 400,- Eur (maturita + školské pomôcky), pričom
prijatím na vysokoškolské štúdium je predpoklad, že výdavky budú vyššie ako počas štúdia na strednej
škole, keď býval u svojej matky. Ostatné bežné výdavky uviedol, že tieto v prieme dosahujú výšku 339,-

Eur, pričom pozostávajú z výdavkov na stravu 150,- Eur; hygienické potreby, drogériu a lieky 10,- Eur,
z výdavkov na stravu v ŠJ 30,- Eur, na oblečenie a obuv 40,- Eur, na voľnočasové aktivity 20,- Eur,
na telefón 30,- Eur a na bývanie 59,- Eur, t.j. 1/4 z celkových nákladov na bývanie. V lete sa snaží
popri prázdninových aktivitách, v súvislosti s ktorými uviedol výdavky vo výške 100,- Eur, aj brigádne si
privyrobiť. Jeho zdravotný stav je dobrý.

6. Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a ich
spoločnou maloletou dcérou. Matka navrhovateľovi zabezpečuje všetky jeho potreby.
S otcom nie je v žiadnom kontakte, vôbec sa nenavštevovali. Navrhovateľ nemal vedomosť ani o tom,
kde povinný býva. Priemerný príjem matky navrhovateľa predstavuje sumu okolo 1 313,02 Eur.

7. Z výpovede povinného a ním predložených listinných dôkazov súd zistil, že jeho príjem toho času
pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 708,- Eur mesačne. Z tohto hradí náklady na bývanie vo
výške 145,- Eur, hypotekárny úver 260,- Eur, spotrebný úver 360,- Eur, prispieva na výživu postihnutej
maloletej dcéry sumou 140,- Eur a bežné výdavky spojené s ošatením, stravou a drogériou v sume okolo

300,- Eur mesačne. S výdavkami mu pomáha jeho matka a brat. Povinný súdu síce predložil Čestné
vyhlásenie, že na svoju maloletú dcéru platí výživné vo výške 170,- Eur, avšak vo svojej výpovedi ako
je vyššie uvedené, uviedol, že platí sumu vo výške 140,- Eur. K predmetnému vyhláseniu povinný ďalej
uviedol, že toto je v celom rozsahu pravdivé a berie ako urážku, ak si právny zástupca navrhovateľa
myslí opak. Toto vyhlásenie predkladá aj na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Platby

výživného na postihnutú dcéru povinný realizuje v hotovosti, k rukám jej matky. Je presvedčený, že
navrhovateľ nadobudol schopnosť sám sa živiť, nakoľko je fyzicky aj psychicky zdravý, plnoletý, dospelý,
teda schopnosť má. Doteraz si vyživovaciu povinnosť plnil riade, pričom je v rozpore s dobrými mravmi
zvýšenie výživného, keď navrhovateľ sa s ním vôbec nekontaktuje, nezaujíma sa o neho, nesnažil sa
skontaktovať ho za účelom zvýšenia výživného. Z uvedených dôvodov povinný voči nemu učinil akt

vydedenia. On navrhovateľa taktiež nenavštevoval, nakoľko mu zo strany matky bol zamedzený vstup
do bytu z dôvodu, že vymenila zámky. Keď si aj syna zobral, bolo mu vyčítané, že ho vrátil špinavého, čo
však povinný poprel. Teda nenavštevoval sa s ním z dôvodu veľmi narušených vzťahov. Pred tým akosa stal invalidným dôchodcom pracoval v Slovenskej sporiteľni, a.s., kde má vedený aj bankový účet,
pričom peňažný zostatok na účte je podľa tvrdenia povinného okolo 27,- Eur.

8. Právny zástupca navrhovateľa počas konania poukázal na to, že výživné bolo naposledy upravované
v roku 2003 a od toho času sa výdavky navrhovateľa zvýšili, pričom sa predpokladá, že zvyšovať
sa aj budú, keďže navrhovateľ bol prijatý na vysokoškolské štúdium. K Čestnému vyhláseniu, ktoré
bolo predložené povinným za účelom preukázania v akej výške plní povinný výživné na maloletú dcéru
uviedol toľko, že výšku výživného považuje za nepreukázanú, keď raz táto mala byť 140,- Eur a neskôr

už 170,- Eur.

