Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011015
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717011015.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2019, samosudcom JUDr.

Vladimírom Hricom, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
G. Š. C. K. A. X. C. , nar. XX.XX.XXXX Y. J., trvalo bytom J., R.
XXXX/X,

j e v i n n ý , že

dňa 10.02.2017 v čase okolo 16.30 hod. pred obytným blokom X., nachádzajúcim sa na ul. R. XXXX/
X Y. J., po predchádzajúcej slovnej výmene názorov iniciovanej poškodeným, udrel päsťou pravej ruky
poškodeného Mgr. L. R. do oblasti tváre, pričom tento utrpel zranenie a to pomliaždenie okolo očnicovej
oblastivľavoazlomeninunosasposunomúlomkovsdobouliečenia,obmedzenímnaobvyklomspôsobe
života a práceneschopnosťou 14 dní, kde uvedené zranenie je z medicínskeho hľadiska zranenie ľahké,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne
o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je p o v i n n ý zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s.,

pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov škodu vo výške 119,67 eur. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 04.08.2017 súd vykonal dokazovanie, dôkazy hodnotil samostatne a
vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že bolo jednoznačne a bez najmenších pochybností

preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu, spáchal ho obžalovaný a je príčinná súvislosť
medzi konaním obžalovaného a následkom.

Obžalovaný tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní priznal fyzický konflikt s
poškodeným, ale bránil sa tým, že konflikt bol vyvolaný najprv verbálnym útokom poškodeného, ktorý
mu vytýkal pretrvávajúce hlasité počúvanie hudby v byte, čo malo rušiť členov rodiny poškodeného. Pri

náhodnom stretnutí pred vchodom do činžiaku, kde obaja bývali, poškodený mu vytýkal rušenie susedov
tak, že na neho kričal, používal vulgárne výrazy a svoj hnev doprevádzal sácaním prstom pravej ruky, čo
mu spôsobovalo bolesti a pri stupňujúcej sa intenzite konania poškodeného on mal obavu, že dôjde aj
k útoku päsťou, keďže poškodený ho odsotil oboma rukami. Tohto konania poškodeného sa on zľakol a
preto ho udrel dvakrát do oblasti sánky vľavo a údery mali intenzitu facky. V záujme zabránenia ďalšiemu

fyzickému útoku chytil poškodeného za rukávy bundy v oblasti zápästia, poškodený si vytrhol jednu ruku
a päsťou ho bil do oblasti úst. Po sklonení hlavy ho poškodený bil do oblasti temena, pritiahol ho k sebe
bližšie, vtedy sa mu bunda pretiahla cez hlavu, on nič nevidel a pri údere päsťou pravej ruky zasiahol
poškodeného do niektorej časti hlavy. Podľa neho boli zranenia poškodenému spôsobené práve týmto
posledným úderom, po ktorom poškodený spadol a vtedy fyzický incident medzi nimi bol ukončený.

Následne obaja išli výťahom k bytu, kde on býva a poškodený následne išiel výťahom späť.

Poškodený potvrdil, že ich náhodné stretnutie pred činžiakom bolo pre neho vhodným momentom na
upozornenieobžalovanéhonarušeniečlenovjehorodinyhlasitouhudbou,ktorúmalobžalovanýzapnutú
v byte opakovane a tento byt sa nachádza ihneď nad bytom poškodeného. Tento problém ako jeden z

rušivých momentov spolužitia už riešil predtým s domovníčkou. K tomu predložil aj písomné podanie,
ktorým popisoval spôsoby rušenia spolužitia jeho členov rodiny v byte pod bytom, kde býval obžalovaný.
S matkou obžalovaného tento problém chcel riešiť, ale nepodarilo sa mu s ňou skontaktovať.

Rušenie hudbou slovne vytýkal obžalovanému pri tomto stretnutí a priznal, že prstom smeroval k telu

obžalovaného, no nepovažoval to za nejaké strkanie i keby sa dotkol prstom oblečenia obžalovaného.
Na toto jeho konanie reagoval obžalovaný úderom päsťou do nosa a do oblasti sánky. Nevylúčil
možnosť svojho záujmu o úder obžalovaného, no nespomína si na žiaden zásah úderom. Potvrdil, že
obžalovanému pri incidente stiahol mikinu na hlavu a vtedy v predklone obžalovaný rozhadzoval rukami
do prázdna. Pripustil aj použitie fyzickej sily na svoju obranu, no nespomína si, či obžalovaného niekde

zasiahol a či on pri incidente spadol na zem.

