Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. február 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201088
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117201088.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: V. A.Í., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., t. č. umiestnený v Centre pre deti a rodiny Pečeňady,
Pečeňady66,zastúpenýprocesnýmopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyTrnava,J.Bottu
4, Trnava, dieťa rodičov: matka S. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., t. č. bytom H., N. XX, a otec
O. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., o návrhu navrhovateľa v 1. rade: M. R., nar. XX. XX. XXXX,

trvale bytom H., N. XXXX/XX, a v 2. rade: O. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom H., N. XXXX/XX, obaja
zastúpení: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, za účasti
Okresnej prokuratúry Trnava, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý V. A. sa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku z v e r u j e do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky v 1. rade, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a
spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Matka je p o v i n n á platiť na maloletého výživné v sume 110 Eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku na účet príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny.

III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s
účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

IV. Súd návrh navrhovateľa v 2. rade na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
z a m i e t a .

V. Súd návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti z a m i e t a .

VI. Súd návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania .

VIII. Súd štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava vydal dňa 23. 01. 2017 uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, č.
k. 16PPOm/1/207-11, ktorým zveril maloleté dieťa do starostlivosti nahrádzajcej starostlivosť rodičov
do Detského domova Opora, Pečeňady 66, ktoré neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnostirozhodnutia vo veci samej, a nariadil konanie o výkon tohto rozhodnutia. Súčasne súd začal konanie vo
vecisamejoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuaustanovilÚradpráce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 02. 2017 a vykonateľnosť dňa 23. 01. 2017, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 11CoPom/1/207-43 zo dňa 31. 01. 2017. Konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému je vedené pod sp. zn. 16P/15/2017.

2. Dňa 17. 02. 2017 bol na Okresný súd Trnava doručený návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 17.

02. 2017 na zverenie maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že o dieťa sa
starali od jeho narodenia vyše roka u nich doma, pomáhali jeho matke, ktorá o dieťa javila minimálny
záujem. Navrhovateľ v 2. rade k nemu v noci vstával, kŕmil, prebaľoval a venoval mu všetok svoj voľný
včas, navrhovateľka v 1. rade im pomáhala hlavne finančne, nakoľko matka minula peniaze, ktoré
poberala na dieťa, do týždňa. Maloletý ich považuje za svoju rodinu, lebo inú nepozná, jeho matka mu
lásku nedávala, viac po ňom kričala a bila ho po plienke. Maloletého veľmi ľúbia a chýba im, chceli by

mu dať lásku a domov, ktorú od nich mal, keď bol s nimi. Konanie o zverenie maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov bolo zapísané pod sp. zn. 33P/12/2017.

3. Podaním zo dňa 27. 02. 2017, doručeným súdu dňa 27. 02. 2017, navrhovateľka v 1. rade doplnila
návrh zo dňa 17. 12. 2017 a uviedla, že matka maloletého sa ho sama dobrovoľne vzdala s myšlienkou,

že si chce usporiadať svoj život, aktuálne je maloletý umiestnený v Detskom domove Pečeňady. Po
narodení maloletého bola matka umiestnená v krízovom centre z dôvodu, ako vraj tvrdila, že nemala iné
východisko. Po odchode matky z krízového centra, ku ktorému z vlastnej vôle dopomohol navrhovateľ
v 2. rade, vyrastal maloletý v ich rodine 14 mesiacov a mal zabezpečené základné životné, a najmä
citové podmienky pre jeho priaznivý vývoj. Navrhovateľ v 2. rade zároveň s navrhovateľkou v 1. rade mu

venovali všetok svoj voľný čas, staral sa o neho a vytvoril si k nemu priaznivý citový vzťah a je viditeľné,
že maloletý V. je tak na oboch navrhovateľov naviazaný. Z obdobia od októbra 2015 do decembra
2016, čo u nich matka maloletého žila, vedia dosvedčiť, že mu nevenovala riadnu pozornosť a snahu
o jeho vývoj a výchovu. Keďže maloletý inú rodinu nepozná, a matka nie je evidentne spôsobilá na
jeho výchovu, žiadajú o zverenie maloletého do ich náhradnej starostlivosti. Majú morálne, zdravotné a

osobnostné predpoklady, dokážu vytvoriť maloletému vhodné a priaznivé prostredie pre jeho výchovu.
Navrhovateľka v 1. rade pracuje v zahraničí, je však ochotná zostať doma na Slovensku, navrhovateľ v
2. rade jej chce a bude pomáhať s výchovou, taktiež budú zabezpečené finančné prostriedky, keďže má
stabilnú prácu a pracuje na zmeny. K maloletému majú obaja vytvorený veľmi priaznivý vzťah a záleží
im na ňom, veľmi ho ľúbia.

4. Uznesením, č. k. 33P/12/2017-12 zo dňa 01. 03. 2017, právoplatným dňa 14. 04. 2017, súd spojil vec
tunajšieho súdu 33P/12/2017 s vecou 16P/15/2017, pod ktorou bude ďalej vec vedená.

5. Matka maloletého s návrhom navrhovateľov na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti uviedla, že k návrhu má výhrady a jednoznačne s ním nesúhlasí. Uviedla, že pracuje
ako pokladníčka v predajni Billa v Trnave. Žije so svojím priateľom A. T., pričom chce a bude žiadať,
aby bol maloletý opäť zverený do jej výchovy. Z hľadiska vývoja je pripravená a ochotná spolu so
svojím priateľom vytvoriť synovi vhodné životné sociálne a materiálne prostredie tak, aby bol priaznivo
ovplyvnení vývoj jeho osobnosti. K návrhu navrhovateľa v 2. rade uviedla, že jeho žiadosť o zverenie

maloletého je zameraná na zlepšenie jeho finančnej situácie. Tvrdenie, že disponuje finančnými
prostriedkami, je zavádzajúce, vie, že spláca úver a úver za svoje motorové vozidlo a má problém s
financami, jeho výdavky sú väčšie ako jeho príjmy.

6. V podaní zo dňa 10. 05. 2017 matka opätovne vyjadrila svoj nesúhlas s návrhom s tým, že má za to,

že spĺňa všetky predpoklady na to, aby mohla riadne vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti voči
maloletému.JeriadnezamestnanávspoločnostiBILLA,s.r.o.,vTrnaveajejpríjemčiní522Eur/mesiac.
Žije v spoločnej domácnosti s priateľom A. T., ktorý je pripravený zdieľať s matkou a maloletým spoločnú
domácnosť, k maloletému má vybudovaný citový vzťah a z jeho strany existuje vôľa podieľať sa spolu
s matkou na starostlivosti o maloletého a zabezpečiť mu prostredie vhodné pre jeho ďalší psychický

a fyzický vývin. Vedie usporiadaný život a na jej strane neexistujú akékoľvek prekážky sociálneho a
zdravotného charakteru, ktoré by jej bránili vo výkone jej rodičovských práv a povinností. Má záujem
na tom, aby bol maloletý opätovne zverený do jej osobnej starostlivosti. Maloletého nadovšetko miluje
a je pripravená mu poskytnúť zázemie plné lásky, vytvoriť maloletému stabilné rodinné zázemie a dbaťna jeho potreby ta, aby mal maloletý vytvorené vhodné podmienky pre jeho ďalší rozvoj. Nesúhlasí s
tým, aby bol maloletý naďalej umiestnený v zariadení ústavnej starostlivosti, prípadne do náhradnej
osobnej starostlivosti. Dôvody na strane matky, pre ktoré bolo vydané neodkladné opatrenie, podľa nej

pominuli. Matka navrhla návrh navrhovateľov zamietnuť a zároveň zrušiť neodkladné opatrenie, sp. zn.
16PPOm/1/2017 zo dňa 23. 01. 2017, a maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti. Matka k svoju
vyjadreniu pripojila aj čestné vyhlásenie L.. A. T. a pracovnú zmluvu.

7. Otec maloletého k návrhu navrhovateľov na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti uviedol, že s týmto súhlasí, nakoľko nemá a nebude mať vytvorený žiaden vzťah k
maloletého, ako už niekoľkokrát uviedol.

8. Procesný opatrovník zaslal k návrhu navrhovateľov správu zo dňa 20. 03. 2017, v ktorej uvádza,
že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava bol súčinný pri zabezpečovaní bývania pre matku
s maloletým v Krízovom stredisku v Trnave, kde bola prijatá dňa 18. 09. 2015. Matka spolu s

maloletým nemali zabezpečené bývanie po odchode z pôrodnice. Matku v krízovom stredisku pravidelne
navštevovali, o maloletého sa riadne starala, dodržiavala stanovený režim zariadenia a všetky potrebné
pokyny pediatra. Zo správy z dňa 27. 09. 2015 z Krízového strediska Trnava vyplýva, že matka na
začiatku pobytu vystupovala skromne a správala sa slušne a rešpektovala povinného spojené s pobytom
v zariadení. Pri návšteve matky v krízovom stredisku dňa 27. 10. 2015 boli informovaní, že si matka

našla priateľa O. R.. Psychológom zariadenia im bolo oznámené, že O. R. bol vyšetrený a aj so svojou
matkou M. R., nakoľko žijú v jednej domácnosti. Zo psychologických vyšetrení vyplynulo, že sa O.
R. veľmi dobre zhostil úlohy otca. Dňa 03. 12. 2015 boli prešetrené pomery v domácnosti, kde bol
prítomný partner matky so svojou matkou, obaja súhlasili, aby sa matka S. A. presťahovala do ich
domácnosti. Bol vypracovaný plán sociálnej práce, ktorého cieľom bolo zabezpečiť pre maloletého

vhodné, stabilné a bezpečné rodinného prostredie, úlohou rodinných asistentov bola sanácia rodiny po
dobu 6 mesiacov. Dňa 04. 12. 2015 matka spoločne s maloletým ukončila pobyt v Krízovom stredisku
v Trnave a presťahovala sa do domácnosti svojho priateľa O. R.. Byt, v ktorom rodina bývala, sa
nachádza na N.L. X. XX S. H. a je v osobnom vlastníctve matky priateľa M. R.. Pri opakovaných a
pravidelných šetreniach v domácnosti, kde žila matka spolu s maloletým v rodine R., bola hygiena na

požadovanejúrovniamatkamalavždydostatočnúzásobupotravínpresebaaajpremaloletého(sušené
mlieko, čaje, výživa). Maloletý bol čisto oblečený, spokojný, usmiaty. So starostlivosťou jej v aktívnej
miere pomáhal partner O. R. a jeho širšia rodina. S rodinou naďalej spolupracovali rodinní asistenti
oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Dňa 12. 12. 2016 prišla na oddelenie matka
maloletého oznámiť, že spolu s maloletým opustila spoločnú domácnosť O. R. a presťahovala sa k

novému partnerovi A. T.. Na základe anonymných podaní zaslaných na úrad dňa 19. 01. 2017 z Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bolo obratom v rodine maloletého dieťaťa vykonané šetrenie
na adrese N. X, N., keďže z anonymných podaní vyplývalo, že matka necháva dieťa v noci samé a
vyhráža sa zabitím seba i maloletého. V čase šetrenia matka dieťaťa i jej súčasný partner A. T. potvrdili,
že sa matka dieťaťa vyhrážala partnerovi, že ak ju opustí, urobí niečo sebe i maloletému. Partnerovi

v čase, keď bol v práci, matka poslala obrazovú správu, kde demonštrovala, že si chcela podrezať
žili. Súčasný partner matky sa vyjadril, že vzťah s matkou chcel ukončiť už skôr v mesiaci december
2016, ale bral ohľad na maloletého. Počas rozhovoru sa matka vyjadrila, že si chce dať svoj život
do poriadku, prehodnotiť vzťah s partnerom, pričom na záver uviedla, že do vyriešenia svojej životnej
situácie chce maloletého umiestniť do zariadenia. Dňa 13. 02. 2017 oddelenie navštívil O. R. spolu so

svojou matkou M. R., ktorí prejavili záujem o náhradnú osobnú starostlivosť maloletého V.. Následne
oddelenie navštívila stará matka maloletého O. A., s ktorou bola spísaná zápisnica. Dňa 17. 03. 2017 im
bola doručená správa z Detského domova Pečeňady, z ktorej vyplýva, že matka maloletého v zariadení
navštívila dňa 06. 02. 2017, kedy sa konala rodinná konferencia a dňa 22. 02. 2017 spolu so súčasným
partnerom A. T.. O. R. maloletého V. navštívil v zaradení v čase, keď sa konala rodinná konferencia, teda

dňa 06. 02. 2017, ďalej dňa 13. 02. 2017 spolu so svojou matkou. Ďalšie návštevy sa uskutočnili dňa 28.
02. 2017, 09. 03. 2017 a 14. 03. 2017. O. R. počas návštevy zariadení prejavoval skutočný a intenzívny
záujem o maloletého V.. Medzi maloletým a O. R. je evidentne vytvorená citová väzba. Zo správania M.
a O. R. bolo zjavné, že im na maloletom skutočne záleží. Prejavovali starostlivý prístup k maloletému V..