9. V priebehu pojednávania povinný uviedol, že vzhľadom na to, že jeho príjmy sa zmenili a pribudla
mu vyživovacia povinnosť k dcére, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a má za to, že navrhovateľ si vie
zabezpečiť príjem aj popri škole, pričom poukázal na to, že on živil rodinu a popritom vyštudoval dve
vysoké školy, žiada, aby jeho vyživovacia povinnosť bola zrušená, prinajmenšom znížená.

10. K uvedenému návrhu sa navrhovateľ vyjadril v tom zmysle, že s ním nesúhlasí. Poukázal pritom
na ustanovenie § 62 zákona č. 36/2005 Z.z., v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosť
dieťaťa, aby sa živilo samo nie je závislá na dosiahnutí určitej vekovej hranice, napr. nadobudnutím

plnoletosti. Navrhovateľ uviedol, že je riadnym študentom vysokej školy a do úvahy neprichádza ani
zníženie vyživovacej povinnosti, ale v každom prípade zvýšenie vyživovacej povinnosti, keď v zmysle
konštantnej judikatúry je možné postihnúť vyživovacou povinnosťou príjem povinného do 30 % jeho
príjmu. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že povinný je vlastníkom bytu Č.. XX, L. B.. G., E. C. N. XX E.
J. K. D..Č.. XXXX L. G. Č.. XXXX/XXX E. Q. E. T..Ú.. K., M. J. - K., M. J. W., X.D. L. B. Č.. XXXX ako aj

podielovým spoluvlastníkom rodinného domu D..Č.. XXX L. Q. T. G. Č.. XXXX S. Č.. XXXX E. X/X-W. E.
T..Ú.. Š., X. L. B. Č.. XXXX. Vzhľadom na jeho príjmy do odchodu do invalidného dôchodku, považuje
navrhovateľ tvrdenia povinného, že s jeho výdavkami mu pomáha jeho matka a brat, za nedôveryhodné.

11. K nehnuteľnostiam uvedených vo vyjadrení navrhovateľa povinný uviedol, že ide o majetok, nie o

príjem a úlohou súdu je posudzovať jeho príjem, schopnosti a možnosti, pričom poukazuje na to, že je
poberateľom invalidného dôchodku.

12. Právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči na pojednávaní pred súdom uviedol, že v plnom
rozsahu sa pridržiava doterajších písomných podaní ako aj ústnych prednesov, trvá na podanom návrhu

a žiada, aby mu súd vyhovel. Má za to, že je v rozpore s dobrými mravmi nekoná navrhovateľ ale jeho
otec. Navrhovateľ nie je schopný sa doposiaľ sám živiť, študuje na náročnej vysokej škole, a pokiaľ v
zmysle zákona využíva možnosť brigádnickej študentskej činnosti, túto využíva počas prázdnin, nie
počas školského roka, pričom využitie tejto možnosti je pre stanovenie výživného irelevantné. Otec
17 rokov plnil vyživovaciu povinnosť v nezmenenej výške napriek tomu, že mal príjem 2 500,- Eur,

o maloletého sa nezaujímal, a dokonca keď navrhovateľ v snahe dosiahnuť zvýšenie vyživovacej
povinnosti, aby sa mohol ďalej vzdelávať, tak ho povinný vydedil.

13. Povinný v záverečnej reči požiadal, aby mu súd umožnil záverečnú reč podať písomne s poukazom
na to, že sa necíti dobre a má zvýšený pulz.

14. Podaním súdu doručeným dňa 16.10.2018 navrhovateľ v písomne podanej záverečnej reči k vec
samej doplnil, že nie jeho návrh je v rozpore s dobrými mravmi, ale v rozpore s dobrými mravmi je
správanie povinného, a to už v čase rozvodu jeho rodičov. Vôbec nežiadal určenie doby, počas ktorej
by sa mohol s ním, ako jeho maloletým dieťaťom stretávať. Povinný už počas trvania manželstva bol

zaviazaný prispievať na navrhovateľovu výživu. Keď navrhovateľ dospel, jedinú informáciu, ktorú o
povinnom mal, bola adresa pobytu na N. A. E. J., ktorá však bola neaktuálna. Túto adresu povinný
uvádzal na poštových poukážkach, ktorými poukazoval výživné, a to až do doby začatia predmetného
konania. Nikdy sa nesnažil s navrhovateľom skontaktovať, neprejavil záujem, listom, či pozdravom, keď
mal sviatok. Z jeho doterajšieho postoja má navrhovateľ za to, že nemá a ani nikdy nemal o neho záujem.

