Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010217
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718010217.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.

apríla 2019 v trestnej veci proti obžalovanému O. Q. takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
O. Q. V. Q. X. F. J. - nar. XX.XX.XXXX I. K., Y. G. N.
G., W.. K. Č.. XX/XX, M. K. O.-
I. K.: N. G., W.. Š. Č..

XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 05.02.2017 v čase okolo 17:00 hod. v rodinnom dome na ulici Š. Č.. XXX I. N.N. G., Q. K., kde
sa nachádzal v dome so svojou maloletou dcérou X. Q.., J.. XX.XX.XXXX, ktorá začala silno plakať,
preto ju z postieľky vzal na ruky a snažil sa ju utíšiť trasením, následkom čoho maloletá X. Q.. pri
plači upadla do bezvedomia a následne privolanou Rýchlou zdravotnou pomocou bola prevezená do
Nemocnice Poprad, a.s., kde vyšetreniami boli u nej zistené zranenia - podpavúčnicové krvácanie na
spodine spánkového laloka, nad šiatrom mozočka, vysoko čelovo vpravo a diskrétne čelovo vľavo,

chronické krvácania medzi pavúčnicou a tvrdou plenou v čelových oblastiach a v spánkovej oblasti a štyri
ložiská krvácania do pravej sietnice oka, pričom ide o zranenia ťažké, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu
maloletej X. Q.. od 05.02.2017 do 06.02.2017 v Nemocnici, a.s. Poprad a od 06.02.2017 do 28.02.2017
v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica a jej liečenie v trvaní najmenej 1 roka, s
predpokladom trvalých následkov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/

Trestného zákon trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 30 /

tridsať/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu u k l a d á povinnosť zaplatiť Dôvere, zdravotná poisťovňa,
a.s., Cintorínska č. 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436 liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť vo výške 11 761,13,--eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obžalovaného O. Q. obžalobu pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/,

písm. c/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu zo dňa 12.03.2018.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného O. Q., znalca S.. Z. O. V., N. I. Q., I. V., E.
E., Z. Q., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov S.. S. N.H., S.. S. Ž. pri splnení zákonných podmienok
uvedených v § 263 ods. 1 Trestného poriadku /so súhlasom obžalovaného a prokurátora/, prečítaním
znaleckých posudkov K.. Ľ. K., pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 268 ods. 2 Trestného

poriadku /so súhlasom obžalovaného a prokurátora/, prečítaním listinných dôkazov v zmysle návrhu
obžalobyivyžiadanýchsúdomkosobeobžalovaného,akoajvzmyslepokynuKrajskéhosúduvPrešove
uvedeného v uznesení sp. zn. 5To 4/2019 zo dňa 26.02.2019 a zistil nasledovné.
Obžalovaný O. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2019 tvrdil, že maloletá dcéra X. bola
dňa 05.02.2017 v kontakte aj s inými osobami a to - jeho rodičmi Z. Q. M. I. Q., jeho bratom Z. Q.

s priateľkou M. S. i s jeho družkou I. V.H. dodajúc, že maloletá bola od rána „nervózna“ a že z toho
dôvodu si ju „podávali“ postupne, na 2 až 3 minúty, podľa potreby. Obžalovaný ani prokurátor na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 29.04.2019 neboli pri výsluchu obžalovaného dostatočným spôsobom činní a
preto súd vykonal jeho výsluch prečítaním pôvodnej výpovede z prípravného konania zo dňa 22.08.2017
a výpovede, ktorú obž. O. Q. urobil na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2018 v zmysle ustanovenia § 2

ods. 11 Trestného poriadku, podľa ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.
Obžalovaný v konaní pred súdom dňa 17.09.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol,
že v inkriminovaný deň pred 16:00 hod. jeho družka I. V. odišla k jeho rodičom a že keď sa v tom čase
zobudila ich maloletá dcéra X. začal ju kŕmiť mliekom z fľaše, ktorú jej podložil plátennou plienkou,
aby mohla mlieko piť sama a že medzitým varil vodu na kávu, lebo mu jeho družka I. V. telefonicky

oznámila, že sa vracia domov. Obžalovaný ďalej uviedol, že maloletú prebalil a potom jej fľašu s mliekom
pridržal pri ústach i on sám, pričom maloletá po dopití mlieka začala silno plakať, kopať nohami a
„zahýčkavať sa“, načo sa k nej vrátil a videl, že má problém nadýchnuť sa, prevracia oči a že sa
dusí, preto ju otočil nabok, tvárou k sebe a chrbátik jej podoprel vankúšom. Hneď nato telefonicky
kontaktoval svoju družku a žiadal ju, aby sa vrátila domov. Obžalovaný zároveň dodal, že po príchode

