Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010499
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617010499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 16. mája 2019 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal
odvolanie, ktoré podala obhajkyňa obžalovanej F. R. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 3T/120/2017 zo dňa 26.9.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 3T/120/2017 z 26.9.2018 v časti výroku o náhrade škody, ktorým bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA,
pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, škodu vo výške 23

118,90 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola uvedená spoločnosť so zvyškom uplatneného nároku na
náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanej F. R., nar. X.X.XXXX v F. Z., trvale bytom
H. M. B. K. č. XXXX/XX, F.
Z., t. č. na neznámom mieste,

podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal
Finance SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, škodu
vo výške 21 334,70 Eur (dvadsaťjedentisíc tristotridsaťštyri eur a sedemdesiat centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú spoločnosť BNP Paribas Personal Finance SA, pobočka
zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, so zvyškom jej nároku na
náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v konaní proti ušlému uznal obžalovanú F. R. za vinnú z
pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 Tr. zák. v spojení
s § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Za to jej okresný súd podľa § 222 ods. 4, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 42
ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 1T/10/2014 z 22.6.2017, ktorým bol obžalovanej podľa § 221 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, s podmienečným odkladom výkonu

trestu odňatia slobody a určením skúšobnej doby vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodeným Poštovej banke, a.s.,

Bratislava škodu 21 133,13 eura, Všeobecnej úverovej banke, a.s., Bratislava škodu 34 486,96 eura a
BNP Paribas Personal Finance SA, pobočka zahraničnej banky Bratislava škodu 23 118,90 eura.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal všetky tri poškodené spoločnosti so zvyškom nároku na náhradu
škody na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obhajkyňa obžalovanej, ktorá mala, keďže išlo o
konanie proti ušlému, rovnaké práva ako obžalovaná (§ 359 Tr. por.), t.j. aj právo podať odvolanie.
Odvolanie podala voči výrokom o vine, treste aj náhrade škody. V písomných dôvodoch podaného
odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním
bola preukázaná vina obžalovanej v plnom rozsahu. Mala za to, že súd rozhodnutie v prevažnej

miere oprel o nepriame dôkazy. V prípravnom konaní obžalovaná vypovedala, že sa necíti byť vinná.
Skutočnosť, že bola pri sprostredkovaní úveru pre svojich rodičov, neznamená, že získala úver
podvodným spôsobom. Ani jeden z vypočutých svedkov nebol prítomný pri podpise úverových zmlúv a
výbere peňazí. Zástupcovia poškodených spoločností pochybili v úverovom procese tým, že nevykonali
identifikáciuúčastníkovzmluvyzaichfyzickejprítomnostinazákladedokladovtotožnosti,porušiliinterné

predpisy a za svoje konanie by mali niesť zodpovednosť. Znaleckým skúmaním podpisov na sporných
listinách nebola jednoznačne preukázaná priama a nespochybniteľná účasť obžalovanej na vybavovaní
a podpisovaní zmlúv o úvere (iba vysoká miera pravdepodobnosti). Poukázala na výpovede rodičov
obžalovanej, ktorí najskôr vypovedali, ale potom využili právo odoprieť vypovedať. Mali pochybnosti
o konaní svojej dcéry. Obidvaja boli presvedčení, že obžalovanú na to musel niekto naviesť. Otec

obžalovanej občiansky preukaz stále nosil pri sebe. Získanie tak vysokej sumy peňazí by sa muselo
prejaviť na spôsobe jej životného štýlu, čo sa nestalo. Obhajkyňa obžalovanej spochybnila aj výpoveď
svedkyne N.. Tá vypovedala, že žiadny úver obžalovanej nepomáhala vybavovať. Svedkovia však
podľa fotografie i zvukovej nahrávky identifikovali svedkyňu ako osobu, ktorá chodila s obžalovanou
a komunikovala so zástupcami spoločností pri vybavovaní úverov. Vykonaným dokazovaním nebola

jednoznačne preukázaná vina obžalovanej. Z tohto dôvodu navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a obžalovanú podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby. Na verejnom
zasadnutí doplnila odvolanie s tým, že viacerí svedkovia potvrdili, že svedkyňa N. klamala a zavádzala.
Išlo pritom o kľúčového svedka v prípade. V opakovaných výpovediach tvrdila, že o žiadnych úveroch nič
nevedela a dozvedela sa o nich až na polícii. Úvery vybavovať nepomáhala. Svedkovia ale potvrdili, že

bola pri vybavovaní úverov a mala hlavné slovo. Úvery vybavovala aj telefonicky, čo potvrdil svedok R..
PodľavýpovedísvedkovN.organizovalaavybavovalabranieúverovobžalovanou.Prvostupňovýsúdsa
dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že obžalovanej bolo vyhrážané, čo by v prípade potvrdenia
mohlo mať vplyv na trestnosť skutku, ako aj jeho právnu kvalifikáciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti
navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.

vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým obhajkyňa obžalovanej podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd v konaní postupoval podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku, objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj

okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech, pri zachovaní možnosti uplatnenia jej práv na obhajobu a náležite
zistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomnarozhodnutie.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkupodrobne
vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a presvedčivo aj výstižne vysvetlil,ako dospel na ich základe k záveru o vine obžalovanej. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku,
pokiaľ ide o vinu obžalovanej, je podrobné a zrozumiteľné, krajský súd v zásade na toto odôvodnenie
odkazuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú

jednoznačne, utvárajú ucelenú reťaz priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochýb
možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a
pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné,
len v podrobnostiach poukázať na správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje

rozhodnutie.

Obžalovaná je zo žalovaného trestného činu usvedčovaná čiastočne svojou výpoveďou, výpoveďami
svedkov Mgr. D., Mgr. S., D., R., R., K., O., N., C., R., T., Bc. E., C., N., rekogníciami (T., C., S., O.,
N.), znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva, listinnými dôkazmi, najmä zmluvami o úveroch,
bankovými výpismi, splátkovými kalendármi a výpismi z obchodného registra.

Pokiaľ prvostupňový súd verzii obžalovanej, že zmluvy vôbec neuzatvorila, resp. neuzatvorila proti vôli
svojej matky neuveril, vychádzal len z vykonaných dôkazov, pričom jeho skutkové závery sa zakladali
na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a boli správne
vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci. Úvahám, ktorými súd k týmto záverom

dospel, nie je možné vytknúť žiadnu nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, a preto im nemožno v
prospech obžalovanej úspešne odporovať len preto, že súd mohol dospieť aj k odlišným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Odvolacie námietky voči výroku o vine sú nedôvodné.

Ku zmluvám s Poštovou bankou z 13.8.2013 a 5.9.2013 obžalovaná vypovedala, že ich vypísala a
podpísala, lebo ju o to požiadala mama (č.l. 41). Mama sa vtedy necítila dobre, lebo mala niečo s
rukou. Mama jej za tým účelom dala svoj i otcov občiansky preukaz a nejaké doklady, ktoré zaniesla do
banky. Poskytnuté peniaze z úveru však nevyberala. Obžalovaná teda vypísanie i podpísanie obidvoch

zmlúv pri výpovedi 13.10.2014 priznala, aj keď pri ďalšej výpovedi 22.5.2014 tieto skutočnosti poprela.
Svedkovia M. R., A. R., rodičia obžalovanej a Bc. M. E., sestra obžalovanej uzavretie zmlúv alebo
aspoň vedomosť o ich uzavretí rozhodne popreli. Podľa znaleckého skúmania z odboru písmoznalectva
zmluvy o úvere z 13.8.2013 pravdepodobne podpísala a 5.9.2013 s vysokou mierou pravdepodobnosti
podpísala obžalovaná F. R.. Podpisy na zmluvách nemohli vytvoriť ani M. R., ani A. R.. Podpisy na

zmluvách javili známky napodobnených podpisov. Svedkyňa A. C., pracovníčka pošty vo K. E. opoznala
obžalovanú F. R. ako jednu zo žien, ktoré v auguste 2013 žiadali, aby ich matka mohla zmluvu o úvere
podpísať doma. Svedkyňa T. O., ďalšia pracovníčka pošty opoznala obžalovanú ako osobu, ktorá v O.
v dome č. X vypisovala niečo do žiadosti o úver. Finančné prostriedky z úverov boli 20.8.2013 vo výške
9 600,- eur a 13.9.2013 vo výške 6 970,13 eura prevedené na účet M. R., od ktorého mala obžalovaná

