Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Mitterpáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zastavujúce odvolacie konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212010418
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7212010418.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému G. H. a spol.
pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a
iné, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/38/2012 zo dňa 6. 9.
2018 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 7. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. por., § 281 ods. 1 Tr. por., § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie u
obžalovaného G. H. a obžalovaného F. H. pre skutok, ktorý mali spáchať tak, že

naviedli toho času odsúdenú C. U., aby dňa 30.5.2005 v pobočke Istrobanky a.s. Košice na ulici Mlynskej
č.16, ako dlžník, uzavrela s Istrobankou, a.s. zmluvu o hypotekárnom úvere číslo 88831-3334110/4900
na sumu 1.720.000,- Sk (57.093,54 eur) a zmluvu o spotrebnom úvere č.: 88284-1638110/4900 na

sumu 580.000,- Sk (19.252,47 eur), na základe čoho jej boli uvedené čiastky poskytnuté na úverový
účet č. : 88284-1638110/4900 a účet č.: 88831-3334110/4900, pričom následným preverovaním bolo
zistené, že odsúdená k žiadosti o úver doložila nepravdivé potvrdenie o výške príjmu, ktoré jej zabezpečil
obžalovaný G. H., čím takto získali pre seba prospech vo výške najmenej 900.000.- Sk (29.874,52 €)

z a s t a v u j e,

pretože trestné stíhanie je premlčané.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných G. H. a F. H. vinnými z návodu na
trestný čin úverového podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. b/ k § 250a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 141/1961
Zb. účinného v čase spáchania skutku, ktorý mali spáchať tak, že

naviedli toho času odsúdenú C. U., aby dňa 30.5.2005 v pobočke Istrobanky a.s. Košice na ulici Mlynskej
č.16, ako dlžník, uzavrela s Istrobankou, a.s. zmluvu o hypotekárnom úvere číslo 88831-3334110/4900
na sumu 1.720.000,- Sk (57.093,54 eur) a zmluvu o spotrebnom úvere č.: 88284-1638110/4900 na
sumu 580.000,- Sk (19.252,47 eur), na základe čoho jej boli uvedené čiastky poskytnuté na úverový
účet č. : 88284-1638110/4900 a účet č.: 88831-3334110/4900, pričom následným preverovaním bolo

zistené, že obvinená k žiadosti o úver doložila nepravdivé potvrdenie o výške príjmu, ktoré jej zabezpečil
obžalovaný G. H., čím takto získali pre seba prospech vo výške 2.300.000,- Sk (76.346,01 eur).

Súd im za to uložil :

obžalovanému G. H. podľa § 250a ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)

rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 59 ods. 1 Trestného zákona výkon
uloženého trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.Obžalovanému F. H. podľa § 250a ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)
rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 59 ods. 1 Trestného zákona výkon

uloženého trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 285 písm. g/ Trestného poriadku súd oslobodil obžalovaného G. H. spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1Pv 1274/2005 zo dňa 19.3.2012 pre skutok právne kvalifikovaný
ako trestný čin úverového podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods.

2 k § 250a ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

C. U. v presne nezistenej dobe mesiaca júl 2005 ako konateľka spoločnosti H.E.E.S. spol. s r.o. na
ul. Južná trieda č. 125 v Košiciach na základe požiadania obvineného G. H. potvrdila nepravdivé
potvrdenie zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca Y. W. aj keď v uvedenej
spoločnosti nepracovala, a ktoré Y. W. predložila k žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy

o revolvingovom úvere č. 8000010174 dňa 1.8.2005 od spoločnosti Profireal Slovakia, spol. s r.o. na ul.
Mliekarenskej č. 10 v Bratislave na sumu 120.006,- Sk, avšak k vyplateniu úveru nedošlo

- keďže prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní H. G. a H. F..

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný H. G. prostredníctvom svojho obhajcu konkretizoval
svoje odvolanie do výroku, ktorým ho okresný súd uznal za vinného, a ktorým mu bol uložený trest.