Obaja účastníci incidentu potvrdili, že ich konanie sledovala iba maloletá dcéra poškodeného, ktorá na to
reagovalaplačomažiadenznichnevidelpoincidentezraneniasúvisiacesichkonaním.Taktiežpotvrdili,
že manželka poškodeného vyšla z činžiaku až po ich incidente. Poškodený pociťoval opuch až neskôr

a manželka po príchode k autu si u neho všimla vykrivený nos, na čo ho upozornila a vtedy sa rozhodol
incident oznámiť a podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu. V súvislosti s týmto incidentom a zranením mal
zdravotné ťažkosti po dobu 14 dní, pretože pri odborných vyšetreniach mal nos napravený, spevnený a
prelepený. V súvislosti s týmto incidentom užíval antidepresívne lieky z dôvodu psychického upokojenia,
pretože incident mal vplyv aj na spolužitie členov domácnosti a on mal strach aj o svoje deti.

Priamych svedkov incidentu okrem maloletého dieťaťa sa nepodarilo zistiť.

Z nepriamych dôkazov a to výpovedí R. H. a E. H. vyplýva, že ich byt sa nachádza nad bytom, v
ktorom býval obžalovaný. Svedkovia mali poznatky o hlasitom púšťaní hudby obžalovaným, no keď

ho upozornili, tak on hudbu stíšil. Jana Maličká vedela o upozorňovaní matky obžalovaného zo strany
poškodeného, ktorý jej bol vytýkať rušenie počas denných hodín a to hlukom spôsobeným pri klepaní
rezňov a púšťaní pračky. Obžalovaného svedkyňa vnímala ako slušného, kľudného a bezproblémového.
Informácie o zranení poškodeného pri incidente s obžalovaný mala od manželky poškodeného a pri
náhodnom stretnutí s poškodeným videla, že mal zmodretý nos.Matka obžalovaného H. Š. potvrdila, že informácie o incidente syna s poškodeným mala
sprostredkovane od syna. Príčinou ich incidentu vraj bolo hlasité púšťanie hudby obžalovaným, čo mu
poškodený vytýkal. Potvrdila, že obžalovaný rád počúval hudbu a pokiaľ niekedy bola hudba hlasnejšia,

tak na jej upozornenie hudbu stíšil. Tento spôsob rušenia susedov neriešili s poškodeným, no vedela,
že poškodeného rušili aj v minulosti akékoľvek hluky súvisiace s ich užívaním bytu a to splachovanie
WC, sledovanie televízora vo večerných hodinách, pád nejakých predmetov na dlážku, chodenie po byte
a podobne, na ktoré poškodený reagoval zvonením pri byte a slušným upozorňovaním, no následne
i stupňujúcou sa aroganciou. Pokiaľ svedkyňa tvrdila, že pri tomto incidente, ktorého nebola priamym

svedkom, mal utrpieť nejaké zranenia aj jej syn, tak o týchto zraneniach nie sú žiadne dôkazy.

Znaleckým posudkom a výpoveďou znalca MUDr. G. J. bolo preukázané, že poškodený bol na prvotnom
vyšetrení už do dvoch hodín po incidente a následne bolo zabezpečené vyšetrenie CT, resp. RTG a
taktiež aj vyšetrenie odborným lekárom ORL, kedy už lekár s časovou postupnosťou zistil aj modrinu
okolo ľavého oka, opuch líca, sliznice a modrinu na sliznici. Zranenia poškodeného posudzovali traja

lekári nezávisle a samostatne. Znalec vykonal vyšetrenie poškodeného až 20.03.2017, kedy už jeho
zranenia boli úplne zhojené. Zo zabezpečených dôkazov v predloženom spise a z vlastného vyšetrenia
znalec urobil záver, že zranenia poškodeného mohli byť spôsobené jedným úderom päsťou i keď
účastníci incidentu uvádzali aj viac úderov, pretože päsť je plocha, ktorá pri stredne vysokej intenzite
zásahom jemnejších nosových kostí spôsobila ich zlomeninu a vykrivenie nosa, kým tým istým zásahom

nedošlo k zlomenine pevnejšej lícnej kosti.

Znalec vylúčil možnosť vzniku zranenia poškodeného pri údere, ktorým mal obžalovaný podľa jeho
tvrdenia zasiahnuť poškodeného v situácii, keď mal cez hlavu natiahnutú mikinu a bol v predklone,
pretože v takejto polohe by jeho úder smeroval zdola nahor a zasiahol by vyčnievajúce časti tváre,

teda bradu a nos poškodeného zdola a nie zboku, keď stáli osoby vzpriamene oproti sebe. Taktiež ani
obžalovaný pri popisovaní útoku rukami v predklone neuvádzal zásah poškodeného do oblasti nosa, ale
tvrdil, že zásah bol do temena hlavy a do sánky poškodeného a zranenia temena a sánky neboli zistené
ani pri lekárskych ošetreniach ihneď po incidente.