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise,
najmä potvrdením o podaní daňového priznania navrhovateľky v 1. rade k dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2015, 2016, lekárskym potvrdením navrhovateľov v 1. a 2. rade, potvrdením navrhovateľa
v 2. rade o príjme za obdobie od 01/2016 do 12/2016, sobášnym listom navrhovateľky v 1. rade,rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/516/2013-56 zo dňa 18. 02. 2016, výpisom navrhovateľov
z registra trestov, správou zo dňa 20. 03. 2017, zápisnicami zo dňa 13. 02. 2017, správou zo dňa 17.
03. 2017, priebežnou správou z 20. 03. 2017, správou zo dňa 22. 05. 2017, správou referátu PPS

zo dňa 17. 05. 2017, žiadosťou o zrušenie zákazu zo dňa 24. 05. 2017, podaním navrhovateľky v 1.
rade doručeným súdu dňa 24. 05. 2017, fotodokumentáciou správ zo sociálnej siete, oznámením zo
dňa 01. 06. 2017, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/15/2017-135 zo dňa 06. 06. 2017,
lustráciami matky otca v sociálnej poisťovni, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/15/2017-148
zo dňa 29. 06. 2017, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/15/2017-165 zo dňa 08. 08.

2017, návrhom matky na oslobodenie od súdnych poplatkov, návrhom navrhovateľky v 1. rade na
nariadenie neodkladného opatrenia, znaleckým posudkom Mgr. Karola Zabáka č. 42/2017, znaleckým
posudkom Mgr. Karola Zabáka č. 43/2017, návrhom navrhovateľov na nariadenie neodkladného
opatrenia, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/15/2017-228 zo dňa 07. 11. 2017, uznesením
Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/15/2017-24 zo dňa 05. 01. 2018, správou o dieťati zo dňa 15. 01.
2018, uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 24CoP/13/2018-260 zo dňa 13. 03. 2018, podaním

navrhovateľky v 1. rade doručeným súdu dňa 20. 04. 2018, uznesením Okresného súdu Trnava,
č. k. 16P/15/2017-269 zo dňa 23. 04. 2018, žiadosťou zo dňa 02. 07. 2018, znaleckým posudkom
PhDr. Mgr. Eleny Fortis č. 38/2018, znaleckým posudkom MUDr. Denisy Mészárosovej č. 59/2018,
vyjadrením navrhovateľov, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Okresnej prokuratúry Trnava
a matky k znaleckým posudkom, oznámením Sociálnej poisťovne, oznámením zo dňa 14. 01. 2019,

potvrdením zo dňa 11. 01. 2019, potvrdením o príjme matky, správou o dieťati zo dňa 28. 01. 2019,
a tiež výsluchom navrhovateľov v 1. a 2. rade, výsluchom matky, výsluchom svedka A. T., výsluchom
svedka O. A., výsluchom znalkýň PhDr. Mgr. Eleny Fortis a MUDr. Denisy Mészárosovej, keď pojednával
v neprítomnosti otca, ktorý požiadal o uskutočnenie konania v jeho neprítomnosti, pričom z vykonaného
dokazovania súd zistil nasledovné skutkový a právny stav:

10. Z potvrdenia o podaní daňového priznania navrhovateľky v 1. rade k dani z príjmov vyplýva, že v
roku 2015 predstavoval základ dane 0 Eur, daň na úhradu 0 Eur, v roku 2016 predstavoval základ dane
804,18 Eur, daň na úhradu 160,83 Eur.

11. Z lekárskeho potvrdenia MUDr. Antonie Demovičovej, všeobecného lekára pre dospelých, vyplýva,
že navrhovateľka v 1. rade je schopná starať sa o dieťa, zo zdravotnej a psychickej stránky je spôsobilá
zobrať si do náhradnej starostlivosti dieťa.

12. Z lekárskeho potvrdenia MUDr. Aleny Rácovej, praktického lekára pre dospelých, vyplýva, že

navrhovateľ v 2. rade je fyzicky zdraví, t. č. netrpí žiadnym ochorením, je schopný vychovávať dieťa v
náhradnej starostlivosti.

13. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa Slovak Parcel Service, s. r. o., Ivánka pri Dunaji je zrejmé, či
čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľa v 2. rade za obdobie 01/2016 až 12/2016 činí 707,50 Eur.

14. Zo sobášneho listu vyplýva, že navrhovateľka v 1. rade uzavrela dňa 12. 04. 2002 manželstvo, ktoré
bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/516/2013-56 zo dňa 18. 02. 2016, rozvedené.

15. Z registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že navrhovatelia nemajú záznam v registri

trestov.

16. Zo zápisnice spísanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava dňa 13. 02. 2017 s
navrhovateľmi je zrejmé, že navrhovateľ v 2. rade uviedol, že matku maloletého pozná od septembra
2015,zoznámilsasňoucezinternet.Matkuchcelpozvaťnajarmok,támuvšakodpísala,ževsúčasnosti

sa nachádza v nemocnici po pôrode, že má maloletého syna. Na druhý deň matku a maloletého navštívil
v nemocnici v H.. Matka maloletého mu povedala, že V. dala na adopciu, ale že si to potom rozmyslela a
maloletéhochcedosvojejstarostlivosti.Zamatkoubolvnemocnicitrikrát.Užvtomčasehoprehovárala,
aby si ju zobral spolu s maloletým k sebe domov a chcela, aby zapísal do rodného listu V., pretože matka
tvrdila, že má rakovinu hlavy a za chvíľu zomrie. Matku k sebe domov nezobral a išla do Krízového

strediska v Trnave. Po spoločnom zvážení so svojou matkou M. R. a po psychologických sedeniach v
krízovom stredisku si matku a maloletého vzali k sebe domov v decembri 2015. Nikdy nebol vo výkone
trestu, nemá ani žiadne exekúcie, má dve pôžičky. Jeden úver vo výške 15.000 Eur si zobral na kúpu
auta a druhý pre S. A. vo výške 2.000 Eur na vyplatenie jej exekúcií. Matka sa vždy dožadovala požičaniapeňazí, čo prezentovala aj plačom a nervami, tak pristúpil na to, že si zobral pôžičku v apríli 2016.
Pôžička 2.000 Eur bola na 8 rokov s minimálnou splátkou 37 Eur. S. A. splácala úver asi 5 mesiacov a
potom prestala. Kúpil jej aj mobilný telefón s paušálom, za ktorý ona neplatila, úver spláca on. V čase,

keď s ním bývala S. A., so starostlivosťou o maloletého jej pomáhal, a to tak, že keď nebol na nočnej
zmene a cez všetky víkendy, tak v noci k nemu vstával, kŕmil ho, chodil s ním von na prechádzky, kúpal
ho, prebaľoval ho a matka sa neustále hrala na internete. Matku musel napomínať, aby nezabudla ísť
s maloletým k lekárovi, prípadne na kontrolu. Matka ani nevie, kedy jej chodí rodičovský príspevok na
účet, ktorý jej založil. Matka má dlhy, brala si pôžičky z nebankoviek. Stále ho kontaktuje a chce si

požičať peniaze, ďalej chce, aby si ju zobral spolu s maloletým naspäť domov. Povedal jej, že to nie je
také jednoduché a v skutočnosti si matku domov ani nikdy nezoberie. S maloletým sa pozná od jeho
dvoch týždňov, má ho rád ako svojho syna, nemá problém sa o neho postarať, vie variť, piecť, matku a
maloletého vždy doprevádzal aj k lekárovi. Trávil s ním každú voľnú chvíľu, prispôsobil si pracovnú dobu,
keď S. A. začala pracovať. Keď matka nemohla, vyzdvihol maloletého z jaslí, ktoré vo výške 350 Eur
platila jeho matka M. R.Á.. S. A. bola vždy typ človeka, ktorý všetko rieši prostredníctvom médií. Často

sa stretávala s cudzími mužmi za účelom získania peňazí, pri každej hádke sa mu vyhrážala zabitím
seba a aj maloletého (skočí spolu s V. pod vlak). M. R. pri spisovaní zápisnice uviedla, že starostlivosť
S. A. o maloletého v čase, keď bývali u nich, bola minimálna. Neriešila to z dôvodu, lebo jej syn sa
vedel o V. postarať. V čase, keď u nich S. A. bývala, niekoľkokrát ju okradla, za čo na ňu podala aj
trestné oznámenie. Stále financovala celú domácnosť, kupovala jedlo a všetko potrebné pre maloletého

V., ktorého ľúbia a nechcú, aby vyrastal v detskom domove. Je preto ochotná zrušiť aj svoju živnosť a
zostať v domácnosti a starať sa o maloletého V..

17. Zo zápisnice spísanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava dňa 13. 02. 2017 s O. A.
(matkou matky) vyplýva, že táto je rozvedená, svoje dve deti vychovala sama. Nikdy neboli v detskom

domove, vždy sa o ne riadne postarala. Uviedla, že S. A. navštevovala SOU obchodu a služieb v Trnave,
odbor čašníčka. Vystriedala veľa zamestnaní, neskôr bez vysvetlenia odišla z domu asi na pol roka. Vo
februári 2015 sa jej ozvala, žiadala od nej zabezpečenie práce a bývanie. Pri konfrontácii, či je tehotná,
tvrdila, že nie je a keď mala podstúpiť dohodnuté vyšetrenie na tehotenstvo, tak sa opäť neozvala.
Neskôr asi v lehote jej raz večer zavolal lekár z nemocnice v Bratislave a povedal jej, či vie o tom, že

jej dcéra je tehotná, bola vo 4 mesiaci tehotenstva a po hospitalizácii nemá kam ísť. Povedala mu, že
o tom, že je tehotná ani nevedela a hneď na druhý deň za ňou išla do nemocnice do Bratislavy. Dcéra
sa po prepustení vrátila k nim domov, do pôrodu žila s nimi. Už v tom čase rozmýšľala o tom, že dá
maloletého na adopciu. Nevedela, kto je biologický otec dieťaťa. Neskôr jej dcéra z nemocnice poslala
sms, že maloletého dá na adopciu. V nemocnici dcéru navštevovala, nosila jej jedlo, hygienické potreby

a všetko potrebné, počas celého pobytu v nemocnici bola s dcérou v kontakte, stále bola v domnení, že
maloletý išiel na adopciu. Keby vedela pravdu, že dcéra odtajila pôrod, tak si ju aj maloletého zoberie
domov. Ale dcéra sa jej viac neozvala. Dňa 10. 01. 2017 ju kontaktovala M. R., ktorá jej povedala, že
dcéra bývala spolu s maloletým u nich doma a dohodli si stretnutie. Na stretnutie prišiel O. R.Ť. a M.
R. a porozprávali jej všetko o spolubývaní s dcérou po dobu, ktorú sa u nich zdržiavala. Už vtedy jej

vraveli, že O. R. má veľmi rád V. a chceli by ho do starostlivosti. Určite by im pomáhala či už s oblečením
pre maloletého alebo strážením, ale aj finančne. Bola by veľmi rada, keby sa o maloletého mohol starať
niekto, kto ho má rád a vie sa o neho postarať. O svojej dcére počula len z počutia a z médií. Kontakt
s ňou neobnoví z dôvodu všetkých vecí a klamstiev, ktoré narozprávala všade, vrátane médií. Hanbí sa
za ňou a je jej ľúto maloletého. V súčasnosti nie je možné, aby si maloletého vzala do svojej osobnej

starostlivosti, pretože má na to svoje osobné dôvody. Ani jej syn O. A. si maloletého nemôže zobrať.
Správanie dcéry ju šokuje a negatívne ovplyvňuje aj jej život.

18. Zo správy Detského domova Opora zo dňa 17. 03. 2017 vyplýva, že maloletý V. A. bol prijatý
do zariadenia dňa 23. 01. 2017. Hneď po prijatí bol umiestnený do profesionálnej rodiny. Na nové

prostredie sa maloletý V. veľmi dobre adaptoval. Dňa 06. 02. 2017 sa konala v Detskom domove v
Pečeňadoch prípadová konferencia ohľadom maloletého V.. Na konferenciu prišla aj matka maloletého
a O. R.. S pánom R. žila matka maloletého do 12. 12. 2016. Po prípadovej konferencii sa matka stretla
aj s maloletým. V. svoju matku spoznal a pýtal sa k nej na ruky. Matka strávila s maloletým približne
hodinu. Ďalšiu návštevu si matka dohodla vopred telefonicky a maloletého navštívila v zariadení 22. 02.