kartu s denným limitom 1000,- eur a ktorý bol založený v jej prospech, lebo mala exekúcie (č.l. 609-610).
K úverovej zmluve z 19.2.2014 s Poštovou bankou, a.s. je potrebné uviesť, že svedok Z. C. vypovedal,
že ho obžalovaná požiadala, aby mali spoločný účet, keďže budú žiť spolu. Tvrdila mu, že chce predať
byt a bojí sa, aby jej rodičia nezobrali peniaze za jeho predaj. V banke vybavili účet. Keď prišli peniaze
za „predaj bytu“ vybral ich a odovzdal R.. Bolo jeho chybou, že poskytol údaje R.. Zmluvy nepodpisoval

a o úver nežiadal. V súlade s jeho výpoveďou je i výpoveď svedkyne Z. N., pracovníčky pošty v R.,
ktorá opoznala obžalovanú ako osobu, ktorá jej predložila vypísanú zmluvu o pôžičke na osobu Z. C.,
fotokópiu občianskeho preukazu a iné doklady. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaná sa vyhovárala,
že C. celý čas pracuje v lese a nemôže prísť zmluvu podpísať. Telefonicky ju preto s nejakým mužom
skontaktovala a ten jej potvrdil, že žiada úver a súhlasí, aby od obžalovanej písomnú žiadosť prevzala.

Tieto skutočnosti uvádzané svedkami sú aj v súlade s výpisom z bankového účtu v UniCredit bank (č.l.
624), podľa ktorého na účet Z. C. bola prevedená suma 4 800,- eur.

Obžalovaná k zmluve z 13.11.2013 s Consumer Finance Holding, a.s. vypovedala, že podpisy jej rodičov
nevyhotovila, zmluvu bola iba zaniesť obchodnému zástupcovi. Podľa znaleckého skúmania z odboru

písmoznalectva však sporné podpisy na zmluve vytvorila obžalovaná (č.l. 213). Svedok T. vypovedal,
že obžalovaná za ním prišla s tým, že rodičia sú preč a nemajú čas úver podpísať. Presvedčila ho, že
žiadosť zoberie a dá ju rodičom podpísať. Následne mu doniesla podpísané doklady. Jej rodičov nikdy
nevidel. Obžalovanú pri rekognícii opoznal ako osobu, ktorá ho požiadala o úver, predložila žiadosti,doklady i záložné zmluvy s úradne overenými podpismi na meno M. R. a A. R.. Spoločnosť finančné
prostriedky previedla na účet vedený na meno M. R. (č.l. 597). Svedok Z. C. k zmluve z 21.2.2014
s Consumer Finance Holding vypovedal obdobne, ako je už uvedené v predchádzajúcej časti tohto

rozhodnutia.

K spôsobeniu škody VÚB, a.s. (hypopôžička č. ú XXXXXXX-XX) vo výške 32 596,50 Eur je potrebné
poznamenať, že na účet VÚB, a.s., s ktorým disponovala obžalovaná bolo prevedených 16 083,56 Eur
(č.l. 391, 612), a zvyšnými prostriedkami boli splatené predchádzajúce tri úvery vo výške 6 852,35 Eur,

4 932,94 Eur a 4 131,15 Eur a úhrada výdavkov 596,50 Eur (č.l. 391).

Obžalovaná je usvedčovaná z uzavretia zmlúv týkajúcich sa poškodenej spoločnosti CETELEM
Slovensko, a.s. z 26.3.2013 a 4.10.2013 výpoveďami svojich rodičov M. R. a A. R., i sestry Bc. E..
Rodičia vypovedali, že žiadny úver v CETELEM Slovensko nezobrali. Svedkyňa M. R. vypovedala, že
obžalovaná sa v spoločnosti jej druhej dcéry priznala, že úver zobrala. Svedok R. vypovedal, že do

CETELEMU napísali, že ide o podvod. Neskôr sa obžalovaná matke priznala, že úvery zobrala, ale
musela to urobiť. Svedkyňa Bc. E. potvrdila, že obžalovaná sa mame priznala, že úvery musela zobrať.
Finančné prostriedky z CETELEMU boli prevedené na účet, ktorý matka obžalovanej zriadila na jej
žiadosť vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Z obidvoch úverov boli uhradené iba čiastky po 307,90
eur poštovými zloženkami tak, ako vypovedala svedkyňa D. a je uvedené i v obsahu splátkových

kalendárov (č.l. 525-526). Svedkyňa D. vypovedala, že z revolvingových úverov č. 42716511030100
a 42716511030200 bola prevedená 9.5.2013 suma 1200,- eur na osobný účet XXXXXXXXXX/XXXX
patriaci M. R. (č.l. 65), zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 42716511030003 bola zaslaná na elektronickú
adresu [email protected] . O tejto adrese obžalovaná vypovedala (č.l. 41), že úvery spoločnosti
CETELEM vybavovala na návrh a prosby svojej matky, a to cez svoj e - mail [email protected] .