Dôkazmi bolo preukázané, že jediným dôvodom vzniknutého incidentu bola nespokojnosť poškodeného
s hlasnejším a opakovaným počúvaním hudby obžalovaným v byte, čím rušil členov rodiny
poškodeného, čo pri náhodnom stretnutí mu to poškodený dôrazne vytýkal a doprevádzal to aj prstom
ruky smerom k telu obžalovaného. Vzniknutú situáciu vyhodnotil obžalovaný nesprávne, keď domnieval
sa, že ide o priamo hroziaci útok a úderom päsťou do oblasti nosa a lícnej kosti pri vzniknutej situácii

spôsobil poškodenému zranenie. Následné použitie fyzickej sily zo strany oboch účastníkov incidentu už
nespôsobiloďalšiepreukázanézranenia,ikeďobžalovanýsatosnažilpreukazovaťsvojimivýpoveďami.
Z preukázanej dôkaznej situácie bolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že konal v nutnej obrane v
zmysle § 25 Trestného zákona, pretože jeho reakcia na verbálne vyjadrenie nespokojnosti poškodeným
a pohyb prstom ruky poškodeného v smere do oblasti krku a kľúčnej kosti obžalovaného, bola zjavne

neprimeraná a nešlo u neho o silné rozrušenie, ktoré by bolo týmto konaním poškodeného spôsobené a
ktoré by u neho vyvolalo zľaknutie, či strach. K týmto záverom súd považuje za potrebné poukázať i na
ďalší dôkaz a to spôsob konania obžalovaného pri inom incidente, ktorého sa dopustil osem mesiacov
predtým tak, že dňa 03.06.2016 okolo 21.00 hod. v parku fyzicky napadol iného, ktorého dva až trikrát
udrel dlaňami a päsťami po tvári a jedenkrát kolenom do tváre, čím spôsobil pomliaždenie lícnej kosti

vľavo a jeho toto konanie bolo kvalifikované ako priestupok, za ktorý mu bolo uložené pokarhanie.

Obžalovaný konal v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona, pretože vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti vedel, že takýmto svojim konaním môže spôsobil ublíženie na zdraví a pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť.

Poškodenie zdravia iného bolo spôsobené výlučne týmto úmyselným konaním obžalovaného a došlo k
naplneniu pojmových znakov trestného činu. Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona trestný čin ublíženie
na zdraví spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Takýto následok je jednoznačne v súvislosti
s konaním obžalovaného.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, v registri trestov nemá žiadne záznam, v
evidencii priestupkov má jeden záznam pre priestupok, ktorý je vyššie popísaný a toto jeho konanie bolo
posudzované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Obranu obžalovaného o tom, že konal
v nutnej obrane súd považoval za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.Bolo však preukázané, že konanie obžalovaného aj následok sú v príčinnej súvislosti a nešlo o konanie
v nutnej obrane. Z obsahu lekárskych správ vyplývajú aj ďalšie obmedzenia súvisiace s dobou liečenia,
keď zranenie bolo bolestivé, sťažovalo dýchanie poškodeného a okrem iných aj tieto obmedzenia mali

po dobu 14 dní vplyv na bežný spôsob života poškodeného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu potrebu zabezpečenia individuálnej a
generálnej prevencie. Súd nezistil žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti. Vzhľadom na okolnosti
spáchania skutku, motív konania, spoluúčasť poškodeného, následok, osobu obžalovaného a jeho

postoj k spáchanej trestnej činnosti, účel trestu môže zabezpečiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby
s podmienečným odkladom. I samotná hrozba budúceho výkonu trestu v prípade, že by neviedol riadny
život, bude postačovať k tomu, aby sa snažil zmeniť spôsob života a viesť riadny život.

O nároku poškodeného súd rozhodol tak, že náklady spojené s liečením poškodeného sú v priamej
súvislosti so zranením, ktoré spôsobil obžalovaný a preto je obžalovaný povinný tieto presne

špecifikované náklady liečenia nahradiť.

Ďalšie dôkazy navrhované obžalovaným boli odmietnuté, pretože hodnotením vykonaných dôkazov bolo
preukázané to, čo je nevyhnutné k rozhodnutiu vo veci a nepovažoval súd za potrebné vykonávať ďalšie
dôkazy, ktoré by boli nad rámec dokazovania a pre celé konanie by nemali žiaden prínos.

inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.