družky bola maloletá poškodená skoro v bezvedomí, načo obaja privolali lekársku záchrannú službu
a do jej príchodu sa pri oživovaní maloletej poškodenej riadili ich telefonickými pokynmi. Obžalovaný
ďalej uvádzal, že záchranná služba na miesto činu prišla do 15-tich až 20-tich minút a že záchranári
im vtedy povedali, že maloletá sa mohla nadýchnuť mlieka, ktoré jej cez nos vošlo do pľúc, alebo že
u maloletej môže ísť o epilepsiu, resp. že zdravotný stav maloletej mohol byť spôsobený i tým, že jej

pripravil hustejšie a sladšie mlieko. V ďalšej časti svojej výpovede obžalovaný popísal už len okolnosti
prevozu a hospitalizácie maloletej poškodenej v Nemocnici Poprad, a.s. a v Nemocnici s poliklinikou
Banská Bystrica, okolnosti priebehu jej liečenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. V rámci svojej
výpovede obžalovaný poukázal na problémy so spaním a prijímaním potravy maloletou poškodenou,
ktoré mali predchádzať samotnému skutku. Obžalovaný v rámci otázok prokurátora tvrdil, že v daný deň

maloletú poškodenú prebaľoval „jemným“ spôsobom, že poškodená ležala v polohovateľnej postieľke,
že jej pritom nadvihol nohy, vyzliekol pančušky, dal čistú plienku, použil gél i to, že maloletú poškodenú
z postieľky nedvíhal. Obžalovaný zároveň tvrdil, že maloletú poškodenú už utíšiť nestihol, pretože
kým odložil fľašu s mliekom, ktoré nedopila, maloletá sa už len „zahýčkavala“ a prestávala plakať.
Obžalovaný ďalej tvrdil, že maloletú mal na rukách iba na začiatku inkriminovaného dňa, kedy ju zo

spálne preniesol do obývačky, kde je ďalšia postieľka a že maloletú v daný deň „netriasol“, pretoževedel, že malé deti sa triasť nemôžu a nemôžu sa ani vyhadzovať do vzduchu. Obžalovaný na ďalšiu
otázku prokurátora, či a akým spôsobom utišoval maloletú poškodenú, keď plakala uvádzal, že ju vzal
na ruky, jej hlavičku držal na jednej ruke a nôžky na druhej ruke a že takto sa s ňou prechádzal pomalým

spôsobom. Obžalovaný v rámci odpovedí na otázky prokurátora uvádzal aj to, že okrem maloletej je
otcom i staršieho syna s tým, že keď mal syn 1 rok alebo 2 roky dostal tzv. detský epileptický záchvat
v dôsledku, ktorého bol hospitalizovaný v Nemocnici v Poprade i to, že od svojej sesternice vie, že k
detským epileptickým záchvatom môže dôjsť napr. aj tým, že dieťa dostane tzv. „tik“, vtedy keď sa zle
nadýchne a že môže dokonca i „odpadnúť“. Obžalovaný v rámci odpovedi na otázky obhajcu uviedol,

že s maloletou poškodenou boli v daný deň v kontakte i iné osoby - družka I. V.Á., jeho rodičia Z. Q.
M. I. Q., ale aj jeho starší brat, ktorí ju držali na rukách. Obžalovaný v rámci odpovedi na otázky súdu
uvádzal, že v daný deň maloletú poškodenú kŕmil tak, že sedel vedľa postieľky na sedacom vaku a cez
mriežky postieľky jej podával a držal fľašu s mliekom i to, že má vedomosti o tom, ako sa drží dieťa v
takomto veku v akom bola v tom čase maloletá, pretože deti majú aj jeho kolegovia z práce, resp. že
v rodine majú aj ďalšie maloleté deti. Obžalovaný sa k záverom znaleckého posudku S.. O. V. vyjadril

iba s poukazom nato, že niekoľko dní alebo týždňov, počas ktorých maloletá poškodená pila mlieko
z fľaše, alebo keď sa dožadovala potravy, tak sa pätičkami zapierala o postieľku a pohybovala hore -
dole alebo zľava - doprava, čo podľa neho aj podľa tvrdení iných osôb malo naznačovať, že sa chce
otočiť alebo ináč polohovať a pritom sa mohla buchnúť alebo dostať epileptický záchvat tak, ako jeho
starší syn N.n alebo jeho družka I. V.. Obžalovaný tvrdil, že aj keď maloletá poškodená cez deň často