Matka by nenamietala stretávať sa s povinným. Doteraz navrhovateľovi zabezpečovala jeho potreby v
rámci svojich možností. Okrem toho, že mu poskytuje ubytovanie, stravu, oblečenie, stará sa všestranne
o jeho rozvoj i voľný čas, tak v prípade potreby mu platila aj doučovanie z anglického jazyka, ako aj
doučovanie pri príprave na maturitnú skúšku, umožnila mu urobiť si vodičský preukaz. Matka na rozdielod povinného sa o navrhovateľa stará počas celého jeho života, poskytuje mu zázemie, mentálnu i
emočnú oporu. Počas prázdnin sa navrhovateľ snažil brigádovať, pričom pracoval aj počas školského
roka, ešte keď mal 16 a 17 tokov. Cez víkendy robil kolportéra, neskôr pracoval v spoločnosti Kaufland.

Poobedné zmeny mu končili o 22.00 hod. Táto skutočnosť sa výrazne podpísala pod to, že sa mu zhoršil
prospechvškole,pretosarozhodolukončiťdohoduobrigádnickejprácištudentov.Získaťvysokoškolské
vzdelanie je jeho prioritou, už pri nástupe na osemročné gymnázium si bol vedomý, že bude pokračovať
v štúdiu na vysokej škole. Jedná sa o denné štúdium, na ktoré nastúpil hneď po ukončení štúdia na
gymnáziu (sústavná príprava na povolanie). Zvolený študijný odbor nie je možné študovať v externej

forme. Po nástupe na vysokú školu vzrástli výdavky spojené so štúdiom, zahŕňajú ubytovanie, stravu,
cestovné na hromadnú dopravu, učebnice a skriptá. Usporené peniaze z letnej brigády navrhovateľ
použil na zaplatenie prípravného kurzu z matematiky. Potrebuje si kúpiť počítač, pri zvolenom študijnom
odbore je to nevyhnutnosť, keďže mnohé učebné materiály má k dispozícii len v elektronickej forme,
pričom aj zadania sa vypracovávajú elektronicky cez študentský informačný softvér.

15. Povinný, aj napriek tomu, že bol povinný záverečnú reč súdu ako aj protistrane predložiť
do 17.10.2018, túto svoju povinnosť si nesplnil. Uvedené mu bolo umožnené vzhľadom na jeho
žiadosť zdôvodnenú tým, že keď bol na záverečnú reč vyzvaný uviedol, že sa necíti dobre a že má
zvýšený pulz. Záverečnú reč krátkou cestou súdu doručil na pojednávaní konanom v danej veci dňa
19.10.2018. Súdu uviedol, že záverečnú reč predložil elektronicky, pričom ju zaslal na emailovú adresu

[email protected] , a to ešte dňa 17.10.2018. Súd však do
začiatku pojednávania žiadne elektronické podanie neevidoval. Protistrane záverečnú reč do stanovenej
lehoty nezaslal preto, lebo nemal ich emailovú adresu.

16. Povinný sa vo svojej záverečnej reči opätovne vyjadril k tomu, že v konaní bola preukázaná

schopnosť navrhovateľa samostatne sa živiť, nakoľko sám navrhovateľ uviedol, že vykonával
brigádnicku prácu za odplatu. Navrhovateľ je bez zdravotných obmedzení, či už fyzických alebo
duševných, je schopný vykonávať závislú prácu v prospech zamestnávateľa za odplatu a za odplatu
si obstarať veci na svoju obživu. Na základe uvedeného, teda že navrhovateľ preukázal vykonávanie
formy zamestnania, preukázal schopnosť samostatne dosahovať príjem a samostatne získať peňažné

prostriedky na svoju obživu, povinný žiada súd, aby predmetná vyživovacia povinnosť bola v zmysle
ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine zrušená. Ďalej poukázal na ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o
rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s vyživovacou
povinnosťou, povinný žiadal súd, aby podrobne preskúmal aj kritérium dobrých mravov. Povinný má
zato, že uvedené nebolo riadne súdom preskúmané a on bol poškodený na svojich procesných právach.