Namietal vady konania, ktoré predchádzali výroku o jeho vine, ako aj správnosť hodnotenia vykonaného
dokazovania. Uviedol, že mu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že mal teraz už odsúdenú U.
naviesť na spáchanie skutku. Tvrdenie, že mal pre ňu zabezpečiť falošné potvrdenie o príjme v plnom
rozsahu poprel svedok H. a v tejto súvislosti spochybnil, že by sa mohol dostať k pečiatke jeho
firmy a vystaviť akékoľvek potvrdenie o príjme pre odsúdenú U.. Dodal, že v celej veci vystupoval

len ako sprostredkovateľ predaja domu v Rozhanovciach, na ktorý si teraz už odsúdená brala úver.
Do procesu vybavovania úveru už nevstupoval, za sprostredkovanie predaja obdržal províziu, čo aj
riadne zdokladoval, zúčtoval a zdanil. Aj svedkyňa D. potvrdila, že odsúdená chodila do banky sama
a vzájomný kontakt s ním prebehol len tak, že sa bol v banke informovať o prípadnej možnosti stať
sa spolupracovníkom banky a nezaujímal sa o konkrétnosť úveru. Ani svedkyňa L. nepotvrdila jeho

totožnosť a nevidel a nestotožnil ho ani svedok L., ktorý v prípravnom konaní tvrdil, že by opoznal osobu,
ktorá šla s jeho sesternicou H. U. vybrať peniaze. V tomto smere namietal konštatovanie okresného
súdu, že svedok L. ho mal usvedčovať z páchania trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu v tomto
trestnom konaní. Spochybnil odkiaľ dospel súd k záveru, že mal vedomosť o finančnej situácii teraz
už odsúdenej U., keď ani svedok T. nepotvrdil jeho účasť pri vybavovaní úveru, len pri zabezpečení

znaleckého posudku pri transakcii, ktorú sprostredkoval ako realitný poradca. Svedkyňa H. U. pri svojej
výpovedi o nátlaku jeho osoby na ňu a jej matku klamala, pretože on chcel len svoju províziu za predaj
domu. K priebehu a vadám konania uviedol, že skutok, ktorý mu prokurátor kladie za vinu v bode
2/ obžaloby zo dňa 19.3.2012 sa mal podľa uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 10.9.2010, stať
30.5.2005. V tejto súvislosti poukázal na § 67 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, v zmysle

ktorého trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 5 rokov pri trestných činoch, kde je
horná hranica trestnej sadzby viac ako jeden rok, maximálne 5 rokov. Keďže skutok, ktorý je mu kladený
za vinu bolo potrebné posudzovať podľa § 250a ods. 1, 3 Tr. zák. bolo jeho trestné stíhanie premlčané
už pri samotnom vznášaní obvinenia a malo byť preto podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zastavené.
Vysvetlil, prečo v čase vznesenia obvinenia nebolo možné právne posudzovať skutok podľa § 250a ods.

1, 4 Tr. zák., ale len podľa § 250a ods. 1, 3 Tr. zák. a v tejto súvislosti poukázal na výšku minimálnej mzdy,
ktorá sa zmenila v období medzi údajným spáchaním skutku a medzi vznesením obvinenia. Konkrétne
sa zmenila výška minimálnej mzdy zo sumy 6.900,- Sk v roku 2005 na sumu 307,70 eur a teda škoda
by mohla byť chápaná ako značná v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák., musela dosahovať 30707 eur. Z
odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že mu bolo kladené za vinu to, že mal pred

spáchaním skutku získať pre seba neoprávnený majetkový prospech vo výške 29874,52 eur.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a konanie voči nemu zastavil,
alternatívne, aby ho spod obžaloby oslobodil, respektíve aby mu v prípade potvrdenia výroku o vinezmenil trest, ktorý mu bol uložený, pretože je neprimerane prísny vzhľadom na dĺžku doby, ktorá uplynula
od doby, kedy mal byť skutok spáchaný.