2017, spolu s pánom T.. Matka skonštatovala, že V. sa má v zariadení dobre, zvykol si, je spokojný.
Maloletému sa venovala, prihovárala sa mu, istý čas počas návštevy ho však skôr spolu s pánom T.
pozorovala pri hre bez blízkeho osobného kontaktu. Pán T. maloletého oslovoval, istý čas s ním zotrval
pri hre. Odvtedy matka maloletého v detskom domove nenavštívila, ani iným spôsobom neprejavilazáujem o maloletého. Dňa 14. 03. 2017 matka telefonovala do detského domova a ospravedlnila sa, že
momentálne nemôže navštíviť maloletého, pretože je chorá. Pán R.Ť. sa stretol s maloletým prvýkrát od
umiestnenia maloletého do zariadenia dňa 06. 02. 2017, po prípadovej konferencii. V. pána R. spoznal,

spontánne sa rozbehol smerom k nemu a pýtal sa mu na ruky. Pán R. sa maloletému intenzívne venoval
počascelejnávštevy.Pozorovali,žemedzipánomR.amaloletýmjevytvorenácitováväzba.Priodchode
pána R. bolo nutné, aby upútala pozornosť maloletého profesionálna matka, nakoľko V. sa rozbehol
za pánom R.. Ďalšiu návštevu si s detským domovom dohodol na 13. 02. 2017 a prišiel aj so svojou
matkou M. R.. K maloletému sa obaja správali veľmi pozitívne. Z ich správania bolo vidieť, že majú

skutočný záujem o maloletého, a že im na ňom záleží. U pána R. pozorovali starostlivý prístup voči
maloletému. Počas celej návštevy sa mu striedavo venovali ako pán R., tak aj jeho matka, pani R.. Ďalšie
návštevy pána R. sa uskutočnili 28. 02. 2017, 09. 03. 2017, 14. 03. 2017. Počas všetkých návštev pán
R. prejavoval skutočný a intenzívny záujem o V.. Je starostlivý, jedenkrát V. prebaľoval, k čomu sám
vyvinul iniciatívu. Pán R. sa snaží maloletého navštíviť jedenkrát do týždňa. Na návštevu vždy prinesie
maloletému ovocie a sladkosti a vždy sladkosťou obdaruje aj maloletého N., ktorý je spolu s maloletým

V. umiestnený v profesionálnej rodine. Dňa 09. 03. 2017 sa v prítomnosti pracovníčky ÚPSVaR Trnava
vyjadril: „Ja už chcem byť len s V.“. Zo správania a prejavov pána R. usudzujú, že má skutočný záujem
o maloletého V. aj o prevzatie starostlivosti o neho.

19. Zo záverov správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 17. 05. 2017 vyplýva, že

na základe rozhovorov s O. a M. R. a vyjadrení detského domova, v ktorom je umiestnený maloletý
V., možno hovoriť o vzťahu medzi maloletým V. a navrhovateľmi. Obaja stabilne prejavujú záujem o
starostlivosť o maloletého, pravidelne ho navštevujú a vyjadrujú ochotu k spolupráci so širšou rodinou
či odborníkmi. Toto úrad vníma ako pozitívne faktory vo vzťahu k náhradnej starostlivosti. Náhradná
osobná starostlivosť však predstavuje značnú záťaž, ktorá kladie na náhradných rodičov vysoké nároky.

Na základe realizovanej psychodiagnostiky vnímajú viaceré rizikové faktory zvyšujúce možnosť zlyhania
pri dlhodobej záťaži a frustrácii. Sú nimi predovšetkým impulzívnejšia emocionalita s tendenciou k
potláčaniu u oboch navrhovateľov, ktorá sa môže prejavovať v náhlych, ťažšie kontrolovateľných
prejavoch. Známky nezrelosti, ťažkosti so sebaidentitou, nižšie sebavedomie a emočná labilita. Taktiež
známky nespracovaných záťaží z minulosti a história konfliktnejších, menej stabilných vzťahov. Tieto

rizikové faktory vnímajú vo vzťahu k náhradnej starostlivosti ako významné, a teda aktuálne zverenie
maloletého V. do starostlivosti M. alebo O.D. R. ako rizikové.

20. Podaním zo dňa 24. 05. 2017, doručeným súdu dňa 24. 05. 2017, navrhol navrhovateľ v 2. rade
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým, reagujúc na zákaz

matky navštevovať maloletého. Súd tento návrh uznesením, č. k. 16P/15/2017-135 zo dňa 06. 06. 2017,
právoplatným dňa 15. 07. 2017, zamietol.

21. Z oznámenia Detského domova v Pečeňadoch zo dňa 01. 06. 2017 súd zistil, že po umiestnení
maloletého bola matka prvýkrát v osobnom kontakte s maloletým dňa 06. 02. 2017, maloletý reagoval

pozitívne na zavolanie matky a tešil sa z jej pozornosti, matka bola skôr pasívnejšia, utiahnutá, aktivitu
prenechávala V.. Dňa 22. 02. 2017 prišla matka z vlastnej iniciatív v sprievode pána T., ktorý sa
maloletému prevažne venoval po privítaní, prechádzal sa s ním, prihováral sa mu, matka sa venovala
maloletému pri hre s kockami, po 40 minútach matka spontánne ukončila návštevu. Dňa 14. 03. 2017
sa matka telefonicky ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo dňa 28. 04.

2017, dňa 01. 05. 2017 matku pri návšteve, ktorá sa uskutočnila v H., sprevádzal p. T.. Po prvotnom
ostychu bol V. spontánny a dožadoval sa ich prítomnosti pri hre. Následne sa návšteva uskutočnila dňa
14. 05. 2017, matka priniesla maloletému plyšovú hračku, vychovávateľ jej ponúkol možnosť ísť on na
prechádzku, čo matka odmietla. Potom využila možnosť ísť s V. na dvor, návšteva trvala asi hodinu, V.
reagoval pozitívne na pozornosť matky aj jej partnera. Dňa 28. 05. 2017 matka v sprievode svojho otca

vyzdvihla maloletého a strávila s ním 3 hodiny mimo detského domova, V. sa vrátil z výletu spokojný.
Návštevy matky boli doteraz nepravidelné, až v mesiaci máj bola pri dohadovaní návštev aktívna a
maloletého navštevuje pravidelne. Navštevuje ho prevažne v sprievode ďalšej osoby. Snaží sa venovať
pozornosť maloletému, menej iniciatívna je pri vymýšľaní aktivít pre neho, skôr reaguje na jeho výzvy.
Maloletý na matku reaguje pozitívne, užíva si jej pozornosť. Pozitívne reaguje aj na ďalších dospelých,

pritom nedáva výraznejšie prednosť matke pred ostatnými prítomnými dospelými.

22. Uznesením, č. k. 16P/15/2017-148 zo dňa 09. 06. 2017, súd ustanovil do konania znalca PhD.
Denisu Demovičovú z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, a zadal znalcoviotázky. Podaním zo dňa 10. 07. 2017, doručeným súdu dňa 12. 07. 2017, odmietol vykonať znalecké
psychologické vyšetrenie matky maloletého z dôvodu, že k úkonu nie je kompetentná, keďže daný
úkon môže vykonať znalec z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, nie z odvetvia

klinická psychológia dospelých. Z uvedeného dôvodu súd uznesením, č. k. 16P/15/2017-165 zo dňa
08. 08. 2017, uvedené uznesenie zrušil a ustanovil do konania znalca PhDr. Mgr. Elenu Fortis z odboru
psychológia, odvetvie poradenská psychológia. Súčasne súd uložil matke povinnosť zložiť preddavok
na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 400 Eur.

23. Uznesením, č. k. 16P/15/2017-228 zo dňa 07. 11. 2017, súd priznal matke maloletého oslobodenie
od súdnych poplatkov prevyšujúcich sumu 200 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12.
2017.

24. Dňa 17. 10. 2017 podala navrhovateľka v 1. rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
na úpravu styku s maloletým dieťaťom, ku ktorému návrhu pripojila fotodokumentáciu preukazujúcu

starostlivosť a záujem navrhovateľov o maloletého. Rovnako podaním zo dňa 17. 09. 2017, doručeným
súdu dňa 17. 10. 2017 navrhovatelia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhali dočasného zverenia maloletého V. do starostlivosti navrhovateľov. Okresný súd Trnava
uznesením, č. k. 16P/15/2017-243 zo dňa 05. 01. 2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave,
č. k. 24CoP/13/2018-260 zo dňa 13. 03. 2018, právoplatným dňa 19. 03. 2018, návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.

25. Z lustrácie otca v sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti
KEED, s. r. o., Pri Kalvárii 16, Trnava, a to v období od 01. 11. 2014 do 01. 11. 2016.

26. Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľmi - zo záverov znaleckého posudku Mgr. Karola
Zabáka, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia
detí, č. 42/2017 zo dňa 05. 10. 2017, vyplýva, že intelektové schopnosti navrhovateľky v 1. rade
sú v miernom nadpriemere. Myslenie je bez porúch, úsudkové schopnosti sú rozvinuté. Sociálna
inteligencia je adekvátna celkovému intelektu. Osobnosť navrhovateľky v 1. rade je normopsychicky

rozvinutá. Adaptuje sa aktívnym a sociálne akceptovaným spôsobom. Jej JA je integrované. Správanie
je ambicióze, plánované a cielené. Sama sebou je istá, prípadnú neistotu prekonáva cieľavedomým
a ambicióznym správaním. V strese môže konať emocionálne uvoľneným spôsobom. Nevyhýba sa
záťaži. Má však schopnosť sebareflexie a sebakritiky, má silnú potrebu po stabilnom rodinnom prostredí.
Morálne hodnoty korešpondujú so spoločenskými očakávaniami. V doterajšom osobnostnom vývine bez

prítomnosti duševných porúch, porúch správania či sociálno-patologickej adaptácie. U navrhovateľky v
1. rade neboli zistené žiadne patologické rysy osobnosti, duševná porucha ani prekonaný reaktívny stav
na prípadné stresujúce okolnosti života. Nie sú prítomné ani sklony k závislému správaniu či užívaniu
návykovýchlátok.Znalecposudzujerodičovskéschopnostivšeobecne,bezkontextukmaloletémuV.A.,
nakoľko maloletého nehodnotil. Mentálne schopnosti, integrita osobnosti, emocionalita ako i schopnosť

vytvárať citové a sociálne vzťahy sú primerané a dostatočné pre výchovu a starostlivosť o dieťa. Je
srdečná, citovo stimulujúca a empatizujúca prežívanie iných osôb. Má skúsenosti s výchovou a dokáže
pri výchove spolupracovať i s inými osobami, vrátane pedagogických a zdravotníckych profesionálov. Z
psychologického hľadiska je schopná a vhodná pre výchovu dieťaťa. V ďalšom posudzovaní je dôležité
zhodnotiť i ďalšie osoby vo výchove a celkový rámec výchovy.