V tejto výpovedi priznala aj to, že mamu požiadala, aby jej otvorila účet, pretože si účet sama otvoriť
nemohla, lebo mala veľa exekúcii. Svedkyňa D. (č.l. 63-67) vypovedala, že predtlačené zmluvy boli
poslané na email [email protected] . Svedkyňa Bc. M. E. vypovedala, že jej mama zriadila
obžalovanej účet vo N. C., B. z dôvodu, že jej na účet bude vtedajší druh T. posielať peniaze. Obžalovaná
žiadala aj platobnú kartu a SMS notifikáciu na jej telefónne číslo. Z výpisov z bankového účtu vyplýva,

že 10.10.2013 (č.l. 597) bola suma prevedená na účet zriadený v prospech obžalovanej.

Okresný súd správne ustálil, že CETELEM Slovensko, a.s. bola spotrebiteľským úverom z 4.10.2003,
č. 42716511030003 spôsobená škoda 19 550,50 Eur. Na účet N. N., B. ktorým disponovala obžalovaná
boli prevedené finančné prostriedky vo výške 7 819,91 eura (č.l. 597), a zvyšnými prostriedkami boli

splatené predchádzajúce zmluvy o úveroch v celkovej sume 12 081,09 Eur, pričom z úveru bola splatená
len splátka 350,50 Eur.

Vyššie uvedené dôkazy aj podľa názoru krajského súdu dostatočne preukazujú, že práve obžalovaná
F. R. sa dopustila stíhaného pokračovacieho trestného činu. Obrana obžalovanej je aj podľa názoru

odvolacieho súdu nedôveryhodná, pretože v priebehu konania vypovedala rozdielne. Po vznesení
obvinenia vypovedala, že doklady rodičov nemala nikdy v dispozícii, nepoužila ich, o svojom účte
vo N.,Z.nevedela, platobnú kartu nemala, úverové zmluvy na mená rodičov neuzatvárala a finančné
prostriedkyzbankovéhoúčtunevyberala.Vďalšompriebehukonaniavypovedala,žezmluvysPoštovou
bankou, a.s. vypísala a podpísala na žiadosť matky, zmluvy s CETELEM Slovensko vybavovala taktiež

na žiadosť matky cez svoj e - mail [email protected] . Priznala aj, že požiadala mamu o vytvorenie
účtu v banke, pretože mala viacero exekúcií. Mama jej pri vybavovaní úverov dala do dispozície otcov
občiansky preukaz a iné potrebné doklady.

Konanie obžalovanej F. R. je dostatočne preukázané najmä výpoveďami svedkov a závermi znaleckého

skúmania z odboru písmoznalectva. Svedkovia C., O., N., C., T., D. zhodne vypovedali, že o uzatváraní
úverových zmlúv komunikovali práve s obžalovanou F. R.. Svedkovia obžalovanú opoznali aj pri
rekognícii. Podľa znaleckého skúmania z odboru písmoznalectva zmluvu o poskytnutí úveru 32.596,50,-
Eur s Consumer Finance Holding podpísala obžalovaná a so záverom pravdepodobnosti podpísala
aj ďalšie zmluvy. Podpis úverových zmlúv s Poštovou bankou, a.s. obžalovaná v podstate priznala a

priznala aj vybavovanie zmlúv v spoločnosti CETELEM. Nadriadený súd sa stotožňuje s argumentáciou
obhajoby, že z niektorých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplývalo podozrenie, že
na trestnej činnosti obžalovanej mohla participovať aj svedkyňa N.. Svedkyňa O. vypovedala, že v
dome v O. bola N. a R. vypisovala žiadosť o úver, ktorú jej aj odovzdala. Svedkyňa C. označila N.ako osobu, ktorá bola spolu s obžalovanou R. žiadať o úver v Poštovej banke. Svedok T. označil N.
ako kamarátku obžalovanej, ktorá s ňou bola prítomná pri žiadostiach o úver a predkladaní dokladov.
Svedkovia však nevypovedali, že by si len vôbec všimli nejaký náznak toho, že obžalovaná F. R. konala