Obžalovaný H. F. prostredníctvom svojho obhajcu v odvolaní namietal porušenie svojho práva na
obhajobu, keďže rozsudok vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že okresný súd
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Ani po vrátení veci okresnému
súdu na nové konanie nedošlo k náprave procesného postupu pri nesprávnej aplikácii ustanovenia §
264 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu vytýka, že vychádzal z nevierohodnej, nekonzistentnej a značne

rozpornej výpovede teraz už odsúdenej Nunhartovej, ktorá ani nemala vedomosť o tom, ako a či vôbec
sa mal na jej trestnej činnosti podieľať formou účastníctva. Jej výpovede dokumentujú len to, že ho
vnímala v blízkosti spoluobžalovaného H. a bývala u neho v byte. Namietal, že súd čítal jej výpoveď z
prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Tr. por., aj keď na to nemal splnené podmienky. Z rovnakých
dôvodov namietal aj vykonanie výpovedí svedkov B.. D., C.. H. a L..

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
alternatívne, aby ho spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal aj on.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaní zotrvali na svojich odvolaniach a navrhli, aby krajský
súd rozhodol v zmysle ich petitov.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla zamietnuť odvolania obžalovaných ako nedôvodné.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že krajský súd v predmetnej veci konal, keď uznesením sp. zn. 8To/103/2016
zodňa10.10.2016zrušilnapadnutýodsudzujúcirozsudokavecvrátilokresnémusúdunanovékonanie

pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, konkrétne pre porušenie ustanovenia § 171 ods. 2 Tr. por.
a § 172 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd po vrátení veci vyhlásil nový rozsudok, ktorý však krajský súd uznesením sp. zn.
8To/67/2017 zo dňa 18. 9. 2018 znovu zrušil a vrátil okresnému súdu na nové konanie, pretože potom,

ako prokurátor okresnej prokuratúry ustúpil od obžaloby pre skutok 1/ vo vzťahu k obžalovanému H.
okresný súd nepostupoval podľa § 285 písm. g/ Tr. por. Krajský súd zrušil rozsudok aj z toho dôvodu, že
okresný súd čítal výpoveď teraz už odsúdenej U. z prípravného konania bez predchádzajúceho návrhu
obhajcu a prokurátora, a aj preto, že pri hodnotení dôkazov a pri rozhodovaní vychádzal z nezákonne
vykonaných dôkazov.

Okresný súd po vrátení veci krajským súdom zdôraznil, že pri vyhotovovaní zápisnice z hlavného
pojednávania zo dňa 15.4.2014 došlo k zrejmej pisárskej chybe vo vzťahu k vyhláseným uzneseniam
ohľadom svedkov B.. D., Dr. H. a Y. L., v prípade ktorých boli rozpory vo výpovediach svedkov
odstraňované v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por., pričom správne malo byť podľa § 264 ods. 1 Tr. por.

Považoval za potrebné dodať, že v čase hlavného pojednávania procesné strany nenamietali túto
skutočnosť.Následnenatovyniesolnovýrozsudok,zodôvodneniaktoréhojezrejmé,žeprirozhodovaní
vychádzal z výpovede obžalovaných, z výpovedí teraz už odsúdenej C. U., z výpovedí svedkov G. H.,
B.. G. D., C.. K. H., B.. F. T., Y. L., H. U., A. L., R. R., z úverových zmlúv a z výpisu z účtu G. A., na
podklade ktorých dospel k záveru, že skutok popísaný v obžalobe sa stal, je trestným činom a spáchali

ho obžalovaní. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že nie je viazaný právnym posúdením
skutku v obžalobe. Pri uznaní viny obžalovaných vychádzal okresný súd z usvedčujúcej výpovede C.
U., pričom rozpory, ktoré jej boli vytýkané neboli tak závažného charakteru, aby neumožňovali uznanie
ich viny. Rovnaké stanovisko okresný súd uviedol aj pokiaľ ide o namietané rozpory v usvedčujúcich
výpovediach svedkov H. U., A. L. a Y. L.. Okresný súd zdôraznil, že obaja obžalovaní poznali sociálnu