Za dobré mravy sa pre potreby aplikačnej praxe považuje súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré vykazujú znaky určitej nemennosti a sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti.
Navrhovateľ je zdravý, niekoľko rokov plnoletý, už pracoval, mal príjem, zarobil si na obživu, k otcovi
žiaden vzťah ani povrchný, vonkoncom už nie hlboký nemá, využíva ho len pre peniaze, ktoré chce týmto
spôsobom pomerne ľahko a bez námahy, len prácou advokátov, ktorých vie platiť a platí otca kontaktuje

len súdom a žalobou a vtedy vie ako ho kontaktovať. Navrhovateľ od povinného požaduje výživné aj
napriek tomu, že povinný je invalidný dôchodca, iný príjem nemá, má dcéru, ktorá je zdravotne ťažko
postihnutá a potrebuje osobitnú formu starostlivosti a zdravotné pomôcky. Výživné tvrdo požaduje, a to
aj potom ako mu bolo povinným oznámené, že tento ho zo zákonných dôvodov vydedil. Na uvedené
navrhovateľ reagoval vyjadrením, že mu to je jedno. To odporcu len utvrdilo, že jeho rozhodnutie

navrhovateľa vydediť bolo absolútne správne. Na dôvažok povinný nemohol navrhovateľa navštevovať
z dôvodu obavy ohrozenia na živote i zdraví. Nakoľko bol zo strany povinného súdu preukázaný rozpor s
dobrými mravmi, žiada aby súd súčasnú vyživovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 zákona
o rodine výživné nepriznal, nakoľko je to v rozpore s dobrými mravmi. Povinný záverom reči uviedol, že
sa nemohol vyjadriť k dôkazom produkovaných súdom v rámci vlastnej činnosti a o týchto sa dozvedel

len na základe otázok právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré mu nedávali zmysel. Súd ho s touto
skupinou dôkazov neoboznámil ich pomenovaním a predčítaním obsahu. Povinný teda nemá vedomosť
aký skutkový stav dokazovaním je zanesenými do spisu a konštatuje stav, kedy sa k predmetným
dôkazom nemohol vyjadriť, čím bol poškodený na svojich právach.

17. Súd predbežne posúdil vec tak, že v danom prípade návrh bol podaný dôvodne, nakoľko navrhovateľ
sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, a teda nemá schopnosť samostatne sa živiť.
Povinnosť plniť výživné pre plnoleté dieťa je zákonnou povinnosťou rodičov sa neviaže na dosiahnutie
plnoletosti, ale na dosiahnutie schopnosti sám sa živiť, čo však navrhovateľ - študent nemá.18. Súd vec právne posúdil:

19. Podľa § 62 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 5 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodič,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si

rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje
dvadsaťnásobok sumy životného minima.

23. Podľa § 65 ods. 3 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné
plnoletých detí upraví súd len na návrh.

24. Podľa § 75 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri
určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,právonavýživnésanepremlčuje.Možnohovšakpriznaťlenododňazačatiasúdnehokonania.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť povinného voči
navrhovateľovi naďalej trvá, nakoľko navrhovateľ nie je zatiaľ schopný sám sa živiť a uspokojovať svoje
potreby. Zároveň na strane navrhovateľa došlo od poslednej úpravy výživného v roku 2003 k zmene
pomerov, keďže v čase pôvodného rozhodovania mal navrhovateľ 4 roky a ešte nebol školopovinný.
V súčasnosti je už vysokoškolským študentom na univerzite v Žiline. V zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení súd vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré v danom
prípade predstavujú náklady spojené so štúdiom, výdavky na stravu, hygienu, oblečenie, obuv, telefón,
bývanie a výdavky spojené so záujmami a voľnočasovými aktivitami. Súd zároveň považoval za
dôvodné aj očakávané výdavky navrhovateľa, ktoré súvisia najmä s vysokoškolským štúdiom, a to
napríklad výdavky na dochádzanie do školy, výdavky na bývanie (je tu predpoklad, že navrhovateľ bude