plakala, jeho to „neznervózňovalo“, pretože v noci neplakala alebo plakala málokedy, skôr len „fňukala“
a keď ju nakŕmili, znova zaspala.
Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 22.08.2017 k okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že s
maloletou boli problémy už asi 2 týždne pred skutkom, keďže málo spala, jedla a bola stále nervózna, že
pri návšteve detského lekára S.. H. dňa 23.01.2017 im z tohto dôvodu ošetrujúci lekár predpísal kvapky

na chuť do jedla, ktoré jej na istý čas pomohli, aj keď maloletá bola i v ďalšom období veľmi nervózna a
ukľudnila sa len vtedy, ak bola „na rukách“, napr. jeho rodičov, brata a jeho priateľky M. S.. Obžalovaný
ďalej tvrdil, že s maloletou dcérou bola na lekárskej kontrole jeho družka I. V. aj dňa 30.01.2017 a vtedy
jej bolo povedané, že nervozita maloletej môže súvisieť „so zúbkami“, pretože niekedy požitú stravu
vyvracala, naďalej však často plakala, málo spala, kopala nohami a snažila sa v postieľke pretočiť nabok,

resp. že niekedy jedla veľmi málo. Podľa obžalovaného maloletá bola v inkriminovaný deň nervózna už
od rána, so svojou družkou I. V. sa pri nej striedali, nosili ju na rukách preto, že keď ju položili do postieľky
začala ihneď plakať a že zaspala až okolo 13:00 hod. na 2 hodiny. Niekedy v tom čase družka I. V.
odišla k jeho rodičom, načo sa maloletá zobudila, začala hlasno plakať a preto telefonicky zavolal svojej
družke, medzičasom poškodenú prebalil a dal variť vodu na mlieko a kávu. Obžalovaný ďalej tvrdil, že

poškodenej dával piť mlieko z fľaše tak, že sedel pri postieľke, že poškodená vypila asi polovicu mlieka a
potom začala veľmi plakať, kopať nohami a zahýčkavať sa a že keď sa k nej vrátil stíchla, ale mala ťažký
dych, preto ju otočil nabok, chrbát jej podoprel vankúšom a opätovne volal I. V., aby sa ponáhľala domov.
Keďže poškodená stále ťažko dýchala, telefonicky privolali záchranku a po celý čas do jej príchodu spolu
komunikovali. Po príchode záchranárov im niektorí z nich uviedol, že poškodená sa asi silno nadýchla,

že jej v pľúcach zostalo veľa kyslíku, resp. že poškodená mohla dostať epileptický záchvat, keďže mala
aj tik s telom a vysokú hladinu cukru v krvi, načo bola prevezená do Nemocnice v Poprade. Obžalovaný
ďalej tvrdil, že ešte v noci im Nemocnicou v Poprade bolo oznámené, že poškodená bude prevezená
do Banskej Bystrice, pričom do Banskej Bystrice bola poškodená prevezená až okolo 10:00 hod. s tým,
že lekármi neurológie im bolo povedané, že maloletá mohla mať epileptický záchvat alebo sa mohla

do niečoho buchnúť s tým, že podľa neho sa maloletej „stalo niečo“ až v Nemocnici v Poprade, keďže
sa jej zdravotný stav zlepšoval už po ceste do nemocnice. V ďalšej časti svojej výpovede obžalovaný
popísal, že maloletá poškodená už od narodenia mala „neobvyklé problémy, málo spala aj cez deň a aj
v noci popierajúc, aby poškodenú v inkriminovaný deň a v takom stave počas neprítomnosti jeho družky
v dome vzal z postieľky na ruky pri prebaľovaní alebo kŕmení alebo aby s ňou „triasol“ on alebo iná

osoba s tým, že mal vedomosti o tom, akým spôsobom sa s dieťaťom vo veku poškodenej manipuluje
i o syndróme „traseného dieťaťa“, o ktorom si informácie vyhľadal na internete. Obžalovaný zároveň
uvádzal, že keď maloletá plakala alebo kričala, snažil sa ju on i jeho družka I. V.Š. cez deň utíšiť nosením
na rukách i chodením po dome a v noci vkladaním cumlíka do jej úst.
Obžalovaný ani prokurátor nenavrhovali odstraňovať rozpory vo výpovediach obžalovaného O. Q.