27. Zo záverov znaleckého posudku Mgr. Karola Zabáka č. 43/2017 zo dňa 06. 10. 2017, predloženého
navrhovateľmi a posúdeného súdom ako listinný dôkaz, vyplýva, že intelektové schopnosti navrhovateľa
v 2. rade sú v pásme populačného podpriemeru. Myslenie je bez porúch, zväčša konkrétne, zamerané
na adaptáciu v prítomnosti. Osobnostné charakteristiky sú v rámci normy. Diferenciácia osobnosti je

určovaná výškou intelektu. Adaptuje sa v ustálených a spoločensky akceptovaných vzorcoch správania.
Má dlhodobý pracovný pomer a rozvinuté záujmy. V citových vzťahoch je prevažne viazaný na osobu
matky, nie je to však stav citovej závislosti. Jeho ciele a ambície zodpovedajú schopnostiam. Myslenie
je účinnejšie v citovo neutrálnych situáciách, v záťaži prichádza k zúženiu myslenia a k možným
výbuchom. Následne je však schopný korigovať svoje emócie i s racionálnym nadhľadom. Dokáže

sa prispôsobovať iným autoritám. Vo vzťahoch je skôr submisívnejší, zameraný na potreby iných
osôb, s ktorými sa dokáže identifikovať a potlačiť načas svoje potreby. Afektivita je stabilná, bez
patologických výkyvov či porúch. Menovaný je temperamentom dynamická, disciplinovaná osobnosť.
Charakterové vlastnosti sú prosociálne, pre potreby iných osôb. V partnerských vzťahoch je skôrnaivný. Pri frustrácii nemožnosti napĺňať svoje ambície prichádza k prechodnému výbuchu hnevu. Má
však čiastočnú schopnosť sebareflexie a empatie, prípadné vlastné chyby či prejavy hnevu dokáže
skorigovať. Osobnosť normopsychická, adaptabilná, sociálnymi charakteristikami i morálnymi normami

v súlade so spoločensky očakávanou morálkou. U navrhovateľa v 2. rade neboli zistené patologické
osobnostné rysy, doteraz sa u neho nevyskytla žiadna duševná porucha, vážna adaptačná porucha,
resp. konflikt so zákonom. Osobnosť je priemerne citovo diferencovaná, má vytvorené záujmy a
stabilné pracovné návyky. Má prosociálne cítenie, je síce submisívnejší, avšak dokáže viesť životný štýl
zameraný na výchovu detí, udržanie si najbližších vzťahov a budovanie domácnosti i na úkor vlastných

potrieb. Adaptácia je stabilná v ustálených vzorcoch správania. Vie si vytvoriť srdečný a citovo stabilný
vzťah, i napriek frustrácii zo vzťahu neuniká. Poznanie výchovy detí je zatiaľ priemerné, dokáže však
spoločne s matkou zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Doteraz nemal skúsenosti s výchovou, jednalo
sa prevažne o starostlivosť o maloletého V., ktorého sa usilovať citovo sýtiť, vytvárať dôveru k okoliu a
podnecovať jeho poznávanie a rozvíjanie percepčných a kognitívnych funkcií. Motivácia k starostlivosti
o dieťa je citovaný, je schopný stabilného a verného rodičovského vzťahu k dieťaťu. Posúdenie vzťahu

k Adamkovi a jeho kompetencie výchovy si vyžadujú vytvoriť komplexnejší rámec viacerých osôb a ich
rol vo výchove.

28. Podaním zo dňa 20. 04. 2018 navrhovateľka v 1. rade súdu opísala príhodu, ktorá má dosvedčiť,
že V. A.Í. navrhovateľov ľúbi a chýbajú mu. Dňa 13. 03. 2018 išli na bežný nákup, keď vystúpili z auta,

zbadali p. M., ktorá držala za ruku V.. Pristúpili k ním a oslovili ho. Podotýka, že dieťa nevideli 7 mesiacov.
Malý pozrel na nich, tvárička sa mu celá rozžiarila a hovorí „baby, tatu“, hneď sa pýtal na ruky, objal ich
a dal im pusu. Kým si p. M. nakúpila, vychutnávali si vzácne minúty, ktoré mohli stráviť s maloletým.
P. M. sa vyjadrila, že takého šťastného ho vidí len s nimi. Strávili s ním len krátky čas, keď ho posadili
do auta a odchádzali, zas mal smutný a sklený pohľad ako vždy, keď ho museli vrátiť profi matke. Ešte

im kýval a hovoril baby, tatu.

29. Zo znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis, znalca z odboru psychológia, odvetvie poradenská
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, č. 38/2018 zo dňa 10. 08. 2018
je zrejmé, že vzhľadom na diagnostikovanú poruchu osobnosti a poruchu správania matka nie je

schopná sa postarať o maloletého. Prednesy matky maloletého nie sú hodnoverné. Diagnostikované
boli tendencie k disimulácii (zatajovanie, zapieranie, pretvarovanie sa) a prvky pseudológie (sklony
ku klamaniu a vymýšľaniu si). U matky maloletého bola diagnostikovaná organická afektívna
porucha zmiešaná, aktuálne s prevahou depresívnych symptómov. Uvádza depresívne suicidálne
myšlienky, persekučné myšlienky a antisociálne postoje. Z depresívnych symptómov sú prítomné -

somatizovaný - bolesti hlavy, pocity závrate a neistej chôdze; hypochondrický - myšlienkové obsahy sú
určované predovšetkým obavami o telesné zdravie; anankastický - obsedantný, myšlienkové pochody
so sprevádzajúcim afektom a vysokou mierou nutkavých impulzov; sebatrýzniaci - pocity viny a
sebavýčitky a pochybnosti o sebe. V prípade závažnej poruchy nálady ťažkého stupňa v kombinácii
s emočnou labilitou (prudké prejavy zlosti, nenávisti, pomsty, žiarlivosti, sebaľútosti), s objavením sa

paranoidných obrazov a deteriorizovaným intelektom sa nedá vylúčiť možné automutilačné suicidálne
a homicíne konanie vyšetrovanej. Je predpoklad skratovosti konania matky, z epizodickými poruchami
prispôsobivosti. V afektívne napätých situáciách možno očakávať neadekvátne zmeny správania s
nedostatočnou racionálnou kontrolou vedúce k prejavom typu acting out s agresívnym priebehom.
Behaviorálna a emočná kontrola je narušená a nestabilná, situačne je plačlivá a emocionálne labilná.

V prípade frustrácie a hrozby či kritiky reaguje prehnane, je hostilná a agitovaná. Prežíva vnútorný
konflikt medzi expresiou a represiou hostilných impulzov, pričom ide o kombináciu, ktorá môže niekedy
viesť k extrémnemu násiliu. Konanie nemusí byť bilančné, zo zdravotného, psychického stavu a
z anamnézy sa dá predpokladať, že neadekvátne konanie matky sa jej môže vymknúť z rúk a
z nedisciplinovanosti hysterického typu, z teatrálneho a manipulatívneho konania môže byť život

ohrozujúci akt smerujúci proti sebe samej aj proti maloletému dieťaťu. Matka nie je schopná sa
o maloletého postarať tak, aby maloletý nebol ohrozený na svojom zdraví a živote. Matka nie je
schopná zabezpečiť maloletému dieťaťu stály režim a stabilný výchovný prístup. Matka nie je schopná
zabezpečiť maloletému ani stabilný domov a potrebné materiálne vybavenie. Nevyspytateľné a časté
zmeny výchovného prostredia aj osôb zabezpečujúcich starostlivosť, majú na maloletého negatívny

vplyv, vzniká vysoká emocionálna zraniteľnosť maloletého a narúša sa jeho vnútorná emocionálna
stabilita. Matka pred narodením maloletého dieťaťa ho dala na adopciu a po narodení jej bolo dieťa
odňaté. Matka svojím správaním narušila emocionálny vývin maloletého a rozvoj emocionálneho vzťahu
medzi dieťaťom a matkou (vzťahová väzba). Matka dieťa vzala do svojej starostlivosti a opakovane„odkladala“ v priamej súvislosti s nezvládaním vlastnej životnej situácie. V situácii, keď sa mal kto o
matku starať, živiť ju, riešiť jej problémy a zabezpečiť ju - konkrétne, napr. partneri, jej matka, primárka
pôrodnice v nemocnici - dieťa k sebe vzala. V čase, kedy mala maloletého v starostlivosti, mala

tendenciu „používať“ dieťa ako nástroj k presadeniu si vlastnej vôle bez ohľadu na maloletého. Podľa
výpovedí biologického otca maloletého O. Č., bývalého partnera O. R., ako aj súčasného partnera
sa matka maloletého pri akomkoľvek spore vyhrážala zabitím seba, neskôr aj dieťaťa. V prípade
subjektívne prežívanej krízy maloletého odkladala - naposledy do Detského domova v Pečeňadoch.
Podľa údajov pracovníkov Detského domova v Pečeňadoch intenzita kontaktu matky s dieťaťom

je nedostatočná. U dieťaťa boli po jeho umiestnení pozorované neprimerané samopoškodzovacie
(udieranie hlavy vlastnými rukami, hádzanie sa o zem, zúrivý krik), ktoré boli popisované aj v domácom
prostredí. Po polroku sa vzdorovité prejavy v správaní maloletého objavovali menej často. Zhoršenie
afektívnych reakcií spojených s automutiláciou (ohrozujúce pre neho samého) sa prejavili v súvislosti
s celodenným pobytom u matky (od augusta 2017). Intelektové schopnosti matky sú disproporčne
štruktúrované pri porovnaní úrovne verbálnej, numericko-matematickej a obrazovej zložky intelektu,

celkovosúintelektovéschopnostirozvinutévpásmepodpriemeru.Prizisťovanífungovaniadeklaratívnej
epizodickej sluchovej a zrakovej pamäti produkovala podpriemerný výkon vo fáze beprostredného
aj oddialeného vybavenia, aj v celkovom fungovaní pamäti. Funkcie psychiky, percepčno-kognitívne
funkcie, pozornosť, pamäť sú oslabené na podklade organického poškodenia CNS. Osobnosť so
zúženým rozhľadom, ulpievajúca na daných okolnostiach, neschopná chápania hľadiska druhých,

temer neschopná decentrácie. V dimenzii introverzia-extraverzia prevláda väčšia miera introverzie,
uzavretosti, so zníženou schopnosťou dostatočne prežívať radosť a pozitívnu emocionalitu. Osobnostne
je nezrelá, s tendenciou k preexponovaným reakciám. Má pochybnosti a negatívne postoje voči
sebe a zároveň nedôveruje a pohŕda okolím. S plytkými ašpiráciami a s mnohými ťažkosťami s
okolím. Kvôli závislosti od okolností citlivejšie reaguje na skutočné a predstavované prvky reality.

Prenos na nepodstatné veci vedie k ťažkostiam v prispôsobovaní, so sklonom k regresným prejavom,
so zvýrazneným subjektivistickým nastavením, s disimulačnými tendenciami a prvkami pseudológie.
Mentálny výkon je veľmi nízky. Funkcie psychiky (percepčno-kognitívne funkcie, pozornosť, pamäť) sú
oslabené. Výkon je subnormný, narušená motivácia, pozornosť, koncentrácia. Nízku úroveň odpovedí
môže síce zapríčiniť nedisciplinovanosť hysterického typu, ale aj znížená rozumová úroveň. Regulácia

prostredníctvom rozumových zložiek funguje zle, vznikajú inadekvátne riešenia. Koartatívny zážitkový
typ (nízka afektívna rezonancia, malá kreativita, depresia). Svedčí o zúžení osobnosti s obmedzenými
zdrojmi radosti, s malou srdečnosťou vo vzťahoch a s formálnym myslením. Náladová, výbušná
osobnosť, ktorej správane je často situačne determinované. Konanie je aj pri takmer zanedbateľných
agresívnych popudoch sprevádzané úzkosťou a pocitmi viny. So sklonom ku konfliktovým vzťahom. Za

každých okolností a v každej situácii reaguje na dianie okolo seba. Jej reakcie sú výsostne osobné, často
nevhodné, v konečnom dôsledku akoby „mimo“, nakoľko nepočíta so žiadnymi okolnosťami. Racionálna
kontrola správania je nízka, je nezdržanlivá. Sexualita nie je v súlade s emotivitou. Nerada sa zaväzuje
a nerada berie na seba zodpovednosť. Prejavuje sa excitovanosťou, situačne grandióznosťou, prípadne
aj euroficky, ale zároveň je tenzná, netrpezlivá, podozrievavá a rozhorčená. Behaviorálna a emočná

kontrola je narušená a nestabilná, situačne je plačlivá a emocionálne labilná. V prípade frustrácie
a hrozby či kritiky reaguje prehnane, je hostile a agitovaná. Pri nedostatočnej racionálnej kontrole
správania môže dôjsť k prejavom typu acting out s agresívnym priebehom. Je hypervigilantná voči
kritike. Často ruminuje na témach ako odplata, žiarlivosť, sexualita (zdĺhavé monomanické zaoberanie
sa problémom, resp. zážitkom). Jej vzťahy nemajú autentickú hĺbku a imunitu. Je bojovná a hostilná

a má problémy s kontrolou svojich impulzov, myšlienkové procesy sú situačne bizarné a ak sú
jej plány prerušené alebo zmarené, môže byť aj útočná. V jej anamnéze nachádza problémy v
interpersonálnych vzťahoch. Rodinu nepovažuje za zdroj lásky a podpory. Cíti sa byť odcudzená svojej
rodine. Rodinu nevníma ako zdroj podpory. S členmi rodiny nemá silné emocionálne väzby. Uvádza
bizarné senzorické zážitky. Má pocit, že jej telo je zvláštne a že prechádza nezvyčajnými premenami,

referuje o zvláštnych senzorických zážitkoch. Môžu sa u nej vyskytnúť zvláštne myšlienkové procesy s
tendenciou k vzťahovačnosti. Po zohľadnení všetkých rizík znalkyňa neodporúča zveriť maloletého do
osobnej starostlivosti matky.