pod nátlakom, neslobodne, alebo so strachom. Naopak z obsahu výpovedí svedkov T., N., C. vyplýva,
že práve obžalovaná R. žiadala o úvery a predkladala doklady a svedok C. došlé finančné prostriedky
zo svojho účtu vybral a odovzdal priamo obžalovanej. Z týchto dôvodov prípadná participácia svedkyne
N. na posudzovanej trestnej činnosti obžalovanú nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti. Úvery boli
poskytnuté na bankový účet, od ktorého mala platobnú kartu obžalovaná. Finančné prostriedky boli z

tohto účtu vybraté v hotovosti a úvery spoločnostiam neboli splatené. Obžalovaná zavinením konaním
spôsobila uvedeným spoločnostiam škodu. Pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepodarilo objasniť v
akej miere sa obžalovaná, prípadne iné osoby na úkor poškodených spoločností aj reálne obohatili,
nezbavuje to obžalovanú trestnoprávnej zodpovednosti, pretože zločin úverového podvodu je dokonaný
už samotným vylákaním úveru uvedením do omylu inej osoby v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie alebo splácanie úveru a spôsobením škody.

Okresný súd skutok správne kvalifikoval ako pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.
1, ods. 3 písm. c), ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., pretože obžalovaná vylákala
od poškodených spoločností úvery tým, že ich uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a na splácanie úveru, spôsobila tak značnú škodu a čin spáchala na viacerých

osobách. Obžalovaná svojim konaním poškodila cudzí majetok troch právnických osôb. Obžalovaná
konala v priamom úmysle tak, ako je to uvedené v § 15 písm. a) Tr. zák.

Prvostupňový súd obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Obžalovanej
poľahčovalo, že pred spáchaním činu viedla riadny život - § 36 písm. j) Tr. zák. a priťažovalo, že

spáchala viac trestných činov - § 37 písm. h) Tr. zák. Trestnej činnosti sa dopustila predtým, ako bola
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1T/10/2014 z 22.6.2017 uznaná vinnou z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 20 mesiacov. Okresný súd obžalovanej preto
správne uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. Uložený trest odňatia

slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby aj podľa názoru odvolacieho súdu s
poukazom predovšetkým na doterajšiu bezúhonnosť obžalovanej zodpovedá zásadám individuálnej aj
generálnej prevencie trestu a prevychová obžalovanú k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život.

Okresný súd obžalovanú postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. správne zaradil na výkon

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Po preskúmaní výroku o náhrade škody sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý
obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodeným Poštovej banke, a.s. a VÚB, a.s. škodu vo výške

21 133,13 Eur a 34 486,- Eur. Poškodení si v priebehu trestného konania riadne a včas škodu voči
obžalovanej uplatnili. Prvostupňový súd správne so zvyškom nárokov na náhradu škody poškodených
odkázal na civilné konanie. Okresný súd svoje rozhodnutie u týchto dvoch spoločností o náhrade škody
podrobne a ucelene odôvodnil. S týmito dôvodmi sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a preto na
odôvodnenie v tejto časti v zásade odkazuje.

Pokiaľ sa týka výroku o náhrade škody poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA,
pobočka zahraničnej banky, okresný súd rozhodol nesprávne, keď obžalovanej uložil povinnosť nahradiť
tejto spoločnosti škodu vo výške 23 118,90 eura. Podľa výroku o vine i odôvodnenia napadnutého
rozsudku konaním obžalovanej bola tejto spoločnosti spôsobená škoda 1 784,20 Eur a 19 550,50 Eur,
čo spolu predstavuje sumu 21 334,70 Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade škody, ktorým bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanej
uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA škodu vo výške
23 118,90 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola uvedená spoločnosť so zvyškom uplatneného nároku

na náhradu škody odkázaná na civilný proces a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej F. R. podľa §
287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť nahradiť tejto poškodenej spoločnosti škodu vo výške 21 334,70 Eur
a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú spoločnosť so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.