v zmysle ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného poriadku ani na hlavnom pojednávaní konanom dňa
17.09.2018 a ani na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2019.
Svedkyňa I. V. - družka obžalovaného, svedkyňa I. Q. - matka obžalovaného a svedok Z. Q. - otec
obžalovaného v konaní pred súdom 17.09.2018 a dňa 29.04.2019 využili svoje právo a nevypovedali,rovnako tak využili svoje právo dané im v ustanovení § 130 ods. 1 Trestného poriadku a nevypovedali
ani v prípravnom konaní dňa 26.09.2017, resp. 02.10.2017.
Svedkyňa E. E. - v konaní pred súdom dňa 17.09.2018 a dňa 29.04.2019 i v prípravnom konaní dňa

30.11.2017 v podstate zhodne uvádzala, že I. V. - družka obžalovaného jej bola do osobnej starostlivosti
zverená v roku 2008 a do roku 2015 bývala v jej domácnosti. Po narodení syna N. sa od nej odsťahovala
a začala žiť s obžalovaným ako druh a družka, pričom z ich spoločného vzťahu sa im narodila aj dcéra
X.. Svedkyňa nemala priame vedomosti o žalovanom skutku a iba vo všeobecnosti uviedla, že od I.
V. vie, že maloletá X. bola plačlivá, málo spávala a preto sa domnievala, že má zdravotný problém s

vyprázdňovaním bruška dodajúc, že s I. V. sa osobne stretla dňa 04.02.2017 v čase od 10:30 hod. do
16:30 hod., resp. do 17:00 hod., pričom o maloletú X. sa v tom čase staral obžalovaný i to, že až od I.
V. sa dňa 05.02.2017 vo večerných hodinách dozvedela o hospitalizácii mal. X. v Nemocnici v Poprade,
bez bližších informácií o dôvodoch hospitalizácie.
Obžalovaný ani prokurátor nenavrhovali odstraňovať rozpory vo výpovediach svedkyne E. E. v zmysle
ustanovenia § 264 ods. 1 Trestného poriadku ani na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.09.2018 a

ani na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2019.
Z prečítanej výpovede svedkyne S.. S. N. - v procesnom postavení opatrovníka maloletej poškodenej
nevyplynuli žiadne priame a relevantné skutočnosti týkajúce sa žalovaného skutku alebo konania
obžalovaného.
Z prečítanej výpovede svedkyne S.. S. Ž. - splnomocnenej zástupkyni Dôvery zdravotná poisťovňa,

a.s. vyplýva, že príslušná poisťovňa poskytla zdravotnú starostlivosť maloletej poškodenej X. Q.., J..
XX.XX.XXXX v súvislosti s poškodením jej zdravia v celkovej výške 11 761,13,-eur.
Z výpovede znalca S.. Z.Ú. O. V., ktorú urobil na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2018 vyplynulo,
že znalec v konaní pred súdom potvrdil závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia, podľa ktorých u maloletej poškodenej X. Q.., boli zistené

chronické subdurálne krvácania v čelových a spánkovej oblasti, SAK - subarachnoidálne krvácanie
temporobazálne, nad tentóriom cerebella a vysoko frontálne /pod pavúčnicu, na spodine spánkového
laloka, nad šiatrom mozočka a čelovo/ vpravo, diskrétne aj frontálne vľavo a 4 ložiská krvácania do
pravej sietnice, pričom podľa neho ide o súbor poranení charakteristický pre úrazy dojčiat a malých
detí vznikajúcich opakovanými epizódami trasenia dieťaťom. Tieto poranenia mohli podľa znalca, s

pravdepodobnosťou blízkou istote, vzniknúť v deň hospitalizácie maloletej poškodenej. Znalec zároveň
konštatoval, že intenzita útoku voči maloletej poškodenej bola malá, pretože na jej tele sa nenašli ďalšie
známky po násilnom úchope. Znalec zároveň uviedol, že u maloletej poškodenej došlo k poškodeniu
mozgu, ako životu dôležitého orgánu a k poškodeniu očí poškodenej, ktoré pravdepodobne zanechajú u
poškodenejitrvalénásledky.Znalecpotvrdil,žezraneniamaloletejpoškodenejsivyžadovalijejefektívnu