30. Zo znaleckého posudku MUDr. Denisy Mészárosovej, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria, č. 59/2018 zo dňa 27. 07. 2018 je zrejmé, že znalkyňa u matky diagnostikovala
organickú afektívnu poruchu a zmiešanú poruchu osobnosti na organickom podklade. Osobnosť matky
znalkyňa hodnotí ako organicky deteriorovanú na podklade organického poškodenia CNS (susp.
perinatálne poškodenie/problémové tehotenstvo matky, predčasné narodenie - 35. týždeň, sťaženápopôrodná adaptácia, epilepsia). Organicky podmienenú poruchu osobnosti vystihujú u nej najmä
poruchy emócií ako sú prejavy emočnej lability, impulzivity a neadekvátne vyjadrovanie potrieb.
Znalkyňa poukazuje na afektívnu labilitu, neprimerané reakcie na minimálne podnety, impulzivitu -

neschopnosť vyhodnotiť prípadné dôsledky správania a konania. V minulosti aj súčasnosti pretrváva
paranoidné nastavenie a vzťahovačnosť, neustála prítomnosť negatívneho resentiment voči matke.
Nie je u nej dostatočne rozvinutá sebakontrola, prítomné je čiastočné zníženie kritickosti, zníženie
náhľadu na spoločenskú nevhodnosť vlastného správania. Prítomná je aj porucha v oblasti vyšších
citov, neadekvátne vyjadrovanie potrieb a želaní, je ľahko ovplyvniteľná a ľahko manipulovateľná. V

dôsledku deteriorovaného intelektu nie je schopná v dostatočne potrebnej miere predvídať následky
svojich rozhodnutí a činov. Intelekt sa orientačne pohybuje v spodnom pásme priemeru, myslenie je
bradypsychické, neusporiadané, prítomné sú fantazijné obsahy v myslení aj odbrzdenosť. U matky bola
diagnostikovaná organická afektívna porucha zmiešaná, aktuálne aj podľa psychologického vyšetrenia
s prevahou depresívnych symptómov. Z čoho vyplýva, že v prípade závažnej poruchy nálady v zmysle
depresívnej poruchy ťažkého stupňa v kombinácii s emočnou labilitou, impulzivitou a deteriorovaným

intelektom sa nedá vylúčiť možné automutilačné suicidálne a homicídne konanie vyšetrovanej. Konanie
nemusí byť bilančné, skôr sa dá predpokladať podľa doterajšieho vývoja, že sa môže aktérke vymknúť
z rúk a z teatrálneho, manipulatívneho konania môže byť život ohrozujúci akt.

31. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, dňa 16. 01. 2019 oznámila, že otec nie je poberateľom

žiadnych dávok sociálneho poistenia.

32. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 14. 01. 2019 vyplýva, že otec nie je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v minulosti bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období
25. 07. 2013 - 20. 08. 2013, 14. 02. 2013 - 18. 04. 2013, 14. 01. 2013 - 25. 01. 2013, t. č. nepoberá a ani

v minulosti nepoberal žiadne štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok
a starostlivosť o dieťa ani príspevky na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti) a ani dávku v hmotnej
núdzi a príspevky k dávke.

33. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa Amazon Fulfillment Slovakia, s. r. o., zo dňa 17. 01. 2019

vyplýva, že za obdobie 12/2017 - 12/2018 čistý priemerný mesačný príjem matky predstavoval 554,61
Eur.

34. Zo správy o dieťati Centra pre deti a rodiny Pečeňady zo dňa 15. 01. 2018 ako aj zo dňa
30. 01. 2019 vyplýva, maloletý bol umiestnený do zariadenia dňa 23. 01. 2017, od umiestnenia

je mu poskytovaná starostlivosť v profesionálnej rodine pani M. v H.. Fyzický vek maloletého je 3
roky a 5 mesiacov. Jeho psychomotorický vývin je aktuálne primeraný jeho veku. Od umiestnenia
neprekonal maloletý žiadne vážnejšie ochorenie ani úraz väčšieho rozsahu. Absolvuje všetky povinné
lekárske prehliadky a očkovania. Od septembra 2017 je vzhľadom k pretrvávajúcim problémom v
afektívnej oblasti dispenzarizovaný u pedopsychiatra a nastavený na medikamentóznu liečbu. Vďaka

individuálnemu prístupu zo strany profesionálnej matky u maloletého pozorujú neustály progres vo
všetkých oblastiach vývinu. Od septembra 2018 navštevuje Materskú školu v H.. Na školské prostredie
sa adaptoval postupne, aktuálne je už adaptovaný. Profesionálna matka uvádza, že je v prostredí
materskej školy viac uvoľnený, začal viac prejavovať emócie, vzdorovitosť, začal si presadzovať „svoje“.
V.chodísamostatneasistotou,celkovojepohybovozdatný.Mápomalšietempo.Vzrastomjeprimeraný

veku. Sebaobslužné a hygienické návyky má nadobudnuté primerane svojmu veku. Pri jednotlivých
činnostiach, ktoré zvládne aj sám, napríklad hygiena rúk a obliekanie, si vyžaduje prítomnosť a pomoc
profesionálnej matky. Jemná motorika je rozvinutá na veku primeranej úrovni - kreslí jednoduché
tvary, manipuluje s ceruzkou aj lyžicou. Má záujem o jednoduché konštrukčné hry, uprednostňuje
chlapčenské hračky (autíčko, lego stavebnice). Rád trávi čas v individuálnej hre, teší sa pozornosti

dospelých a starších detí. Vonku zvláda vozenie sa na odrážadle. Po hre si sám dokáže uložiť
hračky. Porozumenie reči je primerané veku. Aktívna slovná zásoba maloletého je však chudobná, tvorí
jednoduchéagramatickétvary.Oprotipredchádzajúcemuobdobiuunehovoblastirečipozorujúprogres,
k čomu prispieva aj pobyt v materskej škole medzi rovesníkmi. V oblasti emocionálneho a sociálneho
vývinu je u maloletého v popredí zvýšená citlivosť a labilita. Po jeho umiestnení sme pozorovali

vzdorovité prejavy sprevádzané zúrivým plačom. Vyskytli sa situácie, pri ktorých reagoval neprimerane
(udieranie hlavy vlastnými rukami, hádzanie sa o zem, zúrivý krik). Na kontakt s cudzími ľuďmi reagoval
zväčša odmietavo, zdržiaval sa len v prítomnosti profesionálnej matky. Na nadviazanie vzťahu s
dospelouosobousivyžadujedlhšíčas.Popolrokusatietovzdorovitéprejavy(popisovanéajvdomácomprostredí) v správaní V. objavovali menej často. Opätovné zhoršenie afektívnych reakcií spojených
s automutiláciou (ohrozujúce pre neho samého) nastalo v čase realizácie krátkodobých pobytov u
biologickej matky. Tieto reakcie sa u V. opakovali. Opakované zhoršovanie jeho psychického stavu

sa javil ako dôsledok zmien výchovného prostredia, ktoré zhoršovali vnútornú stabilitu maloletého. V
popredíjeunehovysokáemocionálnazraniteľnosťvdôsledkuanamnézy(susp.neistávzťahováväzba).
V čase afektívneho raptu na upokojenie maloletého nezaberal žiadny prístup zo strany profesionálnej
matky. Tieto jeho reakcie trvali aj niekoľko hodín. Z tohto dôvodu bol maloletý vyšetrený na neurológii
a tiež pedopsychiatrii (september 2017) u MUDr. Petríkovej v H., nakoľko bolo jeho správanie počas

afektívnych výbuchov ohrozujúce pre neho samého. Záverom vyšetrenia bolo nastavenie maloletého
na medikamentóznu liečbu s cieľom upokojenia maloletého. Pedopsychiatrička vtedy odporučila pre
maloletého V. stabilné rodinné prostredie bez zmien. Aktuálne je stabilnejší (približne dva mesiace),
bez výrazných afektívnych raptov. Avšak v jeho správaní sa neustále objavuje zvýšená vzdorovitosť,
väčšinou bez zjavnej vonkajšej príčiny. V. si často vyžaduje pozornosť od profesionálnej matky, žiada ju
o pomoc aj pri činnostiach, ktoré zvláda už sám. Od septembra 2018 profesionálna matka zaznamenala

zmenu v prejavoch emócií u V.. Začal prejavovať emócie smiechom, plačom, čo dovtedy u neho
nepozorovala. Skôr len vzdorovitosť a afektívne reakcie. Celkový vývin maloletého aktuálne zodpovedá
jeho fyzickému veku. V emocionálnej oblasti je zvýraznená citlivosť a labilita, s afektívnymi výbuchmi
(v tomto období, približne dva mesiace, bez výrazných afektívnych raptov) a vzdorovitosťou v popredí.
Kontakt maloletého s biologickou matkou sa uskutočnil v dňoch 06. 02. 2017, 22. 02. 2017 (14. 03. 2017

sa matka zo zdravotných dôvodov z návštevy ospravedlnila), 28. 04. 2017, 01. 05. 2017, 14. 05. 2017,
28. 05. 2017 (matka trávila čas s maloletým 3 hodiny mimo centra), 02. 06. 2017, ďalej počas letných
prázdnin mimo centra v dňoch 22. 07. 2017, 05. 08. 2017, 16. 08. 2017 a 24. 08. 2017, v septembri
maloletý strávil u matky dva víkendové pobytu, a to 08. 09. - 10. 09. 2017 a 14. 09. - 17. 09. 2017.
Po týchto pobytoch v domácnosti matky sa psychický stav maloletého zhoršoval, objavili sa u neho

poruchy v správaní s prejavmi afektívnych výbuchov, ktoré viedli až k automutilačnému správaniu. Dieťa
bolo ťažké upokojiť. Z tohto dôvodu bol maloletý V. vyšetrený na pedopsychiatrii u MUDr. Petríkovej v
H., nakoľko bolo jeho správanie počas afektívnych výbuchov ohrozujúce pre neho samého. Záverom
vyšetrovania bolo nastavenie maloletého na medikamentóznu liečbu s cieľom upokojenia maloletého.
Zároveň MUDr. Petríková odporučila pre stabilizáciu jeho psychického stavu stabilné rodinné prostredie,

z čoho vyplývalo, že bolo potrebné minimalizovať zmeny výchovného prostredia. Pre udržiavanie citovej
väzbymaloletéhosbiologickoumatkouodporúčalidočasnejehokontaktysmatkourealizovaťlenformou
pravidelných návštev v rozsahu 2 - 3 hodiny aspoň dvakrát týždenne v mieste jeho aktuálneho bydliska.
V telefonickom rozhovore dna 12. 10. 2017, kedy matka požiadala o víkendový pobyt maloletého,
bola informovaná psychologičkou centra o vyššie uvedenom odporúčaní. Odporúčanie akceptovala a

súhlasila, že maloletého počas víkendu len navštívi v súlade s odporúčaním. Počas víkendu poslala sms
správu pani M. (profesionálnej matke), že nepríde. Ďalšia návšteva sa uskutočnila dňa 19. 10. 2017,
matka sa návštevy dožadovala aj dňa 18. 11. 2017, ale pre chorobu maloletého bola dohodnutá až na
23. 11. 2017, ktorú návštevu matka zrušila kvôli svojmu zdravotnému stavu. Po tomto sa matka odmlčala
a návšteva sa uskutočnila až 18. 12. 2017, počas Vianoc bol maloletý u matky v dňoch 24. 12. 2017 až

26. 12. 2017. Podľa slov matky pobyt prebehol úplne bez problémov. Pri rozlúčke s matkou bol chvíľu
plačlivý, po chvíli sa upokojil. Následne (na druhý deň) sa opätovne výrazne zhoršilo jeho správanie.
Zvýraznila sa vzdorovitosť, afektívne rapty bez zjavnej príčiny, spojené automutiláciou. Z pohľadu centra
bola intenzita kontaktov matky s maloletým v tom období nedostatočná (príliš veľké odstupy medzi
kontaktmi), na čo bola matka opakovane upozornená a vyzývaná k častejším návštevám s kratším

trvaním tak, ako odporúčali v najlepšom záujme maloletého a aby zároveň bol zabezpečený stály režim i
stabilnývýchovnýprístupkmaloletému.Vroku2018matkanavštívilamaloletéhoaž23.01.jednuhodinu
mimo centra. Dňa 02. 03. 2018 bolo s matkou dohodnuté, že návštevy budú pokračovať minimálne raz
týždenne (odporúčali aj 2x týždenne). Matka odporúčanie nerešpektovala, maloletého navštívila až dňa
12. 03. 2018 a 31. 03. 2018, následne dňa 08. 04. 2018, 29. 04. 2018, 06. 05. 2018, 12. 05. 2018, 19. 05.

