Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116215868
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116215868.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom v
Bratislave, Mlynské nivy 42/b, IČO: 35 910 739, zast. Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, so sídlom
Hruštiny 602, Žilina, proti žalovaným: 1/ Ľ. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v L. XX, 2/ N. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom v L. XX, Z., o zaplatenie 8.845,35 € s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu

Okresného súdu Košice I zo dňa 6. novembra 2018 sp. zn. 25Csp/20/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 6.11.2018 č. k. 25Csp/20/2016-140 vo
výroku o zamietnutí návrhu žalovaného v 1. rade na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 6.11.2018

č. k. 25Csp/20/3016-240 zamietol návrh žalovaného v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, samostatnými výrokmi vo vzťahu k obom žalovaným.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 7.9.2018 rozhodol na návrh žalobcu v spore rozsudkom
pre zmeškanie žalovaných tak, že žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške. Postupoval tak z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 275 CSP pre

tento spôsob rozhodnutia. Žalovaní sa nedostavili na pojednávanie dňa 7.9.2018, hoci naň boli riadne
a včas predvolaní a v predvolaní na pojednávanie boli poučení o následkoch nedostavenia sa, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, svoju neúčasť neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami
a žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

3. Rozsudok pre zmeškanie bol doručený do vlastných rúk žalovanému v 1. rade dňa 17.9.2018 a

žalovanej v 2. rade dňa 18.9.2018 (doručenky č. l. 133 spisu). Žalovaný v 1. rade podal návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie na poštovú prepravu dňa 5.10.2018 a rovnako aj žalovaná v 2. rade,
o čom svedčia obálky na č. l. 137 a 139, opatrené podacou pečiatkou pošty Košice 19 dňa 5.10.2018.
Návrh odôvodnili tým, že sa pojednávania nezúčastnili z dôvodu neočakávaných okolností, ktoré sa stali
žalovanému v 1.rade na ceste na súd, kedy v značnej časovej rezerve potreboval navštíviť ČSOB banku,
kde na schodišti mu prišlo zle a stratil vedomie a následne bol odvezený do neurologickej ambulancie

na vyšetrenia, ktoré potvrdili zlomené telo stavca chrbtice. Žalovaná v 2. rade sa pojednávania nemohla
zúčastniť zo zdravotných dôvodov, čo chcela oznámiť prostredníctvom žalovaného v 1. rade, ktorý išiel
na pojednávanie dňa 7.9.2018.

4. S poukazom ust. § 277 ods. 1, 2 CSP súd skúmal, či sú splnené podmienky pre zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, teda či žalovaní z ospravedlniteľného dôvodu zmeškali pojednávanie vo veci, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, a či podali návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v lehote 15
dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedeli. Dospel pritom k záveru, že žalovaní podali návrhna zrušenie rozsudku pre zmeškanie po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia rozsudku (rozsudok prevzal
žalovaný v 1. rade dňa 17.9.2018 a žalovaná v 2. rade dňa 18.9.2018). Z dôvodu oneskoreného podania
návrhu na zrušenie rozsudku žalovanými súd ich návrh zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade a podľa obsahu
odvolania navrhol zrušiť napadnuté uznesenie. V dôvodoch odvolania argumentoval tým, že rozsudok
pre zmeškanie bol dňa 17.9.2018 omylom doručený jeho synovi Ľ. X., nar. XX.X.XXXX na adresu jeho
trvalého bydliska L. XX, pričom ho prevzal v dobrej viere s tým, že ide o jemu adresované predvolanie

zo súdu a až po otvorení zásielky zistil, že táto je určená žalovanému v 1. rade, túto mu doniesol
dňa 1.10.2018 na adresu jeho trvalého pobytu na I. X v U.. Ihneď po otvorení zásielky podal návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Momentom subjektívneho „dozvedenia“ sa o kontumačnom rozsudku
bolo oboznámenie sa s obsahom zásielky, ktorú mu doručil syn dňa 1.11.2018 (správne 1.10.2018 -
poznámka odvolacieho súdu), a preto je ním podaný návrh podaný včas. S poukazom na ust. § 106
ods. 1 CSP zároveň namietal, že súdu neuviedol inú adresu na doručovanie, a preto súd bol povinný

doručovať mu na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR ako jeho trvalý pobyt.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1. rade nie je možné vyhovieť.

8. Uznesenie je v napadnutom výroku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vecne správne, preto ho

odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Podľa ust. § 277 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie (odsek 2). Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15
dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd
poučí (odsek 3).

11. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre
zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže
dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru alebo k okolnosti spôsobenej
samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmeškal nariadené pojednávanie, resp.

ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom tejto zákonnej úpravy je
teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví
na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá
tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava
vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané

a preukázané žalovaným možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na
pojednávaní.

12. Zákon stanovuje zákonnú prekluzívnu procesnú lehotu na uplatnenie návrhu na zrušenie
kontumačnéhorozsudku,ktorájeviazanánamomentsubjektívnehozískaniavedomostiokontumačnom

rozsudku. Zachovanie tejto lehoty je žalovaný rovnako povinný preukázať priamo v návrhu na zrušenie
kontumačného rozsudku. Ak to opomenie, súd ho nevyzýva na dodatočné preukázanie zachovania
lehoty (viď Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.BECK,
2016, str. 1006, 1009).

13. Nevyhnutným predpokladom vyhovenia návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je podanie
návrhu do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie žalovaný dozvedel.14. V prejednávanej veci táto podmienka splnená nebola, keďže žalovanému v 1. rade bol rozsudok
doručený dňa 17.9.2018 vo vlastných rúk (č.l. 133 spisu), avšak návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie podal na poštovú prepravu až dňa 5.10.2018, teda po uplynutí zákonom stanovenej

prekluzívnej lehoty.

15. Posledným dňom lehoty na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol deň 2.10.2018
(pracovný deň) a uplynutím tohto dňa zaniklo právo žalovaného v 1. rade na podanie návrhu na zrušenie
rozsudku.

16. Vzhľadom na neskoro podaný návrh na zrušenie rozsudku, ktorá skutočnosť sama o sebe
je dôvodom pre zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku, je bez právneho významu skúmanie
(ne)existencie ospravedlniteľného dôvodu v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP.

17. K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, že rozsudok mu nebol doručený do vlastných rúk a

nebol mu doručený na adresu uvedenú v registri obyvateľov v zmysle ust. § 106 ods. 1 CSP odvolací
súd uvádza nasledovné:

18. V zmysle ust. § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu

na doručovanie, doručuje súd písomnosti a/ fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo b/ na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa
druhu pobytu cudzinca.

19. Citované zákonné ustanovenie vymedzuje miesto, kde sa má doručovať v prípadoch a/ ak nie je

možné doručiť písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu (porovnaj § 105 ods. 1 prvej vety
CSP), b/ nejde o doručovanie do elektronickej schránky a c/ nejde o doručovanie v osobitných prípadoch
podľa § 107 ods. 2 CSP a adresát zároveň neuviedol inú adresu na doručovanie.

20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prednosť má adresa uvedená adresátom na doručovanie pred

adresou v zmysle § 106 CSP, teda v prípade fyzickej osoby pred adresou evidovanou v registri
obyvateľov SR.

21. Rozhodujúcou nie je teda adresa trvalého pobytu alebo pobytu, ktorú uvedie žalobca pri identifikácii
žalovaného, lebo súd je povinný vždy ex offo preveriť skutočný trvalý pobyt žalovaného ako fyzickej

osoby a písomnosti doručovať na toto miesto, pokiaľ sám neuvedie inú adresu pre doručovanie.

22. Pokiaľ ide o doručovanie fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, tento register
obsahuje súbor údajov o obyvateľoch SR, na základe ktorých možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt
a vzťahy k iným osobám. Pojmy „trvalý pobyt“ a „prechodný pobyt“ sú upravené v zákone 253/1998 Z.z.

o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR. Trvalým alebo prechodným
pobytom sa rozumie pobyt slúžiaci na účely evidencie pobytu občanov. Trvalý pobyt je pobyt občana
spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky a prechodný pobyt je pobyt
občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní.

23. Ust. § 106 ods. 1 písm. a/ CSP v súvislosti s adresou fyzickej osoby evidovanej v registri obyvateľov
neuprednostňuje trvalý pobyt pred pobytom prechodným.

24. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe uviedol adresu oboch žalovaných
ako N. XXXX/XX, U..

25. Súd lustráciou pobytu žalovaných v registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný v 1. rade je prihlásený
k trvalému pobytu od 30.10.1986 na I. X v U. a zároveň od 30.3.2016 do 30.3.2021 je prihlásený k
prechodnému pobytu na adrese L. XX. Žalovaná v 2. rade je prihlásená iba k trvalému pobytu na S.
XX v U. od 8.9.2006.