bývať n internáte) alebo kúpa nového počítača pre potreby štúdia, pričom sú odôvodnené oblasťou, v
ktorej sa navrhovateľ pripravuje na budúce povolanie. Tieto náklady súd nepovažuje za neštandardné a
považoval za potrebné na ne prihliadať. Výdavky uvádzané navrhovateľom súd považoval za dôvodné,
keďže sa nimi uspokojujú základné nevyhnutné potreby mladého muža vo veku 20 rokov. Vzhľadom na
časový odstup 15 rokov od poslednej úpravy je nepochybné, že na strane navrhovateľa došlo k zásadnej

zmene pomerov, súvisiacej tak s fyzickým rastom ako aj psychickým vývojom. Súčasne za uvedené
obdobie došlo k prirodzenému nárastu životných nákladov, tieto zmeny sa však na rozsahu vyživovacej
povinnosti žiadnym spôsobom neodrazili, hoci povinný si týchto okolností musel byť vedomý.

27. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a ich spoločnou maloletou dcérou.

Mesačný príjem matky je okolo 1 313,- Eur. V porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania
o vyživovacej povinnosti u nej došlo k nárastu príjmu (zo sumy 298,98 Eur na sumu 1 313,-
Eur). Avšak matka navrhovateľa uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním a vedením domácnosti ako
aj všetky potreby navrhovateľa. Je zrejmé, že na strane matky navrhovateľa došlo od poslednej úpravyvýživného k zmene pomerov zvýšením jej príjmu, z ktorého však matka dlhodobo uspokojuje nie len
potreby navrhovateľa, ale aj svoje, jej manžela a ich spoločnej maloletej dcérky.

28. Povinný v čase poslednej úpravy mal mesačný príjem 685,06 Eur. V súčasnosti je invalidným
dôchodcom, pričom jeho mesačný príjem predstavuje sumu 708,- Eur. V období keď nebol na invalidnom
dôchodku pracoval ako advokát v oblasti medzinárodných vzťahoch, pričom jeho príjem bol vyšší.
K bežným výdavkom ako je bývanie, TV, internet povinný uviedol, že plní vyživovaciu povinnosť
voči maloletej dcére, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, pričom však výšku tejto povinnosti súdu

hodnoverne nepreukázal. To, že má zdravotne postihnutú dcéru súdu preukázané bolo, avšak jeho
tvrdeniaohľadnevýškyvýživného,ktoréjejplatísastalipresúdnedôveryhodné,nakoľkonapojednávaní
pred súdom uviedol, že výška je 140,- Eur, pričom následne bolo súdu predložené rukou písané Čestné
vyhlásenie, kde výška vyživovacej povinnosti bola už 170,- Eur. Ak by aj súd mal za preukázané a vzal by
v úvahu, že vyživovacia povinnosť je plnená vo výške 170,- Eur, povinnému ešte stále ostáva dostatok
prostriedkov, aby plnil vyživovaciu povinnosť navrhovateľovi vo zvýšenej sume. Výdavky súvisiace so

splácaním hypotéky a spotrebného úveru súd povinnému neuznal, nakoľko v zmysle ustanovenia § 62
ods. 5 zákona o rodine, ide o výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výživným a súd ich do úvahy brať
nemusí ani z toho dôvodu, že nejde o nevyhnutné výdavky (potrebné pre život). Súd ďalej neprihliadol
na povinným tvrdené výdavky na bývanie v sume 145,- Eur (preukázané len v rozsahu 99,28 Eur) a
bežné výdavky (strava, ošatenie, drogéria) v sume 300,- Eur, nakoľko tieto súdu neboli preukázané. V

tomto smere treba však poukázať a prihliadať na zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov, pričom náklady potrebné na zabezpečenie stravy by mali byť na strane plnoletého syna
a jeho otca aspoň porovnateľné. A teda keby súd uznal vyššie uvedené výdavky na strane povinného,
na porovnateľné výdavky by mal nárok aj navrhovateľ. Povinný súdu taktiež nepreukázal, že by žil s
niekým v spoločnej domácnosti, o niekoho sa staral.

29. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a zistenému skutkovému stavu súd zaviazal povinného
prispievať na výživu navrhovateľa sumou 200,- Eur mesačne, nakoľko mal za preukázané, že
navrhovateľ naďalej pokračuje v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Náklady
navrhovateľa súd považoval za odôvodnené, pričom zvýšené výdavky na odôvodnené potreby

navrhovateľa je povinný povinný pokrývať v rozsahu svojich možností a schopností, bez ohrozenia
jeho schopnosti zabezpečovať v nevyhnutnej miere svoje vlastné potreby. Povinný pred súdom svoje
deklarované výdavky dostatočným a hodnoverným spôsobom nepreukázal, pričom vzhľadom na jeho
terajší príjem, ako aj príjem, ktorý dosahoval pred tým ako sa stal invalidným dôchodcom, má povinný
dostatok peňažných prostriedkov, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi zvýšená.

Konanie navrhovateľa nie je ani v najmenšom v rozpore s dobými mravmi, nakoľko sa domáha len
svojho práva, čo sa však nedá povedať o konaní povinného. Tento sa nie len vôbec nezaujímal o
osobu navrhovateľa, o jeho vývoj, rozvoj osobnosti, hoci tento s veľmi vynikajúcimi výsledkami ukončil
stredoškolské vzdelanie a v štúdiu pokračuje na vysokej škole, ale ho ešte, ako viac krát v priebehu
daného konania zopakoval a prízvukoval, vydedil. K nedôveryhodnosti povinného prispelo aj nesplnenie

si povinnosti predložiť v stanovenej lehote záverečnú reč v písomnom vyhotovení, hoci o lehotu z dôvodu
náhleho zhoršenia zdravotného stavu, požiadal sám povinný. Zaslanie záverečnej reči súdu elektronicky
preukázané nebolo.

30. Čo sa týka návrhu povinného na zníženie, ba dokonca zrušenie jeho vyživovacej povinnosti

voči navrhovateľovi súd ako nedôvodný a neopodstatnený zamietol, a to práve z dôvodov, pre ktoré
vyživovacia povinnosť povinného bola zvýšená. Na zníženie a rovnako tak na zrušenie vyživovacej
povinnosti v danom prípade neboli splnené zákonom dané predpoklady a podmienky.

31. Záverom súd uvádza, že v priebehu konania pri svojom prvom úkone povinný vzniesol námietku

miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Galanta, a to s poukazom na ustanovenie § 105 O.s.p. Zákon
č. 99/1963 Zb. (O.s.p.) sa stal ku dňu 1.7.2016 neúčinným, pričom jedným zo zákonov, ktorý ho nahradil
je zákon č. 161/2015 Z.z. civilný mimosporový poriadok (CMP), ktorý upravuje miestnu príslušnosť
vo veciach vyživovacích povinností plnoletých osôb. Tento nový zákon vo svojom ustanovení § 154
upravuje, že príslušný súd na prejednanie danej veci je všeobecný súd navrhovateľa, t.j. tunajší súd,

nakoľko všeobecným súdom navrhovateľa, ktorý má trvalý pobyt na adrese: D. XXXX/XX, XXX XX N.,
je Okresný súd Galanta. Preto námietka povinného bola nedôvodná a súd na ňu neprihliadal a vo veci
konal a rozhodol. Urobil tak s poukazom na ustanovenie § 2 CMP v spojení s ustanovením § 42 CSP,v zmysle ktorého pod "neprihliadnutím" sa rozumieme to, že námietka bola zažurnalizovaná v súdnom
spise, súd však o nej nerozhoduje.

32. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že zvýšenie výživného z pôvodne
stanovenej sumy 82,98 Eur na sumu 200,- Eur mesačne zohľadňuje rast nákladov navrhovateľa v
súvislosti so štúdiom a zároveň zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného. Vzhľadom na
možnosti a schopnosti matky navrhovateľa ako druhej povinnej osoby, s ktorou navrhovateľ naďalej
žije v spoločnej domácnosti, táto suma podľa názoru súdu postačuje na krytie odôvodnených potrieb

navrhovateľa.

33. Súd uložil povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 200,- Eur
mesačne, vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, s účinnosťou odo
dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 C.m.p., a ich náhradu nepriznal žiadnej
zo strán konania, a síce každá strana si náklady konania znáša sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Galanta, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.