2018,23.05.2018,02.06.2018,03.07.2018,15.07.2018,26.08.2018,30.09.2018.Dňa05.10.2018
dostalo centrum na základe záverov súdnoznaleckého vyšetrenia odporúčanie na stretávanie matky s
maloletým iba v prítomnosti zamestnancov centra. Matka však kontaktovala centrum až pred vianočnými
sviatkami, chcela odovzdať vianočný darček. So sociálnou pracovníčkou sa dohodli, že darček môže
odovzdať na pôde centra, stretnutie s V. nebolo dohodnuté. Matka však neprišla, ohlásila sa na návštevu

na deň 04. 01. 2019, kedy matka priniesla maloletému darček. Od tohto dňa maloletého nekontaktovala,
maloletý trávil so svojou matkou čas v hre. Lúčenie emočne neprežíval. Ich vzťah sa javí ako menej
citovopevný,ajvzhľadomkichnepravidelnýmkontaktomvposlednomobdobí.Odseptembrasaosobný
kontaktuskutočnilibadvakrát.V.svojubiologickúmatkupozná,oslovujeju„mama“.Profesionálnumatkuoslovuje „mamina“, takto obe rozoznáva. Návštevy matky prebiehali pokojne, po umiestnení V. bol pri
lúčení s matkou plačlivý. Aktuálne odchody matky výrazne emočne neprežíva. Je rád v jej prítomnosti,
avšak ako vzťahovú osobu maloletý vníma profesionálnu matku, čo je vzhľadom k tomu, že je v jej

starostlivosti už dva roky, prirodzené. Matka od konca roku 2017 dlhodobo nedodržiavala odporúčania
psychologičky centra pre realizovanie osobných kontaktov vo väčšej miere. Osobné návštevy raz do
týždňa realizovala iba v mesiaci máj 2018. Navrhovatelia pravidelne navštevovali maloletého od jeho
umiestnenia, aj v čase, kedy bol kontakt biologickej matky s Adamom minimálny. Napriek pozitívnej
reakcii maloletého na navrhovateľov boli návštevy zastavené pre striktne negatívny postoj matky (ako

zákonného zástupcu maloletého). Do tohto času sa návštevy navrhovateľov uskutočnili v dňoch 13.
02. 2017, 28. 02. 2017, 09. 03. 2017, 14. 03. 2017, 28. 03. 2017, 31. 03. 2017, 06. 04. 2017, 13. 04.
2017, 05. 05. 2017, 11. 05. 2017 a 18. 05. 2017 (posledná návšteva pred zákazom). Navrhovatelia sa
však pravidelne (cca 2 krát mesačne) informujú na maloletého, prinášajú mu darčeky (hračky, jogurty,
sladkosti, na narodeniny, na Mikuláša, na Vianoce, aj pri iných príležitostiach), bez osobného kontaktu
s maloletým. Dňa 16. 09. 2018 navrhovateľka v 1. rade priniesla ovocie, jogurty, sladkosti a teplákovú

súpravu s tričkom maloletého, ktoré nechala pred dverami profesionálnej matky, rovnako tak v dňoch 13.
10. 2018, 03. 11. 2018 a 24. 11. 2018, v decembri priniesli navrhovatelia mikulášsky aj vianočný darček.
V čase návštev navrhovateľov v zariadení v roku 2017 sa V. veľmi tešil z ich prítomnosti, navrhovateľa
v 2. rade oslovoval tato, pamätal si ho ešte z obdobia, keď bol navrhovateľ v 2. rade partnerom
matky. Pri návštevách sa mu ihneď hodil do náručia. Napriek zákazu stretávania sa navrhovateľov s

maloletým, ktorým rešpektujú, centrum predpokladá, že by na maloletého malo pozitívny vplyv, ak by boli
kontakty navrhovateľov s maloletým obnovené, nakoľko stretnutia s biologickou matkou sú sporadické
a navrhovateľov považujú za blízke osoby V.. Rovnako prejavujú o neho neustály záujem. Nikto iný
okrem matky V. v centre nekontaktuje. V najlepšom záujme maloletého je potrebné čo najskôr riešiť
jeho životnú situáciu. V prostredí profesionálnej rodiny je V. stabilizovaný a sú napĺňané jeho potreby.

S profesionálnou matkou má vytvorený citový vzťah. Výraznou potrebou V. je stabilizácia v jednom
rodinnom a výchovnom prostredí s elimináciou zmien sociálneho prostredia, okrem iného, aj z dôvodu
zväčša odmietavého postoja V. S.oči cudzím ľuďom (V. potrebuje dlhší čas na nadviazanie kontaktu
s neznámou dospelou osobou). Avšak z dlhodobého hľadiska zotrvanie v centre pre maloletého nie
je optimálne riešenie jeho životnej situácie. Od jeho umiestnenia uplynuli dva roky a je potrebné jeho

situáciu riešiť čo najskôr, a to zverením maloletého do starostlivosti blízkej osoby.

35. Navrhovateľka v 1. rade pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pokiaľ matka u nich bývala, stále
sedela na gauči, na internete, kričala na jej syna, že malého treba prebaliť, je hladný, o maloletého sa
starala minimálne. Musela jej dohovárať, aby sa vôbec o neho starala. Na uspávanie nemala trpezlivosť.

Bila ho po plienkach, ona ho potom v pokoji uspala. Keď sa odsťahovala, dozvedela sa, že si k nim
volala cudzích chlapov. Vie, že na internete ponúkala sexuálne služby. Na začiatku vzťahu so synom
hovorila, že má rakovinu mozgu, zomrie a aby sa s ňou syn oženil a maloletého si osvojil. To isté tvrdila
aj biologickému otcovi. V byte jej mizli peniaze, cennosti, zobrala napríklad bez ich vedomia peniaze
určené na dovolenku. Za maloletým chodí podľa možností, matku maloletého nikdy nestretla. Pracovala

vNemecku,malapríjem1.500-1.700Eur,naSlovenskubyakoopatrovateľkazarobila320-350Eur,má
čiastočný dôchodok 200 Eur. Zamestnanie zmenila, aby mohla byť tu. Pracuje ako živnostník, kontrola
kvality pre Peugeot od 04. 10. 2017 a jej čistý priemerný mesačný príjem je 1.000 Eur. Vždy sa vedela
o seba a o syna postarať. Maloletému sa bude venovať, má skúsenosti s výchovou a verí, že keď sa
V. u nich zabýva, lebo verí, že ich stále ľúbi, tak nie je problém si zase nájsť prácu a maximálne sa

mu prispôsobiť. V spoločnej domácnosti žije iba so svojím synom (navrhovateľ v 2. rade). Mesačné
výdavky na bývanie sú nájom 160 Eur (aj s fondom opráv), elektrika 30 Eur, TV + internet 30 Eur, plyn 7
Eur, RTVS 4,64 Eur, telefón 35 Eur, poistenie 55 Eur, spotrebný úver 240 Eur a poistka na domácnosť
50 Eur/rok. Inak má len bežné výdavky spojené so stravou. Jej zdravotný stav je dobrý. Vyživovaciu
povinnosť nemá.

36.Navrhovateľv2.radevrámcivýsluchunapojednávaníuviedol,žežiada,abymaloletýbolzverenýdo
jeho náhradnej osobnej starostlivosti a tiež navrhovateľky v 1. rade. Matka s maloletým v ich domácnosti
bývala po dobu asi jedného roka. K maloletému si vytvoril vzťah. Chodil do práce, ale pracoval na zmeny.
O maloletého sa staral aj cez deň, vstával k nemu aj v noci. Keď bol v práci, matka išla s maloletým von, o

20.00 hod. mu písala, že ešte nie je doma s maloletým. Pokiaľ boli doma obaja, matka bola väčšinou na
telefóne, prevažne sa stal o maloletého on. Matke dával peniaze na úver, ktorý nesplácala, dochádzalo
k hádkam, vyvolávala žiarlivostné scény. Keď matka maloletého uspávala, bila ho po plienke. Kričala
po ňom. Maloletý mal najradšej jeho. Za maloletým bol v detskom domove raz týždenne, potom muto matka zakázala, už tam chodil len v sprievode jej matky. Maloletý sa na neho tešil, chodil tam aj
so svojou matkou. V prípade, že by mu bol maloletý zverený, matke umožní stretávať sa s ním. Ako
skladník (do augusta 2017) mal príjem 650 Eur. Deti mať nemôže, nie je to spôsob ako získať dieťa.

Zmenil zamestnanie, od 01. 09. 2017 má živnosť a pracuje ako kontrolór kvality pre Peugeot. Jeho čistý
mesačný priemerný príjem je 1.200 Eur. Prispieva matke (navrhovateľke v 1. rade) na bývanie 130 Eur
mesačne, platí si telefón 55 Eur mesačne, spláca auto 260 Eur mesačne + poistku na auto 128 Eur/
ročne, inak má len bežné výdavky. Jeho zdravotný stav je dobrý, vyživovaciu povinnosť nemá. Keby bol
maloletýzverenýdonáhradnejosobnejstarostlivostiobochnavrhovateľov,navrhovateľv2.radeuviedol,

že má väčší plat, tak matka (navrhovateľka v 1. rade) by zostala doma a on by pracoval. Pracuje na 3
zmeny. Majú 3-izbový byt a všetko by maloletému prispôsobili, vrátane nábytku. Najprv by bol maloletý
s nimi doma, až podľa toho, ako by sa u nich adaptoval, by poriešili škôlku.

37. Navrhovatelia ďalej uviedli, že s matkou maloletého sa nestretávajú, len zo záznamov v detskom
domove vedia, ak tam bola, že maloletý o ňu nejavil záujem, matka je podľa nich patologická klamárka.

Na celé Slovensko povedala v televíznej relácii, že jej sociálka zobrala dieťa, že ju matka odvrhla, čo
nie je pravda. K maloletému vzťah nemala, iba k peniazom. Bola u doktora Seča, lieky neužívala.

38. Matka na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že nesúhlasí so zverením maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti a žiada, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Skôr o zverenie nežiadala,

lebo si dávala do poriadku život. Pracovala v Bille, jej príjem bol 560 Eur mesačne. Od 12. 12. 2016 býva
s pánom T., ktorý má v N. byt a byt má aj v H.. V súvislosti s uhryznutím maloletého v jasliach na ňu tlačili
médiá, to psychicky nezvládla a na internet dala fotku s podrezanými žilami. Navštívili ju zo sociálky,
aby išla na víkend do krízového centra. Tam aj bola, zavolali ju tam, lebo na ňu chodili anonymy. Išla na
úrad práce, najprv zavolali p. T., aby povedali, že zostane v krízovom centre, pokiaľ on nezariadi byt v

H.. Medzitým vybavovali súd, aby jej zobrali dieťa. Pán T. potom chcel zmeniť výpoveď, že si ich zoberie
k sebe, ale odtiaľ ich už poslali preč. Uznala, že si musí dať život dokopy, súhlasila, aby bol na polrok
maloletý odobratý. Za maloletým chodí každý týždeň, malý sa teší, hrajú sa spolu. Pri odchode plače.
Pán T. tam bol 3 - 4 krát. Predtým, ako bol maloletý umiestnený, s pánom T. spolu bývali. Pán T. svoje
deti nemá. S matkou mala komplikovaný vzťah od rozvodu rodičov. Mala bližší vzťah s otcom. Počas

ich rozvodu mala 11 rokov, nevedela, kde je otec, a keď ho po 16 rokoch našla, povedal, že mu matka
zakazovala návštevy. S otcom sa nenavštevujú, jej otec nechodí ani za maloletým. Otec maloletého sa
o toto ani nezaujíma, neuznal ani otcovstvo. Nikdy sa nepokúšala o samovraždu. Navštevovala doktora
Seča.Prvýkrátpoautonehode,malatraumuaešteskôrakomalaV.,malapotrat.DoktoraSečanavštívila
v súvislosti s tým, že na ňu tlačia médiá a on povedal, že si to nemá všímať. Tlak médií trval ešte asi dva

mesiace po incidente. Chcela od doktora Seča posudok, že je zdravá, ale platila by 500 Eur, ktoré nemá.
V. ľúbi a chce, aby sa jej vrátil domov. Majú medzi sebou vytvorený vzťah. Svojho syna navštevovala
ako mohla, chcela aj častejšie, ale povedali jej, že V. má s náhradnou matkou dohodnutý výlet. Chcela
ho navštevovať aj cez víkendy, ale v detskom domove jej povedali, že cez víkendy sa to nedá, pretože
tam nikto nie je. Aj napriek záverov znalcov si myslí, že by bola schopná sa o maloletého postarať.