intubáciu a prevoz z Popradu do Banskej Bystrice, kde sa podrobila ďalším operačným a liečebným
zákrokom i liečeniu, ktorá podľa neho presiahne dobu liečenia 1 roka, pretože je to doba liečenia, ktorá
je obvyklá pri tomto type zranení a ktoré znalec bodovo ohodnotil na 870 bodov s tým, že potvrdil aj to,
že v horizonte cca 5 rokov bude potrebné ďalšie pravidelné a odborné sledovanie a liečenie maloletej
poškodenej. Znalec MUDr. Z. O. V. v rámci odpovedí na otázku prokurátora vylúčil, aby zranenia, ktoré

boli zistené u maloletej poškodenej mohli byť spôsobené samovoľnými pohybmi dieťaťa v postieľke
a aby mohli vyvolať také zmeny zdravia, ktoré odborné očné a CT vyšetrenia objektívne preukázali,
pretože ak by sa podľa znalca maloletá poškodená buchla napr. o postieľku - prejavilo by sa to v mieste
buchnutia a toto miesto na tele maloletej poškodenej by zistilo CT vyšetrenie dieťaťa. Znalec v rámci
odpovedí na otázky obhajcu uviedol, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bolo mechanizmom

vzniku maloletej poškodenej tzv. šejkrovanie, a nie iný spôsob vzniku zranení, aj keď sa nevedel
vyjadriť bližšie ku konkrétnemu času alebo konkrétnej hodine vzniku poranení maloletej poškodenej.
V rámci odpovedí na otázky súdu znalec uviedol, že poranenie maloletej poškodenej, ktoré bolo
zdiagnostikované a popísané v jeho znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a neurochirurgia nemohlo byť spôsobené epileptickým záchvatom maloletej poškodenej.

Znalec na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2019 dodal, že znalecký posudok vypracoval na základe
zdravotnejdokumentáciemaloletejpoškodenej,ktorúsivyžiadalzpríslušnýchzdravotníckychzariadení,
kde bola poškodená ošetrovaná a hospitalizovaná a opätovne potvrdil, že poškodená prekonala
tzv. syndróm šejkrovania a to s takou pravdepodobnosťou, ktorá sa blížila istote, čo podľa neho
potvrdzovalo CT vyšetrenie maloletej, ktoré jednoznačne poukázalo na existenciu malého, čerstvého

zakrvácania do ložiska chronického subdurálneho hydrómu, aj keď CT vyšetrenie zároveň nevylúčilo u
poškodenej prítomnosť takýchto alebo obdobných zranení aj z minulosti a to nielen pri tzv. šejkrovaní,
ale aj pri opakovanej prudkej manipulácii s poškodenou minimálne 3 týždne pred vznikom zranení -
podpavúčnicové krvácanie na spodine spánkového laloka, nad šiatrom mozočka, vysoko čelovo vpravoa diskrétne čelovo vľavo, chronické krvácania medzi pavúčnicou a tvrdou plenou v čelových oblastiach a
v spánkovej oblasti a štyri ložiská krvácania do pravej sietnice oka, ku ktorému došlo v deň hospitalizácie
maloletej. Znalec i v tejto výpovedi opätovne poprel, aby poškodená si mohla predmetné zranenia

spôsobiť buchnutím hlavičky o postieľku, keďže stopy po vonkajšom poranení u maloletej zistené neboli.
Z prečítaného znaleckého posudku K.. Ľ. K. - znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a klinická psychológia dospelých, vypracovaného k osobe obžalovaného vyplýva,
že osobnosť obžalovaného je nezrelá, disharmonicky štrukturovaná, s neurotickou nadstavbou, so
subjektivistickým posudzovaním, takmer bez schopností decentrácie, so sklonom k nekompromisnosti

a k jednoznačným riešeniam. Obžalovaný je podľa znalkyne osobnosťou, ktorá sa v afektívne napätých
situáciách správa neadekvátne, v kritických situáciách možno od neho očakávať viac uvoľnenú a
menej brzdenú agresivitu, v jeho životnom štýle dominujú momenty vlastného záujmu. Intelektové
schopnosti obžalovaného sú na hranici priemeru a podpriemeru, jeho myslenie je účinnejšie pri
emocionálnom napätí. Znalkyňa zároveň konštatovala, že u obžalovaného neboli zistené priame
tendencie k agresívnemu správaniu ani k vymýšľaniu, že obžalovaný svoje emócie reguluje a snaží