26.Súdpridoručovanížalobyžalovanýmnaadresuuvedenúvžalobe(N.XX,U.)zistil,ženatejtoadrese
sa žalovaní nezdržiavajú, čo vzal za preukázané aj zo správy OR PZ v Košiciach, odbor poriadkovej
polície zo dňa 5.1.2017 (č.l. 30).27. Takisto zo správy Mestskej polície v Košiciach zo dňa 12.2.2017 zistil, že sa dlhodobo nezdržiavajú
na adrese N. XX a ich terajším pobytom je obec L. XX, čo telefonicky zistili od žalovanej v 2. rade.

28. Súd na základe tejto správy Mestskej polície v Košiciach doručil obom žalovaným žalobu aj s
prílohami na adresu L. č. XX do vlastných rúk, ktoré zásielky obaja žalovaní na tejto adrese dňa 8.3.2017
a 6.3.2017 prevzali.

29. Z vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe zo dňa 11.3.2017 (č.l. 38-39 spisu) vzal súd za
preukázané, že žalovaní bývajú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci L. (aj keď v záhlaví
tohto vyjadrenia uviedli adresu svojho trvalého pobytu, t.j. I. X a S. XX, U. - poznámka odvolacieho súdu).
Výslovne v tomto vyjadrení uviedli, že sú vlastníkmi rozostavanej nehnuteľnosti na N. ulici č. XXXX,
avšak na tomto mieste sa nezdržujú.

30. Tým mal zistený a preukázaný skutočný pobyt žalovaných a túto adresu, uvedenú aj žalovanými ako
miestomskutočnéhopobytuvovyjadreníkžalobe,správnesúdpovažovalzainúadresupredoručovanie
v zmysle ust. § 106 ods. 1 CSP a následne všetky písomnosti doručoval na túto adresu, kde zásielky
aj prevzali.

31. U žalovaného v 1. rade zároveň išlo o adresu evidovanú v registri obyvateľov v zmysle § 106 ods.
1 písm. a/ CSP ako prechodný pobyt.

32. Ust. § 106 ods. 1 písm. a/ CSP hovorí o povinnosti doručovať na adresu evidovanú v registri
obyvateľov (za predpokladu, že adresátom nie je označená iná adresa pre doručovanie), avšak

neuvádza, že to má byť adresa trvalého pobytu.

33. Ak fyzická osoba má evidovanú adresu prechodného pobytu a na tejto sa aj skutočne zdržiava,
bolo by neprípustne formalistické trvať na doručovaní zásielok na adresu trvalého pobytu, kde sa
preukázateľne nezdržiava.

34. Súd teda postupoval v súlade so zákonom, ak rozsudok doručoval žalovanému v 1. rade na adresu
jeho skutočného pobytu, ktorú sám uviedol ako adresu, na ktorej sa zdržiava (L. XX) a zároveň je táto
adresa aj adresou evidovanou v registri obyvateľov.

35. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdí, že zásielku prevzal jeho syn, odvolací súd poukazuje na ust. § 111
ods. 1 CSP časť za bodkočiarkou, v zmysle ktorého údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie
je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

36. Rozsudok bol zasielaný žalovanému v 1. rade ako doporučená zásielka určená do vlastných rúk,

kde žalovaný v 1. rade bol označený aj rokom narodenia XXXX, a to na adresu L. č. XX.

37. Z doručenky vyplýva, že túto prevzal adresát (žalovaný v 1. rade) dňa 17.9.2018, čo potvrdil svojim
podpisom.

38. Pri podpise nie je poznámka, že by išlo o podpis splnomocnenca, resp. inej osoby.

39. Zo správy Slovenskej pošty a.s. zo dňa 6.9.2019 (č.l. 169 spisu) vyplýva, že šetrením v dodávacích
dokladoch pošty Rozhanovce bolo zistené, že zásielka OA045845943SK, adresovaná Ľ. X., L. XX, 044
42 Z. (rozsudok) bola dodaná dňa 17.9.2018 a túto prevzal adresát osobne.

40. Adresátom pritom bol Ľ. X., narodený XXXX (žalovaný v 1. rade), ako to vyplýva z doručenky na
č.l. 133.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalovanému v 1. rade začala plynúť lehota 15 dní na podanie

návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dňom 18.9.2018 a uplynula dňom 2.10.2018, a keďže podal
návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie na pošte až dňa 5.10.2018, ide o neskoro podaný návrh,
ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.42.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

44. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak nevznikli mu trovy odvolacieho konania,
neúspešný žalovaný v 1. rade nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd

stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

45. Žalovaná v 2. rade nebola stranou sporu v odvolacom konaní, keďže nepodala odvolanie proti
uzneseniu vo výroku, ktorým jej návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol zamietnutý, preto jej ani
nemohli vzniknúť trovy odvolacieho konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).