Pracuje na 2 zmeny rannú a nočnú a keby sa V. k nej vrátil, zostala by s ním doma a zobrala by si aj
dovolenku na jeho adaptáciu a vzápätí by V. išiel do škôlky medzi deti. Má dohodnutú aj lekárku, ak by
sa V. k nej vrátil. Keby mala nočnú zmenu, so starostlivosťou o maloletého by jej pomáhal partner (p. T.)
a tiež jeho rodina a matkin otec. Od 01. 12. 2017 pracuje v Amazone ako kontrolór a jej čistý priemerný
mesačný príjem je 554,61 Eur. Od 07. 09. 2018 pracovala brigádne u zamestnávateľa Aegis Eu, s. r.

o., ako SBS stráženie objektu, z čoho mala príjem cca 150 Eur, pracovala tam 2 mesiace. V súčasnosti
tam už nepracuje a príjem má len z Amazonu. Žije v spoločnej domácnosti s A. T., ktorý je policajt na
KR PZ v H. a jeho čistý mesačný príjem je 980 Eur. Bývajú v policajnom byte a všetky výdavky spojené
s bývaním stŕhajú z príjmu priateľa, na bývanie mu prispieva 200 Eur a o stravu sa starajú spoločne.
Jej výdavky predstavuje tiež telefón 20 Eur mesačne, dlhy ani splátky nemá, bol jej vyhlásený osobný

bankrot. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V. sporí na doplnkovom dôchodkovom aj stavebnom účte, kde
jej prispieva zamestnávateľ, na každom účte je nasporených 630 Eur. Robí tiež dobrovoľného strážcu
poriadku na polícii, chodí s hliadkou po vonku a keď hliadka niekoho chytí, pomáha im pri zadržaní alebo
pri vypočúvaní. Ak by jej bol V. zverený, túto prácu by už nevykonávala. Myslí si, že syn patrí k matke.
Každý robí chyby, aj ona ich veľa spravila, ale každý by mal dostať druhú šancu. Nepripúšťa možnosť,

že by bol maloletý zverený navrhovateľom. Z jej pohľadu, keď sa stretla s V., obaja sa na seba veľmi
tešili, privítali sa a objali. V. plakal, keď odchádzala preč, ale ktoré dieťa neplače, keď odchádza od svojej
matky. Bola aj situácia, keď sa jej V. hodil okolo krku a nechcel, aby odišla. Bola aj situácia, keď ho mali
doma cez víkend a V. videl, že mu balí veci, vedel, že ide preč, bol smutný a nechcel odísť. Povedali mu,že idú na výlet, ale keď prišli do H., V. nechcel vystúpiť z auta. Keď bol V. u nich, bol veselý a plakal iba pri
odovzdávaní. Následne matka uviedla, že ako SBS pracovala až do januára 2019. Pracuje v Amazone,
zamestnávateľ pozná jej situáciu a keby sa k nej V. vrátil, umožnil by jej iba ranné zmeny. Počas Vianoc

za V. nebola, detský domov jej nedovolil sa s ním stretnúť, až 04. 01. 2019. Povedali jej, aby V. cez
Vianoce nenavštívila, lebo by ho rozrušila. Je pravda, že jej detský domov odporúčal častejšie návštevy s
maloletým, ale keďže robí od pondelka do štvrtku od 07.10 hod. do 17.20 hod (do H. príde o 18.00 hod.),
upozornila na to aj detský domov, že môže chodiť na návštevy len piatky a víkendy, ale detský domov
jej povedal, že cez víkendy nie sú návštevy možné. Piatky, kedy má voľno, chodila za V., ale tiež je to

deň, keď sa robia nadčasy a musela chodiť do práce. Zamestnávateľ by jej piatky návštevu detského
domova umožnil, ale nie stále, muselo by to schváliť vedenie. Dlhší čas nechodila za synom, lebo jej to
zamestnávateľ neumožnil a musela chodiť do práce. Matka uviedla, že nepovolí, aby sa navrhovatelia
stretávali s maloletým v detskom domove za účelom obnovenia vzťahu medzi nimi.

39. Svedok A. T. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že matka maloletého je jeho priateľka. Vzťah

majú asi od 12. 11. 2016 a žije u neho od 12. 12. 2016. Kým sa k nemu nasťahovala, bývala u
predchádzajúceho priateľa. Bývala u neho aj s maloletým, kým jej ho nezobrali. K odobratiu došlo na
základ anonymov, že ohrozuje výchovu maloletého. Pokiaľ matka bývala s maloletým u neho, mal dobrý
dojem, pokiaľ ide o starostlivosť. O maloletého sa vedela postarať. Keď maloletého brali do domova,
nemal z toho dobrý pocit, mal za to, že sa to dalo riešiť aj inak. V tom čase matka maloletého neverila ich

vzťahu, že sa nebude mať na koho obrátiť, keď bude potrebovať pomoc. Vedel, že nikoho z rodiny nemá.
Hovorila, že matka ju nútila, aby si dieťa dala odobrať a otec, ktorý je s matkou rozvedený, má rodinu
v A.. Vie, že s ním bola v kontakte. V čase, keď bol maloletý odobraný, neprejavoval matke maloletého
možno dostatočnú náklonnosť, preto mu neverila. S maloletým mal dobrý vzťah, sám deti nemá. Jeho
vzťah s matkou trvá doteraz a plánuje s ňou aj budúcnosť. S matkou chodí za maloletým a matka tam

sama nechodí, lebo je to ďaleko. A keby chcela s ním niekam ísť, z H. sú zlé spoje. Raz maloletého
aj s matkou a jej otcom zobrali do A. na salaš aj k Váhu, boli s ním aj na vrbovskej priehrade. Ak sa
mal vyjadriť v správach, že sa postaral o to, aby bol maloletý matke odobratý, bolo to skratové konanie.
Nevie o tom, že si matka s bývalý priateľom počas ich spolužitia písala. Vie o tom, že písala, že ju
nakazil AIDS. Nevie o tom, že matka teraz o ňom hovorí, že mu dáva drogy, aby poslúchal. S matkou si

všetko vyjasnili a plánujú spoločný život. Súčasťou rodiny má byť aj maloletý V.. Myslí si, že matka má
s maloletým perfektný vzťah, určite ju má rád. Je to očividné, keď sú tam na návšteve. Keď ho matka
odovzdáva do detského domova, maloletý niekedy plače. Majú pripravené bytové podmienky na návrat
maloletého. Teraz bývajú v H., ale potom by bývali v 3-izbovom byte v N., kde by mal samostatnú izbu.
Nevie o tom, že by matka bola duševne chorá, myslí si, že je vyrovnaná a pokiaľ vie, užíva iba lieky proti

bolesti zubov. Vie tiež o tom, že matka v minulosti bývala v krízovom stredisku. Je pravdou, že keď už
matka s maloletým u neho bývali, zisťoval, či je pre ňu miesto v krízovom stredisku. Zisťoval to preto,
že keby im to neklaplo, čo bude ďalej s ňou.

40. Svedok O. A. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je otcom matky maloletého, s jej matkou je

17 rokov rozvedený. Po rozvode v kontakte s deťmi nebol, lebo jej to bolo odopreté. Minulý rok v lete si
ho dcéra našla, navštívila ho v A. u jeho družky, kde býva. Priniesla aj vnuka, stretnutie bolo emotívne,
lebo sa nevideli 15 rokov. Keď ho dcéra navštívila, prišla aj s navrhovateľom v 2. rade, svojím priateľom.
V rodine navrhovateľov alebo nebol. O tom, že maloletý je v domove, sa dozvedel telefonicky od dcéry.
Povedala, že jej bol odobratý a bola v takom rozpoložení, že s ňou nebola reč. On bol v tom, že je

to kvôli uhryznutiu v jasliach. Potom sa s matkou maloletého stretli vlastne až v domove. Dcéra ho
pozvala, či chce maloletého vidieť, bol tam jedenkrát, maloletý ho spoznal, boli spolu na prechádzke.
Keď boli v domove, maloletý reagoval najprv na matku. Keď odchádzali, vychovávateľka povedala, aby
sa matka hneď otočila, lebo maloletý bude hodinu plakať. Odvtedy, čo sa s dcérou prvýkrát kontaktovali,
boli možno spolu 10 krát. Maloletý je jeho jediný vnuk a má za to, že matka je schopná sa o maloletého

postarať, vie jej pomôcť finančne aj nefinančne, býva v rodinnom dome s družkou. Dom patrí v polovici
družke a v polovici jej bratovi.

41. Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis v rámci výsluchu na pojednávaní skonštatovala závery posudku a
týchto záverov sa pridržala. Podľa vyjadrenia znalkyne môže matka predstavovať nebezpečenstvo pre

seba aj pre dieťa, a to svojím konaním. Matka nie je nielenže schopná postarať sa sama o seba, ale nie
je schopná postarať sa ani o dieťa. Už počas interview uviedla, že dieťa dáva na adopciu preto, pretože
jej to prikázala matka, 10 minút na to, keď bola reč o tom, že už je v pôrodnici a podpisuje papiere na
adopciu, jej znalkyňa znovu položila otázku, čo ju motivovalo odovzdať dieťa na adopciu, uviedla, lebosom mala taký pocit. Po narodení dieťaťa zostala matka v nemocnici, rozhodla sa, že si dieťa predsa
len zoberie podľa jej slov nie preto, že by prehodnotila svoj vzťah k narodenému dieťaťu, ale preto, že ju
presviedčali sestričky a hlavne preto, že si písali cez pokec prostredníctvom internetu s navrhovateľom

v 2. rade, ktorý ju v krátky čas na to presvedčil, aby si dieťa zobrala z nemocnice ona ako matka. Po
konflikte v rodine navrhovateľov matka zase nezvládla starostlivosť o dieťa ani o seba, keď napokon
matkaochotneodovzdaladieťa,pretožeonasimusídaťdoporiadkuživotavtomčaseužbolavkonflikte
s pánom T., ku ktorému sa nasťahovala po opustení domácnosti navrhovateľov. Vo vzťahu svojej matke
sa matka vyjadrovala, že matka sa o ňu nestarala a nerozprávala sa s ňou odkedy otehotnela, vzápätí

uvádzala, že počas tehotenstva sa o ňu starala matka, živila ju a matka bola tá, čo povedala, aby dala
dieťa na adopciu. Keď už dieťa bolo umiestnené v Pečeňadoch, matka nedodržiavala dohodnuté termíny
návštev,dokoncatamboladlháabsencia,čodieťavôbecnenavštívilapodrôznymizámienkami.Akdieťa
nenavštívila, dieťa zostalo emocionálne dekompenzované a psychický stav dieťaťa sa zhoršoval. Matky
si týmto konaním nevytvorila vzťahovú väzbu s dieťaťom a neumožnila ani dieťaťu vytvoriť si vzťahovú
väzbu k matke. Dieťa malo len 2 roky. A za ten čas prestriedalo prostredia po narodení 2 týždne zhruba

bez matky, potom krízové centrum, potom niekoľko mesiacov v rodine navrhovateľov, potom krátky čas
u pána T. a potom detský domov. Emocionálne je takéto konanie likvidujúce pre dieťa. A matka vždy v
priamej závislosti a v priamej súvislosti od svojich subjektívnych pocitov, nepohody alebo zlyhaní dieťa
odkladala alebo prenášala alebo zverovala do cudzej starostlivosti za mimoriadne dva krátke roky života
maloletého dieťaťa. To sú veľmi negatívne následky na psychiku dieťaťa. Tento obraz konania nie je

podmienený tým, že by bola matka lenivá alebo zlá, alebo že by sa jej nechcelo, ale poruchou osobnosti,
v dôsledku čoho môže byť nebezpečná pre seba aj dieťa. Matka má výrazne rozvinuté sklony klamať,
nutkavú potrebu si vymýšľať, fabulovať. Nie preto, že by chcela manipulovať, ale je to porucha. Ak príde
nepohoda, matka zase zlyhá. Je predpoklad skratovosti konania matky a v afektívne napätých situáciách
možno očakávať neadekvátne zmeny správania s nedostatočnou racionálnou sebakontrolou k prejavom

typu impulzívnym reakciám agresívnym navonok. Ak jej niekto v niečom nevyhovie, tak je frustrovaná.
Reaguje prehnane, je nepriateľská a agresívne nabudená. Prežíva vnútorný konflikt, ktorý ale môže
viesť k extrémnemu násiliu. Ak aj takýmto spôsobom koná, napr. nepohoda v partnerskom vzťahu, rýchlo
teraz hneď informuje na internete, ale nevie si zvážiť dôsledku na ňu a dieťa. Z vyšetrenia vyplýva, že
matka bola vždy závislá na tom, aby ju niekto živil, aby sa o ňu niekto staral a aj o jej dieťa, a keď sa nikto

taký nevyskytne, dieťa odkladá a nemá záujem. Matka nie je schopná zbilancovať, prečo a čo sa deje,
čo môže spôsobiť. Napríklad to, že odovzdala dieťa do domova, že ona to vníma tak, že prišla a dieťa
odovzdala a potom hovorila, že jej bolo dieťa odobraté. Matka nie je schopná medziľudských vzťahov,
vzťahy nemajú hĺbku, aj k svojmu dieťaťu. Ak sú jej plány prerušené alebo zmarené, stáva sa útočná.