sa ich ovládať, ale so súčasne zistenou prítomnosťou výraznej úzkosti, tenzie i frustračnej tolerancie.
Medziľudské vzťahy obžalovaného znalkyňa opísala ako celkovo plochšie, s veľkým očakávaním od
partnerky, pričom jeho osobnosť klasifikovala ako nezrelú. Starostlivosť o rodinu so všetkým, čo k tomu
patrí je podľa znalkyne u obžalovaného nadmerne náročná.
V konaní pred súdom boli prečítané aj listinné dôkazy - lekárske správy o ošetrení maloletej poškodenej

v Nemocnici Poprad, a.s., jej hospitalizácii v Nemocnici Poprad, a.s. a v Detskej fakultnej nemocnice
s poliklinikou v Banskej Bystrici, prepúšťacie lekárske správy z príslušných zdravotníckych zariadení,
v ktorých boli popísané a zdiagnostikované zranenia maloletej poškodenej a ktoré boli zhodné s
výpoveďami znalca MUDr. Z. O. V. a so závermi jeho znaleckého posudku, spolu s prečítaným
vyčíslením nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnila poškodená strana - Dôvera zdravotná poisťovňa,

a.s. vo výške 11 761,13,-eur.

Vyššie uvedené dôkazné prostriedky konajúci súd vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 10 a § 12
Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný O. Q. na
skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a že tento vykazuje všetky znaky

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe.

Priskutkovýchaprávnychzáverovbolosúdomvychádzanézdôkazov,ktorévyplynuliz výpovedíznalca

S.. Z. O. V., záverov jeho znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a neurochirurgia, záverov znaleckého posudku K.. Ľ. K., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých i z vyššie uvedených listinných dôkazov,
čím sa súd stotožnil so skutkovým a právnym tvrdením obžaloby uvedenom v obžalobnom návrhu,
na rozdiel od tvrdení obhajoby a obžalovaného, ktorý sa v podstate bránil len tým, že poukazoval na

údajné vyjadrenia zdravotníckeho personálu záchrannej služby, ktorý mu po príchode na miesto činu
mal uvádzať, že k bezvedomiu maloletej poškodenej mohlo dôjsť v dôsledku vdýchnutia hustejšieho a
sladšieho mlieka z fľaše, ktorým ju predtým kŕmil alebo v dôsledku epilepsie a tým, že poukazoval na
neskoršietvrdenieošetrujúcejlekárky,ktorámaloletúpoškodenúhospitalizovalavNemocnicivPoprade,
a.s.podľaktoréhozdravotnýstavmaloletejmoholbyťspôsobený„buchnutím“hlavičkyopostieľku,alebo

jej nekoordinovanými pohybmi alebo vrodenou vadou maloletej.
Obžalovaný popieral, aby s maloletou poškodenou triasol alebo manipuloval takým spôsobom, ktorý by
podľa neho zodpovedal „syndrómu trasúceho dieťaťa“, keďže tento syndróm nezodpovedal príznakom
v podobe hlbokých a veľkých modrín a prasknutým kostiam podľa internetovému prehliadaču Google i
s poukazom na predchádzajúce a pretrvávajúce nechutenstvo a poruchy spánku maloletej poškodenej.

Jeho obranu objektívne vyvracali závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a neurochirurgia vypracovaného MW.. Z. O. V., výpovede znalca S.. Z. O. V. v
konaní pred súdom, lekárske správy príslušných zdravotníckych zariadení, ktoré poskytovali maloletej
poškodenej ústavnú a odbornú liečbu a starostlivosť, keďže predmetné dôkazné prostriedky u maloletej
poškodenej X. Q.. objektívne zistili zranenia v podobe chronického subdurálneho krvácania v čelových

a spánkovej oblasti, SAK - subarachnoidálneho krvácania temporobazálneho, nad tentóriom cerebella
a vysoko frontálne /pod pavúčnicu, na spodine spánkového laloka, nad šiatrom mozočka a čelovo/
vpravo, diskrétne aj frontálne vľavo a 4 ložísk krvácania do pravej sietnice, čo je súbor poranení
charakteristický pre úrazy dojčiat a maloletých detí vznikajúcich opakovanými epizódami traseniadieťaťom tzv. „šejkrovaním“ i to, že vznikli s pravdepodobnosťou blízkou istote v deň, keď bola maloletá
X. Q.. hospitalizovaná v Nemocnici Poprad, a.s. za použitia sily malej intenzity, keďže na tele poškodenej
neboli zdiagnostikové modriny, ako znaky intenzity zodpovedajúcej inej - väčšej sile.