a finančnú situáciu C. U., preto im muselo byť zrejmé, že nebude schopná splácať tak vysoký úver.
Napriek tomu sa bol obžalovaný H. informovať na podmienky poskytnutia úveru v banke a bol prítomný
aj počas jednania U. s pracovníčkou banky. Navyše mal aj osloviť znalca na ohodnotenie rodinného
domu, aby bol na vyplatenie úveru reálny podklad, o čom svedčia výpovede svedkov D. a T.. O tom, žedošlo k nepravdivému vystaveniu potvrdenia o zamestnaní U. svedčí jeho kópia, ktorú súd oboznámil
ako listinný dôkaz. Tvrdenie teraz už odsúdenej, že jej ho zabezpečil spoluobžalovaný H. podľa názoru
okresného súdu nebol dôvod spochybňovať. Navyše zvyšnú časť peňazí, ktoré nešli priamo na účet

predávajúceho pomohli odsúdenej vybrať obaja obžalovaní, čo potvrdili svedkovia H. U., Y. L. a A. L..
Výpoveďou H. U. bola zároveň potvrdená aj účasť obžalovaného H. na trestnej činnosti, keďže bol
prítomný pri výbere peňazí. Jeho účastníctvo je doložené výpoveďou svedka R.. Aj tento obžalovaný sa
mal priznať, že poznal situáciu odsúdenej, pretože jej umožnil bývať v byte jeho manželky. Priznal tiež,
že sa od svojho priateľa, obžalovaného H. dozvedel, že teraz už odsúdená si vybavovala úver, aby si

mohla kúpiť dom. Pokiaľ obhajca obžalovaného H. namietal premlčanie trestného stíhania pokiaľ ide o
skutok 2/ obžaloby, keďže mal byť posúdený vzhľadom na výšku škody podľa § 250a ods. 1,3 Tr. zák.
účinného v čase spáchania skutku okresný súd vyhodnotil, že túto obhajobu nemohol akceptovať, keďže
úmysel obžalovaného od počiatku smeroval k spôsobeniu škody 76.346,01 eur a nie 26.000 eur. Skutok
bol dokonaný predložením nepravdivých údajov posudzovaných pri splnení podmienok na poskytnutie
úveru, ktorý bol napokon aj vyplatený a nie až spôsobením škody po uspokojení uplatnením záložného

práva. Obžalovaní sa v čase spáchania skutku nemohli spoliehať na to, či si poškodený uplatní záložné
právo a za akú cenu sa mu podarí predať založenú nehnuteľnosť.

Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu nestotožnil, pretože zistil, že je tu niektorá z okolností,
ktorá odôvodňuje zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 Tr. por.

Z obsahu spisu a rozsiahleho dokazovania vykonaného v priebehu prípravného a súdneho konania
krajský súd dospel k záveru, že v danej veci je potrebné stanoviť výšku škody inak, ako to spravil okresný
súd v napadnutom rozsudku a z uvedených dôvodov upravil skutok tak, že obžalovaní mali pre seba
získaťprospechvovýškenajmenej900.000,-Sk(29.874,52eur)anieaž2.300.000,-Sk(76.346,01eur),

ako to žaloval prokurátor okresnej prokuratúry a prevzal okresný súd do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s

trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Vo všeobecnosti v prípadoch úverových podvodov nemožno škodu stotožňovať s výškou získaného
(poskytnutého) úveru, ak zároveň nedošlo k ujme na majetku veriteľa. Osobitným prípadom je

práve hypotekárny úver, kde je veriteľova pohľadávka od počiatku istená predmetom zálohu, t. j.
nehnuteľnosťou, ktorej hodnotu si veriteľ zisťuje ešte pred poskytnutím hypotekárneho úveru.

Aj v danej veci mal poškodený v čase podpisu zmluvy o hypotekárnom úvere celý poskytnutý úver krytý
záložným právom, pretože znalecký posudok na predmet zálohu bol vyšší ako poskytnutý úver. Táto

skutočnosť je zrejmá aj z článku X., bodu 11 zmluvy o hypotekárnom úvere na č.l. 189 spisu.