42. Znalkyňa MUDr. Denisa Mészárosová na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že sa pridržiava záverov
vypracovaného znaleckého posudku. Uviedla, že matka sa narodila predčasne v 35. týždni gravidity s
nízkou pôrodnou hmotnosťou, so sťaženou popôrodnou adaptáciou ako aj s aspiračnou pneumóniou
(zápal pľúc), čo zhoršovalo popôrodný priebeh a adaptáciu dieťaťa. Mala problémy už počas zaškolenia,
mala sťažené učenie, zapamätávanie si, zhoršený prospech v škole. V škole opakovane odpadávala,

bola jej diagnostikovaná epilepsia. To viedlo k organickému poškodeniu centrálnej nervovej sústavy,
ktoré sa prejavuje u matky nižším intelektom, zhoršením kognitívnych funkcií a poruchami emócií.
Typická je emočná labilita, impulzivita, neprimeraná reakcia aj na minimálne podnety, často sprevádzaná
poruchami správania a konania. Ak dôjde u matky k nepohode a k stresovým reakciám, zvýšenej záťaži,
sťaženej adaptabilite, môže dôjsť u matky k poškodzujúcim tendenciám, ktoré nevylučujú aj to, že by

nielen cielene, ale práve pod vplyvom týchto afektov mohla ohrozovať seba, ale aj svoje dieťa.

43. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava uviedol, že využil svoje zákonné oprávnenie a vstúpil
do tohto konania, je toho názoru, že aj on aj súd musí prihliadať na záujem maloletého. V zmysle
vykonaného dokazovania je zrejmé, že dieťa nemôže byť a nie je vhodné, aby bolo zverené do

osobnej starostlivosti matky. Na druhej strane treba poukázať na to, že umiestnenie dieťaťa v ústavnej
starostlivosti považuje za to úplne krajné riešenie a treba hľadať iné možnosti, aby bolo dieťa zverené
blízkym osobám. Podľa jeho názoru dieťa takéto blízke osoby už v minulosti našlo, a preto navrhol, aby
súd vyhovel podanému návrhu a dieťa zveril do osobnej starostlivosti predovšetkým navrhovateľke v 1.
rade, ktorá má predpoklady a osobné skúsenosti s výchovou dieťaťa. Iné riešenie v tomto smere nevidí.

Samozrejme nemá námietky, aby jej s výchovou pomáhal jej syn.

44. Právny zástupca navrhovateľov v rámci záverečnej reči uviedol, že má za to, že vykonané
dokazovanie je dostatočné pre posúdenie veci a znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo, že matkeby nemal byť maloletý vrátení do osobnej starostlivosti, zároveň uviedol, že konanie trvá viac ako 2
roky. Počas týchto dvoch rokov matka mala dostatočný priestor na to, aby svoje správanie zmenila do
takej miery, aby presvedčila súd o tom, že je spôsobilá o maloletého sa postarať. Matka tento priestor

nevyužila a bol dostatočný. Na návrhu zotrvávajú, podľa ich názoru nie je v záujme maloletého, aby
sa konanie naťahovalo. Náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred inými formami náhradnej
starostlivosti. Ponechal na úvahu súdu, či zverí maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
jedného z navrhovateľov alebo oboch.

45. Matka právom záverečnej reči uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko po dobu dvoch rokov, čo
jej bol syn odobratý, si usporiadala život a dokázala zabezpečiť seba aj V.. Ak súd rozhodne, že V. bude
zverený do starostlivosti navrhovateľov, bude sa domáhať odvolania na Krajskom súde v Trnave.

46. Procesný opatrovník v rámci záverečnej reči uviedol, že na základe vykonaného dokazovania ako aj
prejavovaného záujmu matky o maloleté dieťa, kedy za posledných 6 mesiacov matka navštívila dieťa

v detskom domove iba 3 krát má za to, že nie je v záujme maloletého dieťaťa zveriť dieťa do osobnej
starostlivosti matky. Pridržiavajú sa ponechania možnosti, aby navrhovateľom bolo umožnené opätovne
nadviazať vzťah s maloletým za účelom jeho možného zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti,
ktorá má prednosť pred nariadením ústavnej starostlivosti nad dieťaťom. V prípade, že súd rozhodne
o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, odporúča, aby boli

rodičia zaviazaní povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa a primerane svojím zárobkovým možnostiam
a schopnostiam s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa na účet príslušného úradu práce.

47.Podľa§44ods.1Zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen
„Zákon o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich

a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o
maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

48. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a

povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

49. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b)
pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.

50. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

51. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť

maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť

o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

52. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu

Európskej únie.

53. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.54. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom

ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento nesúlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

55. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

56. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

57. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

58. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy

skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

59. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o

uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

60. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

61. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

62.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

63. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.64. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

65. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

66. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

67. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

68. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

69. Podľa § 111 písm. o) Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v
konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti.

70. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

71. Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorej účelom je nahradiť
osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu

rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované
jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

72. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,

výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú
rodičia. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že
výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé a
spoľahlivéobjasnenietýchokolností,ktorésvedčiprezáver,žežiadnyzrodičovniejeschopnýnáležitým
spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa (R 64/1968).

73. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti,
môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti či
zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcich sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania

rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Zverenie maloletého
dieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostijeinštitútomfakultatívnym,atedaúplnezávisíodúvahysúdu,
či toto opatrenie považuje za najlepšie a najvhodnejšie pre maloleté dieťa, t. j. či je zverenie maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa.

74. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, musí byť fyzická
osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má
osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujmemaloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí.
Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo
vzťahu k vlastným deťom, jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti

bude v záujme maloletého dieťaťa, ani ona, ani jej rodinní príslušníci by nemali trpieť ochorením,
ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a mala by mať kladný citový vzťah
k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na rôzne životné situácie, ktoré môžu nastať, pri zverení maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd vždy uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého
dieťaťa, prípadne rodinného známeho či inú blízku osobu, ak spĺňa uvedené predpoklady, keďže pri

rodinnom príslušníkovi, prípadne inej blízkej osobe sa predpokladá existencia kladného citového vzťahu
a bližšie poznanie maloletého dieťaťa, čo by malo zaručovať, že dieťa bude mať riadne zabezpečenú
starostlivosť o výchovu, zdravie a výživu počas vyriešenia, resp. prekonania spravidla negatívnych
životných situácií v rodine maloletého dieťaťa.

75. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloletého nezabezpečujú a nemôžu zabezpečovať

starostlivosť o maloletého. Nakoľko náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou
starostlivosťou, súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že v najlepšom záujme maloletého
bude jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. Zákon pri zverení maloletého dieťaťa síce
uprednostňuje príbuzného maloletého dieťaťa, avšak nikto z rodinných príslušníkov maloletého
neprejavil záujem o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a na druhej strane

navrhovateľov možno považovať za blízke osoby maloletého, keďže majú medzi sebou vytvorený citový
vzťah.

76. Otec maloletého dieťaťa vyjadril súhlas so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti.
Matka síce s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov

nesúhlasila, keď podľa jej názoru má byť dieťa pri svojej matke, avšak s poukazom na vykonané
dokazovanie, predovšetkým na závery znaleckého dokazovania, mal súd za preukázané, že matka
nemôže a nie je schopná zabezpečiť maloletému potrebnú starostlivosť, keď svojím správaním
predstavuje nebezpečenstvo nielen pre seba samú, ale i pre svoje maloleté dieťa.

77. Navrhovateľka v 1. rade navrhla vykonať dokazovanie preverením exekúcií matky, výsluchom
svedkov O. A., W. R., V. W. a S. M., ktorí svedkovia by mali vypovedať k príjmom matky, a výsluchom
svedkov O. S. a H. X. k dlhom matky voči navrhovateľovi v 2. rade. Súd uvedené dôkazy nevykonal, a
to jednak z dôvodu hospodárnosti konania, a jednak z dôvodu, že vykonaním týchto dôkazov by nemal
súd preukázanú schopnosť a spôsobilosť matky zabezpečiť potrebné starostlivosť o maloletého.

78. Keďže náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dospel
k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bude jeho zverenie do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky v 1. rade, ktorá spĺňa všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rodine.

79. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhodnotil zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky v 1. rade ako v celom rozsahu súladné so záujmom maloletého. Preto
súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky v 1.
rade s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že navrhovateľka v 1. rade je povinná vykonávať

osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

80. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletého v súlade s § 81 ods. 1 Zákona o
rodine povinnosť platiť na maloletého výživné, a to matke vo výške 110 Eur mesačne a otcovi vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred a s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určení výšky výživného
súd vychádzal z vyjadrení matky a z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

81. Súd matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 110 Eur mesačne, keď v zmysle

ustálenej súdnej praxe sa výživné určuje v rozsahu 20 - 25 % z príjmu povinnej osoby. Matka je t. č.
od 01. 12. 2017 zamestnaná v spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia, s. r. o., Sereď, a jej priemerný
čistý mesačný príjem predstavuje 554,61 Eur, potom vyživovaciu povinnosť matky bolo možné určiť v
rozmedzí od 110,92 Eur do 138,65 Eur. S prihliadnutím na vek maloletého a jeho odôvodnené potrebyje súd toho názoru, že výživné v sume 110 Eur, t. j. na dolnej hranici, je postačujúce a vzhľadom na
možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky aj primerané.

82. Otcovi súd uložil povinnosť platiť výživné v zákonom stanovenej minimálnej výške, keď sa súdu
nepodarilo preukázať príjem otca. Lustráciou v sociálnej poisťovni súd zistil, že otec naposledy pracoval
v období od 01. 11. 2014 do 01. 11. 2016, v súčasnej dobe zamestnaný nie je, nie je evidovaný ani v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia, nepoberá žiadne
štátne sociálne dávky ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.

83. Súd teda považuje rodičom stanovené výživné za primerané ako potrebám maloletého, tak
možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8
Zákona o rodine uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

84. O zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti požiadali súd obaja navrhovatelia,

avšak Zákon o rodine ustanovuje, že maloleté dieťa možno zveriť len fyzickej osobe, ktorá musí spĺňať
zákonomstanovenépredpoklady.Súdvdanomprípadepotomuprednostnilnavrhovateľkuv1.rade,keď
táto má s maloletým vytvorený citový vzťah síce rovnako ako aj navrhovateľ v 2. rade, avšak má osobné
skúsenosti s výchovou dieťaťa a možno dôvodne od nej očakávať, že najlepšie zabezpečí starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého. Preto súd návrh navrhovateľa v 2. rade na

zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti vo výroku IV. rozsudku zamietol.

85. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd
vo výroku V. tohto rozsudku návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti
zamietol, keď podľa názoru súdu matka nie je schopná zabezpečiť maloletému dieťaťu potrebnú

starostlivosť, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú nielen závermi súdom ustanovených znalcov v tomto
konaní, ale tiež nezáujmom matky o maloletého v dôsledku jeho nedostatočných návštev počas jeho
umiestnenia v Centre pre deti a rodiny Pečeňady.

86. Vo výroku VI. rozsudku súd zamietol návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia, o ktorom

návrhu nebolo doposiaľ rozhodnuté, keď nepominuli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené, pričom z uznesenia, č. k. 16PPOm/1/2017-11 zo dňa 23. 01. 2017, právoplatného dňa 16.
02. 2017, je zrejmé, že neodkladné opatrenie zanikne právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

87. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú

všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

88. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

89. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

90. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VII. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

91. V konaní vznikli štátu trovy, a to v súvislosti s priznaním znalečného, keď matke bolo uznesením,

č. k. 16P/15/2017-228 zo dňa 07. 11. 2017, právoplatným dna 06. 12. 2017, priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov prevyšujúcich sumu 200 Eur. Tieto trovy bude hradiť štát bez nároku na ich náhradu,
keď vo výroku VIII. rozsudku súd rozhodol tak, že súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané zo stranynavrhovateľky v 1. rade, navrhovateľa v 2. rade a prokurátora Okresnej
prokuratúry Trnava by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať
odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.