Vzhľadom na predmetné dôkazné prostriedky a z nich preukázateľne a spoľahlivo vyplývajúce dôkazy,
o ktorých konajúci súd žiadne relevantné pochybnosti nemal, nemohol potom uveriť vyššie uvedenej
obrane a tvrdeniam obžalovaného spočívajúcich v tom, že k zraneniam maloletej poškodenej X. Q..
došlo bez jeho konania, aj keď súd nemal u obžalovaného preukázaný priamy úmysel spôsobiť maloletej
poškodenej predmetné zranenia a v takom rozsahu, keďže znalec S.. Z. O. V. v záveroch svojho

znaleckého posudku konštatoval, že konanie obžalovaného bolo skratové, bez vopred plánovanej
agresivity voči maloletej poškodenej, s čím sa stotožnil aj súd a preto konanie obžalovaného kvalifikoval
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona, teda ako nedbanlivostný trestný čin a
z hľadiska subjektívnej stránky spáchaný formou nedbanlivostnou v zmysle ustanovenia § 16 písm. a/
Trestného zákona.
Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a/ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona je poruchovým trestným
činom, ktorý predpokladá spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví inej osobe alebo osobám za predpokladu
jeho spáchania na chránenej osobe.

Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví a na účely tohto zákona sa rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Musí ísť pritom o také poškodenie zdravia, ktoré je objektívne preukázateľné spravidla so stopami na
tele poškodeného. Za ublíženie na zdraví možno považovať taký stav /ochorenie, poranenie/, ktorý

porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií sťažuje výkon obvyklej činnosti, alebo má iný
vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva
trvalé následky. Dôležitým kritériom je pritom aj dĺžka trvania pracovnej neschopnosti, povaha poruchy
zdravia, príznaky, ktorými sa prejavuje, bolestivosť zranenia a jej intenzita, či a aké lekárske ošetrenia
vyžaduje a či a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života postihnutého, počítajúc

do toho i vyradenie z pracovného procesu. Za ublíženie na zdraví sa preto považuje porucha zdravia
poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7
dní a nemožno sa pritom obmedziť iba na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo iba doby trvania
poruchy zdravia, pretože musia byť zároveň zhodnotené všetky ďalšie okolnosti.
Ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona je vážna porucha zdravia

spočívajúca v poškodení dôležitého orgánu a v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona je vážna
porucha zdravia spočívajúca v poruche zdravia trvajúca dlhší čas - najmenej 42 kalendárnych dní.
Zranenia, ktoré obžalovaný maloletej poškodenej spôsobil je preto potrebné a nutné kvalifikovať ako
ťažkú ujmu na zdraví v zmysle citovaných ustanovení Trestného zákona, keďže podľa ustálenej súdnej
praxe sa za poškodenie dôležitého orgánu považuje poškodenie niektorého z telesných orgánov, pri

ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný, dlhšie trvajúci alebo trvalý následok a mozog
patrí medzi dôležité orgány rovnako tak, ako porucha zdravia, ktorá si u maloletej poškodenej vyžiada
liečenie v trvaní najmenej 1 roka, dokonca s predpokladom trvalých následkov.
Maloletá poškodená X. Q.., J.. XX.XX.XXXX je dcérou obžalovaného a je potrebné ju považovať za
chránenú osobu v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, teda za dieťa

a blízku osobu.
Vo veci je potrebné poukázať nato, že obžalovaný ako otec maloletej poškodenej, ktorá v čase
skutku nedovŕšila ani 6 mesiacov svojho veku bol povinný zo zákona poskytovať maloletej poškodenej
starostlivosť a opateru a musel a mal tak vedieť, že žalovaným konaním môže porušiť alebo
ohroziť záujem chránený Trestným zákonom spočívajúci v ochrane života a zdravia maloletých osôb.

Obžalovaný sa však bez primeraných dôvodov spoliehal, že svojim konaním také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí, benevolentný, nezodpovedný, ľahkovážny alebo skratový prístup obžalovaného
ku starostlivosti a k opatere maloletej poškodenej ho z následkov jeho protiprávneho konania nijakým
spôsobom nevyviňuje a pred konajúcim súdom je len ťažko, ak vôbec, obhájiteľné spôsobom udávaným
obžalovaným aj preto, že u maloletej poškodenej je medicínsky predpoklad trvalých následkov na jej