Obžalovaní tak v čase, keď teraz už odsúdená U. podpisovala hypotekárny a spotrebný úver nemohli
konať v úmysle pomôcť odsúdenej vylákať od banky celú sumu poskytnutého úveru a o ten banku
poškodiť vo svoj prospech, pretože jednak vedeli, že časť úveru pôjde priamo na účet predávajúceho a

tiež vedeli, že banka má úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, na kúpu ktorej si brala
teraz už odsúdená sporné úvery.

Podľa názoru krajského súdu výšku škody, ku ktorej je možné pričítať úmysel obžalovaných spôsobiť ju
poškodenej a na jej úkor sa v tomto rozsahu obohatiť, je preto potrebné v danej veci stanoviť ako čiastku,

o ktorej obžalovaní vedeli, že nepôjde priamo na účet predávajúceho a že sa dostane do ich dispozície.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa
10.9.2010,podľaktoréhoobžalovaníuviedliIstrobankuzaúčastiterazužodsúdenejU.doomyluazískali
pre seba v skutočnosti sumu 900.000,- Sk (29.874,52 eur), ktorá nešla priamo na účet predávajúceho.

Úmyselobochobžalovanýchmoholodpočiatkusmerovaťlenkspôsobeniutakejškody,ktorájeuvedená
v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia a vo výrokovej časti tohto uznesenia vzhľadom na
výsledky vykonaného dokazovania a realizáciu záložného práva.Podľa § 250a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 Z. z. kto vyláka od iného úver alebo záruku na
úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie
úveru a tak mu spôsobí škodu nie nepatrnú alebo získa pre seba prospech nie nepatrný, potresce sa

odňatím slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom. Podľa odseku 4/ tohto
zákonného ustanovenia odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí
činom uvedeným v odseku 1/ alebo 2/ značnú škodu alebo ním získa značný prospech.

Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 Z. z. škodou nie nepatrnou sa rozumie
škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a
škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa
použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Výška minimálnej mzdy bola v roku 2005 určená na sumu 6.900,- Sk (229,04 eur), v čase vznesenia
obvinenia bola určená na 307,70 eur ako je to zrejmé z nariadenia vlády SR č. 441/2009 Z. z.

Podľa § 16 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin

spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

V predmetnej veci krajský súd musel posudzovať trestnosť činu podľa neskoršieho nariadenia o výške
minimálnej mzdy, pretože bolo pre obžalovaných priaznivejšie.

Výška stonásobku minimálnej mzdy je podľa neskoršieho zákona účinného v čase vznesenia obvinenia
30770 eur a vzhľadom k tomu, že v danej veci došlo po úprave skutku krajským súdom v zmysle vyššie
prezentovaných právnych úvah ku škode vo výške 29.874,52 eur, nemohol byť naplnený kvalifikačný
znak skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 4 Tr. zák. účinného do
31.12.2005 Z. z., ale podľa § 250a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z., za ktorý je stanovená trestná sadzba

1 až 5 rokov.

Podľa § 67 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej
doby, ktorá je 5 rokov pri trestných činoch, kde je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody viac
ako 1 rok, maximálne 5 rokov.

Skutok, pre ktorý boli obžalovaní odsúdení sa stal dňa 30.5.2005 a obvinenie im bolo vznesené
uznesením dňa 10. 9. 2010, t. j. po 5 rokoch, 3 mesiacoch a 20 dňoch.

Vzhľadom k tomu, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovaným vznesené po viac ako 5 rokoch

od spáchania skutku, a trestný čin podľa § 250a ods. 1, 3 Tr. zák., ktorého horná hranica je maximálne
5 rokov sa premlčuje po 5 rokoch od jeho spáchania, je trestné stíhanie obžalovaných premlčané.
Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom
pokračovať musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Vzhľadom k tomu, že trestné stíhanie obžalovaných bolo v čase vznesenia obvinenia premlčané, krajský
súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu
uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa však

pokračuje, ak vyhlási obvinený do 3 dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného
stíhania
oznámené, že na pojednávaní veci trvá.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.