zdraví a živote.
Každýrodič,ktorývychovávasvojedieťamusívedieť,žedetskáhlavaakrksúvtakomveku,vakombola
maloletá poškodená mimoriadne zraniteľné, pretože hlava i detský mozog sú krehké a trasením môžuspôsobiť závažné, dokonca trvalé následky na zdraví dieťaťa a na jeho ďalšom zdravom nerušenom
vývoji a vývine.
Každý rodič je od narodenia dieťaťa povinný poskytovať mu základnú starostlivosť v podobe kŕmenia,

prebaľovania, dvíhania, ukladania k spánku, či inú a úplne bežnú starostlivosť a musí si byť vedomý
toho, že dieťa v takom veku, v akom bola maloletá poškodená nevie a nemôže dať najavo potrebu
hladu, smädu, bolesti, nespokojnosti či inú základnú životnú potrebu ináč než plačom, čo obžalovaný
v inkriminovaný deň podľa konajúceho súdu preukázateľne nezvládol, keďže s maloletou poškodenou
bol doma v rozhodujúci čas sám, pričom maloletá svoju nespokojnosť prejavovala dlhšie trvajúcim

plačom, obžalovaný sa však pritom „staral“ viac o varenie kávy, a nie o to, či a akým spôsobom maloletá
poškodená napr. pije mlieko z fľašky, ktorú jej len priložil k ústam.
Tomuto záveru súdu korešpondujú aj skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku K.. Ľ. K., z ktorých
je zrejme, že obžalovaný sa v afektívne napätých situáciách /ktorou bolo aj vtedajšie správanie a
pretrvávajúci plač maloletej poškodenej/ správa neadekvátne, uvoľnene, s menej brzdenou agresivitou,
pričom jeho frustračná tolerancia je znížená v kritických situáciách znížená. Aj keď u obžalovaného

znalkyňa nezistila tendencie k vymýšľaniu udalostí konštatovala však, že obžalovaný je v posudzovaní
zvýšene subjektivistický.
Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajnato,žeobžalovanýsavprípravnomkonaníivkonanípredsúdomako
keby „vyhýbal“ uvádzať rozhodujúce udalosti inkriminovaného dňa a viac popisoval iné a nepodstatné
skutočnosti napr. to, že postavil vodu na kávu, že volal aj priateľke, či má dať uvariť kávu aj jej a že sa

kriticky vyjadroval viac i k liečebným postupom ošetrujúcich lekárov a k ich prístupu k nemu alebo jeho
družke, než k žalovanému skutku a konaniu, ktoré sa mu kládlo za vinu.
Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, v evidencii priestupkov má dva záznamy za porušenie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2014, teda za ďalšie protiprávne konania násilného
charakteru, v jednom prípade bolo konanie príslušným správnym orgánom zastavené a v druhom

prípade obžalovanému bola uložená pokuta vo výške 10,--eur, z miesta trvalého bydliska je hodnotený
všeobecne a zamestnávateľ menovaného hodnotí kladne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky základné i
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby
zároveň vyjadril morálne odsúdenie spoločnosťou. Súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý súd uloží
postihol iba páchateľa a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby, prihliadol i nato, akým spôsobom bol trestný čin spáchaný, jeho následok, formu zavinenia,
pohnútku i na samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, so zistením poľahčujúcej

okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona - v podobe vedenia riadneho spôsobu života a
beztrestnosti obžalovaného, bez zistenia priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona a
po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel
trestu dosiahne uložením prísnejšieho trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, spolu s dlhšou
skúšobnou dobou vo výmere 30 mesiacov a povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapie

alebo psychologického poradenstva, vzhľadom na závery znaleckého posudku K.. Ľ. K. vo vzťahu k
charakteristike osobnosti obžalovaného. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel
trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu, či inej výmery trestu, vyššie uložený trest spolu s
povinnosťou uloženou mu podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona zodpovedá podľa konajúceho
súdu konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených

následkov na živote a zdraví maloletej poškodenej, ktoré budú len ťažko odstrániteľné, ak vôbec, ale
i samotnej osobe obžalovaného ako aj tomu, aby trest účinne pôsobil tak na obžalovaného ako aj na
ostatných členov spoločnosti a predovšetkým však na rodičov maloletých detí, ktorým je ich starostlivosť
o život a zdravie uložená Zákonom o rodine.
Poškodená poisťovňa Dôvera ZP, a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody

vzniknutej na poskytnutých nákladov zdravotnej starostlivosti riadne a včas a preto súd obžalovanému
uložil aj povinnosť zaplatiť liečebné náklady vo výške 11 761,13,--eur.
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho

oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.